Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212200440
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212200440.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. C. O., nar. XX.XX.XXXX, I.

XXX/X, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Škodlerom, Námestie SNP 16, Bratislava,
proti odporcovi: TRILAB s.r.o., IČO: 448 497 37, Družstevná 367/1, Nedožery-Brezany, zastúpená
advokátkou JUDr. Katarínou Kováčovou, Drieňová 16, Žilina o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 9. 11.
2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým sa mal pracovný pomer navrhovateľa skončiť
dňa 11. 11. 2011 je neplatné.

Súd určuje, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 3. 1. 2011 naďalej trvá.
O náhrade mzdy a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 10. 1. 2012 domáhal, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 9. 11. 2011 je neplatné, pracovný pomer navrhovateľa u odporcu
naďalej trvá a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy odo dňa 21. 11. 2011 až do času,
keď odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci podľa pracovnej zmluvy spolu s príslušenstvom
a trovami konania.

Vosvojomnávrhunavrhovateľuviedol,žedňa3.1.2011uzavrelpracovnúzmluvusodporcom.Pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, s dňom nástupu do práce od 4. 1. 2011. Dňa 11. 11. 2011
bolo navrhovateľovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ktorého sa mal odporca dopustiť
2
17Cpr/1/2012

tým, že mal neospravedlnenú absenciu na pracovisku v dňoch 31. 10. 2011, 2. 11. 2011, 3. 11. 2011, 4.
11. 2011, 7. 11. 2011, 8. 11. 2011 a 9. 11.2011 a mal sa dopustiť tiež porušenia vnútorného predpisu
odporcu číslo 1/2011.
Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje navrhovateľ za neplatné, nakoľko z jeho strany
nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny, pretože v uvedené dni bol na lekárskom ošetrení, o čom
zamestnávateľovi zaslal doklad.
Dňa 31. 10. 2011 absolvoval navrhovateľ oftalmologické vyšetrenie u MUDr. N. I..

Dňa 2. 11. 2011 absolvoval opätovne odborné oftalmologické vyšetrenie u MUDr. F. Ž..
Dňa 3. 11. 2011 si navrhovateľ riadne plnil svoje pracovné povinnosti, absolvoval pracovné stretnutia.
Dňa 4. 11. 2011 pre neutíchajúce bolesti zuba navštívil stomatologickú ambulanciu MUDr. B. A..
Dňa 7. 11. 2011 absolvoval odborné diabetologické vyšetrenie u MUDr. J. G..Dňa 8. 11. 2011 absolvoval odborné diabetologická vyšetrenia u MUDr. J. G..
Dňa 9. 11. 2011 opätovné vyšetrenia u MUDr. J. G..

K porušeniu vnútorného predpisu číslo 1/2011 uviedol navrhovateľ, že tento predpis odporca prijal dňa
28. 10. 2011, pričom s obsahom interného predpisu bol navrhovateľ oboznámený po jeho doručení až
11. 11. 2011, teda v deň, kedy mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že pôvodne sa odporca v rámci
racionalizačných opatrení a v snahe o zvýšenie efektívnosti práce rozhodol znížiť počet svojich

zamestnancov, preto hodlal ukončiť pracovný pomer s dvoma zamestnancami a to s Ing. Zlaticou
Palkovičovou - manželkou navrhovateľa, ktorá pracovala u odporcu rovnako ako obchodný zástupca
a s navrhovateľom. Nakoľko navrhovateľ bol v čase skončenia pracovného pomeru s jeho manželkou
(T.. J. O.) dočasne práceneschopný, odporca s ním pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien
neskončil a ospravedlnil jeho neprítomnosť v práci po dobu trvania práceneschopnosti. Navrhovateľ
skončil pracovnú neschopnosť dňa 29. 10. 2011 a teda dňom 31. 10. 2011 mal začať plniť svoje pracovné

povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy. Za účelom riadneho plnenia pracovných povinností, vyzval
odporca navrhovateľa listom zo dňa 31. 10. 2011, aby po ukončení pracovnej neschopnosti nastúpil do
práce, a to konkrétne do sídla v spoločnosti, ktoré bolo v zmysle pracovnej zmluvy aj miestom výkonu
práce. Nakoľko napriek ukončeniu pracovnej neschopnosti odporca nenastúpil do práce v dohodnutom
mieste výkonu práce, ani si neprišiel vyzdvihnúť pracovné pomôcky a neoznámil zamestnávateľovi, že

vykonáva prácu a akým spôsobom, vyzval ho listom zo dňa 2. 11. 2011 na preukázanie prekážok v
práci v dňoch 31. 10. 2011 a 2. 11. 2011. Navrhovateľ až dodatočne preukázal svoju neprítomnosť na
pracovisku potvrdeniami o návšteve lekára, avšak bez uvedenia rozsahu trvania tejto prekážky v práci.
Opätovne dňa 4. 11. 2011 oznámil navrhovateľ zamestnávateľovi e-mailom, že navštívi zubného lekára.
Dodatočne doručil zamestnávateľovi potvrdenia o lekárskom ošetrení, z obsahu ktorého nie je zrejmé,

ako dlho táto prekážka trvala, avšak je
3
17Cpr/1/2012

zrejmé, že v čase od 9.59 hodiny už netrvala a z obsahu potvrdenia nevyplýva, že by mal navrhovateľ

zostať celý deň v domácom ošetrení. Dňa 7. 11. 2011 opäť e-mailom zaslaným zamestnávateľovi a
9.04 hodine oznámil, že musí navštíviť lekára. Dňa 8. 11. 2011 a 9. 11. 2011 navrhovateľ opätovne v
ranných hodinách e-mailom oznámil zamestnávateľovi, že absolvoval lekárske ošetrenie. Z obsahu
dodatočne doloženého lekárskeho potvrdenia však nie zrejmé, ako dlho táto prekážka trvala. Z obsahu
zoznamu zaslaného navrhovateľom odporcovi je zrejmé, že okrem lekárskych vyšetrení vykonával

navrhovateľ v tieto dni aj prácu podľa pracovnej zmluvy, všetko v meste Bratislava, napriek tomu
že mal na starosti východoslovenský región. Odporca mal zato, že navrhovateľ si nesplnil svoje
povinnosti a včas neoznámil zamestnávateľovi prekážku v práci ako aj predpokladanú dĺžku jej trvania,
čo možno kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny. V druhom prípade opakovaného porušenia
tejto povinnosti v slede pracovných dní mal zato, že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny,

pričom za rozhodujúci aspekt považoval nielen preukázanie existencie prekážky v práci ale aj dĺžku
jej trvania, čo navrhovateľ ani v jednom prípade neurobil, naopak z ich obsahu je zrejmé, že nešlo
o prekážky trvajúce celý pracovný čas, napriek tomu sa navrhovateľ ako zamestnanec nedostavil do
určeného miesta výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy a výzvy zamestnávateľa. Odporca mal zato,
že navrhovateľ porušil svoje povinnosti , následkom čoho došlo k absencii nároku zamestnanca na

ospravedlnenie jeho neprítomnosti v práci za zvyšný čas určeného pracovného času a zamestnávateľ
bolpretooprávnenýtútoneprítomnosťzamestnancavurčenompracovnomčasenaurčenompracovisku
hodnotiť ako neospravedlnenú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, štatutárneho zástupcu
odporcu, právnej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s obsahom pracovnej zmluvy zo dňa 3. 1. 2011,

z výpisu z obchodného registra odporcu, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9. 11.
2011, doručenky, nesúhlasom navrhovateľa s okamžitým skončením pracovného pomeru, interný
predpis a nariadenie číslo 1/2011,lekárskymi potvrdeniami, písomnými vyjadreniami ošetrujúcich lekárov
navrhovateľa ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 3. 1. 2011, na

základe ktorej vykonával navrhovateľ u odporcu prácu obchodného zástupcu s miestom výkonu práce:
Družstevná 367/1, Nedožery- Brezany, s dňom nástupu do práce od 4. 1. 2011.
Listom zo dňa 9. 11. 2011 skončil zamestnávateľ so zamestnancom pracovný pomer okamžite podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na tom skutkovom základe, že "počas dní 31. 10. 2011 anásledne 2. až 9. novembra ste sa nezúčastnil pracovného procesu podľa pracovnej zmluvy aj napriek
niekoľkým výzvam zo strany zamestnávateľa. Listom sme vás žiadali o účasť na pracovnom procese v
sídle spoločnosti TRILAB s.r.o. a aj z dôvodu skončenia rozpracovaných zákaziek a ďalšej plánovanej

spolupráce. Evidujeme vám v dňoch 31. 10. 2011 a 2., 3., 4., 7., 8., a 9. 11. 2011 absencie. Do
dnešného dňa sme neobdržali relevantné doklady ospravedlňujúce vašu neúčasť v práci. Vôbec alebo
nedostatočne ste zdokladovali vaše údajné návštevy u doktorov zo dňa 31. 10. 2011 a 2. 11. 2011 a
svojvoľne ste podľa posledného mailu zo dňa 9. 11. 2011 vykonali činnosti, ktorými vás nikto nepoveril.
Taktiež dňa 30. 9. 2011 ste nahlásili svoju práceneschopnosť na našom osobnom stretnutí u vás doma.

Napriek tomu, že ste bol práceneschopný už od 29. 9. 2011, čo sme zistili

4
17Cpr/1/2012

dodatočne po komunikácii s vaším obvodným lekárom MUDr. Kubíkom. V ten istý deň vás zástupcovia

spoločnosti TRILAB s.r.o. stretli na ulici Herlianska v Bratislave, ako idete údajne do lekárne, napriek
tomu, že pred dvoma hodinami bol Bc. M. C. u vás osobne. Bol vám doniesť z auta vaše osobné veci
s tým, že nemôžete chodiť a že máte choré a nehybné koleno. Napriek tomu, keď sme sa stretli ste
nejaviližiadnubolesťkolenaa nemalistežiadnebarlyaleboinéortopedicképomôcky.Považujemedané
stretnutie za negatívnu kontrolu zo strany zamestnávateľa, na ktorú máme nárok, podľa zákona počas

prvých desiatich dní práceneschopnosti zamestnanca. Porušili ste vnútorný predpis našej obchodnej
spoločnosti (číslo 1/2011), ktorý klasifikuje vaše konanie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,
nie je preto záujem, aby ste boli aj naďalej našim zamestnancom".
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené odporcovi dňa 11. 11. 2011.
Z obsahu interného predpisu a nariadenia číslo 1/2011 súd zistil že toto je datované dňom 28. 10.

2011. Obsahom interného predpisu je postup zamestnancov pri nástupe na ich práceneschopnosť.
Hlásenie začatia práceneschopnosti alebo návštevy lekára je podľa interného predpisu zamestnanec
povinný realizovať vopred, najneskôr však do 9.00 hodiny v deň, kedy plánuje zamestnanec
návštevu lekára. Návštevu lekára alebo odborné vyšetrenie je podľa interného predpisu zamestnanec
povinný hlásiť bezodkladne telefonicky na telefónne čísla majiteľov a konateľov spoločnosti. Doklady

potvrdzujúce návštevu lekára alebo práceneschopnosť je nutné doručiť do sídla spoločnosti najneskôr
do nasledujúceho dňa po vzniku udalosti z dôvodu evidencie. Porušenie tohto interného predpisu
sa bude považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Viacnásobné porušenie tohto interného
predpisu môže viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Toto nariadenie malo vstúpiť do
platnosti v pondelok dňa 31. 10. 2011, kedy mali byť zamestnanci upovedomení o jeho obsahu osobne

na porade. Navrhovateľovi bol interný predpis a nariadenie číslo 1/2011 doručené dňa 11. 11. 2011.
Listom zo dňa 31. 10. 2011 odporca vyzval navrhovateľa, aby po ukončení pracovnej neschopnosti
nastúpil do zamestnania podľa pracovnej zmluvy do sídla spoločnosti: Družstevná 367/1, Nedožery -
Brezany. Výzva bola doručená navrhovateľovi dňa 3. 11. 2011.
Z obsahu výmenného listu - poukazu súd zistil, že dňa 31. 10. 2011 bol navrhovateľ u oftalmologičky

MUDr. N. I..
Z obsahu priepustky súd zisťuje, že dňa 2. 11. 2011 bol navrhovateľ u oftalmologičky MUDr. F. Ž..
Z obsahu lekárskeho potvrdenia súd konštatuje, že dňa 4. 11. 2011 bol navrhovateľ u stomatológa
MUDr. B. A. v neštátnej zubnej ambulancii, ulica Pri bielom kríži 8, Bratislava. E-mailom zo dňa 4. 11.
2011 o 9.59 hodine oznámil navrhovateľ zamestnávateľovi, že pre neutíchajúce bolesti zuba je nútený

vyhľadať lekárske ošetrenie.
Z obsahu výmenného listu, poukazu súd zisťuje, že dňa 7. 11. 2011 bol navrhovateľ na vyšetrení u
diabetológa MUDr. J. G.. E-mailom dňa 7. 11. 2011 o 9.04 hodine navrhovateľ oznámil zamestnávateľovi,
že v dôsledku zvýšenej nevoľnosti - búšenie srdca, zvýšený tlak musel vyhľadať lekárske vyšetrenie.

5
17Cpr/1/2012

Z obsahu potvrdenia zo dňa 8. 11. 2011 súd zisťuje, že navrhovateľ bol dňa 8. 11. 2011 na odbornom
vyšetrení u diabetologičky MUDr. J. G.. E-mailom dňa 8. 11. 2011 o 7.40 hodine navrhovateľ oznámil

zamestnávateľovi, že dňa 7. 11. 2011 absolvoval odborné lekárske vyšetrenie pre cukrovku.
Dňa 9. 11. 2011 bol navrhovateľ na odbornom vyšetrení u diabetologičky MUDr. J. G.. E-mailom dňa
09.11.2011 o 07.39 hod navrhovateľ oznámil zamestnávateľovi, že dňa 09 .11.2011 musí absolvovať
ďalšie lekárske vyšetrenie.Z obsahu podacích lístkov mal súd za preukázané, že potvrdenia o absolvovaných lekárskych
vyšetreniach doručil navrhovateľ zamestnávateľovi, čo medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že u odporcu pracoval od 4. 1. 2011 ako obchodný

zástupca. Jeho pracovnou náplňou bolo získavať klientov a predkladať im cenové ponuky ohľadne
laboratórnej techniky, prístrojov a laboratórneho zariadenia. Uzatváranie samotných zmlúv nebolo
pracovnou náplňou navrhovateľa. Aj keď v pracovnej zmluve bolo uvedené ako miesto výkonu práce:
Družstevná ulica v Nedožeroch - Brezanoch, navrhovateľ v mieste sídla spoločnosti fakticky nikdy
nebol, aj pracovnú zmluvu uzatvoril v Bratislave, v mieste svojho bydliska, odkiaľ prácu vykonával.

Zamestnávateľ neposkytol navrhovateľovi žiadne pracovné pomôcky okrem mobilného telefónu,
prideleného služobného motorového vozidla. Navrhovateľ pri svojej práci vychádzal z katalógu výrobkov
a cenníka z internetu a podľa toho vypracovával cenové ponuky. Klientov vyhľadával sám, keďže v
predchádzajúcom období pracoval v obdobnej firme, zamestnávateľ jeho prácu nijakým spôsobom
nekontroloval, nemusel ho informovať ohľadne potencionálnych záujemcov. Poukázal na to, že u
odporcu došlo k organizačnej zmene, odporca mal záujem skončiť pracovný pomer s navrhovateľom

z organizačných dôvodov, avšak keďže navrhovateľ bol v tom čase práceneschopný a bol v ochrannej
dobe nemohol s ním zamestnávateľ týmto spôsobom pracovný pomer ukončiť. Preto po skončení
pracovnej neschopnosti prikročil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Navrhovateľ uviedol,
že trpí cukrovkou, preto 2 krát do roka musí absolvovať podrobné lekárske prehliadky u diabetológa a
oftalmológa. Doklad o ošetrení v zaslal zamestnávateľovi. Konateľa odporcu e-mailom oboznámil s tým,

že ide na lekárske ošetrenie, teda zamestnávateľ o tejto prekážke v práci vedel. Potvrdil, že v pracovnej
zmluve bolo ako miesto výkonu práce uvedené Nedožery - Brezany, konkludentným spôsobom došlo
k zmene pracovnej zmluvy v časti o miesto výkonu práce tak, že týmto miestom sa stala Bratislava,
Herlianska 4. Asi 4 krát prišiel aj štatutárny zástupca odporcu do Bratislavy za navrhovateľom, doniesol
navrhovateľovi výplatu a stravné lístky, prípadne sa s ním stretol ak bol na cestách a výplatu mu dal

pri tomto stretnutí. Navrhovateľ namietal, že dňa 3. 11. 2011 nemal absenciu, v tento deň žiadneho
lekára nenavštívil, riadne si vykonával svoje pracovné povinnosti , mal pracovné stretnutie s MUDr.
Kráľovičovou - zástupkyňou Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
Štatutárny zástupca odporcu M. C. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že navrhovateľ bol príslušný
pre východoslovenský a stredoslovenský región, na základe ústnej dohody. Na základe ústnej dohody

mal povolené vykonávať prácu z domáceho prostredia, dohodnuté boli porady raz za mesiac, kedy
bol navrhovateľ povinný dostaviť sa do sídla spoločnosti. Ústne bolo dohodnuté, že navrhovateľ mal
na starosti celé Slovensko okrem Bratislavy a ústne bol dohodnutý aj pružný pracovný čas. Žiadna
pracovná náplň pre navrhovateľa vypracovaná nebola. V auguste 2011 sa chcel s navrhovateľom
dohodnúť, že

6
17Cpr/1/2012

ukončia pracovný pomer dohodou avšak následne navrhovateľ nastúpil na práceneschopnosť.
Počas práceneschopnosti štatutárny zástupca odporcu navštívil navrhovateľa v Bratislave, pretože

predpokladal dlhšiu práceneschopnosť zobral mu služobné motorové vozidlo, mobilný telefón, počítač
a mobilný internet. Keď ukončil navrhovateľ práceneschopnosť, písomne ho vyzval, aby nastúpil
do zamestnania. Práceneschopnosť mu skončila dňa 29. 10. 2011, do práce mal nastúpiť dňa 31.
10. 2011 avšak tak neurobil. Štatutárny zástupca odporcu uviedol, že prácu navrhovateľa nemal
možnosť kontrovať a ani to nerobil. Navrhovateľ ako obchodný zástupca mohol oslovovať klientov aj z

vlastnej iniciatívy, nepotreboval na to pokyn zamestnávateľa. Väčšinou predtým ako navštívil klienta,
to odkonzultoval so štatutárnym zástupcom odporcu pretože mu hradil pohonné hmoty do služobného
auta a tak musel vedieť kam ide.
Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že existovala medzi účastníkmi konania ústna dohoda,
podľa ktorej by mal navrhovateľ na starosti celé Slovensko okrem Bratislavy. V Bratislave mal viacerých

klientov. Na východnom Slovensku boli iba 3 krát odviezť tovar. Napriek tomu, že odporca mu skutočne
doručil list, ktorým ho vyzval, aby sa dostavil do sídla spoločnosti, je pravdou, že sa tam nedostavil
z dôvodu, že bol na lekárskych vyšetreniach keďže je diabetik, ostatne v sídle spoločnosti za celú
dobu trvania pracovného pomeru bol asi jeden krát, nemal tam zriadenú kanceláriu, nemal dôvod sa v
mieste sídla spoločnosti zdržiavať. Nevyplynulo z vlastnej vôle navrhovateľa, že sa po výzve nedostavil

do sídla v spoločnosti odporcu ale mal plánované lekárske ošetrenie, vyšetrenia u diabetológa, ktoré
začalo odberom krvi, nasledujúci deň mal vyšetrenia nastavenie na medikamentóznu liečbu, s tým
súvisiace vyšetrenie očného pozadia, teda nemohol cestovať vzdialenosť 160 kilometrov vlakom a ďalej
autobusom do sídla spoločnosti, aby vzápätí sa vrátil na vyšetrenie nasledujúci deň.Zo súhlasnej výpovede účastníkov konania mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol od 29. 9. 2011
do 29. 10. 2011 práceneschopným.
Na dopyt súdu ošetrujúca lekárka oftalmologička MUDr. N. I. z očnej ambulancie Ružinovská poliklinika

a.s. potvrdila, že Ing. C. O. je pacientom oftalmologičky MUDr. F. Ž.. Dňa 31. 10. 2011 mala MUDr.
Ž.Q. dovolenku a MUDr. I. ju zastupovala. V ten deň mala ordinačné hodiny od 12.00 do 16.30 hod.
Navrhovateľ prišiel na očné vyšetrenie, vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o akútny stav sa rozhodol,
že počká na vyšetrenie k MUDr. Ž.T., ktoré sa uskutočnilo od 2 dni, u MUDr. I. teda vyšetrený nebol,
požiadal o potvrdenie priepustky.

MUDr. J. G.M., Dia centrum plus s.r.o. na dopyt súdu uviedla, že navrhovateľ bol dňa 7. 11. 2011 v jej
ambulancii na odbere krvi (odbery sa robia v časti medzi 6.45 hod - 7.45 hod).
Dňa 8. 11. 2011 bol na vyšetrení v čase medzi 10.00 hod a 12.00 hod.
Dňa 9. 11. 2011 si bol pre predpis lieku, podľa ordinačných hodín v čase medzi 13.00 - 15.00 hod.
MUDr. Jozef Šuster - stomatológ súdu oznámil, že dňa 4. 11. 2011 bol navrhovateľ na extrakcii jedného
zuba s následnou celodennou PN.

7
17Cpr/1/2012

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne

a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § § 141 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci
za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a
rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa

mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného
zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o
dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu
alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času
zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.
Podľa§141ods.2Zákonníkaprácezamestnávateľjepovinnýposkytnúťzamestnancovipracovnévoľno
z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v

kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie
alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske
prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo

pracovného času.

Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi
a) ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
b) pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

c) pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
d) pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

817Cpr/1/2012

Podľa § 141 ods. 4 Zákonníka práce, za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného

času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v
tento deň odpracovať.
Podľa § 143 ods. 1 Zákonníka práce, prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení
pružnéhopracovnéhočasuposudzujúakovýkonprácesnáhradoumzdylenvrozsahu,vktoromzasiahli
do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa

posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci.
Podľa § 144 ods. 1 Zákonníka práce, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je
povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný
upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Podľa § 144 ods. 2 Zákonníka práce, prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný
zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky

v práci a o jej trvaní.
Podľa § 144 ods. 3 Zákonníka práce, ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady
mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne
prevádzkové dôvody, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.
Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa

zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, ktorým môže rozviazať pracovný
pomer zamestnávateľ, aj zamestnanec, ak má na to zákonom ustanovený dôvod. Podmienkou
platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je písomná forma tohto právneho úkonu, skutkové

vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Neplatnosť
skončenia pracovného pomeru môžu zamestnanec aj zamestnávateľ uplatňovať v Zákonníku práce
ustanovenej dvojmesačnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť.
Jedná sa o lehotu hmotno-právnu. To znamená, že posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu. Odporca okamžite skončil s navrhovateľom

pracovný pomer listom zo dňa 09.11.2011, ktorý mu bol doručený dňa 11.11.2011. Návrh bol podaný
na tunajší súd dňa 10.01.2012, teda v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Okamžité skončenie
pracovného pomeru ako jednostranný právny úkon musí spĺňať hmotno-právne aj formálno-právne
podmienky, nakoľko ich nesplnenie Zákonník práce spája so sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu.
Právnu kvalifikáciu závažného porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce nevymedzuje, preto ju

treba vždy skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Súd preto
skúmal, či zo strany navrhovateľa došlo k takému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré zakladá dôvod
pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o sankcii za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita
jehoporušenia.Nakoľkojeokamžitéskončeniepracovnéhopomeruvýnimočnýmspôsobomrozviazania

pracovného pomeru, takýmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie
pracovnej disciplíny.
9
17Cpr/1/2012

Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny musí ísť o také konanie, kedy nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo očakávať, aby takéhoto zamestnanca dlhšie, prípadne aj počas výpovednej
doby, zamestnával. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam
zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného
pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením

pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob,
intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácia v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky
porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne.
Zamestnávateľ, t.j. odporca skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ako

absenciu v dňoch 31.10.2011 a 2., 3., 4., 7., 8. a 9. 11. 2011, kedy svoju absenciu navrhovateľ
nedostatočne zdokladoval a porušil tiež smernicu č. 1/2011. Počas návštevy dňa 30.9.2011 štatutárnymi
zástupcami u navrhovateľa doma sa sťažoval na problémy s kolenom, keď bezprostredne po návšteve
bol videný na ulici bez akejkoľvek ortopedickej pomôcky.Navrhovateľ v konaní predložil potvrdenia o návšteve lekárov, ktorých navštívil v súvislosti s diagnózou
diabetes. Dňa 04.11.2011 bol u stomatológa, ktorý súdu potvrdil, že mu bol extrahovaný jeden
zub. Dňa 03.011.2011 si prácu vykonával riadne, nebol u žiadneho lekára. Uvedené okolnosti boli

potvrdené ošetrujúcimi lekármi na dopyt súdu. Navrhovateľ teda preukázal, že na jeho strane došlo
k ospravedlniteľnej prekážke v práci. Súd súhlasí, že lekárske potvrdenie neobsahuje dĺžku trvania
prekážky v práci, avšak táto skutočnosť sama o sebe nie je tak závažným nedostatkom, že by
zdôvodňovala výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ je podľa § 144 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi

pracovné voľno s náhradou mzdy za účelom návštevy lekára najviac v trvaní sedem dní v kalendárnom
roku. Ak by však zamestnanec týchto sedem dní vyčerpal, zamestnávateľ je stále povinný poskytnúť
ďalšie pracovné voľno už bez náhrady mzdy. To znamená, že ak by si aj navrhovateľ v danom roku z
dôvodu návštevy lekára voľno vyčerpal, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu aj nad tento limit ďalšie
pracovné voľno (už bez náhrady mzdy).
Ďalší dôvod, ktorý uvádza odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru, že dňa 30. 9. 2011

po návšteve štatutárnych zástupcov odporcu Michala Kudlu a Marcely Fabiánovej u navrhovateľa, v
mieste jeho bydliska počas jeho práceneschopnosti pre nehybné koleno ho následne stretli na ulici
bez akokoľvek ortopedickej pomôcky, bez akéhokoľvek náznaku bolesti nepovažuje súd za závažné
porušenie pracovnej disciplíny.
Taktiež sa odporca nemôže účinne odvolávať na porušenie smernice číslo 1/2011 zo strany

navrhovateľa, pretože v konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že s obsahom uvedenej smernice,
ktorá bola vypracovaná dňa 28. 10. 2011 a mala vstúpiť do platnosti dňom 31. 10. 2011, bol navrhovateľ
oboznámený až do dňa 11. 11. 2011 jej doručením.
Zo súhlasnej výpovede účastníkov konania vyplynulo, že po uzatvorení písomnej pracovnej zmluvy
došlo medzi zamestnancom a zamestnávateľom k ústnej dohode, na základe ktorej bol dohodnutý

pružný pracovný čas a zamestnávateľ súhlasil s tým, aby navrhovateľ svoju prácu vykonával v domácom
prostredí. Podľa § 54 Zákonníka práce možno
10
17Cpr/1/2012

dohodnutý obsah pracovnej zmluvy zmeniť len vtedy, ak zamestnanec a zamestnávateľ sa na tom
dohodnú s tým, že zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Zákonník
práce však nedodržanie písomnej formy zmeny pracovnej zmluvy nespája so sankciou neplatnosti tejto
zmeny. Z tohto dôvodu počíta Zákonník práce aj so situáciami, že k zmene obsahu pracovnej zmluvy
v aplikačnej praxi dôjde aj ústnou formou. Súd teda prihliadol aj na tú skutočnosť, že pracovný čas bol

dohodnutý ako pružný a navrhovateľ mohol prácu vykonávať aj v domácom prostredí.
Navrhovateľ si splnil svoju povinnosť uvedenú v § 144 ods. 1 Zákonníka práce a včas požiadal
zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna (formou e-mailu), nezdokladoval však lekárske
potvrdenie, z ktorého by bolo zrejmé ako dlho trvala prekážka na jeho strane, no vzhľadom na
intenzitu konania, doterajšie plnenie povinností z jeho strany, keď doposiaľ nebol písomne upozornený

na porušenie pracovnej disciplíny a okolnosti samotného prípadu súd dospel k záveru, že nebola
preukázaná existencia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, teda také porušenie
pracovnej disciplíny, ktorého charakter sa vymykal bežným porušeniam a ktoré je možné sankcionovať
inak ako výnimočným skončením pracovného pomeru. Súd tiež prihliadol na to, že navrhovateľ mal
dohodnutý pružný pracovný čas a súdu zdokladoval e-mailovú komunikáciu, podľa ktorej zvyšnú časť

dňa, po absolvovaných lekárskych vyšetreniach vykonával pre navrhovateľa prácu podľa pracovnej
zmluvy. Sám štatutárny zástupca odporcu potvrdil, že navrhovateľ ako obchodný zástupca získaval
klientov z vlastnej iniciatívy, nepotreboval k tomu osobitný pokyn zamestnávateľa.
Z obsahu sledu udalostí, ktoré popísal odporca tak, že z dôvodu organizačných zmien hodlal skončiť
pracovný pomer s navrhovateľom už skôr, navrhovateľ však nastúpil na dočasnú práceneschopnosť

z ktorého dôvodu bol v ochrannej dobe a z organizačných dôvodov s ním odporca pracovný pomer
neskončil, súd usudzuje, že po ukončení pracovnej neschopnosti odporca využil prvú príležitosť aby
ukončil s navrhovateľom pracovný pomer a to aj za cenu porušenia Zákonníka práce.
Podľa § 152 ods. 2 súd rozhodol čiastočným rozsudkom pretože považoval za účelné najskôr rozhodnúť
len o základe prejednávanej veci v tým, že o náhrade mzdy, mzdových nárokoch a trovách konania bude

rozhodnuté v konečnom rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

11
17Cpr/1/2012

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.