Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Csp/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816208987
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816208987.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobcu I. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom O.

XXX, XXX XX A., zastúpená Spotrebiteľským Centrom n.o., IČO: 50166131, so sídlom Andyho Warhola
33, 068 01 Medzilaborce proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, so sídlom
Garbiarska 2, 040 01 Košice, zastúpený JUDr. Irena Sopková, nútený správca, v konaní o zaplatenie
3.432,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.432,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 3.432,- Eur od 07.06.2015 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo výške 1.372,80 Eur titulom primeraného zadosťučinenia z a m i e t a.

III. Súd n e p r i z n á v astranám sporu právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 09.12.2017, žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 3.432,- Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 07.06.2015 do zaplatenia, sumu
1.372,80 Eur titulom primeraného zadosťučinenia spoločne s trovami konania. V odôvodnení žaloby
uviedla, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu X.-G. Č.. XXXXXXXXXX dňa 12.06.2000. Podľa
poistnej zmluvy bola poistená pre prípad smrti aj na dožitie, so začiatkom poistenia 07.07.2000,koncom

poistenia 07.06.2016, s poistnou sumou pre prípad smrti 40.000 Sk a pre prípad dožitia 60.509 Sk.
Počas celej doby poistenia si žalobkyňa plnila svoju povinnosť a riadne a včas uhrádzala mesačné
poistné. Napriek tomu, že poistná udalosť v zmysle poistnej zmluvy nastala dňa 07.06.2015, žalovaná
poisťovňa nepristúpila k výplate poistnej sumy, hoci ju žalobkyňa listom zo dňa 11.09.2016 vyzvala k
plneniu. Žalovaný následne zaslal žalobkyni list zo dňa 19.11.2015, v ktorom jej oznámil, že šetrenie
poistnejudalostiprerušilaždočasupotvrdeniaplatnostipredmetnejzmluvycestousúdu.Takétopodanie
však neurobil. Listom zo dňa 22.04.2016 žalobkyni oznámil, že poistná zmluva je podľa jeho názoru

neplatná a žalobkyni odmietol vyplatiť poistnú sumu, napriek tomu, že žalobkyňa si svoje záväzky voči
žalovanému plnila riadne a včas počas celého trvania.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním, doručeným súdu 27.02.2017. V ňom uviedol, že
prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne
vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialia
negotii) podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva

absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom, a nie iba s OZ, zakladá absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 OZ použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu“, ale „odporuje
tomuto zákonu“. Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ je absolútne podružné a irelevantnéto, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo,
či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to
napokon explicitne z § 788 OZ. Platnosť hmotnoprávneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná

zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti, kládli
zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy na žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré
žalobca a ani súd, nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase
uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods.
3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, tak, aby vyhovovalo zákonnému

kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného resp. cena
poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do
poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom
pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole
z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v
rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle

citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákona č. 24/1991 Zb.
dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv
(ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne
stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo str. 2 a str. 5 priloženej Notárskej
zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008). Z predložených listín (napr. Protokol 2007, znalecký posudok

č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v
poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu
UDPK žalovaného, orgán štátu - ministerstvo financií, utvrdzoval aj svojimi následnými kontrolami.
Dôkazom je predložený protokol zo 04.06.1999. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy, poistné, bolo pre

rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí
poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať
stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti,
je bez pochybností NBS. Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 explicitne počíta s dôkazným
prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napr.

list NBS č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové
zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného, schvaľovala a takáto
výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných
obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve
preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože

podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného urči! verejnoprávny subjekt v
rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného
skutkového stavu, a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy
relevantnejvokolnostiachprípadu,nejdeoklasickúsúkromno-právnuzmluvuvsúčasnomponímaní.Ide
o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórii (CSACH, Kristián: Štandardné zmluvy,

Plzeň, Aleš Čenék, 2009, str. 142). Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje stanovisko
NBS (list č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a
účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). NBS kontrolovala to, čo jej
právny predchodca (Ministerstvo financií SR) rozhodnutím z roku 1995 schváli! a ku čomu žalovaného
právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv).

NBS okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda, že je stanovené protizákonne.
Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002,
nielen parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa OZ aj
podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej
zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné

stanovené nesprávne, pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek
nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou
nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností, a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné
plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ
nároku. Rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schválené v roku 1995

vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci NBS,
ako plynie zo str. 2 a str. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna
zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny
úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) anikonvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach
prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Je faktom, že: výška poistného bola v roku
1991 až 2002 schválená orgánom verejnosti moci; takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť obsahu

poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne a v rozpore so zákonom; poistné je
podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 OZ); ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore
so zákonom (odporuje zákonu, § 39 OZ), potom je celá poistná zmluva neplatná; neplatnosť poistnej
zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ; absolútna neplatnosť
právnehoúkonusanedázhojiť;akjepoistnázmluvaneplatná,potomjeakýkoľveknárokztakejtozmluvy

neodôvodnený. Toto
sú relevantné skutkové okolnosti, ktoré je možné ako skutkové zistenia spoľahlivo vyvodiť z
predložených listín, znaleckého posudku a odborných vyjadrení NBS. Opačný záver o platnosti poistnej
zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku,
ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva ako
celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp. akou

výkladovou metódou možno preklenúť (zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho
úkonu).Nadväzujúcnauvedenéžalovanýnavrhuježalobuakonedôvodnúzamietnuť.Žalovanýpredložil
súdu na podporu svojich tvrdení rozhodnutia Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 41C/338/2015 z
06.04.2016 a Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 6C/73/2014 z 16.03.2016. Žalovaný sa tiež stotožnil
s obsahom a odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2Co/315/2012 z 30.

apríla 2015. Rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CDo/229/2013 neobsahuje právne posúdenie
platnosti poistnej zmluvy. Ani jedno z rozhodnutí či už okresných, krajských súdov, Najvyššieho súdu
SR, či Ústavného súdu SR neobsahuje záver o tom, že poistné pre poistný produkt UDP-K je v súlade
so zákonom. Výšku samotného uplatneného plnenia žalovaný nespochybnil a ani nenamietal.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, potom čo nevyhovel žiadosti nútenej správkyne o odročenie
pojednávania. Žalobkyňa ani žalovaný sa pojednávania nezúčastnili bez ospravedlnenia a vyjadrenia.

4. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného, podľa § 180 Civilného
sporového poriadku.

5. Súd na pojednávaní vykonal vo veci dokazovanie prečítaním listín, a to Poistnou zmluvou
č. XXXXXXXXXX typu X.-G. uzavretou stranami sporu dňa 12.06.2000, Všeobecnými poistnými
podmienkami pre životné poistenie, žiadosťou o vyplatenie poistnej sumy po dožití, Výzvou na
vyplatenie poistného, zaslaním nárokového listu, protokolom z dohľadu vykonaného v Prvej česko -

slovenskej poisťovni Rapid, a.s. vykonaný Národnou bankou Slovenska z októbra 2007, odborným
stanoviskom ,znaleckým posudkom č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku, notárkou zápisnicou
D.,vyjadrenímNárodnejbankySlovenskaArbitrážnemusúduvKošiciachzodňa02.12.2013,povolením
na výkon poisťovacej činnosti, protokolom o kontrole Ministerstva financií SR č. 9768/99-63, rozsudkom
Okresného súdu Košice sp.zn. 41C/338/2015 a Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/73/2014, a

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012. Vykonaným dokazovaním súd zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

6. Dňa 12.06.2000 bola medzi stranami sporu uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX typu X.-G.,
predmetom ktorej je životné poistenie uzavreté pre prípad smrti a taktiež aj pre prípad dožitia žalobkyne

ako poistenej. Poistná zmluva bola uzavretá na poistnú dobu pätnásť rokov, s určením doby platenia
poistného 10 rokov. V zmluve je určený začiatok poistenia 07.06.2000 a koniec poistenia 07.06.2015.
Výška poistnej sumy pre prípad smrti je upravená na sumu 40.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške
60.509,- Sk, t.j. po prepočte 2.008,53 Eur. Výška poistného je zmluvne určená na sumu 112,23 Eur
ročne. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, ktoré nie sú stranami

sporu podpísané.

7. Žalobkyňa si listom zo dňa 11.09.2015 uplatnila u žalovaného poistné plnenie z predmetnej poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX, u ktorej došlo k ukončeniu poistenia dňa 07.06.2015. Súčasťou je aj Žiadosť o
vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky. Žalovaný žalobkyni

doteraz poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej poistnej zmluvy nevyplatil ani sčasti.

8. Z rozhodnutia Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995 vyplýva, že žalovanému
ešte pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska2, bolo udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na území SR a toto povolenie sa vzťahovalo aj
na vykonávanie životného poistenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom posudzovania
pred udelením povolenia boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán, predložené žiadateľom

ako súčasť jeho žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve na území SR.

9. Z kópie PROTOKOLU O KONTROLE vykonanej Ministerstvom financií SR u žalovaného dňa
04.06.1999 vyplýva, že poistné produkty, vrátane nich aj kapitálové poistenie sadzba UDP-K, sú v súlade
sobchodnýmplánompredloženýmMFSRaVšeobecnýmipoistnýmipodmienkamipreživotnépoistenie,

schválenými MF SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č. 52/1024/1995
zo dňa 30.05.1995.

10. Z listu Národnej banky Slovenska č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.201 adresovaného
Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o., z odpovede na otázku č. 4 vyplýva, že Protokol č. ODO-12990/2007
z 29.10.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni

v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V predmetnom
protokole sa okrem iného uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet niektorých
produktov životného poistenia (medzi nimi aj produktu UDP-K), podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce nie
sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky
voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto

poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného
produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo
vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným.

11. V žalovaným predloženej časti Protokolu Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného v

Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., ODO-12990/2007, je uvedený nedostatok zistený NBS v
tom, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv, a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteniu, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. NBS konštatovala
porušenie § 34 ods. 7 zákona o poisťovníctve, tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné vzorce na výpočet

poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a
zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade so záväznými predpismi do desiatich dní pred ich
účinnosťou.

12. Zo str. 5 Notárskej zápisnice č. N 29/2008, Nz 23331/2008 zo dňa 02.06.2008 vyplýva prehlásenie

poverených subjektov NBS, že poistné bolo žalovaným počítané z poistnej sumy na smrť, pričom
správnemalobyťpočítanézvyššejpoistnejsumynadožitiepriproduktesnázvomUDP-K,atojechybné
z poistno-matematického pohľadu. Práve nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K je
kľúčovým problémom.

13. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31.08.2001 (ďalej len „OZ“), poistnou
zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,
je povinná platiť poistné.

14. Podľa § 788 ods. 2 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu
uzavrel, oznámené.

15. Podľa §797 OZ, ods. 1, 2, 3: Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok. 18. Podľa § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatenádohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2)
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

19. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 12.06.2000 bola medzi žalobkyňou ako
poistníkom a poisteným a žalovaným ako poisťovňou, uzavretá poistná zmluva ako produkt UDP-K pre
prípad smrti a pre prípad dožitia. Poistenie bolo dojednané na dobu pätnásť rokov a dĺžka platenia
poistného bola dohodnutá na 10 rokov, v dôsledku čoho bol koniec poistenia vymedzený dátumom
07.06.2015. Výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola v zmluve určená na 60.509,- Sk (t.j. 2.008,53

Eur). Výška poistného bola uvedená spolu 3.381,- Sk (t.j. 112,23 EUR). Medzi stranami bolo nesporné
uzavretie uvedenej poistnej zmluvy dňa 12.06.2000 ako i to, že žalobkyňa si svoje povinnosti zo zmluvy
spočívajúce v platení poistného v dojednanej výške počas trvania poistného vzťahu riadne a včas
plnila, i to, že po ukončení poistenia k 07.06.2015 žalovaný nevyplatil žalobkyni doteraz žiadne poistné
plnenie. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetná poistná zmluva je podľa § 39 OZ neplatná pre

rozpor so zákonom, a to konkrétne so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (v písomnom podaní
poukazoval na rozpor zmluvy s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.), ako aj v
rozpore so zákonom č. 95/2002 Z.z. resp. zákonom č. 8/2003 Z.z., a protiprávna je sadzba poistného
ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu. Uvádzaný § 9 ods. 3, § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.
o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, neupravuje poistné a v

rámci toho podmienky pre stanovenie výšky poistného, upravuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia
na vykonávanie podnikania v poisťovníctve a výpočet dôvodov, ktoré bránia vydaniu takéhoto povolenia.
V čase vydania rozhodnutia o povolení pre žalovaného účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v
§ 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom
dozoru nad poisťovníctvom pre územie SR. Tento právny predpis v § 11 ods. 1 vyžadoval okrem

iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou
obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia
(životné poistenie) v zmysle §11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb., boli tiež údaje o sadzbách poistného
vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobností, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových
sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez pochybností musel vypracovať sám žalovaný,

a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení povolenia vykonávať
životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa
30.05.1995. Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia
tohto rozhodnutia, boli všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný
žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno- matematického

vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgány
dozorunadpoisťovníctvom,keďtentostavvyvolalpredloženímnesprávnychpodkladovprerozhodnutie.
Dôležitou skutočnosťou je to, že jediným subjektom, ktorý- vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného,
bola žalobkyňa. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 2000. Povinnosť podľa § 31a zákonač. 95/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2004, ktorej nesplnenie konštatovala NBS pri dohľade, sa
vyžadovala pri výpočte poistného až od 02.05.2004. Táto zmena však v rámci princípu retroaktivity
nemohla ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, pokiaľ

medzi nimi nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nedošlo napriek
tvrdeniam žalovaného. Účastníci zmluvy sú potom viazaní prejavmi vôle obsiahnutými v pôvodnej
poistnej zmluve. Poistný vzťah založený stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom
na subjekty zmluvného vzťahu (§ 52 OZ). Žalobkyňa ako fyzická osoba - poistená, nemôže znášať
prípadné riziká, ktoré pre žalovaného - poisťovňu, vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, z prípadných

nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade s poistno-matematickými metódami na
výpočet poistného, nakoľko spotrebiteľ, na rozdiel od poisťovne, nedisponuje potrebnými odbornými
znalosťami. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného
vypočítal nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami, je z vyššie uvádzaných dôvodov
irelevantná. Nebola to žalobkyňa, ktorá ponúkala produkt UDP- K, ale žalovaný a predmetná zmluva
je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, kde údaje týkajúce sa výšky poistného vypočítava

poisťovateľ.Právevďakapôvodneponúkanýmpodmienkampoisteniasižalobcazískaldostatokklientov
a práve v dôsledku výhodnosti predmetnej poistnej zmluvy, žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu práve
so žalovaným. Z uvedených dôvodov súd musí konštatovať, že zmluva medzi stranami sporu uzavretá
12.06.2000 je platná a zaväzuje účastníkov zmluvy na plnenia v nej dojednané. Žalovanému tak vznikla
na základe poistnej zmluvy povinnosť vyplatiť žalobkyni po zániku poistenia, k čomu došlo 07.06.2015,

poistné plnenie v dojednanej výške 60.509,- Sk, t.j. 2.008,53-Eur. Ako aj kapitalizovanú sumu, pričom
zaručený nárast pre toto poistenie bolo 6% p.a. t.j. 1423,47 Eur. Súd k záveru dospel aj s poukazom
na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014:
„Ponuka na uzatvorenie uvedenej poistnej zmluvy bola navrhovateľke predložená zo strany poisťovne,
ktorú navrhovateľka akceptovala. Navrhovateľka vstupovala do poistného vzťahu s odporkyňou (pozn.

spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s.) so znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky
poistného,dobypoistného,akoajvýškyodplatypridožitíasmrti.Zuvedenéhojezrejmé,žeuzatvorením
poistnej zmluvy vznikol súkromnoprávny vzťah, v ktorom sú oba subjekty súkromného práva povinné
dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali. Odporkyňa vo svojich vyjadreniach uvádzala dôvod,
prečo došlo k zrušeniu zmluvy z jej strany, a to zmenu zákona o poisťovníctve č. 186/2004 Z. z.,

resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení v súlade s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na
základe poistno-matematických metód, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých
záväzkov, vrátane tvorby rezerv. Tieto skutočnosti však nemohli mať za následok postup zvolený
odporkyňou(jednostrannézrušeniezmluvy),pretoženavrhovateľkasažiadnymspôsobomnavzniknutej
situácii nepodieľala. Z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo,

že by sa táto konkrétna zmluva (uzatvorená medzi účastníkmi) mala bez súhlasu zmluvných strán
nejakým spôsobom meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s tým, čo uviedol vo svojom
rozhodnutí okresný súd a z čoho vychádzal vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, a to, že pokiaľ by aj bolo
preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky
spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporkyňu by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy,

ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči
poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho
účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili
do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho
vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z

toho vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva
a povinnosti. V prípade, ak by štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje
povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla
škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú
škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej

zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by
bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené
podmienky, ktoré navrhovateľka ako účastník poistnej zmluvy plnila, a preto odporkyňa, pokiaľ zrušila
poistnú zmluvu, konala v rozpore s tým, čo jej umožňuje zákon.“Z obsahu citovaného rozhodnutia je
zrejmé, že predmetom sporu bola platnosť poistnej zmluvy, nie zaplatenie poistného plnenia, ako je to v

posudzovanomprípade,avšakzáveryvyslovenédovolacímsúdomohľadomspornostidanéhokontraktu
sú použiteľné aj na posudzovanú vec. Odvolací súd sa preto v plnej miere stotožnil s myšlienkovým
postupom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom rozsudku, keď konštatoval neopodstatnenosť
argumentácie žalovaného, ktorý sa snažil v spore argumentovať neplatnosťou dotknutej spotrebiteľskejzmluvy v dôsledku nedodržania poistnomatematických metód pre určenie výšky poistného, ako aj
poistného plnenia. Tieto skutočnosti, ako to vyplýva z názoru Najvyššieho súdu SR (a tiež aj z ďalších
rozhodnutí slovenských súdov, na ktoré poukázal žalobca) neboli pre posúdenie veci relevantné.

Žalovaný porušil svoju povinnosť vyplatiť žalobkyni poistné plnenie, preto krajský súd považoval
uplatnený nárok za opodstatnený.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a
opodstatnená, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaný

poistenie spravuje, t.j. v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti vie, že žalobkyni vznikol nárok
na poistné plnenie dovŕšením lehoty dožitia, a preto žalobkyni mal plniť. Žalovaný svoj dlh žalobkyni
doposiaľ nezaplatil, preto je od nasledujúceho dňa t.j. od 07.06.2015 v omeškaní. Nakoľko je súd viazaný
žalobou priznal žalobkyni nárok na zákonný úrok z omeškania od 14.07.2016 podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. s účinnosťou do 31.01.2013 v uplatnenej výške 5,05
% ročne.

22. V časti žaloby uplatneného primeraného zadosťučinenia vo výške 1.372,80 Eur súd zamietol,
nakoľko žalobkyňa nepreukázala také konanie, ktoré je predpokladané u žalovaného v zmysle ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je odškodniť

spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti
porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa. Žalobkyňa neuviedla v čom, v akom rozsahu a kým
spôsobom bol tento diskomfort spôsobený.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.V danom prípade súd žalobe
žalobkyne vyhovel, no tejto žiadne trovu nevznikli, nakoľko nebola zastúpená právnym zástupcom
a zároveň je ako spotrebiteľ domáhajúci sa svojho práva osobne oslobodená od platenia súdneho
poplatku, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Podľa§277ods.3CSPnávrhpodľaodsekov1a2môžežalovanýpodaťdo15dníodkedysaorozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).