Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010753
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114010753.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci proti obžalovanému J. H., stíhaného pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu
Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 3T/45/2014 zo dňa 3.10.2016, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 06. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného J. H., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 3T/45/2014 zo dňa 03.10.2016 tento
(samosudca okresného súdu) uznal obžalovaného J. H. vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 13. septembra 2013 v čase približne od 06.45 hod. do 07.15 hod. v Trnave na Starej ulici po tom,

ako spoločne s U. U. navštívili tri herne v meste Trnava, v ktorých U. U. vyhral asi 400,- Eur, o čom
mal vedomosť, po ceste z poslednej herne nachádzajúcej sa na Hviezdoslavovej ulici udrel päsťou
U. U. do oblasti čela nad ľavým obočím, ktorý v dôsledku úderu spadol na zem, pričom mu z ruky
vytrhol dve bankovky, každú v nominálnej hodnote 10,- Eur, na zemi U. U. ešte kopol do nohy a udrel
do hlavy, začal mu prehľadávať nohavice a snažil sa poškodenému zobrať vyhratú peňažnú hotovosť,
ktorú mal v pravom zadnom vrecku nohavíc, čomu sa U. U. podarilo ubrániť, čím spôsobil U. U. škodu

vo výške 20,- Eur a drobné zranenie na tvári a pravej dolnej končatine, ktoré si nevyžiadali liečenie a
práceneschopnosť.

Za to mu samosudca okresného súdu uložil

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. a s

použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradenýdo ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste odňatia slobody vo

výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ a § 37
písm. m/ Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 13.05.2015 sp. zn. 1T/28/2015,
právoplatným dňa 13.05.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému U. U., nar. XX.XX.XXXX
v W., trvale bytom W., O. XX, prechodne bytom T. XXX, škodu vo výške 20,00 €, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku samosudcu okresného súdu tento dospel k ustálenému
skutkovému stavu na základe dokazovania, v rámci ktorého vyslúchol obžalovaného J. H., poškodeného
U. U., svedka J. T., oboznámil listinné dôkazy, ako i posudky a odpis registra trestov na obžalovaného,
pričom po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nachádzajúci sa vo výrokovej časti

rozsudku.

V zmysle dôvodov nachádzajúcich sa v písomnom vyhotovení rozsudku je trestná činnosť obžalovaného
J. H. preukazovaná predovšetkým na základe výpovede poškodeného U. U., ktorý vo veci vypovedal
opakovane aj na hlavnom pojednávaní, pričom za páchateľa skutku označil obžalovaného J. H.. Aj keď
výpovede tohto (poškodeného U. U.) sa v niektorých častiach nezhodovali s jeho predchádzajúcimi

(výpoveďami), podľa názoru I. stupňového súdu sa nejednalo o tak závažné nezrovnalosti, ktoré
by spochybňovali výpoveď poškodeného U. U. v celkovom jeho rozsahu. Naopak z ďalších (pred I.
stupňovým súdom vykonaných dôkazov) bola výpoveď tohto (poškodeného U. U.) preukazovaná, a to
výpoveďou svedka J. T., ktorý potvrdil, že po incidente poškodeného a obžalovaného odohrávajúceho
sa mimo herne sa samotný (poškodený) vrátil do herne, kde mu oznámil, že bol jednak napadnutý a

súčasne okradnutý obžalovaným J. H.. Aj z ďalších (pred prvostupňovým súdom vykonaných dôkazov)
v podobe oboznámenej zápisnice o rekognícii osoby spolu s priloženými fotografiami poškodený
opakovane jednoznačne opoznal obžalovaného J. H., ktorý ho po odchode z herne na Hviezdoslavovej
ulici okolo 07.00 hod. fyzicky napadol na Starej ulici v Trnave a odcudzil mu finančnú hotovosť 20 Eur.

Týmito(predprvostupňovýmsúdomvykonanýmidôkazmi)bolasúčasnevyvrátenáobhajobasamotného
(obžalovaného J. H.), ktorý spáchanie skutku v podobe odcudzenia finančnej hotovosti poškodenému
popieral tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní. Súčasne nepoprel, že počas doby,
keď sa nachádzal so samotným poškodeným mimo herne na Hviezdoslavovej ulici v Trnave udrel
tohto (poškodeného J. T.). Keďže samotná (výpoveď poškodeného U. U.) mala základ aj v iných

(nepriamych dôkazoch) vytvorila dostatočným spôsobom logickú reťaz usvedčujúcich a vzájomne sa
doplňujúcich dôkazov smerujúcich k vysloveniu záveru v tom smere, že skutok ustálený I. stupňovým
súdom sa stal, pričom ako jeho páchateľ bol usvedčený priamo obžalovaný J. H.. Po právnej stránke
prvostupňový súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona, keďže obžalovaný proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Rovnako z

priebehu (realizovaného dokazovania) nezistil skutočnosti, ktoré z hľadiska veku by ho zbavovali
trestnoprávnej zodpovednosti. Po stránke subjektívnej súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval
ako nepriamy úmysel podľa § 15 písmeno b/ Trestného zákona, keďže vedel, že svojim konaním
môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že
taký následok spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného

obžalovanému, prvostupňový súd zohľadňoval okolnosti prípadu, ako aj jeho doterajší spôsob života.
Naviac zistil, že sa aktuálne šetrenej trestnej činnosti mal dopustiť skôr ako bol súdom I. stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok pre inú jeho trestnú činnosť. Zohľadňujúc naznačené skutočnosti
premietol konajúci (prvostupňový súd) do ukladania súhrnného trestu obžalovanému v trvaní 5 rokov
so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Takýto

(trest) je podľa názoru prvostupňového súdu trestom naplňujúcim príslušné (zákonné kritériá). Napokon
v rámci výroku, ktorým zaviazal obžalovaného nahradiť škodu poškodenému U. U. tento (výrok
rozsudku) odôvodnil prvostupňový súd tou skutočnosťou, že v priebehu realizovaného dokazovania
bola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním obžalovaného a vznikom škody
samotnému (poškodenému U. U.) vo výške 20 Eur.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný J. H., ktoré odôvodnil
prostredníctvom obhajcu.
Namieta v podanom (písomnom odôvodnení odvolania) tú skutočnosť, že jedine on počas celého
prípravného konania, resp. hlavného pojednávania vypovedal rovnako a dôveryhodne. Popísal celý

priebeh stretnutia s poškodeným od prvého zoznámenia v prvej herni okolo 03.30 hod. dňa 13.9.2013 do
06.45 hod., kedy ho vyfackal. Poukázal na tú skutočnosť, že v inkriminovaný deň bol samotný poškodený
pod vplyvom alkoholu, mal pooškieranú ľavú nohu a tvár na ľavej strane. Uviedol mu, že ho zbili policajtivo Vlčkovciach a že ho zobrali na stanicu. Na tejto (policajnej stanici) mu bola nameraná hodnota
alkoholu v dychu 1,05 mg/l.

Rozpoluplnosť výpovedí poškodeného B. U. ilustroval obžalovaný tou skutočnosťou, že tento
(poškodený) najprv uviedol, že mal byť udretý zozadu päsťou do hlavy ako odchádzali z herne. Následne
uvádzal, že normálne išli po ulici, spolu sa rozprávali a zrazu spadol na zem. Mal mu vtedy prehľadávať
vačky, keď bol na zemi, mal mu zobrať 20 alebo 30 Eur. Taktiež uvádzal, že mal pri sebe asi 400 Eur,
ktoré vyhral na hracích automatoch. Tieto skutočnosti uvádzal na hlavnom pojednávaní. Považuje za

nelogické jeho tvrdenie, že ak by mu chcel odcudziť peniaze, tak by mu nezobral 20 alebo 30 Eur, ale
zobral by mu vyššiu sumu (cca 400 Eur), ktorú mal mať poškodený pri sebe. Na základe prečítanej
výpovede poškodeného z prípravného konania malo byť zistené, že keď poškodený vyťahoval 10 eurovú
bankovku z predného vrecka, ho obžalovaný udrel päsťou do oblasti čela nad ľavé obočie. Z ruky, keď
padal na zem, mu mal vytrhnúť 2 ks 10 eurových bankoviek. Tejto výpovede (z prípravného konania)
sa mal pridržiavať v časti odstraňovania rozporov vo výpovedi. Takýto procesný postup považuje za

nesúladný s ustanovením § 2 ods. 18, resp. 2 ods. 19 Trestného poriadku. Podľa týchto (zákonných
ustanovení) má súd rozhodovať predovšetkým na základe skutočností vypovedaných osobami na
hlavnom pojednávaní. Nemal by prihliadať na dôkazy, ktoré (pred súdom) neboli priamo vykonávané.
Takto (nezákonne) malo byť postupované aj ohľadne vyhodnocovania výpovede svedka J. T..
Na podklade podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (odvolaní obžalovaného),

odvolací súd postupoval podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, keďže bol aj tento (odvolaním napádaný), pričom dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného J. H. je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.

O samotnom odvolaní rozhodoval krajský súd na verejnom zasadnutí v neprítomnosti obžalovaného,
keďže tento bol na verejné zasadnutie riadne predvolaný, pričom bez riadneho ospravedlnenia sa na
verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavil. Týmto boli splnené príslušné (procesné podmienky)
na konanie v neprítomnosti obžalovaného. V rámci samotného (prieskumu veci), odvolací súd sa
oboznámil s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, ako i príslušným na vec vzťahujúcim sa

spisovým materiálom, pričom dospel k záveru, že okresný súd vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu
umožňujúcom mu vysloviť spoľahlivý záver v tom smere, že skutok ustálený týmto (prvostupňovým
súdom) vo výrokovej časti sa stal a že ako jeho páchateľ bol usvedčený práve obžalovaný J. H..
Aj napriek niektorým (odlišnostiam) vo výpovedi samotného poškodeného U. U. počas prípravného
konania, resp. hlavného pojednávania sa súd odvolací stotožnil so spôsobom vyhodnotenia výpovede

tohto(poškodeného)akovýpovedi,ktorejjemožnéveriť.Samotné(odlišnostivovýpovedi)boliokresným
súdomzohľadňovanétým,žebolioboznamovanépredchádzajúcevýpovedetohto(poškodeného)stým,
že tento samotný objasňoval odchylnosti v jeho výpovedi tým, že si to v skoršej výpovedi lepšie pamätal,
čo je aj podľa názoru súdu odvolacieho logické odôvodnenie určitých nezrovnalostí vo výpovedi. K
týmto (nezrovnalostiam) mohlo a zrejme došlo aj z toho dôvodu, že poškodený v čase incidentu s

obžalovaným J. H. bol pod vplyvom alkoholu. Pod vplyvom tohto (alkoholu) nakoniec sa nachádzaj
aj samotný obžalovaný J. H., čo nepopiera. V zásadných smeroch sa podľa názoru odvolacieho
súdu javia byť výpovede poškodeného rovnaké. Naviac sú podporené ďalšími (pred prvostupňovým
súdom vykonanými dôkazmi) v podobe výpovede svedka J. T.. Tento sa počas výpovedí realizovaných
v prípravnom konaní, resp. hlavnom pojednávaní rovnako vyjadroval v tom smere, že po odchode

obžalovaného a poškodeného z herne, kde pracoval sa po krátkom čase následne do tejto (herne) vrátil
poškodený U. s tým, že sťažoval na to, že mu zobral peniaze obžalovaný J. H., ktorý ho súčasne mal na
ulici napadnúť. Okrem odcudzenia dvoch kusov 10 eurových bankoviek, ktoré v skutočnosti potvrdzoval
vo všetkých výpovediach poškodený U. U., tento uvádzal aj tú skutočnosť, že v čase keď ležal na zemi sa
mu snažil zobrať zo zadného vrecka obžalovaný ďalšie peniaze. Bolo to v čase, keď ho obžalovaný kopol

do nohy a keď ležal na zemi. Keď si túto (skutočnosť smerujúcu k odcudzeniu ďalších peňazí) poškodený
uvedomil, snažil sa obžalovanému zabrániť v ďalšom (násilnom konaní) aj tým, že ho odsotil, postavil
sa na nohy a utekal smerom naspäť do herne, odkiaľ predtým s obžalovaným odišli. Aj zo zápisnice o
rekogníciiosobyjezrejmé,žepoškodenýU.U.opakovanejednoznačneopoznalobžalovanéhoJ.H.ako
muža, s ktorým dňa 13.9.2013 navštívil herňu na Halenárskej a Hviezdoslavovej ulici v Trnave a ktorý

ho po odchode z herne na Hviezdoslavovej ulici fyzicky napadol na Starej ulici v Trnave a odcudzil mu
finančnú hotovosť 20 Eur. Z ďalších (listinných dôkazov) v podobe zápisnice o ohliadke tela a pripojenej
fotodokumentácie je zistiteľný rozsah zranení, ktoré mal obžalovaný poškodenému v inkriminovaný deň
spôsobiť a ku ktorým (zraneniam) sa vyjadril aj samotný poškodený. Jednalo sa zásadne o zranenia vľavej časti čelovej oblasti hlavy a nad ľavým obočím, taktiež malé poškodenia kože na dlaniach oboch
rúk,akoajvýraznekrvavýšrámnapravejnohenadčlenkom(napravompredkolení).To,žeknapadnutiu
poškodeného zo strany samotného obžalovaného došlo, v konečnom dôsledku nepopiera ani sám

(obžalovaný J. H.), ktorý sa vyjadril, že po odchode z herne na Hviezdoslavovej ulici bol nahnevaný
na tohto (poškodeného) U. s tým, že mu dal facku a nevylúčil, že po tejto (facke) mohol poškodený
aj spadnúť na zem. Súčasne však popiera, že by mu odcudzoval akékoľvek finančné hotovosti. V
tomto smere v súlade s vyhodnotením súdu I. stupňového, odvolací súd sa nestotožnil so samotnou
obhajobou obžalovaného J. H., keďže z časového sledu udalostí odohrávajúcich sa po odcudzení

finančnej hotovosti samotnému poškodenému je zrejmé, že bola to práve osoba obžalovaného M. H.,
ktorá mala nielen fyzicky napadnúť poškodeného, ale zobrať mu aj finančnú hotovosť 20 Eur, resp. sa
mu snažil zobrať aj ďalšiu finančnú hotovosť, čomu však zabránil sám (poškodený U. U.). Skutkové
závery zistené prvostupňovým súdom si ako správne ustálené osvojil v rámci prieskumu napadnutého
rozsudku aj súd odvolací. Správne bolo konanie obžalovaného J. H. po právnej stránke vyhodnotené
ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný proti inému použil násilie v

úmysle zmocniť sa cudzej veci. Týmto boli naplnené zákonné znaky príslušného zločinu (lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Trestného zákona) po stránke objektívnej.

Z hľadiska vyhodnotenia subjektívnej stránky konania obžalovaného, odvolací súd sa nie celkom
stotožňuje so spôsobom vyhodnotenia tejto (subjektívnej stránky). Podľa názoru prvostupňového súdu

mal obžalovaný konať v nepriamom úmysle, teda vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem
chránený Trestným zákonom a pre prípad, že takýto následok spôsobí, bol s tým uzrozumený. Podľa
názoru odvolacieho súdu spôsob spáchania skutku skôr naznačuje, že zo strany obžalovaného J. H.
sa jednalo o konanie v priamom úmysle, kedy obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. K reparácii hodnotenia subjektívnej stránky konania

obžalovaného však nemohlo dôjsť z dôvodu, že napadnutý rozsudok bol preskúmavaný len v dôsledku
odvolania podané samotným obžalovaným J. H.. V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd,
pokiaľ obžalovanému ukladal trest odňatia slobody spojený s obmedzením osobnej slobody v trvaní 5
rokov (a to trest súhrnný). Takýto trest podľa názoru odvolacieho súdu reflektuje zákonné požiadavky
na ukladanie trestu vzhľadom na okolností prípadu, ako aj pomery páchateľa. Rovnako odzrkadľuje tú

skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil aktuálne šetrenej trestnej činnosti vo forme viacčinného súbehu a
spáchaného skôr ako bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok pre inú jeho trestnú činnosť
(teda prichádzalo do úvahy uloženie trestu súhrnného).

Správne bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10-ich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú
trestnú činnosť. Zákonne zodpovedajúcim spôsobom spolu s uložením súhrnného trestu bol zrušený
výrok o treste odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s
prihliadnutím na § 36 písm. l/ a § 37 písm. m/ Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo

dňa 13.05.2015 pod sp. zn. 1T/28/2015, právoplatným dňa 13.05.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad. V neposlednom rade si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil aj výrok rozsudku okresného
súdu v jeho adhéznej časti, kde určil povinnosť obžalovaného nahradiť poškodenému U. U., nar.
XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., O. XX, prechodne bytom T. XXX, vo výške 20,00 €, keďže

priebeh vykonaného dokazovania jednoznačne preukázal priamu príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním obžalovaného a vznikom škody u tohto (poškodeného U. U.), pričom aj samotná (výška škody)
má priamy odraz v priebehu realizovaného dokazovania prvostupňovým súdom.

Obhajobné námietky obžalovaného smerujúce k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 18, resp. 2 ods.

19 Trestného poriadku nevyhodnotil odvolací súd ako dôvodné. Zodpovedá skutočnosti, že v rámci
rozhodovania v merite veci súd zásadne vychádza z dôkazov, ktoré sú priamo pred ním vykonávané.
Súčasne je však povinný sa vysporiadať aj s dôkazmi zabezpečenými počas prípravného konania,
pokiaľ v niektorej časti zásadným spôsobom odporujú obsahu vykonaných dôkazov realizovaných
na hlavnom pojednávaní. Práve odstraňovanie naznačených nezrovnalostí sa uskutočňuje tým,

že sa prečítajú príslušné časti výpovedí svedkov, ktorých výpovede z hlavného pojednávania sa
rozchádzajú s tým, čo vypovedali v prípravnom konaní a príslušné osoby sa dotazujú na zistené
nezrovnalosti. Takýmto spôsobom aj prvostupňový súd postupoval, pričom protokolárne naznačenýprocesný postup zdokumentoval a vyhodnotil v rámci samotného odôvodnenia rozsudku. So spôsobom
(tohto vyhodnotenia) sa nakoniec stotožnil aj samotný odvolací súd.

Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namieta legitimitu konajúceho (samosudcu
Okresného súdu v Trnave) rozhodujúceho v predmetnej trestnej veci, odvolací súd vyhodnotil
túto (námietku) ako neopodstatnenú. Je zistiteľné (z príslušného spisového materiálu), že konajúci
(samosudca okresného súdu JUDr. Marián Dunčko) bol určený na prejednanie príslušnej trestnej veci
v súlade s príslušným (dodatkom rozvrhu práce vedenom na Okresnom súde v Trnave), čím bol

zabezpečený riadny (zákonný postup) na určenie sudcu oprávneného vo veci meritórne rozhodnúť.

Odvolací súd zisťujúc vyššie naznačené a súčasne nezistiac akýkoľvek dôvod na zmenu, resp. zrušenie
napadnutého rozsudku, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.