Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010832
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113010832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 19.11.2013 samosudkyňou

JUDr. Evou Tóthovou takto

rozhodol:

r o z h o d o l :

Obžalovaný
L. A. - nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q. - D.,
P. XX/XX

sa uznáva za vinného, že

hocijeakootecmal.K.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.P.XXX,vzmysle§62Zákonaorodineanásledne
rozsudku Okresného súdu Trenčín 11C 119/2004 zo dňa 14.09.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 16.11.2005 povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa K. A. sumou 2.000,- Sk
mesačne (66,38 Euro), vždy do 15. dňa vopred k rukám matky S. A., bytom A. P. XXX, ktorej bolo dieťa
zverené do výchovy, obvinený L. A. si svoju povinnosť vyživovať iného riadne neplní, zaplatil len dňa

12.12.2011 sumu vo výške 100,- Eur, 12.01.2012 sumu vo výške 100,- Eur, 17.02.2012 sumu vo výške
100,- Eur, 20.03.2012 sumu vo výške 70,- Eur, 04.05.2012 sumu 70,- Eur a dňa 01.06.2012 sumu 70,-
Eur, v uvedenom období nebol nikde zamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny ako uchádzať o zamestnanie, a dieťa sa nezaujímal a svoju vyživovaciu povinnosť inak neuhradil,
a to i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín 2T 85/2008 zo
dňa 08.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2011, bol odsúdený na trest odňatia slobody
podmienečne na tri roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 08.11.2014 s probačným dohľadom
pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, čím za obdobie

od 08.11.2011 až ku dnešnému dňu (vrátane mesiaca november 2013) mu na zameškanom výživnom
vznikol dlh vo výške 537,60 Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Za to sa

odsudzujepodľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 26 písm. l) Tr.
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním skorších výpovedí
obžalovaného L. A., výpoveďou svedkyne S. A. a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi,

ktoré boli obsahom spisu, pričom o vine obžalovaného nemal najmenších pochybností. V závislosti od
vykonaného dokazovania a skutočnosti, že obžalovaný si svoju zákonnú povinnosť neplnil ani po podaní
obžaloby, súd upravil znenie skutkovej vety oproti podanej obžalobe.

Obžalovaný L. A. sa hlavného pojednávania nezúčastnil, i keď bol na jeho termín riadne a včas

predvolaný a mal dostatočný čas na prípravu na hlavné pojednávanie, pričom súd vykonal hlavné
pojednávanie v jeho neprítomnosti, a to za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 252 ods. 2
Tr. poriadku.

Obžalovaný L. A. sa v prípravnom konaní na výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 27.02.2013 priznal k

spáchaniu trestnej činnosti s tým, že si je vedomý vyživovacej povinnosti voči mal. dcére K. A. vo výške
66,38 Eur mesačne. Výživné na mal. K. neplatil, pretože je invalid, nemá zamestnanie a má tri deti.
Poberá len invalidný dôchodok vo výške 175,- Eur mesačne. Žiadne iné štátne sociálne dávky nepoberá.
Dcére ale kupuje darčeky na sviatky a kupuje jej aj oblečenie. Z dôvodu finančných problémov sa s ňou
nestretáva, ale volávajú spolu a píšu si na facebooku.

Obžalovaný taktiež pred službukonajúcim sudcom Okresného súdu Trenčín v rámci realizácie na neho
vydaného príkazu na zatknutie do zápisnice dňa 28.08.2013 uviedol, že má tri vyživovacie povinnosti,
tretí mesiac je zamestnaný v spoločnosti Baldog, s.r.o., Senec, zdržiava sa na adrese Bratislava,
Tomanova 186, a to v byte, ktorého vlastníkom je otec jeho družky. Cca pred 2 týždňami uhradil výživné

vo výške 500,- Eur a zvyšok je schopný uhradiť aj teraz.

Svedkyňa S. A. na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2013 vypovedala zhodne ako v prípravnom
konaní. V prípravnom konaní pre vyšetrovateľom dňa 04.12.2012 vypovedala, že na obžalovaného po
predchádzajúcom odsúdení pre totožnú trestnú činnosť opätovne podala trestné oznámenie, nakoľko

v období od 08.11.2011 do 04.12.2012 jej na výživnom dlhuje sumu vo výške 352,94 Eur. Na hlavnom
pojednávaní dodala, že poberá náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané od 01.08.2012 vo výške 66,38
€. V mesiaci jún 2013 jej obžalovaný z účtu svojej sestry poslal sumu 420,- Eur, ale odvtedy neposlal
žiadnu sumu. O dcéru nejaví záujem, nestretáva sa s ňou a neposiela jej žiadne darčeky. Ona sama
momentálne žije s priateľom v spoločnej domácnosti, pričom s priateľom má druhé dieťa, s ktorým je na

materskej dovolenke. Obžalovaný jej v súčasnosti na výživnom dlhuje sumu vo výške 537,60 Eur.

Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.09.2005 č. k. 11C/119/2004-72, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.2005, vyplynulo, že manželstvo obžalovaného a svedkyne S.
A. bolo rozvedené, pričom mal. dcéra Chiara bola zverená do výchovy S. A. a obžalovaný bol zaviazaný

prispievať na jej výživu sumou vo výške 2.000,- Sk mesačne vždy do 15. dňa vopred k rukám S. A. s
účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí, zo dňa 29.11.2012,
ako aj z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí, zo dňa

29.11.2012 č. 12/55744/284560/OPvHN/LIS vyplynulo, že S. A. poberá odo dňa 01.08.2012 dávku
nahrádzajúcu výživné namiesto povinného - obžalovaného vo výške 66,39 Eur mesačne. Iné dávky od
úradu práce nepoberá.

Zo správ Sociálnej poisťovne na obžalovaného vyplynulo, že tento bol naposledy zúčastnený na

nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti z titulu zamestnanca uzamestnávateľa:BC-INTERCOM,spol.sr.o.,vobdobíod22.11.2007do21.09.2008,nebolpoberateľom
dávky v nezamestnanosti, neboli mu vyplatené žiadne nemocenské dávky, a nie je vedený ako poberateľ
dávky dôchodkového poistenia.

Zo správy ZŠ Jána Lipského s materskou školou Trenčianske Stankovce zo dňa 29.11.2012 vyplynulo,
že mal. K. navštevuje 4.A triedu v tejto základnej škole.

Z fotokópií poštových peňažných poukazov na č.l. 41 trestného spisu vyplynulo, že obžalovaný zaslal S.

A. výživné v týchto obdobiach a sumách: dňa 12.12.2011 sumu 100,- Eur, dňa 12.01.2012 sumu 100,-
Eur, dňa 17.02.2012 sumu 100,- Eur, dňa 20.03.2012 sumu 70,- Eur, dňa 04.05.2012 sumu 70,- Eur a
dňa 01.06.2012 sumu 70,- Eur.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany (iba prokurátor) a určenom súdom so zreteľom na ustanovenia §§

2 ods. 19, 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods.
12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto
dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za relevantne preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe,
po jeho miernej modifikácií čo sa doby neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného a
celkovej sumy dlžného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku týka, avšak bez narušenia jeho právnej

kvalifikácie, stal, pričom obžalovaný sa k jeho spáchaniu v prípravnom konaní i počas realizácie príkazu
na jeho zatknutie na výsluchu pred sudcom Okresného súdu Trenčín aj priznal, i keď v rámci výsluchu
uviedol, že si je vedomý zameškaného výživného, ktoré je však v jeho možnostiach doplatiť v krátkom
čase, čo však neurobil.

Obrana obžalovaného L. A. spočívala v prezentovaní objektívnych príčin, ktoré mu bránili plniť si
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, a to s poukazom na jeho iné vyživovacie povinnosti, ako aj
to, že bol nezamestnaný a jeho jediný finančný príjem spočíval v poberaní invalidného dôchodku. V
tomto smere súd vykonal dokazovanie aj správami na obžalovaného zo Sociálnej poisťovne, ktorá
obžalovaného nevedie ako poberateľa žiadnej dôchodkovej dávky, pričom v rozhodnom období po

08.11.2011 obžalovaný nebol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal tiež
žiadne štátne sociálne dávky. Jeho obrana bola teda vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní
vyvrátená, pričom za relevantnú obranu nemožno považovať ani to, že má iné vyživovacie povinnosti.
Ako povinná osoba má obžalovaný možnosť navrhnúť súdu zníženie vyživovacej povinnosti z titulu
zmeny jeho pomerov, čo však obžalovaný neurobil.

Vprejednávanejvecibolavprípravnomkonanízadováženáinahlavnompojednávanívykonanáskupina
dôkazov, ktoré na seba navzájom a logicky nadväzovali. Pri tom súhrn priamych a nepriamych dôkazov
musí na preukázanie viny obžalovaného tvoriť logickú, ako aj ničím nenarušovanú sústavu navzájom
sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti stíhaného

skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
možného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Po právnej stránke bol skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku (po jeho miernej modifikácií z už

naznačených dôvodov čo sa skutkovej vety týka oproti obžalobe) posúdený ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, keďže v danom prípade boli naplnené
všetky pojmové znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu tak po formálnej stránke, ako aj
materiálnej stránke, t.j. stupňa závažnosti protiprávneho konania obžalovaného, ktorý bol v danom
prípade zjavne vyšší ako nepatrný. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z

hľadiska svojho veku v inkriminovanom období (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť či zníženie jeho príčetnosti (§ 23 Tr. zákona). Naplnená bola i
subjektívna stránka, t.j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm.
a) Tr. zákona, keď si bol vedomý svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, ktorú však neplnil riadne
a včas. Naplnený bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také konanie, ktoré vyplýva zo stíhaného

skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zosprávopovestiobžalovanéhosúdzistil,žetentojezmiestabydliskohodnotenýkladneapriestupkovo
prejednávaný od roku 2010 nebol. Z odpisu registra trestov však súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ5-krát súdne trestaný, pričom v prípade prvých dvoch odsúdení sa na neho hľadí, ako keby nebol
odsúdený. Obžalovaný sa stíhanej trestnej činnosti zároveň dopustil v čase plynutia dvoch trestov
odňatia slobody nespojených s výkonom trestu, a to uložených jednak rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 19.10.2010 sp. zn. 4T/112/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 10.03.2011 sp. zn. 2To/12/2011 pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 (štyri) roky
do 10.03.2015 za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze stretávania sa s osobami,

ktoré na neho majú negatívny vplyv alebo boli účastníkmi na trestnom čine a podrobiť sa liečeniu
od návykových látok, ako aj trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.12.2010 sp. zn.
2T/85/2008 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za
čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so skúšobnou dobou v trvaní 3
(tri) roky do 08.11.2014 s probačným dohľadom a obmedzením spočívajúcim v povinnosti uhradiť dlžné
výživné vo výške 2.601,81 € za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu Okresného

súdu Trenčín zo dňa 30.03.2009 sp. zn. 5T/78/2006, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok
obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy, a dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody, keďže ani predchádzajúce odsúdenia u neho neviedli k vedeniu riadneho života bez páchania
ďalšej trestnej činnosti, pričom vo vzťahu k trestnému činu zanedbania povinnej výživy je obžalovaný tiež
špeciálnym recidivistom, keď sa tohto trestného činu po svojom predošlom odsúdení na podmienečný
trest odňatia slobody dopustil opätovne, ako aj sa dopustil závažnejšej drogovej trestnej činnosti

(zločinu), pre ktorú bol taktiež podmienečne odsúdený.

Súd v rámci určovania výmery trestu u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, a to tú, že už v
prípravnomkonanísapriznalkspáchaniutrestnéhočinuatentoúprimneoľutoval.Pretopostupompodľa
§ 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od 12 mesiacov do 44

mesiacov (po úprave trestnej sadzby určenej v osobitnej časti Tr. zákona pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, t.j. trestnej sadzby 1 až 5 rokov). Vzhľadom na už vyššie uvedené,
keďsúdnemoholopätovneuložiťobžalovanémuprezákonnúprekážkuuvedenúv§49ods.2Tr.zákona
trest odňatia slobody nespojený s jeho výkonom a zároveň nebol toho názoru, že jeho náprava bude
zabezpečená iným druhom trestu, napr. alternatívnym trestom (v prípade peňažného trestu a trestu

povinnej práce s poukazom na majetkové pomery obžalovaného a jeho prezentovaný zdravotný stav),
obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici vyššie uvedenej
trestnej sadzby, t.j. vo výmere 1 (jeden) rok, ktorý iste splní účel trestu v zmysle Tr. zákona.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ nikdy nebol vo výkone trestu odňatia
slobody a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by ho viedli k zaradeniu obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do prísnejšieho stupňa stráženia.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t.j. konanie o náhradu škody, spojené nebolo, keďže

vzniknutý dlh spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom,
ale dlhom z neplnenia zákonnej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.