Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Potocký
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoPr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243846
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113243846.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing.
B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, J., zastúpený JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom M.
R. Z. XX, XXX XX J., proti odporcovi: SELECTA PLUS, s.r.o., so sídlom Tehelná 457/6, Žilina, IČO: ,
31 620 931, zastúpený JUDr. Beátou Opavskou, advokátkou so sídlom K. XXXX/XX, XXX XX J., o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, v konaní o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17Cpr/8/2013-88 zo dňa 08. decembra 2014,
takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietnutý, mení tak, že súd určuje, že okamžité skončenie
pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 14.11.2013, je neplatné.
Rozsudokokresnéhosúduvčastivýroku,ktorýmbolnávrhnavrhovateľaouloženiepovinnostiodporcovi
zaplatiť mu náhradu mzdy za obdobie od 09.12.2013 zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania
zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa o určenie, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané odporom listom zo dňa 14.11.2013 je neplatné a o zaplatenie náhrady mzdy v celom
rozsahu zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 349,55
Eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2013 domáhal
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané listom odporcu zo
dňa 14.11.2013. Zároveň sa domáhal náhrady mzdy za obdobie od 09.12.2013 do vyhlásenia rozsudku
vo výške 240,00 Eur mesačne.
Po vykonaní dokazovania okresný súd vzal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo navrhovateľovi doručené dňa 16.11.2013. Nakoľko navrhovateľ podal na súd návrh o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 30.12.2013, zákonom stanovená lehota v
zmysle § 77 Zákonníka práce bola zachovaná. Okresný súd tiež konštatoval, že u odporcu nepôsobia
zástupcovia zamestnancov, preto nebolo možné vyžadovať ani vykonať prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka práce.
V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca v liste zo dňa 14.11.2013 skutkovo
vymedzil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v dlhodobom neplnení si
základných pracovných povinností, za ktoré bol navrhovateľ upozorňovaný na možnosť výpovede, a to
upozorneniami zo dňa 30.10.2013, 31.10.2013, 03.11.2013, 06.11.2013, 12.11.2013, a to konkrétnychpracovných povinností, ako i v rozsahu spôsobenej ujmy. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru bol vo vyššie označenom liste uvedený tak, že je zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré
zamestnávateľa viedli k tomu, že rozväzuje pracovný pomer a ktorý zákonný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru uplatnil. Okresný súd na základe vyššie uvedených skutočností bol toho
názoru, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný.
V tejto súvislosti poznamenal, že skutočnosti, ktoré sú dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností. Pre určitosť alebo zrozumiteľnosť prejavu
vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, keby sa nedalo ani výkladom
prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Hmotnoprávna podmienka platnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny je splnená
aj vtedy, ak zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru odkázal na svoje písomné
prejavy, v ktorých zamestnanca upozornil na možnosť výpovede v súvislosti s porušeniami pracovnej
disciplíny. Navrhovateľ v danom prípade bol so všetkými týmito upozorneniami oboznámený, a teda
bolo mu zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny mu zamestnávateľ vytýka. Navrhovateľ v danom
prípade sa dopustil porušení pracovnej disciplíny v krátkom časovom období mesiacov október a
november 2013, keď už predtým bol upozorňovaný na možnosť výpovede pri niekoľkých menej
závažných porušeniach pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o deň 11.11.2013, nerešpektovanie rozhodnutia
svojho priameho nadriadeného (konateľa spoločnosti) a jej fyzické napadnutie v prítomnosti svedkov
je závažným porušením pracovnej disciplíny, kedy zamestnávateľ mohol reagovať tým, že na základe
uvedených dôvodov s odkazom na konkrétne písomné upozornenia pristúpil k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru. V danom prípade medzi porušeniami pracovnej disciplíny je primeraná časová
súvislosť a z upozornení je zrejmé, že išlo o viacnásobné a vecne na seba nadväzujúce porušenia
pracovných povinností. V konaní bolo tiež preukázané, že odporcovi v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny navrhovateľa došlo ku škode vo výške 40,00 Eur, ktorú navrhovateľ zaplatil. Čo sa týka
fyzického napadnutia konateľky odporcu dňa 11.11.2013, navrhovateľ tento skutok síce popieral, no
podľa okresného súdu bol preukázaný výpoveďami svedkov M. M. a M. C.. Okresný súd po zhodnotení
uvedených skutočností a vykonaní dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade išlo zo strany
navrhovateľa o závažné porušenie pracovnej disciplíny, bolo na zamestnávateľovi, ktorý sa rozhodol, že
na základe týchto dôvodov so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer, lebo už nie je možná
jeho prítomnosť na pracovisku, a to nielen s poukazom na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, ktoré
boli objektívne preukázané, ale i z dôvodu fyzického napadnutia nadriadenej v prítomnosti zákazníka,
ktoré správanie nemožno ani napraviť. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané
navrhovateľovi je teda zo všetkých hľadísk platné, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého priznal odporcovi účelne
vynaložené trovy konania.
Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť tak, že súd určí neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktoré mu bolo dané listom odporcu zo dňa 14.11.2013 a zároveň súd uloží odporcovi povinnosť
zaplatiť mu náhradu mzdy za obdobie od 09.12.2013 do vyhlásenia rozsudku vo výške po 240,00 Eur
mesačne.
V dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko aplikácia a výklad právnych noriem okresným súdom bola absolútne svojvoľná.
Okresný súd zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Pripomenul, že okresný súd mu svojím procesným postupom odňal možnosť konať pred súdom,
odôvodnenie rozsudku je vnútorne rozporné, priamo obviňujúce navrhovateľa a obraňujúce postavenie
a záujmy odporcu. Okresný súd vyslovil skutkové závery na základe čistej špekulácie a v úzkej symbióze
s tvrdeniami odporcu, dokonca v zjavnom rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov. Okresný súd
plne akceptoval, že odporca dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nijak nešpecifikoval
a dodatočne ich vyjadril a dopĺňal až v rámci samotného súdneho konania. Vo veci nemal vykonávať
dokazovanie v otázke skutočností, ktoré neboli v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedené a
žalobemalvyhovieťužnaprvompojednávaní.Odporcaažvrámcisúdnehokonaniaavrámcivyjadrenia
k návrhu začal uvádzať dôvody, pre ktoré s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer. Celou
podstatou veci bolo to, že odporca sa ho chcel zbaviť bez nároku na odstupné.
V ďalšej časti odvolania uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané odporcom je
neplatné tak z vecných, ako aj z formálnych dôvodov. V okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 14.11.2013 plne absentuje skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru.Odporca totiž v liste zo dňa 14.11.2013 iba deklaroval, že v dňoch 30.10.2013, 31.10.2013, 03.11.2013,
06.11.2013 a 12.11.2013 mal byť ním upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, ktorá mala spočívať
v dlhodobom neplnení si základných povinností, avšak vôbec nešpecifikoval jeho konanie a čas
tohto konania, ktoré by podľa názoru odporcu malo byť závažným porušením pracovnej disciplíny a
dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Z listu zo dňa 14.11.2013 tak nie sú zrejmé
skutočné dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Odporca a okresný súd pritom neplnenie
pracovných povinností automaticky považovali za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo je právny,
ako i logický nezmysel. S poukazom na judikačnú prax súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 95/2009, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/190/1999, R 17/1977)
navrhovateľ mal za to, že okresný súd opomenul skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného
pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Podľa
úvahy okresného súdu by ktorýkoľvek zamestnávateľ mohol platne okamžite skončiť pracovný pomer
tak, že by zamestnancovi iba paušálne uviedol, že bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny,
ktorá mala spočívať v dlhodobom neplnení si základných povinností, a preto s ním okamžite končí
pracovný pomer. Následne by zamestnávateľ mohol v súdnom konaní ľubovoľne dopĺňať rôzne dôvody
a zamestnanec by tak bol iba štatista. Okresný súd tiež opomenul, že skutkové podstaty okamžitého
skončenia pracovného pomeru (v celkovom počte 9) sú pritom taxatívne vymenované v čl. 23 uzavretej
pracovnej zmluvy, pričom on nekonal spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Okresný súd ďalej opomenul, že odporca v okamžitom skončení pracovného
pomeru ako dôvod vôbec neuviedol údajné napadnutie konateľky, ktorá naviac nikdy na jeho osobu
nepodala trestné či priestupkové oznámenie a ani neprivolala políciu. V neposlednom rade napadnutie
nadriadeného rozhodne nemôže byť dlhodobé neplnenie si základných povinností. Ak by k napadnutiu
konateľky odporcu reálne došlo, bolo by určite odporcom uvedené v okamžitom skončení pracovného
pomeru. Podľa odporcu mal údajne si dlhodobo neplniť základné pracovné povinnosti, nevedno však,
ktoré konkrétne mal odporca na mysli. Neplnenie pracovných povinností pritom pojmovo ani nemožno
kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ide o všeobecný, neurčitý a vágny pojem.
Okresný súd opomenul i to, že odporca vo všetkých písomných upozorneniach ho upozorňuje iba na
možnosť podania výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a nie na závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Samotné konanie spočívajúce v
opakovanom vybavovaní zákazky alebo subjektívne tvrdenej neochotnej komunikácie so zákazníkom
obsahovo a vecne nie sú závažným porušením pracovnej disciplíny a dôvodom na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Za opakované vybavovanie zákazky nezodpovedal, nebol jediným zamestnancom
na prevádzke a pri stovkách zákaziek sa jednoducho stane, že niektoré zákazky sú pri návale zákaziek
alebo komplikovanom čistení vybavené oneskorene. Za nesprávnu považoval úvahu okresného súdu,
že pokiaľ nepodal námietky proti upozorneniam, automaticky z toho vyvodil dôvodnosť upozornení
odporcu. Uvedené tvrdenie nemá žiadnu oporu v zákone. S okamžitým skončením pracovného pomeru
predsa písomne vyjadril nesúhlas a podal i žalobu na súd. Z časového hľadiska ani nebolo objektívne
možné pre krátkosť času námietky vypracovať a doručiť. Navrhovateľ sa v ďalšej časti odvolania vyjadril
k výpovediam vypočutých svedkov a namietal presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. V
závere odvolania uviedol, že okresný súd si ani na jednom z vykonaných pojednávaní nesplnil povinnosť
v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p., t.j. vôbec neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov
je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne a právne
správny.
Okresný súd správne posúdil sporovú vec a na základe dôsledne vykonaných dôkazov dospel i ku
správnym skutkovým a právnym zisteniam. Tieto zistenia vychádzajú z vykonaných dôkazov a nie sú
svojvoľné. Okresný súd neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Táto skutočnosť vyplýva
ako zo súdneho spisu, tak i zo samotného vyjadrenia navrhovateľa v odvolaní. Za nezodpovedné a
bezprecedentné považoval tvrdenia navrhovateľa, že okresný súd vyslovil závery na základe čistej
špekulácie a v úzkej symbióze s tvrdeniami odporcu. Okresný súd dôvodne akceptoval, že odporca
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru riadne skutkovo špecifikoval. Odporca v priebehu
súdneho konania dodatočne nevyjadroval ani nedopĺňal dôvody okamžitého skončenia pracovného
pomeru, keďže tieto už boli riadne špecifikované v písomnom vyhotovení zo dňa 14.11.2013. V
priebehu súdneho konania bolo nesporne zistené, že navrhovateľ bol zamestnanec, ktorý sa dopúšťal
porušenia pracovnej disciplíny opakovane a v priebehu dlhšej doby. Ani pred súdnym konaním nepoprel,
že k týmto opakovaným porušeniam z jeho strany došlo. V rozhodnutí okresného súdu nejde o
žiadny prelomový spôsob rozhodovania priečiaci sa základným zásadám pracovného práva, pretože vokamžitom skončení pracovného pomeru sú dôvody skutkovo vymedzené tak, že ich nemožno zameniť
s inými dôvodmi. Súd pri úvahe, či ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, nie je viazaný taxatívne
vymedzenými skutkovými podstatami v interných predpisoch zamestnávateľa. Súd má aj právo úvahy,
že v interných predpisoch zamestnávateľa uvedená skutková podstata nie je závažným porušením
pracovnej disciplíny. V priebehu súdneho konania bolo tiež nesporne preukázané, že navrhovateľ
fyzicky napadol konateľku zamestnávateľa, čo je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Odporca mal možnosť postihnúť neplnenie si pracovných povinností navrhovateľom podľa ust. § 63
ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, nebol však povinný upozorňovať na možnosť postihu podľa § 68
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Odporca preukázal dôkazné bremeno v tom smere, že zo strany
navrhovateľa išlo o opakované porušenie pracovných povinností v dlhšom období, ako i intenzitu
porušovania pracovnej disciplíny s jej dôsledkami. Navrhovateľ vedomý si svojho nezodpovedného
konania nikdy nevzniesol akékoľvek námietky voči skutočnostiam, ktoré mu boli vytýkané zo strany
odporcu. Navrhovateľ mal vedomosť, že pracovný pomer môže odporca ukončiť, no napriek tejto
skutočnosti na upozornenia vôbec nereagoval. Preto považoval za účelové tvrdenia navrhovateľa o
krátkosti lehoty na vyjadrenie, resp. o podanie žaloby ako o dôkaze, že neporušil pracovnú disciplínu tak,
ako to uvádza odporca. Navrhovateľ žiadnym právne relevantným spôsobom nezdôvodňuje v podanom
odvolaní ním zistené nedostatky rozsudku okresného súdu spočívajúce v absencii presvedčivosti
zdôvodnenia tohto rozsudku, resp. v ľubovôli pri rozhodovaní. Skutkové a právne závery okresného
súdu spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia, sama skutočnosť, že navrhovateľ sa nestotožňuje s
právnym názorom okresného súdu, nemôže viesť k záveru o nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku.
Okresný súd v konaní oboznámil účastníkov s obsahom predložených listinných dôkazov, vypočul
účastníkov, ako i predvolaných svedkov, z obsahu zápisníc o pojednávaní je zrejmé, že účastníci boli
poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktorí po poučení uviedli, že nemajú návrhy na ďalšie doplnenie
dokazovania. Navrhovateľ sa účasti na pojednávaní konanom dňa 08.12.2014 dobrovoľne vzdal a žiadal
vo veci meritórne rozhodnúť s tým, že nemá čo už k veci dodať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
okresný súd neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. V neuvedení postupu podľa § 118
ods. 2 O.s.p. do zápisnice z pojednávania nemožno vidieť vadu konania. Na základe týchto skutočností
navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní a vykonaní
odvolacieho pojednávania tento rozsudok v časti výroku o zamietnutí návrhu o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 220 O.s.p. zmenil, v časti výroku o zamietnutí návrhu
na náhradu mzdy a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil, to všetko
z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po vykonaní dokazovania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolacia
námietka navrhovateľa o nedostatočnom skutkovom vymedzení okamžitého skončenia pracovného
pomeru v liste odporcu zo dňa 14.11.2013 je dôvodná.
Podľa § 70 Zákonníka práce v platnom znení (i v znení platnom v čase listu odporcu zo dňa 14.11.2013)
okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v
ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v
ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne
meniť.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákonníka práce sa musí dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, čo
znamená, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený tak, aby bolo
zrejmé, aké sú skutkové dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu,
že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť a zároveň,
aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť (podobne uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 95/2009 z 29.04.2010).
Žalovaný (zamestnávateľ) v predmetnej veci listom zo dňa 14.11.2013 okamžite ukončil pracovný
pomer so žalobcom (zamestnancom), keď v liste žalobcovi uviedol, že v dňoch 30.10.2013, 31.10.2013,
03.11.2013, 06.11.2013, 12.11.2013 bol upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorá
spočívala v dlhodobom neplnení si základných povinností (veta druhá). Zamestnávateľ ďalej v liste zo
dňa 14.11.2013 uviedol, že týmto konaním sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny (veta
tretia).Odvolací súd na rozdiel oproti záverom okresného súdu dospel k názoru, že v liste zamestnávateľa zo
dňa 14.11.2013 absentuje určité a zrozumiteľné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce, dôsledkom ktorej skutočnosti je neplatnosť takto
skončeného pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Veta druhá v liste zamestnávateľa zo dňa 14.11.2013 je podľa odvolacieho súdu (z hľadiska jej možného
logického výkladu) ťažko zrozumiteľná až nezrozumiteľná, nakoľko zamestnávateľ v nej uvádza, že
navrhovateľ bol v konkrétnych dňoch upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny (čo naviac
nezodpovedá ani skutočnosti, pretože napr. v písomnom upozornení zo dňa 30.10.2013 sa konštatuje
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, v upozornení zo dňa 31.10.2013 sa závažné porušenie
pracovnej disciplíny nekonštatuje - poznámka odvolacieho súdu) a následne druhá veta pokračuje
všeobecným konštatovaním, že závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa spočívalo v
dlhodobom neplnení s základných pracovných povinností. Veta tretia uvedená v liste zamestnávateľa zo
dňa 14.11.2013 je podľa odvolacieho súdu neurčitá, nakoľko zo slovného spojenia: „Týmto konaním ...“
sa nedá vyvodiť, ktorým konkrétnym konaním (či porušeniami uvedenými v jednotlivých upozorneniach
alebo dlhodobým neplnením si základných povinností a konkrétne ktorých) sa navrhovateľ mal dopustiť
závažného porušenia pracovnej disciplíny. V liste odporcu zo dňa 14.11.2013 tak nie je podľa vyššie
uvedených záverov odvolacieho súdu jasne a zrozumiteľne vymedzený dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru. O nejasnosti a nezrozumiteľnosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany odporcu (zamestnávateľa) a jeho „zvláštnom“ prístupe k otázke skončenia pracovného
pomeru svedčí i postup zamestnávateľa v súvislosti s posledným upozornením zo dňa 12.11.2013 (č.l.
24 spisu), v závere ktorého upozorňuje navrhovateľa (zamestnanca) na možnosť výpovede podľa § 63
ods.1písm.e/Zákonníkapráce,vprípade,aksaunehozistíopätovnéporušovaniepracovnejdisciplíny.
Odporca predmetné upozornenie zaslal navrhovateľovi poštou dňa 13.11.2013 (č.l. 24 p.v.), pričom
nečakajúc na to, či sa skutočne dostane (dostalo) do dispozície navrhovateľa a bez vytvorenia priestoru
na to, aby navrhovateľ mohol na toto upozornenie reagovať, pristúpil nasledujúceho dňa (14.11.2013) k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Z uvedeného
vyplýva, že navrhovateľ (aj za predpokladu, že upozornenie zo dňa 12.11.2013 prevzal predtým, ako
sa odporca rozhodol s ním okamžite ukončiť pracovný pomer) mohol byť dôvodne zmätený z postupu
odporcu ako zamestnávateľa, nakoľko sa mu na jednej strane dostalo do rúk upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny (dátumované dňom 12.11.2013 a odoslané poštou dňa 13.11.2013) s upozornením,
že ak nedôjde k náprave, zamestnávateľ pristúpi k výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce,
na strane druhej sa zamestnávateľ v zápätí (na ďalší deň po odoslaní upozornenia) rozhodne k úplne
inému ukončeniu pracovného pomeru, t.j. k jeho okamžitému skončeniu podľa § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce.
Odvolací súd s prihliadnutím na zásadu dvojinštančnosti konania i s prihliadnutím na potrebu doplniť
dokazovanie vo vzťahu k mzdovým nárokom navrhovateľa z titulu neplatného okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, rozsudok okresného súdu v časti výroku o zamietnutí
návrhu navrhovateľa na náhradu mzdy i v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v
rozsahuzrušeniavrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.Okresnýsúdvnovomrozhodnutíomzdových
nárokoch navrhovateľa rozhodne i o náhrade trov konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.