Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. december 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/245/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225687
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116225687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Q.. X. Š., S..

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX Q., právne zastúpená: JUDr. Jana Firmentová, advokátska
kancelária so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, proti žalovanému: Š. X., S.. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. X, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mátray, advokát so sídlom Masarykova 16, 080 01
Prešov, v konaní o zaplatenie 1.784,01 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.774,73 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z
omeškania od 02.12.2016 do zaplatenia, v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 98,96 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 12.12.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 1.784,01 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 02.12.2016 do
zaplatenia a taktiež nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázala na to, že jej výlučnou vlastníčkou

bytu č. 1 nachádzajúceho sa vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa
na parcele XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX Z..Ú.. Q., pričom s vlastníctvom bytu je spojený aj
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele
12742/25393.Žalovanýjevýlučnývlastníkbytuč.Xajehospoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiach
a zariadeniach bytového domu je vo veľkosti 12651/25393. Zo žaloby vyplýva, že na základe objednávky
žalobkyne boli v septembri a októbri roku 2016 na spoločných častiach bytového domu, konkrétne na
streche vykonané práce spočívajúce v položení novej strešnej krytiny a v aplikácii tepelnej izolácie

strechy. Potreba vykonania stavebných úprav vyvstala zo zlého technického stavu zapríčineného najmä
opotrebovaním pôvodnej strešnej krytiny, v dôsledku čoho dochádzalo k strate tepelnotechnických
vlastností strechy a taktiež dochádzalo k postupnému vzniku škôd aj na ostatných častiach bytového
domu. Žalobkyňa v mesiacoch august a september roku 2016 žalovaného opakovane ústne, ako
aj písomne upozorňovala na potrebu vykonania týchto prác. S prihliadnutím na súhlas žalovaného
s vykonaním potrebných stavebných prác vyjadrený podpisom v ohlásení stavebných úprav zo dňa
05.09.2016,objednalažalobkyňapredmetnéstavebnéúpravyuzhotoviteľa:Spektrumdružstvo,Jarkova

4, Prešov, ktoré predmetné práce aj v októbri roku 2016 aj zrealizovalo a vystavilo žalobkyni faktúru
na celkovú sumu 5.128,92 EUR, ktorú aj žalobkyňa uhradila dňa 28.10.2016. Pri stavebných úpravách
vyvstala aj potreba opravy komína, ktorý bol v havarijnom stave a keďže sa blížilo vykurovacie obdobie,
bolo potrebné vykonať neodkladne tieto práce, ktoré vykonal syn žalobkyne a žalobkyňa si v tomtokonaní uplatňuje iba náklady súvisiace so zabezpečením materiálu nevyhnutného na opravu komína vo
výške 89,81 EUR. Listom zo dňa 21.11.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 24.11.2016, vyzvala
žalobkyňa žalovaného, s prihliadnutím na ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 139 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, aby uhradil žalobkyni sumu predstavujúcu alikvotnú
časť, ktorou je povinný podieľať sa na úhrade vynaložených nákladov v celkovej výške 2.600,01 EUR v
lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný dňa 30.11.2016 uhradil žalobkyni sumu 816 EUR, preto dlh
žalovaného predstavuje sumu 1.784,01 EUR, ktorú si žalovaná v tomto konaní uplatňuje.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že už listom zo dňa 23.03.2015
žalobkyni oznámil, že je ochotný podieľať sa na oprave strechy a nie na jej zateplení, preto považuje
rozhodnutie žalobkyne zatepliť strechu za svojvoľné, na zvýšenie jej štandardu bývania. Poukázal na
to, že si dal sám vypracovať cenovú ponuku, ktorá by sa týkala opravy strechy s tým, že celková suma
na opravu strechy by predstavovala 1.632 EUR, preto polovica, ktorú aj žalobkyni uhradil predstavuje
sumu 816 EUR s DPH. K ohláseniu stavebných úprav zo dňa 05.09.2016 žalovaný uviedol, že ako

sused nemal záujem odmietnuť to, pretože išlo o ohlásenie súkromnej osoby na rekonštrukčné práce
stavebnému úradu na vlastnom majetku žalobkyne. Žalovaný poukázal na to, že do dnešného dňa nebol
vyzvaný na obhliadku a prevzatie prác, čo ale považuje za bezpredmetné, pretože práce boli realizované
z podnetu a na pokyn žalobkyne, pričom žalobkyňou uvádzané práce naviac, na ktorých sa odmieta
podieľať, nezvyšujú jeho štandard, ale štandard bývania žalobkyne.

3. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s
predloženými listinnými dôkazmi, resp. fotodokumentáciou a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že predmetný dom, v ktorom sa v súčasnosti nachádzajú dva byty sa
začal stavať v roku 1970 a bol odovzdaný do užívania v roku 1977, pričom odvtedy sa v podstate na

dome nerobili žiadne zásadné opravy resp. rekonštrukcia. Žalobkyňa poukázala na to, že predmetný
byt odkúpila v roku 2007, kedy si zasklievala logiu a v tejto súvislosti vyvstala potreba opravy a
navýšenia atiky, preto to aj vo vlastnej réžii realizovala. Taktiež v roku 2011 vykonala nevyhnutné
práce na odstránení havarijného stavu okrem iného aj strechy, k čomu sa žalovaný vyjadril, že na
týchto prácach sa finančne podieľať nebude. Žalovaná preto vykonala všetky práce z vlastných zdrojov

a žalovaný sa finančne, ale ani žiadnym iným spôsobom na týchto prácach nepodieľal, avšak tieto
náklady vynaložené výlučne žalobkyňou nie sú predmetom tohto konania. Z výsluchu žalobkyne ďalej
vyplynulo, že komplexná oprava strechy bola nevyhnutná aj z dôvodu, že jej zatekalo do bytu, pričom
aj v súčasnosti má ešte v byte fľaky, ktoré ani doposiaľ nepremaľovala, pretože predtým, po zatečení,
už byt maľovala dvakrát. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa iniciovala stretnutie

za účasti budúceho dodávateľa, na ktoré bol prizvaný aj žalovaný, avšak tento odmietol ísť na strechu,
aby sa sám presvedčil v akom stave je strecha. Tieto skutočnosti tvrdené žalobkyňou žalovaný žiadnym
spôsobom nerozporoval, vyjadril sa iba v tom zmysle, že on prejavil súhlas iba s opravou strechy,
nie s jej zateplením a preto sa odmieta podieľať na úhrade nákladov, keďže tieto boli vynaložené
výlučne v prospech zvýšenia komfortu žalobkyne. Žalobkyni nepochybne uhradil sumu 816 EUR, pričom

vychádzal z rozpočtu spoločnosti Janistav s.r.o. Bratislava, ktorá rozpočtom určila opravu strechy na
sumu 1.360 EUR, čo pri pripočítaní DPH predstavuje celkovo sumu 1.632 EUR.

4. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú
podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou

podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 139 ods. 3 OZ, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať,
aby o zmene rozhodol súd.

5. Pre posúdenie prejednávanej veci z právneho hľadiska je zásadná aplikácia ustanovenia § 139
ods. 2 OZ, z ktorého vyplýva, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa
je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou na spoločných častiach a zariadeniach domu, teda jemajoritnou spoluvlastníčkou, preto v danom prípade platí zásada väčšinového rozhodovania o
hospodárení so spoločnou vecou, teda aj o rozhodovaní o oprave resp. úprave veci. Spoluvlastník,
ktorý nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, ak sa na tom uzniesla väčšina spoluvlastníkov

počítaná podľa veľkosti podielov, nemôže sa na súde domáhať rozhodnutia o hospodárení s touto vecou
okrem prípadov, že ide o dôležitú zmenu veci (R 129/1951). Prehlasovaný vlastník sa musí rozhodnutiu
väčšiny podriadiť (R 54/1997, R 120/1953). Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa ako väčšinová
spoluvlastníčka mohla v danom prípade sama rozhodnúť o skutočnosti, ako sa bude hospodáriť so
spoločnou vecou, tak ako to vyplýva už z citovaného ustanovenia § 139 ods. 2 OZ, ktorého jediná

modifikáciajeupravenávustanovení§139ods.3citovanéhozákonnéhoustanovenia,zktoréhovyplýva
že prehlasovaný spoluvlastník, v prípade ak sa jedná o dôležitú zmenu spoločnej veci, môže požiadať,
aby o tejto zmene rozhodol súd. Žalovaný však túto možnosť nevyužil a na súd takúto žalobu nepodal.
V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že o dôležitú zmenu spoločnej veci ide vtedy,
ak sa zmení jej podstata resp. funkcia, pričom tento pojem je potrebné vykladať s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti prípadu, a to aj s poukazom na skutočnosť, aby takouto zmenou veci nedošlo k

porušeniuprávaoprávnenýchzáujmovostatnýchspoluvlastníkov.Vdanomprípadežalovanývpodstate
namietal iba skutočnosť, že nesúhlasil so zateplením strechy, avšak z výsluchu samotnej žalobkyne
nepochybne vyplynulo, že v dôsledku zlého stavu strechy došlo k zamakaniu do jej bytu, k tvorbe plesní
a práve z tohto dôvodu bolo nevyhnutné strechu zároveň zatepliť. Je logické, že žalovaný, ktorý býva
na prízemí a žalobkyňa na prvom poschodí nemal v podstate konkrétny záujem na oprave strechy

resp. jej zateplení, pretože dôsledky, ktoré vznikli v súvislosti so zlým stavom strechy sa jeho osobne
v podstate nedotýkali, avšak je nesporné, že sa jedná o spoločné priestory, teda strecha nepatrí iba
žalobkyni a s poukazom na negatívne následky (zatekanie, plesne) podľa názoru súdu bolo nevyhnutné
strechu opraviť komplexne, teda nedávať opätovne iba lepenku, ako to navrhoval žalovaný, ale opravu
riešiť aj zateplením strechy, čím dochádza k zhodnoteniu celého bytového domu, nie iba bytu samotnej

žalobkyne a aj vzhľadom na výšku sumy, ktorá bola vynaložená na opravu, resp. úpravu strechy, súd,
aj keď nie je samozrejme odborníkom v tejto oblasti, nepovažoval túto sumu za zásadne neprimeranú,
ale v podstate za štandardnú.

6.Súdzároveňpoukazujenato,žepokiaľprežalovanéhobolozatepleniestrechytakzásadnouotázkou,

skutočne mal využiť ustanovenie § 139 ods. 3 OZ a v tejto súvislosti prípadne podať aj návrh na
neodkladné opatrenie, ktorým by bolo do rozhodnutia súdu zakázané žalobkyni vykonávať akékoľvek
stavebné úpravy, avšak žalovaný tento postup nevyužil a preto sa je podľa názoru súdu povinný
žalobkyni uhradiť vynaložené náklady v závislosti od veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Ako už ale
súd konštatoval, opravou komplexnou opravou strechy a jej zateplením sa nezmenila podstata, resp.

funkcia predmetného domu a taktiež podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu oprávnených záujmov
žalovaného resp. nemožno konštatovať, že by rekonštrukcia strechy bola výlučne iba v prospech
žalobkyne. Ako už súd konštatoval, strecha je spoločnou časťou domu, nepatrí iba žalobkyni a pokiaľ
táto mala pretrvávajúce problémy so zatekaním strechy a tvorbou plesní, bolo nevyhnutné tento stav
odstrániť, a to aj zateplením strechy, pričom je nesporné, že žalovaný takýto problém nemal, keďže

žalobkyňa svoj byt vykurovala a jej podlaha, ktorá v podstate tvorí „strechu pre žalovaného“ takýto
havarijný stav nevykazovala.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade je žalobkyňa nesporne väčšinovou spoluvlastníčkou
a na základe princípu majority môže v súlade so zákonom aj sama rozhodovať o hospodárení so

spoločnou vecou (okrem modifikácie upravenej v § 139 ods. 3 OZ), súd nepovažoval za hospodárne a
účelné vykonávať znalecké dokazovanie, ktorého účelnosť v podstate ani žalobca riadne neodôvodnil,
poukázal iba na to, že znalec by mal iba určiť, či oprava strechy bola štandardná, súd návrh žalovaného
na znalecké dokazovanie, ktoré by podľa obsahu prednesu žalovaného malo smerovať k zisteniu,
či náklady boli vynaložené účelne, takýto návrh na doplnenie dokazovania nepripustil a dovolí si

opätovne konštatovať, že náklady sa nejavia byť ako neprimerané, čo ale nie je v zásade podstatné,
pretože podstatná je skutočnosť, že žalobkyňa je majoritnou spoluvlastníčkou a žalovaný svoje námietky
ohľadom realizácie zateplenia strechy, zákonným spôsobom nevyužil.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel, pričom pri určení výšky uplatneného nároku

vychádzal z faktúry, ktorá bola vystavená na sumu 5.128,92 EUR, čo spolu s materiálom použitým na
opravu komína vo výške 89,81 EUR predstavuje spolu sumu 5.218,73 EUR, z čoho 1 je 2.609,37 EUR a
pozohľadneníveľkostipodielužalovanéhooprotipodielužalobkyne(0,992858564),topredstavujesumu
2.590,73 EUR a po odpočítaní žalovaným zaplatenej sumy 816 EUR predstavuje výsledná suma výšku1.774,73 EUR, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania
od 02.12.2016, keďže mal za nepochybne preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu
nákladov v lehote 7 dní od doručenie výzvy, pričom žalovaný výzvu prevzal dňa 24.11.2016 a lehota

márne uplynula dňa 01.12.2016. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom

žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v rozsahu 99,48 % a neúspešná v rozsahu 0,52 %, súd priznal
voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,96 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).