Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. august 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116203367
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116203367.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky K. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, C., štátna občianka SR, proti R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. B.
XXX/XX, C., štátny občan SR, za účasti kolízneho opatrovníka maloletého Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Trenčíne, v konaní o určenie otcovstva k maloletému K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky
K. K., a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie otcovstva k maloletému K. K., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.

II. B. z v e r u j e maloletého K. K. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok.

J.. Y. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. K. s účinnosťou od XX.XX.XXXX sumou
XX,- Z. mesačne, ktoré výživné bude poukazovať do l5. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého.

IV. D. výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX,XX Eur súd povoľuje
otcovi splácať v splátkach po XX,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, so
stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX požiadala súd o určenie, že
R. K. je otcom maloletého K. K., nar. XX.XX.XXXX z navrhovateľky. Ďalej žiadala, aby bol maloletý
zverený do jej osobnej starostlivosti, aby bol označený otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého
sumou XXX Eur mesačne. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX žiadala navrhovateľka od označeného otca
zameškané výživné od narodenia maloletého. V návrhu a v jeho doplnení navrhovateľka uviedla, že
s R. K. sa zoznámila, a udržiavali intímnu známosť, z ktorej sa narodil maloletý K., no menovaný k

nemu otcovstvo neuznal. Navrhovateľka pracuje v R. B. spol. s r.o., kde zarobí cca XXX Eur mesačne.
Navrhovateľka býva s maloletým u svojej matky a sestry, ktoré jej pomáhajú s výchovou maloletého
a finančne. Navrhovateľka dáva matke na bývanie XX až XX Eur mesačne. Náklady na maloletého
predstavujú náklady na poistku, škôlku, jedlo, oblečenie, lieky, keď je chorý. Označený otec maloletému
pri narodení kúpil plienky, nutrion, dáva mu hračky, sľúbil, že mu bude platiť škôlku.

2. Označený otec a kolízny opatrovník maloletého sa k návrhu písomne nevyjadrili.3. Na pojednávaní R. K. uznal otcovstvo k maloletému. Došlo tým k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov. Preto súd podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)
výrokom I. konanie o určenie otcovstva k maloletému zastavil.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletého, kolízneho opatrovníka
maloletého, oboznámením rodného listu maloletého, potvrdenia o príjme navrhovateľky, faktúr č. X/
XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, príjmových pokladničných dokladov a zistil
nasledovný skutkový stav:

5.F.XX.XX.XXXXsavTrenčínenarodilmaloletýK.K.,ktoréhonarodeniejevknihenarodeníMatričného
úradu v Trenčíne zapísané vo zväzku XXX, roč. XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXXX, s tým, že v
rodnom liste maloletého je ako matka uvedená navrhovateľka, a otec nie je uvedený.

6. Podľa potvrdenia o príjme navrhovateľky vystaveného R. B. spol. s r.o., C. dňa XX.XX.XXXX je

navrhovateľka u tohto zamestnávateľa zamestnaná od XX.XX.XXXX na neurčitú dobu ako robotníčka
v elektro-výrobe, a za obdobie od augusta XXXX do júla XXXX dosiahla čistú mzdu spolu vo výške
X.XXX,XX Z., a to v auguste XXXX v sume XXX,XX Z., v septembri XXXX v sume XXX,XX Z., v októbri
XXXX v sume XXX,XX eur, v novembri XXXX v sume XXX,XX Z., v decembri XXXX v sume XXX,XX Z.,
v januári XXXX v sume XXX,XX Z., vo februári XXXX v sume XXX,XX Z., v marci XXXX v sume XXX,XX

Z., v apríli XXXX v sume XXX,XX Z., v máji XXXX v sume XXX,XX Z., v júni XXXX v sume XXX,XX Z.,
v júli XXXX v sume XXX,XX Z..

7. Otec maloletého ako živnostník vykonáva stavebné práce pre odberateľa M. - B., s.r.o., C., za ktoré
práce otec maloletého vystavil dňa XX.XX.XXXX faktúru č. X/XXXX na sumu XXX Z. , dňa X.X.XXXX

faktúru č. X/XXXX na sumu XXX Z., dňa XX.XX.XXXX faktúru č. X/XXXX na sumuXXX Z., dňa X.X.XXXX
faktúru č. X/XXXX na sumu XXX eur, dňa XX.XX.XXXX faktúru č. X/XXXX na sumu XXX eur, dňa
XX.XX.XXXX faktúru č. X/XXXX na sumu XXX Eur. Z predložených príjmových pokladničných dokladov
vyplýva, že menovaný odberateľ otcovi maloletého uvedené faktúry v plnej výške uhradil.

8. Na pojednávaní navrhovateľka žiadala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, keďže
sa o neho od jeho narodenia stará, a aby bol otec maloletého zaviazaný prispievať na výživu maloletého
sumou XXX eur mesačne, a to od podania návrhu na súd a zameškané výživné, aby otec maloletého
hradil v primeraných splátkach. Styk otca maloletého s maloletým nenavrhla upraviť, pretože je schopná
sa s ním o tom dohodnúť. Navrhovateľka je naďalej zamestnaná v spol. Leoni Slovakia spol. s r.o., a

dosahuje čistý zárobok od XXX do XXX Eur mesačne. Na maloletého poberá navrhovateľka prídavok na
dieťa vo výške XX Z. mesačne. N. mesačne vynakladá XX Eur na bývanie svojej matke, s ktorou býva
v byte a XX až XX Eur mesačne vynakladá na stravu. Maloletý je zdravý, navštevuje materskú škôlku,
ktorú platí otec maloletého. Náklady spojené so starostlivosťou o maloletého predstavujú náklady na
jeho oblečenie a stravu.

9. Otec maloletého na pojednávaní súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matke, nesúhlasil s navrhovanou výškou mesačného výživného XXX eur, pretože je schopný platiť
výživné vo výške XX Eur mesačne. Styk s maloletým nie je potrebné upravovať rozsudkom, pretože
sa na ňom rodičia dohodnú. Otec maloletého má ukončené základné vzdelanie, podniká v oblasti

prípravných a dokončovacích stavebných prác a príjem zo živnosti dosahuje vo výške od XXX do
XXX Eur mesačne. Keďže ide o sezónne práce, nevykonáva ich, keď vonku prší alebo je zima. Otec
maloletého je nemajetný, inú vyživovaciu povinnosť nemá, býva v byte so svojím otcom, ktorému na
bývanie nedáva žiadnu sumu, pretože mu to finančne nevychádza. Otec maloletého mesiac maródoval,
mal zdravotné problémy s chrbticou a na lieky vynaložil XX až XX Eur. Otec maloletého platí maloletému

K. škôlku. Okrem zakúpenia plienok pre maloletého , prispel na výživu maloletého aj finančne, pričom
od podania návrhu na súd dal viackrát navrhovateľke hotovosť na výživu maloletého, mohlo to byť XX
Eur; kedy a koľkokrát to bolo otec maloletého uviesť nevedel.

10. Navrhovateľka uviedla, že otec maloletého jej v hotovosti dával od septembra XXXX každý mesiac

XX Eur, ktoré boli určené na úhradu poplatku za škôlku maloletého. Navrhovateľka za škôlku hradí XX
až XX Eur mesačne a výška tohto poplatku závisí od toho, koľko dní je maloletý v škôlke. Iné sumy otec
maloletého navrhovateľke na maloletého nedal.11. Kolízna opatrovníčka maloletého na pojednávaní uviedla , že boli šetrené pomery v domácnosti
matky maloletého a bolo zistené, že starostlivosť je mu poskytovaná v poriadku po všetkých stránkach.
Preto navrhla, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, a aby bol otec maloletého

zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne, pretože suma XX Eur mesačne
je neprimerane nízka, výživné v takej výške by nezodpovedalo potrebám dieťaťa a možnostiam,
schopnostiam otca maloletého.

12. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletého.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Keďže otec maloletého uznal otcovstvo k maloletému, súd vykonal dokazovanie len za účelom

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

14. Rodičia maloletého nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. S prihliadnutím na skutočnosť,
že maloletý je od narodenia v osobnej starostlivosti navrhovateľky, teda jeho matky, ktorá sa o neho
riadne stará, čo zistil aj kolízny opatrovník šetrením pomerov v domácnosti matky maloletého, a

vzhľadom aj na súhlas otca maloletého a návrh kolíznej opatrovníčky maloletého, súd maloletého K.
podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine výrokom II. zveril do osobnej starostlivosti matky.

15. Otcovi maloletého vznikla voči maloletému vyživovacia povinnosť. Maloletý má 5 rokov, navštevuje
materskú školu a je odkázaný na starostlivosť a výživné zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť

navrhovateľky k maloletému je čiastočne kompenzovaná tým, že sa o maloletého osobne stará, pričom
navrhovateľka hradí náklady spojené s výchovou a starostlivosťou o maloletého. Navrhovateľka je
zamestnaná na dobu neurčitú, a zo zamestnania dosiahla za predchádzajúce 12 mesiace čistú mzdu
X.XXX,XX Eur, t.j. čistý zárobok v priemere XXX,XX Eur mesačne. Navrhovateľka na maloletého poberá
prídavky na dieťa v sume 21 Eur. Potreby maloletého sú primerané jeho veku. Maloletému hradí

navrhovateľka poplatok za škôlku v sume 40 až 45 Eur mesačne. Navrhovateľka býva spolu s matkou
a sestrou a maloletým K. v byte s tým, že navrhovateľka na bývanie matke dáva XX Eur mesačne,
pričom úhradu alikvotnej časti nákladov na bývanie pripadajúcej na maloletého (1 polovice zo sumy 70
Eur) treba považovať za uspokojovanie potrieb maloletého spojených s bývaním. Náklady na škôlku a
ubytovanie maloletého spolu činia 80 Eur, no navrhovateľka musí mesačne hradiť aj náklady na stravu a

oblečenie maloletého. Tieto výdavky považoval súd za oprávnené náklady na uspokojovanie základných
potrieb maloletého a ich vynakladanie nespochybnil ani otec maloletého.

16. Súd podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal aj na schopnosti,
možnosti otca maloletého ako osoby povinnej hradiť výživné. Otec maloletého je živnostník v oblasti

stavebných prác a zo živnosti dosahuje príjem podľa vlastného vyjadrenia vo výške 400 až 500 Eur
mesačne, pričom tomuto tvrdeniu zodpovedajú aj ním predložené faktúry a pokladničné príjmové
doklady.Tietodokladysúzaobdobie,zaktorépožadovalanavrhovateľkaurčiťvýživnénamaloletého.Pri
určovaní výšky výživného súd vzal zreteľ aj na sezónny charakter prác, ktoré vykonáva otec maloletého.Aj po odrátaní 3 zimných mesiacov v roku, pri tvrdenom priemernom mesačnom príjme XXX Eur x
9 mesiacov, vychádza priemerný príjem otca maloletého na 1 mesiac 337,50 Eur (450 Eur x 9 : 12
mesiacov). Otec maloletého mal v lete v roku 2016 jeden mesiac zdravotné problémy s chrbticou, no

netvrdil, žeby v čase vyhlásenia rozsudku bol práceneschopný. Otec maloletého býva tiež v byte, svojmu
otcovi na bývanie nedáva žiadnu sumu, a teda nemá výdavky v tomto smere. Súd musel zohľadniť aj
skutočnosť, že otec maloletého nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec maloletého ako živnostník je
povinný za seba odvádzať odvody na sociálne a zdravotné poistenie, no je jeho povinnosťou usporiadať
si svoje finančné záležitosti, výdavky tak, aby mal dostatok finančných prostriedkov v prvom rade na

splnenie si vyživovacej povinnosti a to v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné
prednosť pred inými výdavkami rodičov.

17. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania podľa § 62 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine
zaviazal otca maloletého výrokom III. platiť výživné na maloletého vo výške 80 Eur mesačne, pretože
príjmové pomery otca maloletého, mu neumožňujú platiť výživné vo výške 100 Eur mesačne, ako žiadala

matka maloletého a súd zohľadnil aj odôvodnené potreby maloletého. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. V konaní nebolo preukázané, žeby životná úroveň účastníkov bola v tak
výraznom nepomere, žeby bolo dôvodné určiť výživné vo výške požadovanej navrhovateľkou.

18.Navrhovateľkanapojednávanínetrvalanatom,abybolourčenévýživnénamaloletého3rokyspätne

pred podaním návrhu na súd. Výživné žiadala určiť od podania návrhu na súd , t.j. od XX.XX.XXXX. B.
určil výživné od XX.XX.XXXX a do konca mesiaca, v ktorom bol vyhlásený rozsudok, t.j. do XX.XX.XXXX
vznikla otcovi maloletého povinnosť uhradiť výživné v sume XXX,XX Z. (suma XX,XX eur za XX dní z
marca XXXX a suma XX Z. x X mesiacov - apríl až august 2016). Otec maloletého nepreukázal svoje
tvrdenie, že od podania návrhu na súd prispieval na výživu maloletého po 50 Z. mesačne a keďže

navrhovateľka potvrdila, že otec maloletého jej od septembra 2015 dával každý mesiac v hotovosti po
40 Eur na škôlku maloletého, výživné nad rámec tejto mesačnej platby poprela, súd ustálil skutkový
stav tak, že otec maloletého uhradil na výživu maloletého od marca 2016 do augusta 2016 sumu 40 Eur
x 6, t.j. 240 Eur, ktorú sumu súd odrátal od výživného v sume 477,42 Eur za obdobie od 02.03.2016
do 31.08.2016, a výsledné zameškané výživné v sume 237,42 Eur súd otcovi maloletého vzhľadom na

jeho príjmové pomery výrokom IV. povolil splácať dlh po 10 Eur mesačne popri bežnom výživnom, za
podmienok uvedených vo výroku rozsudku, pričom neuhradením čo i len jednej splátky nastáva zročnosť
celého zameškaného výživného. Styk otca s maloletým súd neupravil, keďže rodičia zhodne uviedli, že
sú schopní sa na tom dohodnúť.

19. Podľa § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.