Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. september 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815211459
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7815211459.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v

Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Rožňava, Štítnická 12, 048 13 Rožňava 1, proti žalovanému: R.
H., V. X.X.XXXX, B. P. XXX XX Š.Í., E. XXX, právne zastúpenému Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M.,
advokátom so sídlom 040 01 Košice, Zvonárska 8, o zaplatenie náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. S p á j a na spoločné konanie rozhodovanie vecí spisová značka 10C/382/2015 a spisová značka
5C/30/2017, ktoré sa budú viesť po spojení vecí pod spisovou značkou 10C/382/2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou vo veci 10C/382/2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 2686,80 Eur z titulu náhrady škody výplatou dôchodkových dávok
podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z.z.

2. Žalobca sa podanou žalobou vo veci 11C/14/2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 2719,21 Eur z titulu náhrady škody výplatou dôchodkových dávok

podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z.z.

3. Žalobca sa podanou žalobou vo veci 5C/30/2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 2731,20 Eur z titulu náhrady škody výplatou dôchodkových dávok
podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z.z.

4. Súd uznesením 10C/382/2015-62 zo dňa 21.6.2017 spojil na spoločné konanie rozhodovanie vo

veciach 10C/382/2015 a 11C/14/2017, ktoré sa budú viesť pod spisovou značkou 10C/382/2015.
Ďalším uznesením 10C/382/2015-76 zo dňa 8.9.2017 spojil na spoločné konanie rozhodovanie vo veci
spisová značka 10C/382/2015 a spisová značka 5C/30/2017, ktoré sa budú viesť pod spisovou značkou
10/382/2015.

5. Žalobca vo všetkých troch veciach nárok odôvodnil tým, že 21.12.2006 žalovaný riadil osobné
motorové vozidlo Fiat Croma, EČ: RV940AA v obci Honce, pričom dole klesaním vozovky v pravotočivej

zákrute narazil do chodca Š. K. prechádzajúceho z ľavej strany cesty, ktorý utrpel mozgovo lebečné
poranenia, pohmoždenie mozgu, pohmoždenie pravej polovice hrudníka a brucha bez vnútro brušného
krvácania, tŕžno zhmoždené rany v temennej oblasti hlavy a otvorenú zlomeninu pravého predkolenia.
Týmto protiprávnym konaním sa žalovaný dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnejpremávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo bol rozhodnutím
Vojenského útvaru 8024 Rožňava č.p.: rmo-25-66/2008 zo dňa 3.4.2008 uznaný vinným zo spáchania
skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Poškodený Š. K. sa

následkom dopravnej nehody stal invalidným od 19.10.2007 a bol mu priznaný invalidný dôchodok. V
dôsledku úrazu z dôvodu invalidity boli poškodenému za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 vyplatené
dôchodkové dávky vo forme invalidného dôchodku vo výške 2686,80 Eur, za obdobie od 1.1.2015
do 31.12.2015 vo výške 2719,21 Eur a za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 vo výške 2731,20
Eur. Žalobca si uplatnil náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok voči žalovanému v

dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania, v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení po tom, čo žalovaného vyzval výzvou č. 30/2015, č. 24/2016 a 21/2017 na dobrovoľné splnenie
povinnosti nahradiť škodu. Žalovaný dobrovoľne nesplnil povinnosť stanovenú vo výzvach a preto si
náhradu škody žalobca uplatnil na súde.

6. Na námietky žalovaného uvedené v odpore voči platobnému rozkazu, resp. v jeho vyjadrení žalobca

mal zato, že aj keď bolo voči nemu zastavené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví, žalobcovi
vzniklo právo na náhradu škody voči žalovanému, ktorá vznikla výplatou dávok v dôsledku jeho
zavineného protiprávneho konania v súlade s § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Zavinené protiprávne
konanie žalovaného bolo preukázané rozhodnutím VÚ 8024 Rožňava, nakoľko bol uznaný vinným zo
spáchania skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalobca nemal

námietky voči tomu, aby súd posúdil mieru zodpovednosti žalovaného na vzniku škody.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Neboli
splnené podmienky na použitie ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na to, aby žalobca
mohol požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dôchodkových dávok poškodenému Š. K..

Poukázal na rozhodnutie KR PZ v Košiciach: ČVS: KRP-91/OVK-KE-2007 zo dňa 19.12.2007, z ktorého
vyplýva, že vo veci boli vykonané dve znalecké dokazovania a to posudkom č. 39/07 z 27.4.2007, ktorý
vypracoval Ing. Karol Köteleš a znaleckým posudkom č. 116/07 z 11.12.2007, ktorý vypracoval Ing. Igor
Holubec. V rámci znaleckého skúmania a posúdenia vzniku a priebehu dopravnej nehody obaja znalci
dospeli k zhodnému záveru a uviedli, že žalovaný ani v prípade, ak by pred dopravnou nehodou viedol

motorové vozidlo najvyššou povolenou rýchlosťou 40 km/h, nemohol v daných okolnostiach vykonať
žiadne opatrenia na zabránenie vzniku dopravnej nehody. Obaja znalci za príčinu dopravnej nehody
považovali nesprávne vyhodnotenie dopravnej situácie poškodeným v dôsledku požitia alkoholických
nápojov. Oba posudky boli vypracované pre účely trestného konania pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) zákona 300/2005 Z.z. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný

svojím konaním nenaplnil skutkovú podstavu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, pričom sa nedopustil ani iného trestného činu. V konaní žalovaného absentovala
vedomá zložka jeho konania, čím k zavineniu a to ani z nedbanlivosti z jeho strany nedošlo a preto nie
je dôvodný nárok žalobcu.

8. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

9. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-91/OVK-KE-2007 KR PZ v Košiciach vyplýva, že
uznesením zo dňa 21.12.2006 bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona voči žalovanému z dôvodu, že narazil do chodca Š. K., ktorý

utrpel zranenia. Uznesením zo dňa 19.12.2007 bola vec postúpená Vojenskému útvaru 8024 Rožňava
na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o
skutok, ktorý by mohol veliteľ vojenského útvaru posúdiť ako priestupok. Obsahom uznesenia sú závery
znalcov, z ktorých vyplýva, že znalec Ing. Karol Köteleš konštatoval, že na to, aby žalovaný ako vodič
zastavil pred nekontrastne oblečeným chodcom prechádzajúcim vozovku zľava doprava, nesmela byť

jeho východisková rýchlosť vyššia než 7 resp. 28 km/h, pričom v každej inej vyššej rýchlosti nebolo z
technického hľadiska možné zrážke zabrániť. Zabránenie dopravnej nehode skoršou reakciou vodiča
znalec hodnotil ako nereálne, nakoľko neexistovala možnosť skoršej reakcie. Poškodený po vyšetrení
ku skúške na alkohol v krvi mal 2,02 g/kg etylalkoholu v krvi. U žalovaného nebolo zistené požitie
alkoholu. Zo záverov znalca Ing. Igora Holubca vyplýva, že k zrážke vozidla s chodcom došlo za tmy na

dvojpruhovej vozovke s jedným jazdným pruhom v smere jazdy vozidla širokej 7,0 m, mimo prechodu
pre chodcov vo vzdialenosti 3,2 m od pravého okraja vozovky. Poškodený pred kolíziou prebehoval
cez vozovku z neosvetlenej ľavej strany v smere jazdy vozidla a prebehol dráhu o dĺžke 3,8 m. K
nehode došlo na mieste, kde chodec, ktorý mienil prejsť cez vozovku mimo prechodu pre chodcov,sa mal náležite presvedčiť o situácii na ceste a do vozovky vstúpiť iba v prípade, ak tak mohol urobiť
bez nebezpečenstva a aby svojím konaním nedonútil vodiča zmeniť smer jazdy a rýchlosť jazdy. Vodič
mal premávať na danom úseku dovolenou rýchlosťou 40 km/h. Znalec určil rýchlosť vozidla v rozpätí

od 66,4 do 71,9 km/h, čím žalovaný prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť. Znalec zistil, že v okamihu,
keď do vozovky vbiehal chodec, vodič s vozidlom sa nachádzal pred miestom zrážky vo vzdialenosti
20-28 m. Chodec v tmavom oblečení do vozovky vbiehal z neosvetleného priestoru po ľavej strane
cesty a voči pozadiu jeho postava nebola kontrastná a preto ho vodič mohol rozpoznať až v čase, keď
vošiel do priestoru osvetleného svetlami naľavo od vozidla zo vzdialenosti cca 10 m. Vodič reagoval na

pohyb chodca smerom do jeho jazdnej dráhy zo vzdialenosti 10-11,8 m, teda ihneď ako ho mohol vidieť.
Vodič by mohol zabrániť vzniku nehody iba v prípade, ak by sa v tomto okamihu pohyboval s vozidlom
rýchlosťou 22,3-26,2 km/h. Ani v prípade, ak by vodič premával najvyššou dovolenou rýchlosťou, nebolo
možné vykonať žiadne opatrenie na zabránenie vzniku nehody, nakoľko odozva vozidla na rozhodnutí
vodiča mohla nasledovať až po zrážke s chodcom. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča bolo
prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti, pričom na pohyb chodca smerom do jeho jazdnej dráhy

reagoval ihneď, ako ho mohol uvidieť a z technického hľadiska vykonal všetky opatrenia potrebné na
zabránenie dopravnej nehody. Chodec mohol vidieť prichádzajúce vozidlo podstatne skôr, ako vodič
mohol uvidieť chodca, nakoľko vozidlo premávalo s rozsvietenými tlmenými svetlami a chodec sa
nachádzal v neosvetlenom priestore a nevytváral voči pozadiu dostatočný kontrast. Ak by sa chodec
náležite presvedčil o situácii po svojej pravej strane, mohol prichádzajúce vozidlo vidieť už predtým, ako

vstúpil do vozovky vo vzdialenosti väčšej ako 20-28 m od seba a ak by počkal jednu najviac 2 sekundy,
vozidlo by bolo prešlo pred ním a k nehode by nebolo došlo. Vzhľadom na skutočnosť, že chodec bol pod
vplyvom alkoholu, zrejme nesprávne odhadol vzdialenosť a rýchlosť približujúceho sa vozidla. Obaja
znalci zhodne konštatovali, že ani v prípade, ak by vodič premáhal pred dopravnou nehodou najvyššou
dovolenou rýchlosťou 40 km/h, vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode, nebolo

možné z jeho strany vykonať žiadne opatrenia na zabránenie vzniku nehody. Vykonanými dôkazmi teda
vyšetrovateľ zistil, že žalovaný svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie po subjektívnej
stránke, pričom sa nedopustil ani iného trestného činu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný premával
v úseku s obmedzenou rýchlosťou na 40 km/h vyššou rýchlosťou, jeho porušenie vykazuje znaky

priestupku a preto vec bola postúpená na priestupkové konanie.

10. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok vyplýva, že v roku 2014 bolo vyplatených 2686,80 Eur
poškodenému z titulu invalidného dôchodku, v roku 2015 bolo vyplatených 2719,21 Eur a v roku 2016
bolo vyplatených 2731,20 Eur.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

12. Žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody z titulu vyplatených dôchodkových dávok

poškodenému Š.B. K., ktorému bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu, že pri dopravnej nehode dňa
21.12.2006 došlo k poškodeniu jeho zdravia. Poškodený bol zrazený motorovým vozidlom, ktoré riadil
žalovaný. Žalobca si uplatňoval nároky v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z.z.

13.Podľa§238ods.1,2zákonač.461/2003Z.z. (1)Sociálnapoisťovňamáprávovočitretímosobámna

náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku
škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
o výške vyplatených dávok. (2) Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v
dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.

14. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je možné konštatovať, že žalobca preukázal
v konaní, že vyplatil poškodenému Š. K. invalidný dôchodok v období od 1.1.2014 do 31.12.2016
v žalovanej výške. Nepreukázal však v konaní, že by v dôsledku zavineného protiprávneho konania
žalovanéhodošlokpoškodeniunazdravípoškodenéhoŠ.K.,čímjevylúčenázodpovednosťžalovaného
na zaplatenie náhrady škody.

15. Podľa § 441 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.16. Súd posúdil uplatnený nárok v súvislosti s citovanými zákonnými ustanoveniami a zároveň s
vykonaným dokazovaním tak v trestnom, ako aj v tomto konaní. Je možné na základe výsledkov
dvoch znaleckých dokazovaní konštatovať, že žalovaný nemohol zabrániť vzniku stretu s poškodeným

vzhľadom na priebeh skutkového deja, nakoľko samotný poškodený, naviac pod značným vplyvom
alkoholu,sasprávaltak,žezavinilvzniktejtodopravnejnehody.Svedčíotomajuzneseniez19.12.2007,
ktorým bola vec postúpená na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde
o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý je možné posúdiť ako priestupok. Žalobca odvodzoval svoj nárok z
rozhodnutia o priestupku č. rmo-25-66/2008 zo dňa 3.4.2008, ktorým však žalovaný bol uznaný vinným

zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a bola mu uložená sankcia vo
výške 1500 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 15 mesiacov z dôvodu, že prekročil
povolenú rýchlosť v obci a za to bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a)
zákona 372/1990, nakoľko svojím konaním ohrozil bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky.
Z uvedeného rozhodnutia v spojení s citovaným uznesením o postúpení veci súd dospel k záveru, že
skutočnosť prekročenia dovolenej rýchlosti nebola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, konanie

žalovaného nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody u poškodeného Š. K.. Práve poškodený
svojím nesprávnym prechádzaním cez cestu v tme, bez reflexných prvkov a pod vplyvom alkoholu
výlučne zavinil dopravnú nehodu a preto neboli splnené podmienky podľa § 238 ods. 1 zákona 461/2003
Z.z. Nebolo preukázané, že v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného došlo ku škode u
žalobcu tým, že vyplatil dávky poškodenému. S poukazom na odsek 2 citovaného paragrafu škodou nie

je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania, čo v tomto
prípade vzhľadom na existujúce znalecké posudky bolo bezpečne preukázané. Preto bolo potrebné
žalobu zamietnuť.

17. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Úspešnému žalovanému súd priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko bol v celom
rozsahu úspešný. Následne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške
náhrady trov konania.

18. Výrok o spojení vecí na spoločné konanie sa opiera o ustanovenie § 166 ods. 1 Civilného sporového

poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej nštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.