Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/113/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710010671
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6710010671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovaného Y.

R., nar. XX.XX.XXXX, pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 23. 02. 2012 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku súd

obžalovaného Y. R., nar. XX.XX.XXXX vo Z., trvale bytom U.
č. XXX, okr Z., bez pracovného pomeru,

o s l o b o d z u j spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv 356/10 zo dňa 16.09.2010
pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

1/
v presnejšie nezistenej dobe od 06.12.2009 najneskôr do 19.12.2009 v čase okolo 14.00 h vo Z., na

Ul. G., okr. Z., na parkovisku pred OD Hypernova najprv požiadal T. U., nar. XX.XX.XXXX o vyplatenie
finančnej čiastky 100,- Eur za vozidlo zn. Mazda na náhradné diely, ktoré vozidlo však pri sebe reálne
nemal, pričom keď mu T. U. odmietol vopred vyplatiť uvedenú hotovosť, následne sa mu začal vyhrážať
násilím, požadoval finančnú čiastku 130,- Eur s tým, že pokiaľ túto sumu nevyplatí, tak mu zoberie
vozidlo, na ktorom T. U. prišiel a nedá mu ani originál k nemu príslušného technického preukazu, pričom
následne mu T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., T., D.. T. Č.. XXXX/ XX v obave, že svoje vyhrážky
uskutoční, dal čiastku 130,-Eur, po čom Y. R. z miesta odišiel,

2/
následne v presnejšie nezistenej dobe, v doobedňajších hodinách, koncom mesiaca decembra 2009 v
X. X., časť X., okres X. X. pod hrozbou násilia požadoval od T. U., nar. XX.XX.XXXX vyplatenie finančnej
čiastky 200,- Eur za to, že spôsobil s vozidlom zn. Mazda 626, ev. č. Z. XXX X. evidované na osobu Y. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ktoré pred tým riadne zakúpil do osobného vlastníctva, dopravnú nehodu
s tým, že pokiaľ mu peniaze nevyplatí, nebude sa môcť nikde pohybovať a bude sa to riešiť na ulici iným
spôsobom, nakoľko má na to prostriedky a pokiaľ vec nahlási na políciu, tak on nahlási, že mu odcudzil

predmetné vozidlo a havaroval s ním, čím u T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., T., D.. T. Č.. XXXX/
XX vzbudil dôvodnú obavu, že svoje hrozby splní, pričom však finančnú hotovosť mu nevyplatil.

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 1T 113/2010-95 zo dňa 07.02.2011 bol obžalovaný Y. R.L.
uznaný vinným z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona. Uznesením sp.
zn. 2To 161/11 zo dňa 07.07.2011 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zrušil rozsudok

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 113/2010 zo dňa 07.02.2011 a vec vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie a rozhodnutie. Zároveň okresnému súdu uložil povinnosť doplniť dokazovanie na
hlavnom pojednávaní za dodržania všetkých procesných ustanovení Trestného poriadku tak, aby boli
odstránené prípadné rozpory a aby vykonané dôkazy predstavovali spoľahlivo ustálený skutkový stav.
Uložil súdu vypočuť svedka G. V., dopočuť poškodeného T. U. k tomu, kedy, za akých okolností a za

akú sumu zakúpil motorové vozidlo zn. Mazda 626 od svedka V. či pri kúpe urobili aj prepis vozidla
a ak nie, z akého dôvodu sa tak nestalo, prečo poškodený nežiadal od svedka V. aj zelenú kartu k
predmetnému vozidlu, ako aj všetky ostatné okolnosti súvisiace s touto vecou. Krajský súd zároveň uložil
okresnému súdu, aby si ako predbežnú otázku vyriešil zákonnosť získania nahrávky rozhovoru medzi
obžalovaným a poškodeným do mobilného telefónu poškodeného a tiež aby doplneným dokazovaním
bližšie konkretizoval dobu spáchania skutku pod bodom 2./ obžaloby, a až následne po takto vykonanom

dokazovaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností rozhodol o vine resp. nevine obžalovaného.

Pri viazanosti právnym názorom vysloveným rozhodnutím odvolacieho súdu a povinnosti vykonať
úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil, okresný súd vykonal a doplnil na hlavnom
pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom svedka - poškodeného,

obžalovaného a tiež výsluchom ďalších svedkov.

Obžalovanýpoprelspáchaniežalovanýchskutkov.Vosvojejvýpovedinahlavnom pojednávaníohľadom
skutku 1/ dokazoval, že skutky uvedené v obžalobe sa nestali, žiadna hrozba násilia v zmysle právnej
kvalifikácii obsiahnutej v obžalobe z jeho strany vykonaná nebola. Uviedol, že motorové vozidlo zn.

Mazda 626, ktoré vlastnil jeho otec, predal pánovi do O. a podľa dohody medzi nimi sa mal prepis
vozidla urobiť do 15 dní, čo sa však nestalo. Asi po dvoch mesiacoch za ním do U. prišiel poškodený s
bratom pána z O., s pánom V. s tým, že poškodený od pána V. kúpil predmetné vozidlo a chcel urobiť
jeho prepis. Bol to jeho prvý kontakt s poškodeným, ktorý inicioval samotný poškodený. Poškodený
priniesol aj kúpnu zmluvu s uvedenou kúpnou cenou 330,- Eur. Dátum 16.12.2009 uvedený na tejto

zmluve zodpovedá ich prvému kontaktu. Ani do dvoch mesiacov sa však prepis vozidla neuskutočnil.
Keď následne poškodenému volal, tento zháňal súčiastky na Mazdu, z dôvodu ktorého sa stretli pred
Hypernovou vo Z.. Spolu s ním bol na mieste činu aj Ján X., na ktorého vozidle pred Hypernovu prišli,
Y. X. vozidlo aj šoféroval a poškodený, ktorého tiež sprevádzala iná osoba a táto sedela v aute, pričom
vôbec z vozidla nevystúpila. Rozhovor prebiehal tak, že sa s poškodeným rozprával pri aute Y. X., pričom

medzi týmto vozidlom a vozidlom, na ktorom prišiel poškodený, bolo ešte jedno vozidlo. Keďže sa Y. X.
ponáhľal a vec nevedeli na mieste vybaviť, s poškodeným sa dohodol, že všetko vybavia telefonicky.
Poškodenému sa vôbec nevyhrážal.

Ku skutku pod bodom 2/ obžalovaný uviedol, že poškodenému telefonoval z dôvodu, že jeho otcovi

ako vlastníkovi motorového vozidla zn. Mazda 626 bol doručený list od poisťovni týkajúci sa škody z
dopravnej nehody spôsobenej poškodeným, pričom poškodený navrhol, aby sa stretli na X.. (mestská
časť v X. X.). Čo sa týka náhrady škody z poisťovne, poškodeného kontaktoval iba on, jemu sa
poškodený sám telefonicky alebo inak neozval. Uviedol, že pred stretnutím na X. sa spolu s poškodeným
dohodli, že ohľadom škody na vozidle a tiež poistky pôjdu napoly a poškodený s týmto súhlasil. Následne

sa stretli na parkovisku na X.. Spolu s ním prišiel na miesto činu aj Y. X.. Poškodený bol sám. Pri tom
mu poškodený uviedol, že prepis vozidla neurobí, keďže vozidlo je už nabúrané a na čo mu také vozidlo
bude. Toto stretnutie s poškodeným na X. bolo ich posledné, Nevedel však uviesť, kedy presne sa toto
stretnutie uskutočnilo. Obžalovaný ďalej uviedol, že on mal záujem na prepise vozidla, trápilo ho, že sa
toto neuskutočnilo a to už od začiatku predaja vozidla pánovi V., s ktorým sa aj snažil skontaktovať,

avšak bezúspešne. Nemal dôvod požadovať eurá od poškodeného za náhradné diely, keďže poškodený
žiadne auto na náhradné diely nekúpil. Pokiaľ všetky tieto skutočnosti v prípravnom konaní neuviedol,
urobil tak po tom, čo ho vyšetrovateľ poučil, že sa môže vyjadriť na hlavnom pojednávaní. Preto nie
je pravdou to, čo je uvedené v zápisnici z jeho výsluchu ( čl. 10 spisu ), že sa viac vyjadrovať k veci
nebude, pretože výslovne uviedol, že sa vyjadrí na hlavnom pojednávaní. Tak to bolo aj s návrhom na

vypočutie svedkov (Y. X. a Y. X.), ktorých navrhol vypočuť, ale vyšetrovateľ mu povedal, že týchto môže
navrhnúť na hlavnom pojednávaní. Vyššie uvedenú výpoveď v prípravnom konaní vlastnoručne podpísal
a túto si zbežne aj prečítal. Tiež potvrdil, že havarované vozidlo poškodený vrátil, avšak poprel, že bypoškodenému sľúbil havarované auto odpredať za sumu 5 000,- Sk. Z tohto odmontoval značky s tým,
že ho odhlási z evidencie.

Obžalovaný po zrušení prvostupňového rozsudku krajským súdom uviedol, že predmetné motorové
vozidlo je už odhlásené z evidencie vozidiel. Zároveň súdu predložil výzvu zo dňa 22.07.2011 na
zaplatenie náhrady poistného plnenia, ktoré za jeho otca vyplatil poisťovateľ - poisťovňa Kooperativa
poškodenému z dopravnej nehody L. W. v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
nakoľko v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením poistného a z uvedeného

dôvodu poisťovateľ od jeho otca žiada zaplatenie časti náhrady poistného plnenia vo výške 102,23,-
Eur. Uvedenú sumu, však jeho otec doposiaľ neuhradil, pretože je nezamestnaný a nemá na to finančné
prostriedky. Ďalej uviedol, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa sa s poškodením už viac nekontaktoval
ani pokiaľ ide o úhradu spomínaného poistného plnenia.

Svedok - poškodený T. U. na hlavnom pojednávaní ohľadom skutku 1/ uviedol, že dňa 05. 12. 2009 kúpil
Mazdu za 330,- Eur od G. V. z O., ktorú tento kúpil od obžalovaného, ale pri kúpe V. nespomínal, že
obžalovanému ešte dlhuje nejaké peniaze ani to, že vozidlo nemá zákonné poistenie. S týmto vozidlom
neskôr spôsobil dopravnú nehodu a práve pri nahlásení tejto poistnej udalosti poisťovni zistil, že vozidlo
nemalo uhradené zákonné poistenie. Asi týždeň po kúpe ako prvý kontaktoval obžalovaného. Spolu s

V. a ešte niekým išli k obžalovanému za účelom dohody prepisu, s čím však obžalovaný nesúhlasil,
prečo, uviesť nevedel. Potom odišli. Potvrdil, že mal so sebou kúpnu zmluvu, ktorú spísal spolu s V.,
obžalovaný však túto podpísať nechcel. Následne obžalovaného opakovane asi 2-3 krát z tohto dôvodu
kontaktoval. Neskôr obžalovaný túto zmluvu dal svojmu otcovi podpísať. Po podpise mu obžalovaný
volal,žemáprenehoautonanáhradnédiely.PretosT.išlipredHypernovu,kdesastretolsobžalovaným

a Y. X.. Auto na náhradné diely tam však nebolo. Obžalovaný mu povedal, aby mu dal 100,- Eur, že
mu auto dá, čo však on odmietol. Následne sa rozišli. Potvrdil, že T. sedel v aute. On tiež sedel v aute
a obžalovaný stál pri aute, na ktorom prišiel. Obe autá stáli vedľa seba, iné auto medzi nimi nebolo.
Neskôr v ten istý deň mu obžalovaný telefonoval, aby poškodený prišiel pred jeho dom a pred jeho
domom sa mu obžalovaný vyhrážal, že ak mu nedá 130,- Eur, tak mu zoberie auto, na ktorom prišiel

a nedá mu ani originál technického preukazu, ktorý mu predtým poškodený dal z dôvodu vykonania
prepisu. Z obavy obžalovanému 130,- Eur dal i napriek tomu, že mu vozidlo na náhradné diely nedá.
Tieto peniaze obžalovanému dal pri stretnutí v U.. Pri tomto bol prítomný aj T. a na strane obžalovaného
boli viacerí, ktorí ich obkolesili. Pokiaľ v prípravnom konaní vo svojej výpovedi neuvádzal tieto viaceré
osoby, poukázal na to, že tieto uviedol v trestnom oznámení a ďalej na hlavnom pojednávaní upresnil, že

pred Hypernovou boli len on, obžalovaný, X., T. a pred domom obžalovaného už boli viacerí a títo jeho
a T. obkolesili. Uviedol, že pred domom obžalovaného mal strach z jeho vyhrážok. I napriek poučeniu
zo strany policajta ( čl. 37 spisu ) nepodal trestné oznámenie hneď a to preto, že s obžalovaným celú
vec chcel vyriešiť dohodou, radil sa s rodinou a aj kamarátmi policajtmi, ktorí mu povedali, aby to tak
nenechal. Keďže sa mu opakovane obžalovaný vyhrážal, oznámenie urobil.

Ohľadom skutku 2/ na hlavnom pojednávaní uviedol, že po tom, čo spôsobil dopravnú nehodu s
vozidlom, kontaktoval obžalovaného, ktorý mu povedal, že vie zabezpečiť opravu vozidla, avšak pýtal od
neho 200,- Eur. Poškodený uvedené odmietol a obžalovaný sa mu začal vyhrážať, že sa nebude môcť
pohybovať po X. X., že to vyrieši inak a ak to oznámi na polícii, on oznámi, že mu auto ukradol. Následne

obžalovaný prišiel za ním na X. aj s jedným Rómom. Vyhrážky zo strany obžalovaného padli vonku pri
jeho aute. Aj prítomný Róm mu hovoril, aby obžalovanému peniaze dal, na presné skutočnosti si už však
vzhľadom na odstup času nepamätal. Peniaze obžalovanému nedal. Následne sa rozišli. Tiež uviedol,
že celý tento ich rozhovor si nahral na mobilný telefón, ktorý predložil polícii. On viac obžalovaného
nekontaktoval, obžalovaný jeho áno, stále pýtal peniaze s vyhrážaním, že to vyrieši inak a boli to tie isté

vyhrážky ako na X.. Uviedol, že predmetné motorové vozidlo vrátil obžalovanému v Sielnici po stretnutí
na X.. S V. sa už viac nestretol.

Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas v sume 130,- Eur (č.l. 17).
Poškodený T. U. po zrušení prvostupňového rozsudku krajským súdom na hlavnom pojednávaní ku

skutku 1/ uviedol, že na internete našiel ponuku na predaj motorového vozidla zn. Mazda 626, kde bolo
uvedené aj telefónne číslo predávajúceho. Následne išiel do O. za G. V., od ktorého kúpil motorové
vozidlo za 330,- Eur a menovanému aj kúpnu cenu vyplatil. Spolu s V. sa dohodli, že na druhý deň
pôjdu za obžalovaným kvôli prepisu. Z technické preukazu k predmetnému motorovému vozidlu vedel,že motorové vozidlo nie je V., pretože v tomto bol ako vlastník vozidla uvedený otec obžalovaného, ale
vzhľadom na to, že mu V. povedal, že na druhý deň pôjdu na prepis vozidla, nezdalo sa mu divné, že
V. predáva vozidlo, ktoré nie je jeho. Nepamätal si či V. hovoril niečo o tom, prečo predáva toto vozidlo,

keď podľa technického preukazu nie je jeho vlastníkom. Ďalej uviedol, že zelená karta bola súčasťou
technického preukazu, ale on v tej dobe nevedel, že zákonná poistka nie je uhradená, pretože mu V.
povedal, že táto je vyplatená.
Ak aj jeho výpovede z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní sa rozchádzajú, poškodený
uviedol, že už si presne nepamätá, prečo na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s V. bol za

obžalovaným kvôli prepisu predmetného vozidla už na druhý deň po kúpe tohto vozidla, keď v
prípravnom konaní uviedol, že za obžalovaným v U. za účelom prepisu motorového vozidla bol asi o
týždeň po jeho kúpe a pri tomto stretnutí mu obžalovaný ponúkol ešte jedno vozidlo na súčiastky za
sumu 100,- Eur, kvôli čomu sa o dva dni stretli pri Hypernove vo Z..
Z čisto ľudského a morálneho hľadiska podľa poškodeného, obžalovaný nemal nárok na požadovanie
náhrady škody za dopravnú nehodu, nakoľko on za obžalovaným chodil 3-4 krát do týždňa kvôli prepisu

vozidla, čo však obžalovaný neurobil a po dopravnej nehode (dňa 14.12.2009) už on nemal záujem o
prepis tohto vozidla. Vyhrážanie zo strany obžalovaného začalo od doby, ako sa stretli pred Hypernovou
vo Z., pri ktorom stretnutí mu mal dať obžalovaný ďalšie vozidlo na náhradné diely a on obžalovanému
peniaze za toto vozidlo, k čomu však nedošlo. Obžalovaný od neho požadoval peniaze s tým, že sa
za 5 minút vráti a donesie mu vozidlo na náhradné diely, s čím však on nesúhlasil. Poškodený uviedol,

že obžalovaný od neho následne začal pýtať 130,- Eur s tým, že ak mu ich nedá zoberie mu vozidlo,
na ktorom prišiel. Na hlavnom pojednávaní pred zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu poškodený
uviedol, že neskôr v ten istý deň mu obžalovaný telefonoval, aby poškodený prišiel pred jeho dom
a pred jeho domom sa mu obžalovaný vyhrážal, že ak mu nedá 130,- Eur, tak mu zoberie auto, na
ktorom prišiel a nedá mu ani originál technického preukazu, ktorý mu predtým poškodený dal z dôvodu

vykonaniaprepisu.Pretozobavyobžalovanémudal130,-Eurinapriektomu,žemuvozidlonanáhradné
diely nedal. Tieto peniaze obžalovanému dal pri stretnutí v U.. Pri tomto bol prítomný aj T. a na strane
obžalovaného boli viacerí, ktorí ich spolu s T. obkolesili.
Aj napriek vyhrážkam obžalovaného poškodený tomuto zavolal po tom, ako bol dňa 29.01.2010 na
OO PZ v Brezne spísaný úradný záznam ohľadne incidentu pred Hypernovou vo Z. ( č.l. 37 ), pričom

poškodený uviedol, že tak urobil z dôvodu ponuky zo strany obžalovaného, že predmetné vozidlo predá
za sumu 5.000,- Sk. Následne v januári 2010 bol aj so svojím bratom Y. U. za obžalovaným v U., kde
mu predmetné vozidlo odovzdal, pretože obžalovaný mal toto vozidlo niekomu predať. Poukázal na to,
že sa obžalovaného bál, keďže tento sa mu pred tým vyhrážal a aj preto išiel do U. aj so svojím bratom.
Ďalej poškodený uviedol, že kúpnu zmluvu medzi ním a otcom obžalovaného vyhotovil on sám. Medzi

ním a V. bola len ústna dohoda, na základe ktorej vyplatil V. kúpnu cenu 330,- Eur. Nevedel uviesť prečo
vyplatil kúpnu cenu V. napriek tomu, že v kúpnej zmluve s otcom obžalovaného je v čl. 3 uvedené,
že kúpnu cenu vyplatí predávajúcemu, t.j. otcovi obžalovaného. Taktiež nevedel uviesť či V. predával
predmetnévozidlopreobžalovanéhoresp.prejehootcaačinímvyplatenúkúpnucenuV.obžalovanému
aj odovzdal.

Ohľadne skutku 2/ na hlavnom pojednávaní po zrušujúcom rozhodnutí krajským súdom poškodený
nevedel presne uviesť, kedy sa s obžalovaným stretli na X.. Uviedol, že to bolo po kúpe motorového
vozidla zn. Mazda 626 aj po dopravnej nehode. Poškodený najskôr na hlavnom pojednávaní uviedol, že
toto stretnutie s obžalovaným na X. inicioval on a určil aj miesto stretnutia, ktorým bolo parkovisko na

X., pričom vzápätí uviedol, že toto stretnutie vyvolal vlastne obžalovaný a určil aj miesto ich stretnutia,
pretože obžalovaný vedel o tom, že pracuje na X., nakoľko on sám to obžalovanému hovoril, keď
prechádzali popri X. a išli spolu pred Hypernovu do Zvolena ohľadom auta na náhradné diely. Po tom
sa stretol s obžalovaným už len raz, keď za ním išiel do U. aj spolu s bratom odovzdať mu predmetné
vozidlo.

Ak v prípravnom konaní uvádzal, že dňa 14.01.2010 okolo 10.00 h bol za ním v práci na X. obžalovaný
ešte s jedným Rómom, ktorý ale nebol ten istý, čo bol pred Hypernovou vo Z., tak to bolo zrejme to
stretnutie s obžalovaným ohľadom pozretia si auta na náhradné diely.
Pokiaľ ide o nahrávku rozhovoru, túto vyhotovil on sám, ide o nahratý rozhovor medzi ním, obžalovaným
a kamarátom obžalovaného, ktorý bol tiež prítomný a tento rozhovor sa uskutočnil v X. X. v časti X..

Poškodenýuviedol,ženahrávanievmobilnomtelefónezapolvčase,keďprichádzalnamiestostretnutia.
Nahrávku vyhotovil z dôvodu, aby mal nejaký dôkaz o tom, že sa mu obžalovaný vyhrážal. Zároveň
uviedol, že mal z týchto vyhrážok obžalovaného obavu, nakoľko tento mu stále telefonoval a vyhrážal sa
mu, že sa nebude pohybovať po X. X. a bude sa to riešiť inak, ak nezaplatí škodu za dopravnú nehodu.Prečo sa nezmienil policajtom o vyhotovenej nahrávke na mobilnom telefóne zo stretnutia na X. už pri
spísaní úradného záznamu dňa 29.01.2010, vysvetliť nevedel.

Svedok Y. X. na hlavnom pojednávaní ohľadom skutku 1/ vypovedal, že s obžalovaným sú kamaráti.
Uviedol, že viezol obžalovaného pred Hypernovu, kedy, to si nepamätal. Prišiel tam aj poškodený spolu
s nejakou osobou. Jeho auto a auto poškodeného zastali hneď vedľa seba. On aj obžalovaný vystúpili,
on fajčil pri kufri auta a z druhého auta vystúpil len poškodený. Obžalovaný sa s poškodeným rozprávali
pri predných dverách medzi vozidlami, obsahom ich rozhovoru bolo niečo o náhradných dieloch na

Mazdu, avšak toto vedel už dopredu, pretože mu to povedal obžalovaný. Rozhovor trval 5-10 minút, ale
keďže sa on ponáhľal, s obžalovaným odišli a tohto odviezol do Sielnice. Rozhovor medzi obžalovaným
a poškodeným prebiehal kľudne, keby sa hádali, bol by to zaregistroval, ich rozhovoru však nevenoval
veľkú pozornosť.

Svedok Y. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná dlho, sú z jednej dediny.

Poškodeného nepozná. Čo sa týka skutku 2/ potvrdil, že bol prítomný na X. pri stretnutí obžalovaného
s poškodeným a to na parkovisku pred autom. Vedel, že títo sa stretli ohľadom vozidla a poistky,
pretože obžalovaný chcel od poškodeného, aby sa tento podieľal polovicou na úhrade poistky. Ďalej
potvrdil, že počul, ako obžalovaný poškodenému povedal, že ak sa to nevyrieši, že ho udá na polícii a
toto počul, pretože stál pri nich. Poškodený prepis urobiť nechcel, lebo vozidlo už bolo havarované a

nebola uzatvorená poistka. Do ich rozhovoru nezasahoval a tento mohol trvať asi 10 minút. Následne
poškodenému len ponúkol na predaj mobilný telefón za cenu 200,- Eur. Po tom s obžalovaným odišli.

Po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu svedok Y. X. ku skutku 2/ uviedol, že si už s odstupom času
na všetko presne nepamätá. Uviedol, že bol prítomný pri tom, keď sa v X. X. obžalovaný stretol s

poškodeným, kvôli zaplateniu nejakej poistky za auto. Nevedel uviesť čas, kedy tam boli ani či bola zima
alebo leto. Pamätal si len, že to bolo medzi 12. a 13. hodinou.

Svedok T. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je bývalým kolegom poškodeného. Potvrdil, že bol
s poškodeným pred Hypernovou na vozidle Mazda, kde sa stretli s obžalovaným a tiež potvrdil, že

obsahom ich rozhovoru bolo vozidlo na náhradné diely. Toto vozidlo však obžalovaný so sebou nemal,
ale od poškodeného pýtal 100,- Eur. Poškodený mu peniaze nedal s tým, že tieto mu dá, keď uvidí auto.
Následne pred domom obžalovaného v U., obžalovaný sa poškodenému vyhrážal tým, že ak mu ihneď
nedá 130,- Eur, zoberie mu auto, na ktorom oni prišli a povie polícii, že mu poškodený toto auto ukradol.
Na to prišli ešte dvaja Rómovia, títo sa správali dosť „husto“ a preto poškodený v obave tie peniaze

obžalovanému pred jeho domom dal. Tiež sa mu obžalovaný vyhrážal, že mu nedá technický preukaz
od Mazdy. Ak aj na hlavnom pojednávaní o niečom vypovedal rozdielne alebo neúplne od jeho výpovede
z prípravného konania, uviedol, že vzhľadom na odstup času si už presne na všetko nepamätal, to, čo
uviedol v prípravnom konaní je pravdou, lepšie si to pamätal, keďže vypovedal bližšie ku skutku. Ak na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že peniaze poškodený obžalovanému dal v U. ale v jeho výpovedi z

prípravného konania to tak zaprotokolované nie je, nevedel to vysvetliť inak, len tak, že vyšetrovateľ to
mohol zle pochopiť. I napriek tomu, však zápisnicu podpísal.

Svedok N.. T. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vyšetroval danú trestnú vec. Pokiaľ by obžalovaný
pri výsluchu navrhol vypočutie svedkov, určite by to zaprotokoloval a následne o tomto návrhu aj

rozhodol. Keď takýto návrh v zápisnici zaprotokolovaný nie je, podľa neho obžalovaný takýto návrh
neurobil.

Na hlavnom pojednávaní po vrátení veci krajským súdom vypovedal aj svedok Juraj Sabo, brat
poškodeného. Uviedol, že o danej trestnej veci vie od brata - poškodeného, pretože bývajú spolu a o

tejto veci sa spolu aj rozprávali. Vedel o tom, že poškodený kúpil motorové vozidlo od niekoho z O., ale
majiteľom bol obžalovaný a tomuto po tom aj poškodený vyplatil peniaze za vozidlo. Následne bola na
tomto motorovom vozidle spôsobená škoda. Uviedol, že poškodený niekedy po kúpe vozidla od pána z
O. uhradil obžalovanému poistku vo výške asi 50,- Eur, avšak obžalovaný túto poistku neuhradil. Toto
on sám nevidel, ale vedel o tom od poškodeného. Taktiež vedel o tom, že predmetné vozidlo nebolo

ešte prepísané na poškodeného. Ďalej uviedol, že obžalovaný pod hrozbou odobratia vozidla pýtal od
poškodeného ďalšie peniaze za kúpu tohto vozidla i napriek tomu, že poškodený kúpnu cenu vyplatil
pánovi z O.. Niekedy v zime, po dopravnej nehode, ktorú mal poškodený, bol spolu s poškodeným v
Sielnici odovzdať motorové vozidlo obžalovanému z dôvodu, že obžalovaný chcel toto predať za sumu5.000,- Sk svojmu susedovi ako havarované vozidlo. Nevedel bližšie časovo špecifikovať, kedy boli
v U. za obžalovaným, len uviedol, že to bolo v zime, pretože aj dopravná nehoda bola v zime. Keď
prišli s poškodeným do U., obžalovaný odobral z motorového vozidla evidenčné značky a povedal,

že vozidlo tam už zostane, pretože jeho otec má s tým vozidlom aj s poistkou nejaké problémy.
Následne s poškodeným odišli na druhom aute preč. Svedok uviedol, že poškodený mal záujem po
havárii prepísať predmetné vozidlo na seba, ale keď zistil, že toto nemá zaplatenú zákonnú poistku
vrátil ho majiteľovi, aby si to majiteľ vozidla riešil sám. Čo sa týka správania poškodeného, svedok
uviedol, že v čase, keď obžalovanému odovzdávali predmetné vozidlo, cítil u poškodeného strach z

obžalovaného. Z rozprávania poškodeného vedel, že tento sa obžalovaného bojí, nakoľko obžalovaný
mu stále telefonoval a po tom, čo poškodený vrátil obžalovanému motorové vozidlo, bol obžalovaný za
poškodeným aj v práci v X. X. a hovoril poškodenému, že ak mu nedá peniaze za tú dopravnú nehodu,
čo spôsobil, tak sa má poškodený po chlebe a po tom ešte uvidí.

Povykonanomdokazovanívzmyslepokynovodvolaciehosúduvzrušujúcomrozhodnutíatoopätovným

doplneným výsluchom poškodeného, obžalovaného, svedka Y. X. a výsluchom nového svedka Y. U.,
brata poškodeného s tým, že i napriek snahe okresného súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa t.č. zdržiava
svedok G. V., ktorého odvolací súd uložil prvostupňovému súdu vypočuť a po posúdení CD nahrávky
vyhotovenej poškodením z hľadiska jej prípustnosti ako dôkazu v konaní, súd nanovo zhodnotil všetky
dôkazy vykonané skôr na hlavnom pojednávaní, tiež na hlavnom pojednávaní po zrušujúcom rozhodnutí

krajského súdu a to jednotlivo, ale aj v ich súhrne a konštatuje, že pokiaľ ide o CD nahrávku vyhotovenú
poškodením, ktorú predložil vyšetrovateľovi už v prípravnom konaní, keď poškodený má v zmysle § 46
ods. 1 Tr. poriadku právo predkladať dôkazy a v nadväznosti na toto zákonné ustanovenie v zmysle §
119 ods. 2 Tr. poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo
sa získalo prostredníctvom dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného

zákona a za takýto dôkaz sa považuje aj informácia získaná prostredníctvom informačno - technického
prostriedku, v danom prípade CD nahrávky, má súd za to, že v tomto prípade sa jedná o dôkaz získaný
zákonným spôsobom samotným poškodeným. Tento dôkaz - zvukový záznam zachytený na mobilný
telefón poškodeného nebol podľa názoru súdu získaný v rozpore so zákonom a to ani v rozpore s ust. §
114 a nasl. Trestného poriadku, pretože tieto ustanovenie upravujú zásah do práva na ochranu súkromia

zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu a nie zo strany súkromnej osoby, ktorá uvedený
dôkaz vyhotovila z vlastnej iniciatívy, za účelom preukázania a na podporu svojich tvrdení (rozhodnutie
Ústavného súdu ČR II ÚS 502/ 2000, I. ÚS 28/2004, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 7Td 254/2003,
sp.zn. 5Tdo 459/2007). I napriek tomuto dôkazu, po vykonanom doplnenom dokazovaní na hlavnom
pojednávaní po zrušení prvostupňového rozhodnutia krajským súdom, nie je možné prijať jednoznačný

a nespochybniteľný záver, že sa trestná činnosť stala tak, ako ju kládla za vinu obžalovanému obžaloba,
pretože výpoveďami tak poškodeného, ako aj iných svedkov, najmä brata poškodeného, nie je možné
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že sa skutky takto stali. Súdu sa nepodarilo v
zmysle pokynov krajského súdu doplnenými výpoveďami poškodeného, jeho brata ako svedka, svedka
X. i obžalovaného, ktoré sú navyše navzájom rozporné, ustáliť a preukázať spáchanie skutku pod

bodom 1/ rozsudku, ktorý je síce v obžalobe časovo ohraničený, avšak po doplnení dokazovania na
hlavnom pojednávaní samotným poškodeným spochybnený, nehovoriac už o dobe spáchania skutku
pod bodom 2/ rozsudku, ktorý nebol ničím preukázaný, keď, ako to už bolo vyššie uvedené, zvukový
záznamjelenpodpornýmdôkazomktvrdeniampoškodeného,keďnavyšeztejtonahrávkyniejezrejmé,
v ktorom období bola vyhotovená a tieto tvrdenia poškodeného sú vo vzťahu k ostaným dôkazom, najmä

výpovediam svedkov rozporné a teda nepreukázané. Vo vzťahu ku skutku 2/ ani svedok X. nepotvrdil
údaje poškodeného o tom, ako došlo k stretnutiu obžalovaného s poškodeným, neupresnil ani dobu,
kedy sa tak stalo, keď ani zo zvukového záznamu prepísaného na CD nie je možné jednoznačne určiť,
v ktorom období bol tento záznam vyhotovený a preto nemožno ustáliť záver, že sa tento skutok stal
tak, ako je uvedené v obžalobe. Napriek snahe a pokynu krajského súdu sa okresnému súdu nepodarilo

zistiť pobyt svedka G. V. a tohto následne vypočuť, nakoľko podľa oznámenia Sociálnej poisťovne,
ústredie X. je poberateľom invalidného dôchodku od 01.03.1999, ktorý mu je vyplácaný na pošte v obci
O., avšak tohto svedka sa nepodarilo predviesť ani prostredníctvom OO PZ Pohorelá. Podľa oznámenia
Obecného úradu O. sa menovaný v ich obci nezdržiava a dňa 03.07.2008 sa odhlásil do Obce P., V.
S. XXX/ X, okr. O., kde bolo následne na Obecnom úrade Vojčice zistené, že sa z obce odsťahoval

naspäť do obce O.. Súd však poukazuje na to, že tento svedok by sa nevedel vyjadriť ku samotným
skutkom a to k dobe a miestu ich spáchania, pretože sa zúčastnil len pri kúpe motorového vozidla zn.
Mazda 626 a ani jeden zo svedkov, ani poškodený či obžalovaný tohto svedka neuvádzali ako osobu
prítomnú pri skutkoch uvedených v obžalobe. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že vo výpovediachsamotného poškodeného, ako aj svedka Y. U., brata poškodeného sú tak závažné rozpory a nedostatky,
pre ktoré súd vyslovil, že nebolo preukázané, že sa skutky stali a podľa názoru súdu prípadná výpoveď
svedka V. by nevniesla nové skutočnosti ohľadom spáchania skutkov podľa obžaloby a tak istotu pre

vyslovenie názoru, že skutky spáchané boli a tieto spáchal práve obžalovaný. Pokiaľ sa súd zmieňoval
o rozporných výpovediach samotného poškodeného, tak súd poukazuje predovšetkým na to, že ani
doplnením dokazovania po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu či už výsluchom obžalovaného,
poškodeného alebo svedkov sa nepodarilo, pri zachovaní konania a následku podľa skutkovej vety
obžaloby, ustáliť, kedy presnejšie malo dôjsť ku skutkom, najmä ku skutku pod bodom 2/ obžaloby,

naopak, oproti prvostupňovému rozhodnutiu sa pochybnosti ohľadom doby a miesta ich spáchania
ešte viac prehĺbili. Poškodený pred doplneným dokazovania najprv uvádzal, že asi týždeň po kúpe
predmetného vozidla kontaktoval obžalovaného 2-3 krát kvôli prepisu vozidla a pri tomto stretnutí mu
obžalovaný ponúkol ďalšie auto na súčiastky, keď neskôr už na hlavnom pojednávaní uvádzal, že to
bolo hneď na druhý deň po kúpe vozidla. Poškodený najskôr uvádzal, že po stretnutí sa s obžalovaným
pred Hypernovou vo Z., kde bol poškodený aj spolu so svedkom T., mu obžalovaný telefonoval, aby

prišiel za ním do U., kde mal od neho pýtať 130,- Eur za dopravnú nehodu inak mu obžalovaný zoberie
vozidlo a nedá mu ani originál technického preukazu na základe čoho po tom poškodený uvedenú sumu
obžalovanému z obavy dal, avšak neskôr už poškodený uviedol, že obžalovaný od neho pýtal 100,- Eur
za vozidlo na náhradné diely pred Hypernovou vo Z. a keď mu ich poškodený odmietol dať, tak sa mu
obžalovaný začal vyhrážať už pred Hypernovou. Poškodený ohľadom skutku 2/ taktiež najprv uvádzal,

že stretnutie s obžalovaným na X. sa uskutočnilo až po stretnutí pred Hypernovou vo Z., ale neskôr
už uviedol, že prvý krát sa stretli s obžalovaným v X. X., pri X. a potom išli spolu pred Hypernovu do
Z., kde mu obžalovaný núkal auto na náhradné diely. Svedok Juraj Sabo - brat poškodené vo svojej
výpovedi najprv uviedol, že poškodený kúpnu cenu vyplatil majiteľovi vozidla, t.j. otcovi obžalovaného,
pričom neskôr už uviedol, že túto kúpnu cenu vyplatil poškodený pánovi z O.. Svedok ďalej uvádzal,

že od poškodeného má vedomosť o tom, že tento vyplatil obžalovanému časť poistky v sume 50,- Eur.
Ďalej uviedol, že do U. išli spolu s bratom - poškodeným na dvoch autách z dôvodu zlého technického
stavu predmetného vozidla zn. Mazda 626, aby poškodený nezostal niekde „visieť“, pričom poškodený
uvádzal,žemalzobžalovanéhostrach,žetentosvojevyhrážkynaplníapretoišielzaobžalovanýmspolu
s bratom. Svedok Y. U. zároveň uviedol, že najskôr boli spolu s poškodeným odovzdať obžalovanému

vozidlo v U. a až po tom prišiel obžalovaný za poškodeným do X. X., kde sa mu mal vyhrážať, pričom
poškodený uvádzal, že po dopravnej nehode sa uskutočnilo stretnutie s obžalovaným na X. a po tom
sa stretol s obžalovaným už len raz a to pri odovzdaní predmetného vozidla v U.. Čo sa týka zvukovej
nahrávky zachytenej na mobilný telefón poškodeného, poškodený nevedel uviesť, kedy dal mobilný
telefón policajtom, aby urobili prepis na CD, keďže dňa 29.01.2010 pri spísaní úradného záznamu

o incidente pred Hypernovou sa o tejto nahrávke policajtom vôbec nezmienil. Tieto dôkazy v súhrne
nevyznievajú jednoznačne, čím nebola preukázaná úplne ucelená reťaz tak priamych, či nepriamych
dôkazov, z ktorých by súd mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutky, pre ktoré bola na obžalovaného
podaná obžaloba, spáchal práve obžalovaný. Naopak z vykonaného dokazovania vyplývajú podstatné
rozdielnosti ohľadom už vyššie uvedeného a preto v zmysle zásady in dubio pro reo súd obžalovaného

spod obžaloby oslobodil, nakoľko mal za to, že nebolo dokázané jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 130,- Eur. Keďže súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má
odkladný účinok.