Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/328/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213556
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612213556.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne K.. X. F., nar. XX. X. XXXX, bytom V. N. XXX,

okres N. Y., zastúpenej JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova
17, proti žalovaným: 1) K.. T. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Y., R.. C. XXXX/X, 2) Y. Z., nar. XX. X.
XXXX, bytom N. Y., R.. C. XXXX/X, 3) K. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Y., R.. C. XXXX/X, 4) T. Š., nar.
X. XX. XXXX, bytom N. Y.Š., R.. C. XXXX/X, 5) H. T., nar. XX. X. XXXX, bytom F., M. XXX/XX, 6) H. Q.,
nar. XX. X. XXXX, bytom N. Y., R.. C. XXXX/X, 7) Y.. E. Q., nar. X. XX. XXXX, bytom N. Y., R.. C. XXXX/
X, 8) F. L., nar. X. X. XXXX, bytom N. Y., Č.. F. XXXX, 9) K.. K. N., nar. X. X. XXXX, bytom F., X. XXXX/
X, 10) Y. J., nar. X. X. XXXX, bytom F. XXX, 11) K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, 12) W. W.I.

S., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Y., R.. C. XXXX/X, 13) K.. X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. Y., R.. C.
XXXX/X, 14) Y. R., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Q., Y.. C. XXX/XX, 15) Y.. A. R. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. Y., X. Y. XXX/XX, 16) K. L., nar. X. X. XXXX, bytom N. Y., R.. C. XXXX/X, 17) R. L., nar. XX.
X. XXXX, bytom N. Y., R.. C. XXXX/X, 18) E. F., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Y., R.. C. XXXX/X, 19) R.
Q., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Y., Z. XXX/X, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Konanie o neúplnom podaní žalovaného 1), doručenom súdu dňa 23. 1. 2013, v spojení s doplnením,
doručeným dňa 14. 6. 2013 a o neúplnom podaní žalovaného 1), doručenom súdu dňa 30. 8. 2013, s
a z a s t a v u j e .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 4. 12. 2012, doplnenou podaním,
doručeným súdu dňa 15. 2. 2013, po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 15. 11. 2013, č. k.

8C/328/2012-200, sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1) - 19 (pôvodne proti žalovaným 1 - 18,
pričom uznesením zo dňa 1. 10. 2013, č. k. 8C/328/2012-152, bol pripustený vstup R. Q. do konania
ako žalovaného 19), v prospech každého spoluvlastníka pozemku parc. č. KN-C 199 o výmere 634 m2,
zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N. Y. a domu súp. č. 1014, postaveného na pozemku
parc. č. KN-C 199 v katastrálnom území N. Y., ktorého spoluvlastnícky podiel predstavuje 58/100-ín v
pomere k celku, zriadenia vecného bremena - práva prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu KN-C
č. 201/1 o výmere 450 m2, záhrada, vyznačeného podľa geometrického plánu č. 35162431-141/2013

zo dňa 19. 9. 2013, overeného dňa 27. 9. 2013 pod č. 825/2013, k pozemku parcela KN-C č. 199 o
výmere 634 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N. Y. a uloženia povinnosti žalovaným
1) až 19) toto právo trpieť a každému spoluvlastníkovi pozemku parc. č. KN-C 199, zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 634 m2, katastrálne územie N. Y. a domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku KN-C 199, katastrálne územie N. Y., ktorého spoluvlastnícky podiel predstavuje 58/100-ín v pomere k celku,
prejazd motorovým vozidlom umožniť. Zriadenia práva prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu KN-C
č. 201/1 o výmere 450 m2, záhrada, vyznačeného podľa geometrického plánu č. 35162431-141/2013 zo

dňa 19. 9. 2013, overeného dňa 27. 9. 2013 pod č. 825/2013, k pozemku parcela KN-C č. 199 o výmere
634 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N. Y., sa domáhala aj v prospech všetkých
osôb, ktoré pre každého spoluvlastníka pozemku parc. č. KN-C 199 o výmere 634 m2, zastavané plochy
a nádvoria a stavby súp. č. 1014 postavenej na pozemku parc. č. KN 199, katastrálne územie N. Y.,
ktorého spoluvlastnícky podiel predstavuje 58/100-ín v pomere k celku, vykonávajú činnosti obslužného

charakteru. Vecné bremeno navrhla zriadiť odplatne, za jednorazovú sumu vo výške 360 eur, zistenú
znaleckým posudkom K.. Y. M. zo dňa 7. 10. 2013, číslo 205/2013. Žalobu odôvodnila tým, že je
podielovouspoluvlastníčkoudomusúp.č.XXXX,postavenéhonapozemkuzapísanomakopac.č.KN-C
199, ako aj pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 199, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 634 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. Y., a to v spoluvlastníckom podiele 58/100-
ín. Prislúchajúcu časť rodinného domu užíva na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aj

jej otec, Y.. X. N.. Okrem nej a jej otca denne dochádza do domu osobným motorovým vozidlom osoba,
ktorá jej otcovi zabezpečuje základné potreby domácnosti, nákupy a dennú stravu, a to cez verejnú
komunikáciu - pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 222/4, kat. územie N. Y. a cez pozemok parc. č.
KN-C 201/1, kat. územie N. Y., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1 - 18. Uvedeným
spôsobom cez pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 201/1 prechádzali osobným motorovým vozidlom k

domuajjejrodičia,ktoríuvedenýpozemoknavlastnénákladyajudržiavaliazabezpečovalipriechodnosť
pozemku pre seba, aj pre žalovaných a ich právnych predchodcov. Dňa 16. 12. 2011 Mesto Liptovský
Mikuláš kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 26. 1. 2012 pod V
3980/11, previedli do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1 - 18 pozemok zapísaný ako parc. č.
KN-C 201/1. Uvedeným konaním Mesto Liptovský Mikuláš v omyle obmedzilo právo užívať pozemok

zapísaný ako parc. č. KN-C 201/1, ktorý slúži ako jediná prístupová cesta k pozemku zapísanému
ako parc. č. KN-C 199. Za účelom mimosúdneho riešenia stavu sa uskutočnilo rokovanie dňa 20. 6.
2012 na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš, kde navrhla zriadenie vecného bremena - práva prechodu
motorovým vozidlom bezplatne, na základe dohody, na dobu neurčitú, za spolupodieľania sa na platení
dane z nehnuteľnosti. Prístup k domu motorovým vozidlom je možný len cez pozemok zapísaný ako

parc. č. KN-C 201/1, keďže dom súp. č. XXXX sa nachádza v križovatke ulíc M. Pišúta a Kuzmányho,
v dôsledku čoho by prístup motorovým vozidlom nebol bezpečný. Okresné riaditeľstvo PZ Liptovský
Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát, v liste zo dňa 27. 11. 2012, číslo: OR PZ-LM-ODI-150/228/2012,
vylúčilo možnosť vjazdu k rodinnému domu z ulice Pišútovej. S uvedeným vyjadrením sa stotožnilo
aj Mesto Liptovský Mikuláš listom zo dňa 30. 11. 2012. Následne došlo so zástupcami žalovaných k

početnej e-mailovej komunikácii, výsledkom ktorej bol list zo dňa 8. 10. 2012, ktorým jej bolo oznámené,
že po 31. 12. 2012 vlastníci prevedú opatrenia, ktorými znemožnia výstup a prístup z ich pozemku.
Dňa 28. 10. 2012 žalovaní opätovne vyslovili nesúhlas so zriadením vecného bremena. Geometrickým
plánom č. 35162431-68/2012 zo dňa 8. 6. 2012 bola z pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 201/1
odčlenená časť označená ako parc. č. KN-C 201/62, o výmere 86 m2, ktorá predstavuje nevyhnutný

prístup na pozemok parc. č. KN-C 199 k domu súp. č. 1014 z pozemku zapísaného ako pac. č. KN-
C 222/4, ktorý je verejnou komunikáciou. Umožnením práva prejazdu pritom budú žalovaní obmedzení
v minimálnej miere a nehrozí žiadne nebezpečenstvo škody na ich majetku. Vecné bremeno navrhla
zriadiť v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Právna zástupkyňa žalobkyne na súdnych pojednávaniach na podanej žalobe trvala. Uviedla, že
žalobkyňa žiadosť na Mesto Liptovský Mikuláš o zriadenie vjazdu nepodala, ani nepodá, nakoľko
mesto vo svojom stanovisku naznačilo, akým spôsobom rozhodne. V záverečnom prednese uviedla,
že v konaní bola preukázaná dôvodnosť zriadenia vecného bremena. V konaní je potrebné posúdiť,
či žalobkyňa má k svojmu domu a pozemku iný prístup, či vjazd z ulice Pišútovej je bezpečný, aké

stanovisko k tomu vydal jediný subjekt, ktorý je oprávnený vjazd povoliť, či navrhované vecné bremeno,
z hľadiska obsahu a rozsahu, výrazným spôsobom obmedzuje alebo zasahuje do výkonu vlastníckeho
práva žalovaných k pozemku parc. č. KN-C 201/1. K časti pozemku 201/1 existovalo najmenej od roku
1956 právo prechodu peši a vjazdu motorovým vozidlom, bola tam vždy príjazdová cesta k rodinnému
domu. V konaní nebolo preukázané žiadne konkrétne obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných k

pozemku. Tvrdenie svedka Y.. N. o rozsahu užívania pozemku žiadny zo žalovaných nespochybnil.
Žalovaní nemajú do budúcnosti iný zámer ako užívať predmetnú časť pozemku, než na prejazd
motorovým vozidlom. Žalobkyňa nemá inú možnosť ako sa dostať k svojmu pozemku, keďže žalovaní
jej oznámili, že nesúhlasia so zriadením vecného bremena a mestský úrad, ako orgán cestnej dopravy,so zriadením vjazdu z ulice Pišútovej súhlasiť nebude. Tvrdenia K.. Q. o intenzite premávky, v spojení so
zisteniami pri ohliadke na mieste samom, boli preukázané ako pravdivé. Pokiaľ aj K.. J. tvrdil, že vjazd
do dvora je bezpečný, sú aj ďalší účastníci premávky a pri vjazde môže dôjsť ku kolízii. Stanovisko K..

J. považuje za jeho osobný názor. V prípade zamietnutia žaloby by žalobkyni bol zamedzený prístup k
jej domu cez pozemok žalovaných a súčasne by sa nemohla dostať na svoj pozemok z ulice Pišútovej.
Navrhované vecné bremeno nebude výrazným spôsobom zasahovať do výkonu vlastníckeho práva
žalovaných.

Dňa 23. 1. 2013 doručil žalovaný 1) súdu podanie, označené ako zamietnutie žaloby, ktorým navrhol
žalobu žalobkyne zamietnuť a uložiť žalobkyni vybudovať si odstavnú plochu a cestičku, po ktorej
voľne a bezpečne môže prejsť až do svojej garáže, pri povinnosti dodržať všetky dopravné predpisy.
Návrh na zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 201/1 patrí do
výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, žalobkyňa nepredložila dôkaz, že s bývalým vlastníkom
(správcom) pozemkov má uzavretú dohodu, že jej dočasne dáva do užívania pozemok, z dôvodu, že na

prechod cez novovytvorený pozemok označený ako parc. č. KN-C 201/62 nedali spoluvlastníci súhlas,
ako aj z dôvodu, že žalobkyňa má možnosť z ulice Pišúta vybudovať si na svojom pozemku odstavnú
plochu pre svoje vozidlo a cestičku na bezpečný vchod do svojej garáže. Poukázal na to, že za 25
rokov nebola na križovatke spôsobená žiadna autohavária, a to pri premávke a stretávke osobných áut,
ani kamiónov, ktoré dovážali potraviny do veľkoskladu Verex, ktorý sa od 1. 12. 2012 presťahoval do

nových skladových priestorov na ulicu 1. mája. Poukázal aj na mimosúdne jednania, ktoré prebiehali za
účasti Mesta Liptovský Mikuláš, keď dňa 20. 6. 2012 sa uskutočnilo mimosúdne jednanie na Mestskom
úrade Liptovský Mikuláš, na ktorom odmietli zriadenie bezodplatného vecného bremena. Spoluvlastníci
pozemkunesúhlasilisozriadenímvecnéhobremena.Nazákladevýzvysúdužalovaný1)doplnilneúplné
podanie dňa 14. 6. 2013, ktorým žiadal, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá a žalobkyni bolo uložené

vybudovať si za oplotením pozemku vstupnú cestičku ako bezpečný prístup do garáže z cesty miestnej
komunikácie ulice Kuzmányho a Pišúta a ukončiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku využívanie
pozemkuparc.č.201/1naprechoddogarážepostavenejnapozemkuvjejvlastníctveparc.č.KN-C199,
pričom ak tak neurobí, má právo brániť sa vybudovaniu prekážky na zamedzenie prechodu. Podaním,
doručenýmsúdudňa10.7.2013,navrholžalovaný1)uložiťžalobkynipovinnosťnahradiťmuvynaložené

peňažné výdavky súvisiace s podaním odporu proti žalobe vo výške 91,43 eura, cestovné náklady
cezpoľným vlastníkom a jednorazovú odmenu splnomocnenému obhajcovi zákonných vlastníckych práv
vo výške 50 eur. Podaním, doručeným súdu dňa 30. 8. 2013, žalovaný 1) navrhol, aby súd podanú
žalobu ako nedôvodnú zamietol a uložil žalobkyni vybudovať si výjazd zo svojej garáže na ulicu Pišútovu
cez vlastný pozemok, v katastri zapísaný pod KN-C 199 a uhradiť trovy konania. Žalovaný 1) na súdnom

pojednávaní dňa 11. 9. 2013 uviedol, že netrvá na rozhodnutiach o výrokoch uvedených v podaní
doručenom súdu dňa 14. 6. 2013 a navrhuje len, aby bola žaloba zamietnutá. Na súdnom pojednávaní
dňa 21. 10. 2013 uviedol, že aj pokiaľ ide o jeho návrh výroku súdneho rozhodnutia, uvedený v podaní
doručenom súdu dňa 30. 8. 2013, tak na ňom netrvá a trvá len na zamietnutí podanej žaloby, s tým, že
čo bude žalobkyňa robiť ďalej, je už jej záležitosť. V podaní, doručenom súdu dňa 7. 11. 2013, žalovaný

1) uviedol, že nesúhlasí s pripustením zmeny žalobného návrhu, nakoľko zriadenie vecného bremena
odmietli ako spoluvlastníci pozemku už v roku 2012.

Žalovaní 3), 4), 6), 7), 14), 15), 16), 17) v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 12. 7. 2013
prostredníctvom právnej zástupkyne, uviedli, že v prípade spoluvlastníctva stavby súp. č. XXXX sa jedná

o nerozlučné procesné spoločenstvo, a preto nie je daný kompletný okruh účastníkov konania. Návrh
žalobkyne oprávniť z vecného bremena podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka aj
vlastníctvokpozemkuparc.č.KN-C199jepožiadavkounadrámeczákona.Zuvedenéhodôvodunavrhli
podanú žalobu zamietnuť. Žalobu považujú za nedôvodnú aj s poukazom na vyjadrenie OR PZ Liptovský
Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát, zo dňa 24. 6. 2013, číslo: ORPZ-LM-ODI-135-101/2013.

Zriadenie vecného bremena by bolo nedôvodným obmedzením vlastníckeho práva žalovaných, pokiaľ
prístupkstavbesúp.č.1014jemožnézabezpečiťinak,bezobmedzeniavlastníckehoprávasúkromných
osôb. V prípade splnenia podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
sa nebránia zriadeniu vecného bremena, za splnenia podmienok nevyhnutej miery obmedzenia
vlastníckeho práva a poskytnutia primeranej náhrady.

Právny zástupca žalovaných 3), 4), 6), 7), 14), 15), 16), 17) na súdnom pojednávaní poukázal na to,
že doposiaľ mesto nerozhodlo o nepovolení vjazdu. V prípade, že by mesto aj rozhodlo, je proti jeho
rozhodnutiu prípustný opravný prostriedok.Vsúladesustanovením§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadkusúdvovecikonalajvneprítomnosti
žalovaných 3, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 14, 15, 16, 17 a na súdnom pojednávaní dňa 27. 11. 2013 aj rozhodol

v neprítomnosti žalovaných 2, 3, 5 - 18, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a
včas doručené (žalovaní 3, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 14, 15, 16, 17), resp. zobrali termín pojednávania na
vedomie na predchádzajúcom súdnom pojednávaní (žalovaní 2, 5, 12, 13, 18). Žalovaní nežiadali súdne
pojednávanie odročiť, pričom žalovaní 1, 2, 4, 5, 12, 13, 18 a 19 boli vo veci na súdnych pojednávaniach
vypočutí. Súd preto konal a rozhodol aj v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané

dôkazy.

Žalobkyňa pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že vchod do garáže je orientovaný od pozemku
žalovaných a musel by sa prerábať na druhú stranu. Technicky je to možné, avšak vchod je úzky, preto
by auto muselo do garáže cúvať. Muselo by tiež dôjsť ku zbúraniu plota. Keď sa odkupovali záhrady,
žalovaný 1) komunikoval s mestom a ak by sa bol vtedy zmienil o uvedenej situácii, mohlo sa sporu

predísť. Ihneď po povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku na žalovaných, prišiel žalovaný 1) za jej
otcom, žiadal ho, aby si za vjazd platil. K jej otcovi chodí opatrovateľka, v dome sa kúri drevom, ktorého
dovezenie do domu musia zabezpečiť. Jej otec je odkázaný na používanie auta. Ona v dome nebýva.
Opatrovateľka chodí k otcovi autom. K domu chodia len osobné autá, nákladné autá tam nechodia. So
žalovanými sa pokúšala opakovane dohodnúť, zlyhalo to však na žalovanom 1). Vjazd sa používal 40

rokov. Pokiaľ tam boli starí obyvatelia bytoviek, nikomu to nevadilo. Vecné bremeno by bola ochotná
zriadiť aj odplatne. Jej otec cestu stále udržiava, odhadzuje sneh, vysýpa ju štrkom. Písomná dohoda o
možnostiužívaniapozemkužalovanýchmedziňouajejrodičmi,resp.bytovýmpodnikom,resp.právnym
predchodcom žalovaných, uzavretá nebola, jednalo sa len o ústnu dohodu. Jednaní vlastníkov bytov sa
nezúčastnila, nakoľko bola chorá.

Žalovaný 1) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že so zriadením vecného bremena nesúhlasí.
Pozemok žalobkyni nepatrí, ani jej otcovi, preto si zriadenie vecného bremena uplatňuje protiprávne. Po
pozemkoch chodili všetci. Keď navrhovali dohodu o užívaní pozemku, viackrát to bolo odmietnuté. Po
pozemku chodieva aj žalobkyňa, Y.. N., opatrovateľka. Na poslednej schôdzi vlastníkov sa dohodli, že

na pozemku sa budú stavať garáže, pozemky sa budú deliť podľa podielov a treba ešte ukrojiť 1,5 metra,
aby sa garáže dali postaviť. Žalobkyňa si môže urobiť vchod spredu, je tam dostatočný priestor. Výsledky
zozasadnutiavlastníkovbytovbolijednoznačneprotizriadeniuvecnéhobremena,čoboloprezentované
aj na stretnutí na mestskom úrade. Po stretnutí na mestskom úrade sa dohodli, že urobí návrh dohody o
užívaní pozemku za odplatu, ktorú aj predložil Y.. N.. Žalobkyňa a Y.. N. s touto dohodou nesúhlasili. Vadí

mu, keď žalobkyňa po pozemku chodí, nakoľko zaň platia daň. Taktiež má obavu, že žalobkyňa predá
dom cudzej osobe, ktorá bude tadiaľ chodiť. V záverečnom prednese uviedol, že všetci vlastníci bytov
boli proti zriadeniu bezodplatného vecného bremena. Taktiež nemôžu súhlasiť so zriadením odplatného
vecného bremena, nakoľko sa má zriadiť odplatne, za jednorazovú cenu a na neobmedzenú dobu. V
prípade, ak sa budú stavať v budúcnosti garáže, bude treba drevárne zváľať a bude potrebné zabrať

aj časť pozemku, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha zriadenia vecného bremena. Navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že K.. J. je zapísaný ako znalec z odboru cestnej
dopravy v zozname znalcov a posúdil, že križovatka je bezpečná zo všetkých strán. Sama žalobkyňa
na súdnom pojednávaní uviedla, že výjazd by sa dal prerobiť na výchovnú stranu, avšak vchod je úzky
a muselo by sa cúvať.

Žalovaná 2) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že po cestičke chodí autom Y.. N., žalobkyňa
a opatrovateľka. Poukázala na to, že od ulice Pišútovej je zriadený vjazd aj do vedľajšieho domu. Vjazd
sa z ulice Pišútovej urobiť dá. So zriadením vecného bremena nesúhlasila.

Žalovaný 4) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že dohoda by mohla byť. Poukázal však na
to, že má obavy, ako by žalobkyňa zaručila, že budúci majiteľ domu by v dome nezriadil kancelárie
a následne by bola premávka iná. Vjazd k domu z ulice Pišútovej je možný, nakoľko aj vo vedľajšom
rodinnom dome je vybudovaný vjazd. Na zriadení vecného bremena by bol ochotný sa dohodnúť v
prípade, ak by bolo viazané na účel stavby. V záverečnom prednese uviedol, že skutočnosť, či je prístup

možný z ulice Pišútovej, ponecháva na zváženie súdu. So zriadením vecného bremena navždy však
nesúhlasil.Žalovaná 5) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že prístup od ulice Pišútovej je možný, je
zriadený aj vo vedľajšom dome. Stávalo sa, že na návštevu k Y.. N. prišli aj 3 autá a nedalo sa dostať k
drevárňam. Ona bola v užívaní svojho pozemku obmedzovaná tak, že žalobkyňa otvorila bránu smerom

na ich pozemok, zahákovala ju o dreváreň a ona potom musela bránu dávať naspäť. Posledné 2-3 roky
takmer každý deň stávali na pozemku autá žalobkyne, jej partnera, vnukov Y.. N.. Nie je pravda, že by
sa žalobkyňa, resp. Y.. N., o pozemok starali. Na domových schôdzach so zriadením vecného bremena
nesúhlasili a chceli, aby si Y.. N. vybudoval vchod z druhej strany. Býva v Liptovskom Mikuláši, aj v
Bratislave, približne v rozsahu 1-ice.

Žalovaný12)privýsluchunasúdnompojednávaníuviedol,ževdomebývavyše40rokov,pričomnikomu
nevadilo, že Y.. N. chodí po ich pozemku. K Y.. N. sa dá vchádzať od ulice Pišútovej, ale treba to tam
spraviť, vybrať časť plota.

Žalovaná 13) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že Y.. N. chodil po ceste 50 rokov. Súhlas

si vypýtal od všetkých rodín z činžiaka, aj z vedľajšieho činžiaka, tí ľudia však už nežijú. Iná cesta k
jeho domu nie je. Z ulice Pišútovej sa nedá vchádzať, nakoľko je tam križovatka. Ju neobmedzuje, keď
žalobkyňa chodí po pozemku. Opatrovateľka chodí k Y.. N. na 2 hodiny, žalobkyňa nechodí každý deň,
nakoľko pracuje, vnuk chodí možno 2 krát za mesiac, teda cesta preťažená nie je.

Žalovaná 18) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že v apríli sa denno-denne stávalo, že stálo
na pozemku auto 4 hodiny a ona sa nemohla dostať do svojej drevárne, preto mala aj ostrejšiu výmenu
názorov s Y.. N.. Od apríla autá na pozemku neparkujú, každý deň však tadiaľ prechádzajú. Od ulice
Pišútovej sa na pozemok dá vojsť, spravia sa brána a dvere.

Žalovaný 19) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka konania, uvedené záležitosti
rieši žalovaný 1), teda súhlasí s tým, čo on uviedol. Informácie dostal od žalovaných 1) a 2). Podľa neho
je určite možné vchádzať do dvora žalobkyne z ulice Pišútovej, v Liptovskom Mikuláši sú nepochybne
aj horšie miesta na vjazd. V záverečnom prednese uviedol, že po minulom súdnom pojednávaní sa s
vecou oboznámil a má za to, že vjazd do dvora žalobkyne je možný aj z ulice Pišútovej. Poukázal na

to, že v minulosti žalovaný 1) navrhoval mimosúdne riešenie, s ktorým žalobkyňa a Y.. N. nesúhlasili.
Poukázal tiež na to, že nie je záruka, že v budúcnosti sa dom predá a premávka na pozemku sa zvýši.
Na pozemku si chce postaviť garáž. Uvedené by však nebolo možné, ak by sa zriadilo vecné bremeno.
Navrhol žalobu zamietnuť.

Okrem výsluchu žalovaných 1, 2, 4, 5, 12, 13, 18 a 19 súd vykonal vo veci dokazovanie aj
listinnými dôkazmi, a to výpismi z listov vlastníctva číslo XXXX a XXX pre katastrálne územie N.
Y., dohodou o užívaní bytu, geometrickými plánmi vypracovanými R. Ď., číslo 35162431-141/2013 a
35162431-68/2012, znaleckým posudkom K.. Y. M. č. 205/2013, prehláseniami žalovaných 1, 2, 3, 4, 5,
9,10,11,12,13,18 asplnomocnencovžalovanej8,stanoviskamiMestaLiptovskýMikulášzodňa30.11.

2012, 18. 7. 2013 a 6. 9. 2013, zápisnicami zo zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička
zodňa29.4.2013,19.4.2013,21.5.2011,23.3.2012,31.8.2012a28.10.2012,úradnýmizáznamami
spísanýmnaMestskomúradeLiptovskýMikulášdňa27.4.2012a20.6.2012,návrhomMestaLiptovský
Mikuláš na mimosúdne riešenie zo dňa 27. 4. 2012, stanoviskami OR PZ Liptovský Mikuláš, Okresný
dopravný inšpektorát zo dňa 27. 11. 2012 a 24. 6. 2013, listom Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička

zo dňa 10. 5. 2012, listom žalovanej 2) zo dňa 18. 5. 2012, návrhom zmluvy o používaní pozemku,
listom Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička zo dňa 21. 4. 2012, listom Spoločenstva vlastníkov
bytov Studnička zo dňa 25. 6. 2012, vyjadrením Mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 6. 7. 2012, listom
Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička zo dňa 27. 6. 2012, listom žalovaného 1) zo dňa 1. 8. 2012,
listom Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička zo dňa 24. 9. 2012, listom Spoločenstva vlastníkov bytov

Studnička zo dňa 18. 11. 2012, listom Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička zo dňa 5. 6. 2013 a 27.
6. 2013, výpoveďou z používania pozemku zo dňa 8. 10. 2012, vyjadrením podielových spoluvlastníkov
zo dňa 28. 10. 2012, znaleckým posudkom K.. Y. J. číslo 10/2013, fotodokumentáciou, ohliadkou na
mieste samom, výsluchom svedkov Y.. X. N., K.. Y. J., K.. Ľ. Q., zistiac nasledovný skutkový stav:

Z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. Y. súd zistil, že v čase začatia konania
boli spoluvlastníkmi pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 201/1, druh pozemku: záhrady, o výmere
450 m2, žalovaní 1) - 18), a to žalovaní 1) a 2) v spoluvlastníckom podiele 7689/84388-in, žalovaný
3) v spoluvlastníckom podiele 11540/168776-in, žalovaný 4) v spoluvlastníckom podiele 11540/168776-in, žalovaná 5) v spoluvlastníckom podiele 5041/84388-in, žalovaní 6) a 7) v spoluvlastníckom podiele
8005/84388-in, žalovaná 8) v spoluvlastníckom podiele 6903/84388-in, žalovaný 9) v spoluvlastníckom
podiele8190/84388-in,žalovaní10)a11)vspoluvlastníckompodiele4879/84388-in,žalovaní12) -13)v

spoluvlastníckom podiele 9527/84388-in, žalovaní 14) a 15) v spoluvlastníckom podiele 7493/84388-in,
žalovaní16)a17)vspoluvlastníckompodiele10266/84388-inažalovaná18)vspoluvlastníckompodiele
4855/84388-in. V priebehu konania, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený pod V 2131/2013, nadobudol spoluvlastnícky podiel k uvedenému pozemku vo veľkosti
7689/84388-in od žalovaných 1) a 2) žalovaný 19).

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie N. Y. je žalobkyňa podielovou
spoluvlastníčkou stavby súp. č. XXXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 199,
ako aj pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 199, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 634 m2, v spoluvlastníckom podiele 58/100-ín. Okrem žalobkyne sú spoluvlastníkmi uvedených
nehnuteľnostíajĽ.T.,R.U.E.R.U..Krodinnémudomusúp.č.XXXXsgarážounapozemkuparc.č.KN-

C 199 a k pozemku parc. č. KN-C 199 v spoluvlastníckom podiele 58/100-ín je zriadené vecné bremeno
doživotného bývania a užívania pre T.. X. N. E. Y.. X. N.. Dňa 3. 12. 1965 bola uzatvorená dohoda o
užívaní bytu medzi spoluvlastníkmi obytného domu č. XX W. G. I. Y. U. N. Y., a to C. L., X. N., N. N. E.
F. N. ako vlastníkmi rodinného domu, zapísaného v evidencii nehnuteľností Mesta Liptovský Mikuláš, v
pozemnoknižnej vložke č. 1597, parc. č. 199 a 200, ktorí sa, okrem iného, dohodli na užívaní rodinného

domu a pozemku v súlade s nákresom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa uvedeného
náčrtu záhrada v smere od miestnej komunikácie, je aktuálne v užívaní žalobkyne, prístupový chodník
je v spoločnom užívaní, v spoločnom užívaní je aj priestor nachádzajúci sa pri garáži v smere k pozemku
žalovaných.

Geometrickým plánom, vyhotoveným R. Ď. dňa 19. 9. 2013, číslo 35162431-141/2013 bolo vyznačené
vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 201/1, druh
pozemku: záhrada o výmere 450 m2, a to v smere od pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 222/4 k
pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 199.
Znaleckým posudkom, vypracovaným K.. Y. M., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné

stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, dňa 7. 10. 2013, číslo 205/2013, bola ohodnotená všeobecná
hodnota vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. KN-C 201/1 v kat. území
N. Y. v cene 360 eur. Geometrickým plánom, vypracovaným geodetom R. Ď. dňa 8. 6. 2012, číslo:
35162431-68/2012, bol rozdelený pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 201/1 na pozemok zapísaný
ako parc. č. KN-C 201/1 o výmere 364 m2 a parc. č. KN-C 201/62 o výmere 86 m2.

Žalovaní 12) a 13) v prehlásení zo dňa 24. 10. 2012 uviedli, že nesúhlasia so zriadením bezodplatného
vecného bremena na pozemku parc. č. KN-C 201/1 a súhlasia, aby žalovaný 1) podal výpoveď žalobkyni
z ďalšieho užívania pozemku, ku dňu 31. 12. 2012. Žalovaná 18) vo vyhlásení zo dňa 22. 10. 2012
uviedla, že bola proti zriadeniu bezplatného vecného bremena v prospech vlastníka pozemku parc. č.

KN-C 199 na schôdzi vlastníkov dňa 31. 8. 2012 a súhlasí s výpoveďou z ďalšieho užívania pozemku ku
dňu 31. 12. 2012. Žalovaní 10) a 11) v stanovisku zo dňa 25. 10. 2012 uviedli, že súhlasia s výpoveďou
z užívania pozemku žalobkyni, s platnosťou od 31. 12. 2012, nakoľko bez súhlasu a bez dohody s
majiteľmipozemkovvedomeadlhodobopoužívalapozemok,čímprišloknarušeniudobrýchsusedských
vzťahov a k porušovaniu ich práv podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaní 1) a 2) vo vyhlásení zo dňa

22. 10. 2012 uviedli, že súhlasia s výpoveďou užívania pozemku k termínu 31. 12. 2012. Žalovaný 9)
vo vyhlásení zo dňa 28. 11. 2012 uviedol, že v zmysle uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov
Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička dňa 31. 8. 2012 nesúhlasí so zriadením vecného bremena na
pozemku parc. č. 201/1 v prospech pozemku parc. č. KN-C 199 a nesúhlasí s prejazdom vlastníkov
pozemkov parc. č. KN-C 199 cez pozemok parc. č. 201/1. Žalovaná 5) vo vyhlásení zo dňa 24. 10.

2012 uviedla, že na schôdzi vlastníkov bytov, konanej dňa 31. 8. 2012, nesúhlasila so zriadením
bezodplatného vecného bremena na pozemku parc. č. KN-C 201/1 v prospech vlastníčky pozemku parc.
č. KN-C 199. Súčasne uviedla, že súhlasí s daním výpovede prechodu cez pozemok k 31. 12. 2012.
Prístupdogarážesimôževybudovaťžalobkyňanavlastnompozemku,zulicePišútaalebozvedľajšieho
parku. Dušan L. E. M. L., ako splnomocnenci F. L. vo veciach týkajúcich sa jej bytu, vo vyjadrení zo dňa

25. 10. 2012 uviedli, že dňa 31. 8. 2012 sa vyjadril H. L. proti zriadeniu bezodplatného vecného bremena
v prospech žalobkyne a súhlasili s výpoveďou z používania pozemku parc. č. KN-C 201/1 ku dňu 31.
12. 2012. Žalovaný 3) vo vyjadrení zo dňa 8. 11. 2012 uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zriadenie
vecného bremena v súvislosti s pozemkom č. 201/1 na prechod do garáže na pozemku KN-C 199,súhlasí s výpoveďou z používania pozemku. Žalovaný 4) vo vyjadrení zo dňa 29. 11. 2012 uviedol, že
nesúhlasí so zriadením vecného bremena prechodu cez pozemok KN-C 201/1 do garáže nachádzajúcej
sa na pozemku KN-C 199. Žalovaný 9) vo vyhlásení zo dňa 6. 9. 2012 uviedol, že v zmysle prijatého

uznesenia na schôdzi vlastníkov bytov dňa 31. 8. 2012, nesúhlasí so zriadením vecného bremena na
pozemku parc. č. 201/14 v prospech pozemku parc. č. KN-C 199. Žalovaný 10) v stanovisku zo dňa 3. 9.
2012 uviedol, že nesúhlasí so zriadením bezodplatného a časovo neobmedzeného vecného bremena
v prospech vlastníka susedných nehnuteľností stavby súp. č. XXXX na pozemku parc. č. KN-C 199.

Mesto Liptovský Mikuláš listom zo dňa 27. 4. 2012, adresovaným žalovanému 1), navrhlo, v nadväznosti
na žiadosť žalobkyne ohľadne riešenia užívania časti pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 201/1,
riešenie problému, a to formou uzatvorenia kúpnej zmluvy na časť pozemku zapísaného ako parc.
č. KN-C 201/1 a následným zriadením bezodplatného a časovo neobmedzeného vecného bremena
v prospech vlastníkov bytov, zriadením bezodplatného a časovo neobmedzeného vecného bremena
v prospech vlastníka stavby súp. č. XXXX na pozemku parc. č. KN-C 199, prípadne prostredníctvom

súdu, a to návrhom na vydržanie alebo návrhom na zriadenie vecného bremena, ak nedôjde k
mimosúdnej dohode. Dňa 27. 4. 2012 sa žalovaný 1) dostavil na Mestský úrad v Liptovskom Mikuláši
za účelom zistenia skutočností, za akým účelom navštívila žalobkyňa mestský úrad. Spoločenstvo
vlastníkov bytov Studnička listom zo dňa 10. 5. 2012 oznámilo Mestu Liptovský Mikuláš, že nesúhlasí
s navrhovanými riešeniami prístupovej cesty k pozemku parc. č. KN-C 199. Dňa 20. 6. 2012 sa na

Mestskom úrade Liptovský Mikuláš uskutočnilo rokovanie zástupcov Spoločenstva vlastníkov bytov
Studnička so žalobkyňou vo veci doriešenia prístupu na pozemok parc. č. KN-C 199 v kat. území
Liptovský Mikuláš cez pozemok pac. č. KN-C 201/1, na ktorom bol predložený návrh žalobkyne na
zriadenie bezodplatného vecného bremena, s tým, že všetky náklady súvisiace so zriadením vecného
bremena uhradí žalobkyňa, ktorý žalovaný 14) doplnil o podmienku, že vecné bremeno bude viazané

na účel nehnuteľnosti - rodinný dom, pričom zúčastnené strany sa dohodli, že návrh bude prerokovaný
na schôdzi vlastníkov bytov do 14 dní.

Spoločenstvo vlastníkov bytov Studnička listom zo dňa 8. 10. 2012 oznámilo žalobkyni výpoveď z
používania pozemku parc. č. KN-C 201/1 ako prechodu do garáže stojacej na parc. č. KN-C 199 ku dňu

31. 12. 2012. Súčasne jej v liste oznámilo, že po tomto termíne prevedú opatrenia, ktorými znemožnia
výstup a prístup z jej pozemku na pozemok spoluvlastníkov a opačne.

Na zasadnutí Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička dňa 21. 5. 2011 bol za predsedu Spoločenstva
vlastníkov bytov Studnička na obdobie 3 rokov zvolený žalovaný 1). Na zasadnutí vlastníkov bytov dňa

23. 3. 2012 bola, okrem iného, v diskusii vyjadrená nespokojnosť vlastníkov bytov s parkovaním auta
Y.. N. na pozemku, ktorý si vlastníci bytov odkúpili a predseda spoločenstva bol požiadaný dojednaním
nájmu za užívanie vo výške 50 eur mesačne. Na schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička
dňa 31. 8. 2012 bolo prijaté uznesenie proti zriadeniu bezodplatného vecného bremena pre vlastníčku
pozemku a bytu parc. č. KN-C 199 a k domu č. 1014. Podľa zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov

pozemkuparc.č.KN-C201/1,kat.územieN.Y.,zodňa28.10.2012,vlastnícipozemkuprijaliuznesenie,
podľa ktorého nesúhlasia so zriadením vecného bremena. Žalovaní 14) a 16) právnej zástupkyni
žalobkyne dňa 28. 10. 2012 oznámili, že dňa 28. 10. 2012 sa konalo zhromaždenie podielových
spoluvlastníkov pozemku č. 201/1, na ktorom predložili návrh na zriadenie vecného bremena, s ponukou
osobného záväzku uhradiť dane za pozemok č. 201/1 do výšky max. 30 eur. Na zasadnutí Spoločenstva

vlastníkov bytov Studnička dňa 29. 4. 2013 bolo rozhodnuté o budúcom spôsobe užívania pozemkov v
spoluvlastníctve žalovaných, zapísaných ako parc. č. KN-C 201/1 a parc. č. KN-C 201/6.
Mesto Liptovský Mikuláš žalobkyni dňa 30. 11. 2012 oznámilo, že pri rozhodovacej povinnosti cestného
správneho orgánu vo veciach zriadenia, úpravy vjazdu, resp. pripojenia pozemnej komunikácie na
miestnu komunikáciu, je potrebný predchádzajúci súhlas dopravného inšpektorátu, ktorý listom zo dňa

27. 11. 2012 vyjadril nesúhlas so zriadením vjazdu, s čím sa stotožňuje aj Mesto Liptovský Mikuláš.
Okresné riaditeľstvo PZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát, vo vyjadrení zo dňa 27.
11. 2012, číslo: ORPZ-LM-ODI-150-228/2012, uviedlo, že nesúhlasí so zriadením vjazdu z miestnej
komunikácieulicePišútovejnanehnuteľnosťparc.č.KN-C199,kat.územieN.Y.,nakoľkojetovrozpore
so záujmom zachovania bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keďže novovzniknutý vjazd by sa

nachádzal oproti jazde vozidiel v pravotočivej zákrute (hlavnej ceste) vedúcej z miestnej komunikácie
ulice Kuzmámyho na ulicu Pišútovu. Je tiež zrejmé, že bezpečný vjazd na uvedenú parcelu je možný
po účelovej komunikácii parc. č. 222/5 a 222/4.Žalovaný 1) ako zástupca Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička listom č. j. 29/5.6.013 požiadal
Okresné riaditeľstvo PZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát, o prehodnotenie stanoviska
k zriadeniu vjazdu na pozemok zapísaný ako pac. č. KN-C 199 v kat. území N. Y., ktoré bolo vyjadrené

v liste zo dňa 27. 11. 2012, číslo ORPZ-LM-0-ODI-150-228-2012. Okresné riaditeľstvo PZ Liptovský
Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát, v liste zo dňa 24. 6. 2013, číslo: ORPZ-LM-ODI-135-101/2013,
uviedlo, že na základe podnetu Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička zo dňa 10. 6. 2013 opätovne
posúdil a zhodnotil dopravno-bezpečnostnú situáciu v danej lokalite, ako aj s ohľadom na celkové
ukľudnenie dopravy na predmetnej miestnej komunikácii (presťahovaním sa skladových priestorov

spoločností CBA Verex, a. s.) a nemá námietky voči zriadeniu vjazdu z nehnuteľnosti na pozemku parc.
č. KN-C 199, kat. územie N. Y. na miestnu komunikáciu ulica Pišútova. Zároveň poukázal na ustanovenie
§ 3b ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého je na rozhodovanie o zriadení vjazdu príslušný cestný
správny orgán, teda Mesto Liptovský Mikuláš.

Listom zo dňa 27. 6. 2013, č. j. 33/27.6.013 požiadal žalovaný 1) ako zástupca Spoločenstva vlastníkov

bytov Studnička Mestský úrad Liptovský Mikuláš o opätovné vyjadrenie k možnosti vjazdu na pozemok
parc. č. KN-C 199 z ulice Pišútovej v Liptovskom Mikuláši. Mesto Liptovský Mikuláš vo vyjadrení
zo dňa 18. 7. 2013 uviedlo, že ako príslušný správny orgán pri rozhodovaní o povolení vjazdu z
miestnej komunikácie na nehnuteľnosť parc. č. KN-C 199, kat. územie N. Y., musí dbať, v súlade s §
3b cestného zákona a § 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. o to, aby zriadený vjazd z miestnej komunikácie

na susednú nehnuteľnosť svojím umiestnením neohrozil bezpečnosť cestnej premávky, aj ostatných
účastníkov cestnej premávky. Vjazd z miestnej komunikácie z ulice Pišútovej na nehnuteľnosť parc. č.
KN-C 199 by sa nachádzal priamo v križovatke, v neprehľadnej zákrute a v tesnej blízkosti zriadeného
priechodu pre chodcov, prípadne by do neho svojou stavebnou technickou úpravou priamo zasahoval.
Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že Mesto Liptovský Mikuláš ako cestný správny orgán

by pri rozhodovaní o zriadení vjazdu z miestnej komunikácie ulice Pišútovej na nehnuteľnosť parc. č.
KN-C 199, kat. územie N. Y., so zriadením vjazdu nesúhlasil. Mesto Liptovský Mikuláš súdu dňa 6.
9. 2013 oznámilo, že skutkové a právne dôvody nesúhlasu s umiestnením vjazdu na ulici Pišútovej
boli uvedené v liste zo dňa 18. 7. 2013. Posudzovaný vjazd z miestnej komunikácie ulice Pišútovej
na nehnuteľnosť parc. č. KN-C 199 by sa nachádzal priamo v križovatke, v neprehľadnej zákrute a v

tesnej blízkosti zriadeného priechodu pre chodcov, prípadne by do neho svojou stavebno-technickou
úpravou zasahoval. V časti, v ktorej okresný dopravný inšpektorát vo svojom liste zo dňa 24. 6. 2013
uviedol, že došlo k ukľudneniu dopravy, v súvislosti s presťahovaním skladových priestorov spoločnosti
CBA Verex, a. s., so stanoviskom nesúhlasí, nakoľko uvedeným premiestnením skladových priestorov
sa len časť nákladnej dopravy presmerovala do nových priestorov, ostatná doprava na ulici Kuzmányho

zostala zachovaná.

Súd sa oboznámil aj s ďalšou písomnou komunikáciou medzi žalovaným 1) ako fyzickou osobou, ako
aj zástupcom Spoločenstva vlastníkov bytov Studnička s Mestom Liptovský Mikuláš, žalobkyňou a
právnou zástupkyňou žalobkyne, s kópiou z katastrálnej mapy a fotodokumentáciou z miesta samého,

predloženou žalovaným 1).

Znalec z odboru cestná doprava K.. Y. J. v znaleckom posudku, vypracovanom na žiadosť Spoločenstva
vlastníkov bytov Studnička, dňa 28. 8. 2013 pod číslom 10/2013, uviedol, že vybudovanie vjazdu z
pozemku parc. č. KN-C 199, kat. územie N.Ý. Y., nemá vplyv na bezpečnosť a plynulosť cestnej

premávky. Križovatka ulíc M. Pišúta a Kuzmányho svojím stavebným usporiadaním nevytvárajú
nebezpečnú kolíznu situáciu. Vodič, prichádzajúci do tejto stykovej križovatky z ulice Kuzmányho,
je nútený z dôvodu zákruty znížiť rýchlosť jazdy, aj keď stále jazdí po hlavnej ceste a na miesto
výjazdu z pozemku KN-C parc. č. 199 má dokonalý výhľad zo vzdialenosti cca 50 metrov. Vodič,
prichádzajúci od Námestia osloboditeľov po ulici M. Pišúta je v križovatke povinný dať prednosť vozidlám

prichádzajúcim po hlavnej ceste, teda je nútený znížiť rýchlosť jazdy, aj keď ide rovno ďalej po ulici
M. Pišúta. Vodič, prichádzajúci po ulici M. Pišúta smerom od Podtatranského ulice, ide po hlavnej
ceste, ale jeho rozhľadové pole nie je ničím rušené a vozidlo vychádzajúce z parc. č. KN-C 199 nie je
možné prehliadnuť. Vodič, ktorý prichádza po ulici Rumanovej na ul. M. Pišúta musí z dôvodu dopravnej
značky P2 - Stoj, daj prednosť v jazde! zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku

náležitý rozhľad. Po zastavení vozidla sa znova rozbieha a vzdialenosť 30 m od miesta výjazdu z
pozemku parc. č. KN-C 199 je dostatočná, aby zaregistroval vychádzajúce vozidlo. Vodič, vychádzajúci
z pozemku parc. č. KN-C 199, by nemal vytvoriť kolíznu situáciu, pretože má zabezpečený rozhľadový
trojuholník, rozhľadové pole nemá ničím narušené, pričom je povinný dávať pri vchádzaní na cestuprednosť, to znamená jazdiť s väčšou opatrnosťou. Ak by sa vodič vychádzajúci z pozemku parc.
č. KN-C 199 nevenoval dostatočne vedeniu vozidla, vychádza z takého miesta, ktoré nie je možné
prehliadnuť ostatnými účastníkmi cestnej premávky. Zriadenie výjazdu nemá vplyv na priechod pre

chodcov, poprípade jeho poškodenie stavebno-technickým zásahom pri budovaní vjazdu.

Dňa 21. 10. 2013 súd vykonal ohliadku na mieste samom, na ktorej boli vypočutí svedkovia K.. Ľ. Q. E.
K.. Y. J.. Taktiež súd zistil situáciu na mieste samom, vyhotovil z vykonanej ohliadky fotodokumentáciu a
zistil vzdialenosti na pozemku parc. č. KN-C 199, najmä s ohľadom na možný vjazd motorového vozidla

z ulice Pišútovej na uvedený pozemok.

Svedok K.. Ľ. Q., zamestnanec Mestského úradu Liptovský Mikuláš, pri výsluchu na ohliadke na mieste
samom uviedol, že jedná sa o miesto v mieste križovatky, kde sú 2 priechody pre chodcov, cestná
premávka. Z uvedeného dôvodu by zrejme zriadenie vjazdu nepovolili. V súvislosti so zánikom skladov
Verexu došlo k odbúraniu dopravy len asi v rozsahu 20 kamiónov denne, jedná sa však o hlavný ťah

ľudí z mesta na Podbreziny, kde je doprava 150-300 áut za hodinu. Ostatné vjazdy k domom, ktoré
sú zriadené, boli zriadené v čase, keď cesta bola štátna a nespadala pod správu mesta. Z hľadiska
bezpečnosti je väčší problém pri vchádzaní, nakoľko vozidlo by si mu muselo nadchádzať. Pri zriaďovaní
vjazdov do iných domov sa vychádzalo z dopravnej situácie, ktorá bola predtým, pričom nárast vozidiel je
neporovnateľný. Poukázal na to, že nechce spochybňovať závery K.. J., avšak pokiaľ nie je nevyhnutné,

nie je dôvod zriaďovať ďalší kolízny bod.

Svedok K.. Y. J. pri výsluchu na ohliadke na mieste samom uviedol, že pokiaľ by sa vychádzalo
zo zvýšenia počtu áut, nebolo by možné povoľovať žiadne vjazdy zo žiadnych pozemkov na cestné
komunikácie. Predmetná križovatka je 90 stupňová, teda pri odbočovaní do križovatky vodiči znížia

rýchlosť. Je tu dostatočné výhľadové pole v prípade vychádzania z pozemku a v prípade, že vodič
zachová všetky pravidlá, ktoré mu ukladá zákon, nie je problém bezpečné vyjdenie na cestnú
komunikáciu. Pri odbočovaní z ulice Pišútovej v smere od Podtatranského problém nie je, nakoľko
vodič musí pri odbočovaní vpravo dodržať ustanovenia zákona, dať prednosť vozidlám protiidúcim. Z
hľadiska bezpečnosti cestnej premávky vidí lepší spôsob vo vchádzaní do dvora cúvaním. Križovatka

je dostatočná na to, aby sa vodič v nej otočil tak, aby mohol do dvora cúvnuť. Z hľadiska cúvania by
to šikovný vodič zvládol aj bez odstránenia stĺpika plotu. Ohliadku pre účely vypracovania znaleckého
posudku robil v pracovný deň. Vybudovanie vjazdu by bolo bez vplyvu na bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky. Aj bežný vodič, ktorý je spôsobilý jazdiť v cestnej premávke, by zvládol do dvora vojsť. Pokiaľ
na to nie je spôsobilý, vzhľadom na vek alebo svoje schopnosti, nemá čo v cestnej premávke robiť.

Taktiež si môže vodič prizvať spôsobilú osobu na to, aby mohol vycúvať zo dvora, ktorá by mohla
obmedziť cestnú premávku.

Svedok Y.. X. N., otec žalobkyne, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že cestu využíva
pomerne zriedkavo. Obyčajne v sobotu alebo v nedeľu chodí za žalobkyňou, taktiež cestu využíva keď si

potrebuje urobiť bežné nákupy. V pracovnom týždni chodí po ceste približne 2 krát, potom ešte v sobotu
alebo v nedeľu. Vypomáhať mu chodí opatrovateľka, a to niekedy aj každý deň, určite však niekoľkokrát
do týždňa. On po ceste chodí osobným motorovým vozidlom, taktiež jeho opatrovateľka. Aj drevo mu
vozia na osobnom aute s prívesným vozíkom, 4-5 krát do roka. Vnuk ho chodí navštevovať približne
jeden krát za 2 týždne, osobným autom. Auto má odparkované v garáži. Do garáže vchádza prednou

časťou, naspäť cúva, nakoľko vo dvore nie je možné sa otočiť. V dome býva od roku 1953, od roku
1956 chodí autom, pričom za celú dobu nemal žiadnu sťažnosť, až teraz žalovaný 1). So žalovaným
1) sa aj chceli dohodnúť, najskôr sa rozprávali o nájme, s ktorým však nesúhlasil. Asi pred 2 rokmi
mu žalovaný 1) povedal, že pozemok majú vo vlastníctve a budú sa musieť dohodnúť. S navrhnutou
dohodou nesúhlasil, nakoľko sa mu nezdala primeraná. O vjazde z ulice Pišútovej neuvažoval, nakoľko

tam nie je možné vojsť, keďže tam je silná premávka. V minulosti o vjazde neuvažoval, nakoľko sťažnosti
zo strany žalovaných neboli. Žalovanému 1) navrhoval, že pozemok odkúpi, s čím tiež nesúhlasil.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh

vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie o neúplných podaniach žalovaného
1), doručených súdu dňa 23. 1. 2013 v spojení s doplnením, doručeným súdu dňa 14. 6. 2013, a
dňa 30. 8. 2013, zastavil, keďže žalovaný 1) na súdnych pojednávaniach uviedol, že na uvedených
podaniach netrvá a domáha sa len zamietnutia žaloby žalobkyne, čo súd vyhodnotil, podľa obsahu,
ako späťvzatie uvedených podaní. Uvedený dispozitívny úkon žalovanému 1) prislúchal. Súd nezisťoval

stanovisko ostatných účastníkov konania ku späťvzatiu neúplných podaní, vzhľadom na skutočnosť, že
sa nejednalo o späťvzatie návrhu vo veci samej, ale o späťvzatie neúplných podaní.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zriadenia vecného bremena v
zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prospech podielového spoluvlastníka

stavby a pozemku, spočívajúceho v práve prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných 3) - 19), zapísaný ako parc. č. KN-C 201/1, v rozsahu vyznačenom
v priloženom geometrickom pláne, za jednorazovú odplatu vo výške 360 eur. Súd mal v konaní
preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností,
z titulu spoluvlastníctva ktorých sa domáhala zriadenia vecného bremena. Pokiaľ právny zástupca

žalovaných v písomnom vyjadrení k žalobe poukazoval na to, že nie je daný okruh účastníkov konania,
vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, s vlastníctvom
ktorých má byť spojené vecné bremeno, súd nemal preukázanú dôvodnosť uvedenej argumentácie.
Súd mal za to, že neexistuje zákonné obmedzenie, ktoré by bránilo zriadeniu vecného bremena len v
prospech spoluvlastníka stavby v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. V tejto

súvislosti však súd poukazuje na to, že správna bola argumentácia právneho zástupcu žalovaných, že
žalobkyňa sa domáhala zriadenia vecného bremena nad rámec stanovený v § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, keďže uvedené zákonné ustanovenie umožňuje zriadiť vecné bremeno práva cesty cez
priľahlý pozemok len v prospech vlastníka stavby, teda nie v prospech vlastníka pozemku. Okruh
účastníkov konania na strane žalovaných (pasívne vecne legitimovaných) bol daný spoluvlastníctvom

k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 201/1. Žalobkyňa v čase začatia konania správne určila
okruh účastníkov konania na strane žalovaných, keď ich označila v súlade s aktuálnym zápisom na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. Y.. V priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaných 1) a 2) k predmetnému pozemku na žalovaného 19). V
dôsledku uvedenej skutočnosti navrhla žalobkyňa pristúpenie žalovaného 19) do konania. V konaní teda

vystupovali na strane žalovaných všetci spoluvlastníci pozemku, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa
domáhala zriadenia vecného bremena. Nakoľko však žalovaní 1) a 2) v priebehu konania previedli
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na predmetnom pozemku na žalovaného 19), neboli
pasívne vecne legitimovaní v konaní, preto žaloba voči nim bola nedôvodná, okrem iného, aj z dôvodunedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Občiansky zákonník v zákonnom ustanovení § 151o ods. 3
umožňuje zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, spočívajúceho v práve cesty cez
priľahlý pozemok v prípade, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Rozhodnutie súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka pritom patrí medzi rozhodnutia konštitutívnej povahy, ktoré sú podkladom pre zápis do
katastra nehnuteľností, preto musí byť vecné bremeno v žalobe ako aj vo výroku rozhodnutia označené
dostatočne určito a zrozumiteľne. Pokiaľ sa vecné bremeno zriaďuje k časti nehnuteľnosti, musí byť
vyznačené v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku. Žalobkyňa navrhované vecné bremeno

dostatočne určitým spôsobom popísala v návrhu výroku rozsudku tak, aby tento návrh mohol byť pojatý
dovýrokusúdnehorozhodnutiaapripojilaajgeometrickýplán,vktorombolonavrhovanévecnébremeno
vyznačené. Zákonné ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre zriadenie
vecného bremena súdom splnenie 2 podmienok, a to: vlastník stavby, ktorý sa domáha zriadenia
vecného bremena, nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý prístup k stavbe umožňuje a
súčasne prístup vlastníka k stavbe nie je možný zabezpečiť inak. Žalobkyňa v konaní preukázala, že

nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý jej v súčasnej dobe umožňuje prístup k stavbe, ktorej je
podielovou spoluvlastníčkou. V súčasnosti je zabezpečovaný prístup k stavbe súp. č. XXXX, postavenej
na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 199, cez pozemok v spoluvlastníctve žalovaných 3) - 19),
zapísaný ako parc. č. KN-C 201/1. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná. Spornou v konaní
bola skutočnosť, či prístup žalobkyne k stavbe súp. č. XXXX možno zabezpečiť inak. Žalobkyňa v

konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že jej prístup k stavbe súp. č. 1014 nie je možné
zabezpečiť inak, a to najmä z verejnej komunikácie - ulice M. Pišúta. Z vykonaného dokazovania,
najmä zo znaleckého posudku K.. Y. J. (ktorý súd posudzoval ako listinný dôkaz), výpovede svedka K..
Y. J., správy OR PZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 24. 6. 2013, ako aj z
ohliadky na mieste samom, mal súd preukázané, že k stavbe v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne

je možné zabezpečiť priamy prístup z verejnej komunikácie, a to z ulice M. Pišúta, vybudovaním vjazdu.
Podľa ustálenej judikatúry, v prípade, ak náklady spojené so zabezpečením prístupu k stavbe z verejnej
komunikáciesúneprimeranevysokévporovnanísujmou,ktorábybolaspôsobenávlastníkovipriľahlého
pozemku zriadením vecného bremena, má sa za to, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak. Z vykonaného dokazovania, najmä z ohliadky na mieste samom, však súd nemal preukázané,

že vybudovanie vjazdu k stavbe súp. č.XXXX z miestnej komunikácie by si vyžiadalo neprimerane
vysoké výdavky v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená spoluvlastníkom pozemku zapísaného
ako parc. č. KN-C 201/1. Vynaloženie uvedených neprimeraných výdavkov, napokon, nebolo tvrdené
ani samotnou žalobkyňou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prostredníctvom zriadenia vecného
bremena práva cesty si nie je možné vynucovať prístup k stavbe z inej strany cez priľahlý pozemok

patriaci inému vlastníkovi, aj keby takýto prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší, pokiaľ je k stavbe
priamy prístup z verejnej komunikácie. Žalobkyňa nemožnosť zriadenia vjazdu (prístupu k stavbe,
ktorej je spoluvlastníčkou) odôvodňovala len poukazom na vyjadrenie Mesta Liptovský Mikuláš, ako
príslušného správneho orgánu pre povolenie zriadenia vjazdu, ktorý sa opakovane vyjadril, že vzhľadom
na hľadisko bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky by v prípade podania žiadosti o zriadenie vjazdu

zrejme vjazd nepovolil. S ohľadom na ostatné vykonané dôkazy, najmä znalecký posudok K.. J., jeho
svedeckú výpoveď, ako aj stanovisko OR PZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa
24. 6. 2013, však z hľadiska preukázania nemožnosti zabezpečenia prístupu k stavbe žalobkyne z
verejnej komunikácie považoval súd podanú žalobu za nedôvodnú a predčasnú. V zmysle ustanovenia
§ 3b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších

predpisov, o zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti,
rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na
nej príslušný cestný správny orgán, ktorým je, v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona
v tomto konkrétnom prípade Mesto Liptovský Mikuláš. Na povolenie vjazdu z cesty alebo miestnej
komunikácie na susednú nehnuteľnosť je potrebný predchádzajúci súhlas dopravného inšpektorátu,

v zmysle ustanovenia § 3b ods. 4 citovaného zákona. Podľa § 1 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), zriadením zjazdov z cesty alebo
miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti sa nesmie ohroziť dotknutá pozemná komunikácia a
bezpečnosť cestnej premávky na nej, a to najmä zvádzaním a odtekaním vôd na cestné teleso, ich
technickým spracovaním alebo umiestnením. Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s právnym názorom

právneho zástupcu žalovaných, ktorý správne poukázal na to, že žaloba je predčasne podaná, keďže
doposiaľ nerozhodol o žiadosti žalobkyne na zriadenie vjazdu príslušný správny orgán. Za rozhodnutie
príslušného správneho orgánu v správnom konaní nie je možné v žiadnom prípade považovať jeho
vyjadrenie, ktoré nemá právne účinky, a ktoré len nezáväzne konštatuje predpokladané rozhodnutie voveci. Navyše, rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš ako prvostupňového správneho orgánu by nebolo
rozhodnutím konečným, nakoľko, keďže sa jedná o rozhodnutie v správnom konaní, sú proti nemu
prípustné riadne aj mimoriadne opravné prostriedky. Svedok K.. J. v znaleckom posudku, ako aj vo svojej

výpovedi, jednoznačne trval na tom, že zriadením vjazdu z ulice Pišútovej nebude ohrozená bezpečnosť
ani plynulosť cestnej premávky, pričom v znaleckom posudku vyhodnotil všetky dopravné situácie, ku
ktorým môže dôjsť pri vchádzaní, resp. vychádzaní k stavbe súp. č. 1014, a to s ohľadom na cestnú
premávku z každého smeru križovatky. OR PZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát, vo
svojomstanovisku,poprehodnotenídopravnejsituácie(vdôsledkupremiestneniaskladovýchpriestorov

obchodnej spoločnosti CBA Verex, a. s.), uviedol, že nemá výhrady voči zriadeniu vjazdu z ulice
Pišútovej. Aj pri ohliadke na mieste samom bolo zistené, že technicky je možné vybudovať vjazd pre
motorové vozidlá z ulice Pišútovej k stavbe súp. č. XXXX.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,

že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutieotrováchkonaniasisúdvyhradilnasamostatnérozhodnutie,poprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej, vzhľadom na pluralitu subjektov na strane žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v 19 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.