Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113209946
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5113209946.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: V.. I. R., T.. X.X.XXXX, H. Ľ.. Š. XXXX/XX, S. Y., proti odporcovi: Technická obnova a
ochrana železníc, a.s., so sídlom Sad SNP č. 667/10, Žilina, IČO: 43 861 105, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina, o určenie neplatnosti dohody o
skončení pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.1.2013, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.1.2013 a skončenie pracovného pomeru

výpoveďou zo dňa 28.1.2013 sú neplatné a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Ďalej žiadal, aby mu
žalovaný poskytol náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď mu oznámil, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci a trov konania. Žalobu
skutkovo odôvodnil tým, že dňa 2.1.2008 uzatvoril pracovný pomer so žalovaným ako zamestnávateľom
písomnou pracovnou zmluvou, v zmysle ktorej vykonával prácu vo funkcii vedúceho základne. Pracovný
pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Dňa 28.1.2013 s ním žalovaný vykonal personálny pohovor,

predmetom ktorého bola výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný mu oznámil, že
funkcia,ktorúzastávalsarozhodnutímpredstavenstvazrušilaaženiejemožnémuponúknuťinúfunkciu
v mieste doterajšieho výkonu práce, ani v inej organizačnej zložke spoločnosti. V ten istý deň 28.1.2013
mu bola doručená zo strany žalovaného výpoveď. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj z obavy z
prepustenia bez akéhokoľvek odstupného dňa 28.1.2013 uzavrel so žalovaným dohodu o skončení
pracovného pomeru podľa § 60 v nadväznosti na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Po skončení pracovného pomeru sa dozvedel, že v samotnom Rozhodnutí predsedu predstavenstva
a generálneho riaditeľa číslo 7/2012 zo dňa 18.12.2012 vytvoril žalovaný niekoľko ďalších pracovných
miest, ktoré mu neboli ponúknuté i napriek tomu, že boli vytvorené v mieste jeho výkonu práce. Keby o
tejto skutočnosti vedel v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru, nebol by túto dohodu
uzatvoril a preto dňa 12.3.2013 písomne oznámil žalovanémui, že trvá na ďalšom zamestnávaní, na čo
žalovaný neodpovedal.

2. Žalovaný sa v lehote stanovenej súdom k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Na pojednávaní dňa 9.11.2015 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu predniesol vyjadrenie
v zhode s písomným vyjadrením, doručeným súdu na pojednávaní, v ktorom okrem iného uviedol, že
tvrdenia žalobcu, v ktorých uvádza, že žalovaný mu oznámil, že funkcia, ktorú zastával sa rozhodnutím

predsedu predstavenstva- generálneho riaditeľa č.7/2012 zrušila a zároveň mu bolo oznámené, že nie
je možné mu ponúknuť inú funkciu v mieste jeho doterajšieho výkonu funkcie, ani v inej organizačnejzložke spoločnosti, sa zakladajú na pravde. Ku dňu skončenia pracovného pomeru žalovaný skutočne
nemal reálne voľné pracovné miesto. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dohodu o skončení pracovného pomeru
uzatvoril iba z dôvodu obavy z prepustenia bez akéhokoľvek odstupného, toto tvrdenie sa nezakladá

na pravde, keďže odstupné by bolo vyplatené i v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou.
Žalobcovi bolo z titulu skončenia pracovného pomeru dohodou vyplatené odstupné vo výške deväť
násobku priemerného mesačného zárobku, ktoré si žalobca ponechal napriek tomu, že tvrdí, že
s ním bol pracovný pomer ukončený neplatne. Ďalej uviedol, že k žiadnemu reálnemu vytvoreniu
nových pracovných miest na základe rozhodnutia predsedu predstavenstva zo dňa 18.12.2012 nikdy

nedošlo. Organizačná štruktúra uvedená v dotknutom rozhodnutí je neúplná a iba niektoré pozície
tam vložené sa javia ako účelovo vložené osobou, ktorá predmetné rozhodnutie pripravovala, a to
bývalým právnikom spoločnosti N.. H., ktorý pripravoval textáciu rozhodnutia, ktoré sa malo týkať
výlučne zrušenia pracovných pozícií v spoločnosti. Z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnych právnych
predpisov. Ponukové konanie vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákonníka práce nemohol
splniť, keďže v rozhodnom období nebolo žiadne voľné pracovné miesto a to i s ohľadom na finančnú

situáciu spoločnosti. Žalovaný trval na tom, že so žalobcom skončil pracovný pomer platne a nemá voči
nemu žiaden existujúci záväzok.

4. Tunajší súd rozsudkom č.k. 1 Cpr 2/2013-70 zo dňa 9.11.2015 žalobu žalobcu zamietol.

5. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že okresný súd neúplne zistil
skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na
základe vykonaných dôkazov dospel i k nesprávnym skutkovým zisteniam.

6. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8CoPr 6/2016-105 zo dňa 30.6.2016 rozsudok okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia okrem iného uviedol, že
po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru o
dôvodnosti odvolania žalobcu v tej jeho časti, kde namietal porušenie jeho procesných práv zo strany

prvostupňového súdu nevykonaním navrhnutého dôkazu - výsluch svedka JUDr. Š. H.. Zo spisového
materiálu vyplýva, že JUDr. H.Ž. (predseda odborovej organizácie u žalovaného) bol prítomný pri
personálnom pohovore, ktorý sa uskutočnil medzi žalobcom a Ing. H., ekonomickým a personálnym
riaditeľom žalovaného dňa 28.01.2013, t.j. v deň, ktorý je zhodný s dňom vypracovania dohody o
skončenípracovnéhopomeruivýpovedezpracovnéhopomeru.Odvolacísúdsanestotožnilsozáverom

okresného súdu, že dôkaz svedkom JUDr. H. (navrhnutý žalobcom písomným podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 30.09.2015 a tiež na pojednávaní konanom dňa 09.11.2015 - poznámka
odvolacieho súdu) nebolo možné vykonať z dôvodu narušenia jeho nezaujatosti udelením plnej moci
žalobcom zo dňa 29.09.2015 a tiež tým, že nahliadol do súdneho spisu, preštudoval ho, resp. boli mu
vyhotovené kópie dokumentov zo súdneho spisu. Tieto skutočnosti podľa odvolacieho súdu automaticky

nevylučujú JUDr. H. z povinnosti vypovedať ako svedok, zákon (O.s.p.) neobsahuje žiadne ustanovenie,
ktorébytakétozáveryprvostupňovéhosúdupodporovali.Inoujeotázkahodnoteniasvedeckejvýpovede
JUDr. H., k čomu však súd môže pristúpiť až po tom, čo svedka vypočuje. Odvolací súd s poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, že v ďalšom konaní vypočuje navrhnutého svedka JUDr. H. a až následne bude hodnotiť

takto vykonaný dôkaz z hľadiska jeho dôveryhodnosti, eventuálne sily tohto dôkazu.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, generálneho riaditeľa žalovaného ( v čase skončenia
pracovného pomeru ) C. Y., oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to:
- pracovná zmluva zo dňa 2.1.2008,

- záznam z personálneho pohovoru zo dňa 28.1.2013,
- rozhodnutie predsedu predstavenstva generálneho riaditeľa technickej obnovy a ochrany železníc č.
7/2012 zo dňa 18.12.2012,
- skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia funkcie zo dňa 28.1.2013,
- dohoda o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov č. GR5-1/2013 zo dňa 28.1.2013,

- oznámenie žalobcu doručené žalovanému, že trvá na tom, aby bol aj naďalej zamestnancom
žalovaného,
- žiadosť o poskytnutie právnej pomoci,
- čestné vyhlásenie V.. C. K., V.. W. C. Z. N. F.,- skutočná organizačná štruktúra spoločnosti TOOŽ a.s.,
výsluchom svedkov JUDr. Š. H., N. F.
a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 2.1.2008 pracovnú zmluvu, na
základe ktorej vykonával žalobca prácu vedúceho základne s miestom výkonu práce Technická obnova
a ochrana železníc, a.s. (TOOŽ), základňa Liptovský Mikuláš. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu
neurčitú s dňom nástupu do práce 1.1.2008.

10. Zo záznamu z personálneho pohovoru zo dňa 28.1.2013 vyplýva, že jeho predmetom bola výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Na personálnom pohovore boli prítomný zamestnanec
(žalobca), za zamestnávateľa (žalovaného) Ing. Z. H., ekonomický a personálny riaditeľ a za zástupcov
zamestnancov JUDr. Š. H., predseda odborovej organizácie. Záznam obsahuje v bode 5 aj vyjadrenie
zamestnávateľakpredmetupersonálnehopohovoru,vktoromsauvádza,žefunkcia,ktorúzamestnanec
zastával sa rozhodnutím predsedu predstavenstva - generálneho riaditeľa číslo 7/2012 zrušila a nie je

možnosť ponuky iného výkonu funkcie v mieste doterajšieho výkonu funkcie, ani v inej organizačnej
zložke spoločnosti. Bod 6. určený na vyjadrenie zamestnanca neobsahuje žiadne vyjadrenie. Záznam
bol podpísaný všetkými účastníkmi personálneho pohovoru.

11. Zo zhodného tvrdenia sporových strán vyplýva, že dňa 28.1.2013 vykonal žalovaný so žalobcom

personálny pohovor za účasti JUDr. Š.U. H. Z. zástupcu ZO OZŽ a pri personálnom pohovore bolo
žalobcovi predložené skončenie pracovného pomeru z dôvodu zrušenia funkcie.

12. V liste označenom ako skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia funkcie
je uvedené, že rozhodnutím predsedu predstavenstva - generálneho riaditeľa číslo 7/2012 o znížení

stavu zamestnancov a o iných organizačných zmenách došlo k racionalizačným opatreniam, v rámci
ktorých za zrušila aj funkcia žalobcu - vedúci prevádzkarne v prevádzke Liptovský Mikuláš, a to k
31.12.2012. V mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce a ani v inej
organizačnej zložke nemá TOOŽ možnosť ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu. V dôsledku uvedenej
organizačnej zmeny sa stal nadbytočným a preto mu je daná výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1.

písm. b) Zákonníka práce ku dňu 30.4.2013. Ďalej je uvedené, že rozviazanie pracovného pomeru bolo
prerokované so zástupcami zamestnancov a pracovný pomer končí uplynutím 3-mesačnej výpovednej
doby. Po skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti v súlade s ustanovením § 76 ods. 1
Zákonníka práce a Kolektívnej zmluvy na roky 2013-2015 mu patrí odstupné v sume šesť násobku jeho
priemerného mesačného zárobku. Na listine je rukou dopísaný text ,,žiadam o ukončenie pracovného

pomeru podľa § 60 Zákonníka práce dohodou dňom 31.1.2013“ a podpis žalobcu.

13. Dňa 28.1.2013 bola sporovými stranami uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru z
organizačných dôvodov číslo: GR-5-1/2013, v ktorej sa dohodli, že pracovný pomer uzatvorený zmluvou
TOOŽ/R-4/47-2008 zo dňa 2.1.2008 sa podľa § 60 Zákonníka práce končí dohodu dňom 31.1.2013.

Dôvodom skončenia pracovného pomeru je rozhodnutie žalovaného ako zamestnávateľa číslo 7/2012
zo dňa 18.12.2012, v ktorého dôsledku sa žalobca ako zamestnanec stal nadbytočným podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru dohodu z uvedených
dôvodov patrí odstupné dohodnuté v Kolektívnej zmluve na roky 2013-2015, číslo: GR - 354/2012,
článok 13 vo výške šesť násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnancovi patrí aj

peňažná náhrada za čas plynutia výpovednej doby podľa § 62 Zákonníka práce vo výške trojnásobku
jeho priemerného mesačného zárobku.

14. Rozhodnutie predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Technickej obnovy a ochrany
železníc, a.s. (TOOŽ) číslo 7/2012 zo dňa 18.12.2012 sa týkalo zníženia stavu zamestnancov, iných

organizačných zmien a zmeny organizačnej štruktúry a Organizačného poriadku, číslo: GR - 407/2008
v spoločnosti TOOŽ, ktorým ku dňu31.12.2012 boli zrušené pracovné funkcie uvedené v bodoch 1.1
až 1.3. V bode 1.2. na prevádzkarni Liptovský Mikuláš bola okrem iného zrušená pracovná funkcia
vedúceho prevádzkarne.

15. Žalobca v ozname zo dňa 28.2.2013 doručenom žalovanému dňa 12.3.2013 uvádza, že v súlade s
ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá na tom, aby aj naďalej bol zamestnancom firmy Technická
obnova a ochrana železníc, a.s. (TOOŽ).16. Žalobca v priebehu celého konania zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Poukázal na to, že
predmetnú žalobu spisovala právnička Združenia železničiarov, ktoré požiadal o poskytnutie právnej
pomoci.

17. V žiadosti o poskytnutie právnej pomoci žalobca okrem iného uvádza, že na dohodu o skončení
pracovného pomeru pristúpil z obavy z možného okamžitého prepustenia bez akýchkoľvek náhrad,
nakoľko psychický tlak zo strany zamestnávateľa voči jeho osobe sa neustále stupňoval. Zo strany
VTR bol ohováraný, diskriminovaný pri vyplácaní prémií, povinne musel čerpať dovolenku, za jeho

neprítomnosti bol vysťahovaný z kancelárie a boli zmenené aj zámky na dverách. Podstatu sporu so
zamestnávateľom vidí v tom, že bol s ním ukončený pracovný pomer v rozpore s ustanovením § 63 ods.
2 písm. a) Zákonníka práce, nakoľko mu zo strany zamestnávateľa nebola pri personálnom pohovore
dňa 28.1.2013 ponúknutá žiadna z novo vytváraných funkcií v mieste výkonu práce, ktoré sú uvedené
v Rozhodnutí predsedu predstavenstva - generálneho riaditeľa číslo 7/2012. Žiadosť bola vybavovaná
predsedom ZO OZŽ pri TOOŽ, a.s. JUDr. Š. H.Ž., ktorý odporučil žiadosti vyhovieť.

18. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní popisoval konanie voči jeho osobe zo strany vedenia
žalovaného. Zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného ako aj jeho výrobného technického riaditeľa
bol vystavený psychickému nátlaku, pod ktorým podpísal dohodu o skončení o pracovného pomeru. Z
tohto dôvodu požiadal o predvolanie svedka doktora H., pretože ten bol v čase, kedy mu bola doručená

výpoveď právnikom a aj predsedom Odborového združenia železničiarov. Rovnako bol prítomný aj pri
personálnom pohovore, ktorý s ním vykonávali a spracoval aj dohodu, ktorá s ním bola uzatvorená.
Ďalej uviedol, že bol riaditeľom spoločnosti dňa 28.11.2012 oboznámený s tým, že dôjde k zmene
organizačnej štruktúry ako aj k zrušeniu pracovných miest vrátane miesta vedúceho prevádzkarne z
dôvodu nadbytočnosti. Ten istý deň sa aj dozvedel, že čerpá dovolenku. Na dovolenke bol týždeň, potom

nejaký čas pracoval a potom bol PN. Po príchode do práce z PN mu bolo oznámené aby dočerpal
dovolenku za rok 2012, ktorú mal ešte nevyčerpanú. Keď prišiel do práce, tak sa nedostal na pracovisko,
lebo boli vymenené zámky. Na personálnom pohovore mu bolo oznámené, že dostáva výpoveď a že
nie je voľné žiadne pracovné miesto. Celú situáciu od novembra 2012, kedy prišiel o odmeny, dostal
dovolenkuprotisvojejvôli,boloznačenýzasimulanta,bolimuzbalenévecizajehoneprítomnosti,chápal

ako stupňujúci tlak na jeho osobu ako sa ho zbaviť. Toto bolo dôvodom, prečo sa rozhodol dohodu
o skončení pracovného pomeru podpísať, lebo sa obával, že keby zostal ešte tri mesiace, vzhľadom
na narastajúci tlak by skončil bez nároku na všetko. V druhej polovičke februára, objavil v schránke
nariadenie generálneho riaditeľa, z ktorého zistil, že boli vytvorené miesta vedúceho stavebných prác
v Liptovskom Mikuláši, v Žiline a aj v Blšanoch, ktoré mu mohli byť ponúknuté. Na základe týchto

skutočností potom oboznámil odporcu s tým, že trvá na tom, aby bol naďalej jeho zamestnancom.

19. Generálny riaditeľ žalovaného C. Y. ( v čase skončenia pracovného pomeru) vo svojej výpovedi
na pojednávaní uviedol, že spoločnosť sa v uvedenom období nachádzala vo veľmi kritickej situácii,
museli pristúpiť k tomu, aby výrazne zracionalizovali počet THP pracovníkov a z toho dôvodu bolo treba

prijať novú organizačnú štruktúru. V období keď sa rozhodli, že pristúpia k organizačným zmenám mali
asi 23 THP pracovníkov, v súčasnej dobe ich majú 8. Základná úloha bola zníženie počtu pracovných
miest, ktorú od neho dostal aj JUDr.H. a zároveň v zápise z porady z 5.12.2012 dostal jednoznačnú
úlohu s každým zamestnancom rozviazať pracovný pomer v súlade so zákonom SR. Toto bola jeho
úloha a teda k 28.1.2013 žiadne voľné pracovné miesto nebolo a vlastne aj organizačnú štruktúru, ktorú

predkladali tá bola vypracovaná k 28.1.2013. V súčasnej dobe v podstate je veľmi podobná štruktúra,
spoločnosť má okolo 45 - 50 zamestnancov, avšak pokiaľ ide o THP pracovníkov tých je stále 8, to sa
nehýbe. Personálnych pohovorov sa osobne nezúčastňoval, tie boli robené za účastí pána H.Ž. Z. C.
H., ktorý bol personálny a ekonomický riaditeľ. Ďalej uviedol, že rozhodnutie predsedu predstavenstva a
generálneho riaditeľa č. 7/2012, ktoré bolo súdu predložené nezobrazuje daný stav ani úlohu, ktorú dal,

úloha bola zrušenie niektorých miest a teda zníženie počtu miest a toto vlastne malo byť podstatou tohto
rozhodnutia. Pokiaľ bola teda ďalej spracovaná organizačná štruktúra spoločnosti, na toto nedostal od
neho C. H. poverenie, aj keď potom celý dokument ako unblocked podpísal. Bolo to vlastne v súlade
s nastavením predsedu odborovej organizácie, ktorý to spracovával. To čo bolo vytvorené v tomto
konkrétnom dokumente je nejaký rámec toho ako by to malo vyzerať niekedy v apríli, v máji 2014 a ďalej

ten dôvod je taký, že ide o firmu, ktorá 95 % svojich výkonov robí v lete a teda organizačná štruktúra
má určité časové úseky, kedy sa napĺňa. Ide vlastne o vytvorenie nejakých miest, o ktorých sa nebavili
a nedostal poverenie teda ani aby ich vytvoril. Vlastne ani nemohli garantovať, že také miesta budú
vytvárať a ani ich nevytvorili. V podstate sa ďalej už tou problematikou ani nezaoberal a vlastne až teraz vtomto konaní, keď to bolo predložené ako dôkaz v zistil, že táto organizačná štruktúra, ktorá je uvedená
v tomto dokumente nezodpovedá organizačnej štruktúre tak ako bola ku dňu 28.1.2013 v spoločnosti
vytvorená. K 28.1.2013 neboli voľné žiadne pracovné miesta a teda nemohli byť ani navrhovateľovi

ponúknuté.

20. Žalovaným boli súdu predložené čestné vyhlásenia Ing. C. K., N. F. Z. V.. W. C., D.šetko zamestnanci
spoločnosti Technická obnova a ochrana železníc, a.s., v ktorých všetci zhodne uvádzajú, že spoločnosť
ku dňu 28.1.2013 nedisponovala žiadnymi voľnými pracovnými miestami a že Organizačná štruktúra

Spoločnosti, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto čestného vyhlásenia, a ktorá zobrazuje organizačnú
štruktúru spoločnosti ku dňu 28.1.2013 je správna a zobrazuje skutočný stav pracovných pozícií reálne
existujúcich v Spoločnosti k dátumu 28.1.2013.

21. Svedok JUDr. Š. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v inkriminovanom období bol
zamestnancom žalovaného, pracoval tam ako právnik, zároveň bol predsedom závodného výboru

základnejorganizácieodborovéhozväzuželezničiarovavykonával tiežfunkciuvolenéhočlenadozornej
rady a v podstate podrobnosti tejto veci sú mu detailne známe. Niekedy v septembri 2012 došlo k
výmene v predstavenstve a k vymenovaniu predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa, ktorý
prišielsozvláštnymipredstavamiakoriadiťtútospoločnosť.Okreminého, akoprávnikpripravovalvšetky
rozhodnutia týkajúce sa organizačných zmien, organizačnej štruktúry a jedným z týchto rozhodnutí bolo

rozhodnutie z 18.12.2012, ktoré komplexne riešilo novú organizačnú štruktúru do budúcnosti, ako aj
zmenu organizačného poriadku. V tomto rozhodnutí došlo k zrušeniu mnohých pracovných pozícií
a zároveň v rámci organizačnej štruktúry boli vytvárané nové pracovné pozície, takto začala aj táto
kauza ako celá, ale tomu predchádzala, čo sa týka žalobcu, porada predstavenstva generálneho
riaditeľa zo dňa 11.12.2012 a k určitým veciam, ktoré odzneli na tejto porade považoval za potrebné

zaujať písomné stanovisko. Spísal list adresovaný predsedovi predstavenstva dňa 18.12.2012, v ktorom
sú jeho pripomienky alebo stanovisko k priebehu tej porady a tento list predložil na sekretariát, ktorý
rozdeľuje poštu, ktorý súdu predložil. Potom bol pozvaný ako zástupca zamestnancov k personálnemu
pohovoru, ktorým prechádzali všetci zamestnanci, ktorým boli zrušené miesta a v podstate na základe
požiadania p. generálneho riaditeľa pripravil písomné znenie dohody o skončení prac.pomeru. Výpoveď

určite nerobil, robili to asi na personálnom odd. V tom čase bol právnikom, avšak vzhľadom na odstup
času si už bližšie nepamätal pracovnú .náplň. Ako právnik riešil celú škálu otázok, určite tam bolo
aj nejaké poradenstvo. V podstate každé jedno skončenie prac.pomeru aj podlieha prerokovaniu s
odbormi, takže o týchto krokoch aj vedel. Ako právnik aj ako predseda odborového združenia poznal
túto situáciu, už v septembri 2012 bol pripravený na to plán ako sa malo postupovať. Vytvorili sa

určité skupiny pracovníkov, s ktorými sa robili tieto personálne pohovory a toto predchádzalo potom už
výpovediam a bol prítomný aj pri personálnom pohovore, kde bola p. žalobcovi doručovaná výpoveď z
prac. pomeru a bolo mu oznámené že p.žalobca berie dohodu a tak ju pripravil. Spracoval ju ako právnik
spoločnosti. Svedok ďalej uviedol, že sa chce vyjadriť k rozhodnutiu, ktorým boli rušené nejaké miesta.
V podstate celkovo bolo zrušených asi 6 funkcií, následne bola vypracovaná organizačná štruktúra v

písomnejpodobenajmäčasť2,výrobnásekciaabod2.4,tedapôsobnosťsekcievýrobnéhotechnického
riaditeľa a tam boli vytvorené niektoré funkcie a v podstate tie vytvorené funkcie boli ponúkané tým
zamestnancom, ktorí tam pôsobili a teda tým, ktorí pod bodom 1.2. boli zrušené miesta. V Žiline Ing. C.
zobral vedúceho strediska, v Mikuláši to zobral Ing. D., terajší výrobný riaditeľ, vedúci strediska 2 - D.
Y. Z. v podstate zostávali dve voľné 3 a 4 - a potom priebežne dochádzalo k personálnym pohovorom

a osobne minimálne raz bol za predsedom predstavenstva s tým, že vedel ako vedúci strediska v
Liptovskom Mikuláši pôsobí, že nemá rád určité administratívne veci a sám sa niekoľkokrát žiadal aby
mohol ísť medzi ľudí, nakoľko predtým pôsobil ako stavbyvedúci a v tých partiách vedel tú prácu riadiť
a mal eminentný záujem na vedúcom strediska stavieb alebo stavbyvedúceho. Odpovedané mu bolo z
pohľadu toho čo sa odohralo a zrejme to aj bola tá záležitosť, ktorá rozhodla, že zakázal likvidáciu vlečky,

naktorúneboloúradnérozhodnutieatobolzrejmetenposlednýkamienokktomu,žerebelovspoločnosť
nepotrebuje.Potom došloktomu,že bolžalobcomakopredsedazávodnéhovýboruodborov požiadaný
o právnu pomoc a podľa vnútorných smerníc zväzu bol povinný to poskytnúť a aj spracovával tú žiadosť
s tým, že to doporučuje a vtedy právnička odborového združenia p. S. Q. spracovala žalobný návrh.
Svedok ďalej uviedol, že cíti určitú spoluvinu za to, že to tak dopadlo, že to podpísal napriek tomu, že

vedel, že tie voľné miesta sú a nepovedal to tam. Jednoducho bol v tej pozícií, že spôsob vystupovania
p. generálneho riaditeľa bol taký ako bol a zrejme aj napriek tomu, že vtedy pomlčal tak dopadol tak isto
ako žalobca. Pracovný pomer skončil dohodou na základe vlastnej žiadosti, avšak ukončenie bolo až
na základe predžalobnej výzvy a pokusu o zmier.22. Svedkyňa N. F. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou žalovaného a žalobcu
pozná. Vedela, čoho by sa mala týkať jej svedecká výpoveď, bola požiadaná zo strany svojho

zamestnávateľa, aby ozrejmila čo predchádzalo k ukončeniu prac.pomeru. V tom rozhodnom čase
pracovala ako asistentka generálneho riaditeľa, zúčastňovala sa všetkých porád a pripravovala potom
aj zápis týchto porád. Jednou takou poradou bola aj porada, ktorá prebehla pred organizačnou zmenou,
bolo to začiatkom decembra 2012, kde sa zúčastnili všetci riadiaci zamestnanci spoločnosti, bol tam
aj p.žalobca. Bývalý generálny riaditeľ nakreslil na tabuľu nejakú organizačnú schému ako by mala

spoločnosť vyzerať v budúcnosti a ozrejmil všetkým ako by mala spoločnosť fungovať a ako si to
predstavoval. Boli tam v tej organizačnej štruktúre začlenení aj ľudia, ktorí tam na porade sedeli. Mali
možnosť tak isto ako aj ona, ako aj ostatní, ktorí tam sedeli, každý jeden osobitne menovite sa k tej
organizačnej štruktúre vyjadriť, tak ako bola nakreslená a všetci okrem p. R., teda žalobcu a p. Ing. I. G.
tým súhlasili. Ing. R. Z. C.. V.. I. pred všetkými, ktorými tam boli uviedli, že s tým nesúhlasia a oni chcú
skončiť svoj prac.pomer. Svedkyňa uviedla, že nevie o tom, že by v čase keď bola žalobcovi doručovaná

výpoveď, v spoločnosti existovalo reálne nejaké voľné pracovné miesto. Konkrétne ako presne vyzerala
organizačná štruktúra si už nepamätala. Bolo tam asi 10 ľudí, čo malo byť náplňou každého jedného
osobitne, to už nepamätala. Z vyjadrenia žalobcu na porade jej vtedy z toho vzišlo to, že p. R. končí
vo firme, že on tam ďalej pracovať nechce a brala to tak, že generálny riaditeľ spoločnosti po tomto
vyjadrení žalobcu to akceptoval. Na nejaké konkrétne vyjadrenie si nepamätala , bola asistent a jej z

toho vzišlo toľko, že tie úlohy ktoré mali byť spojené s ukončením prac. pomeru mal doriešiť právnik p.
H. a ekonomický a personálny riaditeľ p. H..

23. Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec
dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

24. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných
zmien.

25. Podľa § 18 Zákonníka práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov
je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

26. Podľa § 13 ods. 3 veta prvá, druhá Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z

pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

27. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

30. Jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného

pomeru uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako dvojstranný právny úkon, ktorý
vyžaduje k svojmu vzniku zhodný prejav vôle zmluvných strán. Vzhľadom na to, že obidvaja účastníci
pracovného pomeru chcú ukončiť pracovný pomer a ich vôľa je zhodná, nekladie im právna úprava
žiadne závažnejšie prekážky formálne ani vecné pre jej uzavretie. Dohodou je teda možné rozviazať
pracovný pomer kedykoľvek a bez akéhokoľvek obmedzenia. Platnosť takejto dohody je, okrem iného

podmienená tým, že netrpí vadami vôle (je urobená slobodne a vážne). Právny úkon trpí nedostatkom
slobody vôle, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (príp. tretej
osoby), ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením.
O bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byťvynucované. Nie je preto donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto
druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Podmienkou však je, že takáto oprávnená hrozba sa týka
vynucovaného správania. Ak aj niekto hrozí druhému pri urobení právneho úkonu tým, čo je oprávnený

urobiť, môže ísť o bezprávnu vyhrážku za predpokladu, že ju použil k tomu, aby na druhom účastníkovi
vynútil nejaké konanie, ktoré s tým, čím sa hrozí nijako nesúvisí a ktoré takouto hrozbou nie je možné
vynucovať. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pri tom základ v objektívne
existujúcom stave a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že
táto koná k svojmu neprospechu.

31. O nedovolený nátlak zo strany zamestnávateľa ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca
nejde, ak zamestnávateľ po oznámení rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry prijatej k tomu
príslušným orgánom dá zamestnancovi na výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a bude s ním
pracovný pomer skončený výpoveďou z organizačných dôvodov alebo dohodou z tých istých dôvodov.
Zamestnanec môže síce subjektívne pociťovať sled týchto krokov ako určitý nátlak a môže to u neho

vyvolávať stres, bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu
vôle dotknutého zamestnanca. O bezprávnu vyhrážku sa nejedná ani vtedy, ak zamestnávateľ pred
uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru oznámi zamestnancovi, že mu dáva výpoveď. Ak
sa totiž podľa názoru zamestnávateľa stal zamestnanec v dôsledku organizačnej zmeny nadbytočný,
má zamestnávateľ právo dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práca,

ktorej účinky nastávajú doručením zamestnancovi bez ohľadu na jeho vôľu. Ide o právny úkon,
ktorý zamestnávateľ je v zmysle zákona nepochybne oprávnený urobiť a teda „hrozí“ niečím, čo má
právo vykonať, pričom aj výpoveď aj dohoda o skončení pracovného pomeru smerujú k rovnakým
právnym následkom a to ku skončeniu pracovného pomeru. Pri porovnaní obidvoch možností skončenia
pracovného pomeru nie je možné len na základe skutočnosti, že zamestnanec sa rozhodol predísť

jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou a zvolil si možnosť skončiť pracovný pomer
dohodou, usúdiť, že by tak konal k svojmu neprospechu.

32. Súd dospel k názoru o nedôvodnosti žaloby žalobcu, keď v konaní nebol preukázaný žiaden z
dôvodov tvrdených žalobcom, spôsobujúcich neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú

sporové strany uzatvorili dňa 28.1.2013. Sporom dotknutá dohoda bola uzatvorená písomne a spĺňala
podstatné náležitosti dohody podľa § 60 Zákonníka práca. Okrem vyjadrenia vôle obidvoch účastníkov
rozviazať pracovný pomer touto formou je v nej určený okamih, kedy má pracovný pomer ňou skončiť
a taktiež i dôvod skončenia pracovného pomeru a to nadbytočnosť žalobcu v súvislosti s organizačnou
zmenou žalovaného a znížením počtu jeho zamestnancov. Za tejto situácie bolo preto potrebné ďalej

posúdiť platnosť tejto dohody z hľadiska žalobcom namietaných skutočností. Žalobca v podstate
neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru vyvodzoval z dvoch dôvodov: 1. uzatvorenie dohody
pod psychickým nátlakom žalovaného, 2. uzatvorenie dohody v omyle, do ktorého ho uviedol žalovaný.

33. Dohoda o skončení pracovného pomeru ako dvojstranný právny úkon vzniká, pokiaľ sa stretnú

dva súhlasné prejavy vôle smerujúce k tomu istému cieľu - ku skončeniu pracovnoprávneho vzťahu
medzi tým, kto predkladá návrh na uzatvorenie dohody (ofertu) a druhou stranou právneho vzťahu, ktorá
ofertu akceptuje. Jej podstatnou náležitosťou takto je dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom
o tom, že ich pracovný pomer končí určitým dňom. Pokiaľ Zákonník práce v ust. § 60 ods. 2
veta druhá uvádza, že v dohode o skončení pracovného pomeru musia byť uvedené dôvody tohto

skončenia, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov
organizačných zmien, nejde o podstatnú náležitosť dohody, absenciu ktorej zákon sankcionuje jej
neplatnosťou. Požadovaný dôvod skončenia pracovného pomeru alebo dôvod z titulu organizačných
zmien vyjadruje totiž skutočnosť, prečo sa účastníci dohodli na skončení pracovného pomeru a údaj o
dôvode je len premietnutím tejto skutočnosti, vyjadrujúcim pohnútku vedúcu ku skončeniu pracovného

pomeru dohodou. Okrem skutočnosti, že dôvod (pohnútka) vedúca ku skončeniu pracovného pomeru
nie je podstatnou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru, nemožno taktiež opomenúť
skutočnosť, že i keby v dohode uvedené dôvody nezodpovedali tomu, prečo účastníci pristúpili ku
skončeniu pracovného pomeru dohodou (aká bola skutočná pohnútka k uzatvoreniu dohody), nezakladá
to na rozdiel od výpovede neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru.

34. Súd nezistil, že by uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru sa priečilo dobrým mravom
v zmysle ust. § 13 ods. 5 Zákonníka práce. Vychádzal pritom z právneho názoru ustáleného súdnou
praxou, že chovanie, smerujúce k zákonu predpokladaného výsledku, nie je v rozpore s dobrými mravmi,i keď jeho vedľajším následkom je vznik majetkovej, poprípade nemajetkovej ujmy na strane ďalšieho
účastníkaprávnehovzťahu.Zazneužitievýkonuprávavzmysletohtoustanoveniamožnopovažovaťlen
také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré

je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi motivované priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi
ujmu. V tomto smere nemožno mať pochybnosti o tom, že v pracovnoprávnych vzťahoch býva skončenie
pracovného pomeru niektorým zo spôsobov skončenia pracovného pomeru uvedených v § 59 ods. 1
Zákonníka práce pre účastníkov z hľadiska ich záujmov nerovnako výhodné, čo vyplýva z podstaty
veci danej vzájomne protichodným postavením zúčastnených strán. Výkon práva skončiť zákonom

stanoveným spôsobom pracovnoprávny vzťah má najmä pre zamestnanca nie v ojedinelých prípadoch
za následok vznik určitej ujmy a to bez zreteľa, či je pracovný pomer rozväzovaný jednostranným
právnym úkonom alebo dohodou. Pretože však výkon práva vylučuje protiprávnosť, keďže tento stav
nemôže byť súčasne stavom právnym a právu odporujúcim, je potrebné konanie, ktoré smeruje k
zákonom predpokladanému výsledku považovať za dovolené i vtedy, ak je jeho vedľajším následkom
vznik ujmy na strane ďalšieho účastníka. V danom prípade i keď žalobca nesporne vnímal udalosti,

ktoré nastali po oznámení organizačnej zmeny subjektívne ako znevažujúce, súd s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru,
konanie žalobcu, ktorý sám požiadal o ukončenie pracovného pomeru dohodou, mal teda na výber, či
bude pracovný pomer skončený výpoveďou alebo dohodou, nepovažuje za konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Poukazujúc i na vyššie uvedené stanovisko totiž nejde o prípad vymykajúci sa prevládajúcim

mravným zásadám a princípom vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

35. Zo žalobcom popisovaných okolností daného prípadu nie je možné vyvodiť , že by žalobca uzatvoril
dohodu o skončení pracovného pomeru pod psychickým nátlakom, ktorý mal spočívať v tom, že v období
predchádzajúcom personálnemu pohovoru, doručeniu výpovede a následne k uzatvoreniu dohody o

skončení pracovného pomeru bol zo strany vedenia vystavovaný stupňujúcemu tlaku a mal obavy z
toho, že by mohol dostať výpoveď z iného dôvodu, že by bol poverený úlohami, ktoré by nemohol splniť.
Podľa názoru súdu žalobcom uvádzané okolnosti nemožno hodnotiť za také, ktoré by viedli k nedostatku
slobody jeho vôle a donútili ho k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. So žalobcom
bol vykonaný personálny pohovor, boli mu oznámené dôvody výpovede z pracovného pomeru, navyše

žalobca už od 28.11.2012 mal vedomosť o organizačných zmenách a že miesto vedúceho prevádzkarne
bude zrušené, taktiež je v kompetencii zamestnávateľa rozhodnúť o zrušení toho ktorého pracovného
miesta. Teda obava, že by dostal výpoveď z pracovného pomeru z iných dôvodov bola nenáležitá, keď
dôvodom na skončenie pracovného pomeru boli organizačné zmeny.

36. Z výpovede JUDr. Š. H., ktorý sa zúčastnil jednak porady k organizačným zmenám dňa 28.11.2012
ako aj personálneho pohovoru v súvislosti s ukončením pracovného pomeru a ktorý aj sám vypracoval
písomné znenie dohody o skončení pracovného pomeru nebolo preukázané, že by žalobca pristúpil
k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru pod psychickým nátlakom. Svedok nepopisoval
žiadne okolnosti pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú sám koncipoval, z

ktorých by vyplýval zo strany žalovaného nejaký nátlak na jej uzatvorenie. Takýto nátlak nevyplýva
ani z listu svedka adresovaného predsedovi predstavenstva, ktorý svedok predložil, ktorý však ani
nie je opatrený žiadnou prezenčnou pečiatkou žalovaného, v ktorom svedok zaujímal stanovisko k
niektorým nevhodným výrokom, ktoré odzneli na porade dňa 11.12.2012, t.j. po porade, na ktorej boli
zamestnancom oznámené organizačné zmeny a cca 2,5 mesiaca pred uzatvorením dohody o skončení

pracovného pomeru. Takýto nátlak nevyplýva ani z vyjadrenia svedka, keď uviedol , že cíti určitú
spoluvinu za to, že to tak dopadlo, že to podpísal napriek tomu, že vedel, že tie voľné miesta sú a
nepovedal to tam. Napriek tomu, že hodnovernosť svedeckej výpovede uvedeného svedka a jeho
nezaujatosť bola narušená udelením plnej moci žalobcom zo dňa 29.9.2015 ( v priebehu konania )
na nahliadnutie do spisu, jeho preštudovanie , vyhotovenie kópií dokumentov, ktoré uskutočnil dňa

8.10.2015, keď svedok bol informovaný o tom ako žalobca postupoval po uzatvorení dohody o skončení
pracovného pomeru a sám celú vec konzultoval s odborovou právničkou, teda vo veci bol osobne
zainteresovaný, z jeho svedeckej výpovede nevyplývajú žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že
žalovaný uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru pod nátlakom.

37. Vcelomkontextepotomsúdpovažovaltvrdeniežalobcunapojednávaní,žekebymubolaponúknutá
iná práca, že by ju prijal za účelové tvrdenie, ktorým sa zároveň dostal do logického rozporu s jeho
ďalším tvrdením, že k dohode o skončení pracovného pomeru pristúpil z obavy, že keby zostal ešte
tri mesiace, vzhľadom na narastajúci tlak by skončil bez nároku na všetko. Po doručení výpovede sižalobca svojím vlastným rozhodnutím zvolil pre neho alternatívu, ktorá sa mu javila výhodnejšia a s
ohľadom i na okolnosti prípadu prijateľnejšia a sám požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou.
Je preto dôvodný záver, že tento jeho právny úkon netrpí nedostatkom slobody vôle.

38. Záverom bolo potrebné vyriešiť i otázku, či dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná z
dôvodu, že ju žalobca uzatvoril v omyle, ktorý vzhliadol v tom, že nemal všetky potrebné informácie
o organizačnej zmene a vychádzal len z vyjadrení zamestnávateľa, že žiadne voľné pracovné miesta
nemá k dispozícii.

39. Podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel
byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve
nedošlo.

40. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že v ňom obsiahnutá právna úprava

vidí v omyle dôvod k odstúpeniu od zmluvy (dohody), pokiaľ sa omyl týka takej okolnosti, že by bez
neho k zmluve nedošlo. Právnym následkom omylu však nie je neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ
teda zamestnanec uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru, pretože mal nesprávnu predstavu
o dôvodoch skončenia pracovného pomeru spôsobenú tým, že mu zamestnávateľ zámerne poskytol
v tomto smere nepravdivé údaje a pokiaľ bola táto nesprávna predstava rozhodujúca pre jeho vôľu

akceptovať návrh tejto dohody, potom je dôvodný záver, že zamestnanec konal v omyle, ktorý musel
byť zamestnávateľovi známy. V takomto prípade má zamestnanec právo od zmluvy odstúpiť. I keď v
súdenej veci o takýto prípad nejde, znamená to, že pokiaľ by i hypoteticky v konaní bolo preukázané
konanie žalovaného majúce za následok, že navrhovateľ uzatvoril dohodu o skončení pracovného
pomeru v omyle, vzniklo by mu právo z tohto dôvodu od dohody odstúpiť. Nakoľko však žalobca

požadoval určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, z tohto dôvodu nemohol byť
jeho návrh opodstatnený. Na margo veci len súd dodáva, že v konaní ani nebolo preukázané, že by
pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru žalobca konal v omyle, keď za takýto nemožno
považovať nedostatok informácií výlučne z pohľadu žalobcu. V tomto smere je významná i okolnosť,
že žalobca mal vedomosť o organizačnej zmene už od novembra 2012, keď sa zúčastnil porady

ohľadom zmeny organizačnej štruktúry a podľa výpovede svedkyne N. F., o ktorej hodnovernosti súd
nemal žiadne pochybnosti, pred všetkými ktorými tam boli uviedol, že s tým nesúhlasí a chce skončiť
svoj prac.pomer. Tieto okolnosti nasvedčujú, že navrhovateľ mal dostatočné informácie o organizačnej
zmene a s ohľadom i na jeho pracovnú pozíciu je nepravdepodobné, že k návrhu dohody o skončení
pracovného pomeru pristúpil na základe nesprávnych alebo nepravdivých informácií.

41. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, preto mu súd proti neúspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Okresný súd v Žiline

dňa 13.2.2017