Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207454
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613207454.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1) W. G., nar. XX.XX.XXXX a 2)
I. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX S. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie
935,90 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/433/2013-147

zo dňa 15.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán ani vedľajší účastník nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu. Žalovaným nepriznal náhradu
trov konania a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania v sume 500,74 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok
odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy, pričom pohľadávku nadobudol na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 od Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalobca
nepreukázal doručenie výzvy v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je postúpenie pohľadávky
z banky na žalobcu neplatné a žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania za
prevzatieaprípravuzastúpenia,vyjadreniezo06.02.2014,účasťnapojednávaní12.02.2014,vyjadrenie
z 03.05.2014, vyjadrenie z 28.12.2014, vyjadrenie z 28.04.2016, účasť na pojednávaní dňa 15.06.2016.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že v
konaní predložil relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, čo zakladá bez ďalšieho
aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie pohľadávky. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 11.06.2003, sp. zn. 4Obo/210/01, z ktorého tieto závery vyplývajú. Uviedol, že ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo
systematického zaradenia ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Porušenie

povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom
neplatnosti zmluvy. Porušenie tejto normy zakladá administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú
Národnou bankou Slovenska podľa zákona o bankách. Žalobca poukázal na to, že predložil platobnú
históriu úveru, v ktorej sa opakovane vyskytuje položka poplatok za upomienku. Na základe uvedenéhomá žalobca za to, že predloženou platobnou históriou bolo preukázané, že žalovaní boli opakovane
právnym predchodcom vyzývaní na úhradu dlžných splátok, a teda v konaní bolo preukázané, že právny
predchodca žalobcu konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukázal na to, že v súlade s

prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní
po dobu 1.273 dni, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo i len časti peňažného
záväzku presiahol jeden rok. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže omeškanie žalovaných trvalo
viac ako jeden rok, právny predchodca žalobcu konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak by v
takomtoprípadepísomnúvýzvunezasielal.Ďalejuviedol,ženesúhlasí,abybolzaviazanýnaúhradutrov

osobitného subjektu, ktorý do konania vstupuje bez vedomosti o prejednávanom prípade. Jeho vstup
iba zbytočne navyšuje trovy konania a skutočným účelom vstupu nie je ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Dochádza k zneužívaniu
inštitútu ochrany spotrebiteľa a bola by na mieste aplikácia ust. § 150 OSP, resp. § 257 CSP. Osobitný
subjekt Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia majú pritom možnosť

využívať aj účinnú podporu ministerstva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
19.03.2014 6MCdo/5/2013, podľa ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv.
hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie
práva. Poukázal na to, že právny zástupca výrazným spôsobom nemenil svoju argumentáciu a jeho

písomné vyjadrenia, ktoré boli štyri, neobsahujú rôznu argumentáciu, ktorá by bola nevyhnutná pre
dosiahnutie úspechu v konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe
vyhovel.

3. Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

5. Štrnásta časť zákona o bankách s názvom „OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO“ v

ustanovení § 92 ods. 8 obsahuje úpravu, podľa ktorej ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu

klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu. Právna norma je formulovaná tak, že výzva na splnenie záväzku a viac
ako 90 dní trvajúce omeškanie sú podmienkami pre možnosť postúpenia pohľadávky. Účelom tohto
ustanovenia nie je len prelomenie bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov bánk. Výzva na splnenie

záväzku a viac ako 90 dní trvajúce omeškanie sú prvkami ochrany klienta banky pred tým, aby bola
pohľadávka postúpená subjektu, s ktorým klient zmluvu neuzatváral. Ak klient dlh vyrovná, nemôže byť
pohľadávka postúpená. Ak klient nie je pred postúpením vyzvaný na vyrovnanie dlhu, nebol naplnený
účel zákona - ochrana klienta banky.

6. Podľa § 39 OZ je neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Postúpenie pohľadávky v rozpore s pravidlami
obsiahnutými v § 92 ods. 8 Zákona o bankách zakladá neplatnosť postúpenia pohľadávky pre rozpor
so zákonom.

7. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd konajúci v tejto veci bol teda povinný prihliadnuť

na neplatnosť postúpenia pohľadávky.

8. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenejpohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, nie je v tomto prípade aplikovateľné. Ustanovenie § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa uložilo súdu v tejto veci na neplatnosť postúpenia prihliadnuť aj bez aktivity

účastníkov zmluvy.

9. K odvolacej námietke, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje pohľadávku postúpiť aj bez
doručeniavýzvyvprípade,aksúčetvšetkýchomeškaníklientapresiaholjedenrok,odvolacísúduvádza,
že toto ustanovenie upravuje len výnimku zo zákazu postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta (zákaz

postúpenia platí vtedy, ak po doručení výzvy klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradí omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva). Toto ustanovenie však nemožno vykladať tak,
že v takomto prípade vôbec nie je potrebné doručovať výzvu vyplývajúcu z prvej vety § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Doručiť uvedenú výzvu je potrebné vždy, ak chce veriteľ pohľadávku postúpiť. Vecne správny
je aj výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník podal vo veci viaceré podania,
tieto podania boli podané na výzvu súdu, jedno z nich bolo vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej, dve

vyjadrenia sa týkali práve platnosti postúpenia pohľadávky s ohľadom na § 92 ods. 8 zákona o bankách.

10. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania, žalovaný a vedľajší účastník úspešní v odvolacom konaní boli, avšak trovy odvolacieho konania
nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán ani vedľajší účastník nemajú nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.