Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202234
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816202234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: O., právne zastúpeného H. proti
žalovanej: A. zastúpenej na základe plnej moci Z., o zaplatenie 316,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. mája 2016, č.k. 14C/33/2016-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti (výrok o d m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) a v súvisiacom výroku III. o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi sumu 200,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
200,64 Eur od 20.01.2015 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy
právneho zastúpenia v sume 20,89 Eur a ostané trovy v sume 4,81 Eur na účet právneho zástupcu

žalobcu H.. P. R., advokáta so sídlom L. L., E. F. X, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

X. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplateniesumy316,05Eursúrokomzomeškania5,05%ročnezosumy 251,05Eurod30.12.2014
do zaplatenia dôvodiac, že strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o
poskytnutíspotrebiteľskéhoúveru(ďalejajZmluva),atotým,žežalovanáprijalanávrhRámcovejzmluvy

a zmluvy zo strany žalobcu, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový,
bezúročný úver vo výške 250,- Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou
vrátiť jednorazovo, v dohodnutej lehote dňa 29.12.2014. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej
zmluvy bola registrácia žalobkyne ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa,
za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať
výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a Zmluva a jej prípadné prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V

prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie
o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.
Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadruje svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 251,05 Eur,ktorútvorísúčetposkytnutéhoúveruvovýške250,-Euraindividuálnedohodnutejodplatyzaposkytnutie
úveru vo výške 1,05 Eur. Výšku odplaty si žalovaná určila sama na webovom sídle žalobcu, a to v
závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. Úver sa stal splatný dňom 29.12.2014.

Žalovaná neuhradila žiadnu sumu, žalobca si preto uplatnil aj úrok z omeškania od 30.12.2014 do
zaplatenia. Žalobca vyzýval výzvami žalovanú na úhradu záväzku v zmysle čl. IV. bod 5 Rámcovej
zmluvy a preto si uplatňoval aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur.
Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalobca zaslal e-mailom žalovanej
ponuku na poskytnutie úveru, žalovaná mala záujem o pôžičku. Uzavrela zmluvu, na základe ktorej

si požičala 250,- Eur. Lehota na vrátenie bola len 12 dní. Žalobca jej automaticky ponúkol predĺženie
lehoty. Zmluva sa podpísala, poskytnutie úveru žalobca schválil, avšak o predĺžení lehoty na vrátenie
požičaných peňazí nikdy nič neuviedol a nebol o tom podpísaný ani žiaden dodatok. Žalovaná žiadala
predĺžiť lehotu na vrátenie požičaných prostriedkov asi o tri týždne, alebo o mesiac. Žalobca od nej
žiadal, aby za predĺženie zaplatila sumu 49,36 Eur. Žalovaná túto sumu aj uhradila. Splnomocnený
zástupca žalovanej namietal, že zmluva je v rozpore so zákonom a nie je to spotrebiteľský úver, tiež

že je v rozpore s dobrými mravmi, preto namietol platnosť zmluvy, v dôsledku čoho je úver
bezúročný a bez poplatkov. Nie je v súlade so zákonom, pokiaľ za predĺženie lehoty žiada žalobca
takmer 50,- Eur, ktorým postupom zároveň obchádza zákonné ustanovenie, ktoré obmedzuje výšku
odplaty za poskytnutie úveru. Pokiaľ ide o predlžovanie lehoty, musí sa poplatok za predĺženie uviesť
do RPMN. Žalobca toto obchádza, preto ani žiaden dodatok k zmluve nedáva.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej
úver prostriedkami diaľkovej komunikácie, na základe Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, ako krátkodobý bezúčelový úver. Rámcová zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb upravuje rámcovo

práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú následne bližšie upravené v Zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobúdajú v
zmysle čl. III. bod 5. Rámcovej zmluvy platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej
zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej Zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy.

Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške
úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová
zmluva upravuje, že úver sa poskytuje ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť
veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za
prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie

náklady, ktoré sú bližšie upravené v čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Úver je v zmysle čl. V. bod 1.
Rámcovej zmluvy bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, je poskytnutý jednorazovo
v celej výške. Dlžník sa zaväzuje úver splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom
záväzok dlžníka uhradiť splátku sa považuje za splnený pripísaním peňažných prostriedkov na účet
veriteľa. Rámcová zmluva ďalej upravuje podmienky zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy.

Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa na
základe Rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý, bezúročný úver vo
výške 250,- Eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na účet
spotrebiteľa najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť
veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 251,05 Eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa.

RPMN je podľa textu zmluvy vo výške 29,1%, celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom
za poskytnutie úveru v pevnej sume 1,05 Eur. Celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť
je 251,05 Eur. Priemerná RPMN je 391%. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že dňa
17.12.2014 bola vykonaná transakcia: príkaz na úhradu sumy 250,- Eur na účet, ktorý žalovaná uviedla
v Zmluve, s lehotou splatnosti do 29.12.2014. Upomienkou z 19.01.2015 vyzýval žalobca žalovanú k

zaplateniu sumy 286,05 Eur, pričom administratívne náklady vymáhania predstavujú 35,-
Eur, urgenciou z 26.01.2015 vyzýval žalobca žalovanú k zaplateniu 296,05 Eur, s tým, že
administratívne náklady predstavujú 10,- Eur, upozornením na hrozbu exekúcie z 02.02.2015 vyzýval
žalobca žalovanú k zaplateniu 306,05 Eur s tým, že administratívne náklady predstavujú 10,- Eur a
poslednou výzvou z 09.02.2015 vyzýval žalobca žalovanú k zaplateniu 331,05 Eur s tým, že ďalšie

administratívne náklady spojené s konaním sú 25,- Eur. Dňa 18.12.2014 poukázala žalovaná na účet
žalobcu sumu 49,36 Eur, uviedla aj variabilný symbol, ktorý jej bol priradený žalobcom. Súd považoval
za preukázané, že uvedená platba bola uhrádzaná ako poplatok za predĺženie lehoty splatnosti o tri
týždne na základe dohody so žalobcom, na základe čoho podľa názoru súdu bola splatnosť predĺžená do19.01.2015, t.j. o tri kalendárne týždne po pôvodnom dátume splatnosti 29.12.2014. Súdu však nebola
zo strany žalobcu predložená listina, ktorá by bola dodatkom k pôvodnej zmluve obsahujúcim dohodu
zmluvných strán o predĺžení splatnosti úveru a o poplatku za toto predĺženie.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 497 Obch. zákonníka, § 52
ods. 1, 2, 3, 4 Obč. zákonníka, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/, 5, 6 Obč. zákonníka, § 39 Obč. zákonníka,
§ 2 písm. a/, d/, § 13 ods. 3 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 24 ods. 1, § 2, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/

zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, s
odkazom na ktoré zmluvu uzatvorenú medzi stranami posúdil ako spotrebiteľskú, uzatvorenú na diaľku
podľa zákona č. 266/2005 Z.z., na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva.
Dojednanúzmenuzmluvy,pokiaľideosplatnosťposkytnutéhoúveruazaplateniepoplatkuzapredĺženie
lehoty splatnosti, vyhodnotil ako neplatnú pre absenciu písomnej formy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z.z. s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010

Z.z., z ktorého dôvodu bola povinná žalovaná uhradiť žalobcovi len poskytnutú istinu úveru 250,- Eur
a keďže sumu 49,36 Eur už na účet žalobcu poukázala, súd prvej inštancie túto čiastku odpočítal od
istiny poskytnutého úveru a zaviazal tak žalovanú na zaplatenie žalobcovi len sumy 200,64 Eur. Z vyššie
uvedených dôvodov nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie uplatneného poplatku vo výške 1,05 Eur
a zamietol tiež žalobu v časti, ktorou žalobca požadoval náhradu skutočne vynaložených nákladov v

celkovejvýške65,-Eur,spoukazomnačl.IV.bod5Rámcovejzmluvydôvodiac,žežalobcanepreukázal,
aké náklady skutočne vynaložil a ako k tejto paušálne stanovenej sume v skutočnosti dospel, rovnako
ako nepreukázal, či vôbec a akým spôsobom doručoval žalovanej urgencie a upomienky žalovanej, s
ktorých existenciou tento nárok spája. Uviedol tiež, že vo svojej podstate ide o neprimeranú sankciu
spojenú s omeškaním dlžníka, keď tieto náklady tvoria z celkovej sumy poskytnutého úveru až 65%, čo

posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák.) s následkom jej neplatnosti
(§ 53 ods. 5 Obč. zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že súd považoval za oprávnený len nárok na
zvyšnú,doposiaľneuhradenúčasťistinyvsume200,64Eur,pretozaviazalžalovanú,abyuvedenúsumu
zaplatila žalobcovi. Žalovaná sa zároveň dostala do omeškania, keďže uvedenú sumu bola povinná
uhradiť do 19.01.2015, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

200,64 Eur od 20.01.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalovanej sumy zamietol súd žalobu ako
nedôvodnú. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Žalobca si návrhom na začatie konania uplatnil nárok v sume 316,05 Eur,
súd mu priznal 200,64 Eur (63% uplatneného nároku) a vo zvyšnej časti 115,41 Eur (37%) jeho žalobu

zamietol. Čistý úspech žalobcu v konaní je teda 26% (63% - 37%) a z uvedeného dôvodu má nárok
na náhradu 26% účelne vynaložených trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku
za žalobu v sume 18,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 80,35 Eur. Trovy právneho zastúpenia
ďalej pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby po 24,90 Eur (1. prevzatie veci a príprava
zastúpenia, 2. návrh na začatie konania), 2x režijný paušál po 8,58 Eur a 20% DPH 13,39 Eur. Podiel

26% z uvedených súm trov konania je v prípade súdneho poplatku 4,81 Eur, a v prípade trov právneho
zastúpenia 20,89 Eur. Súd zaviazal žalovanú, aby trovy konania v uvedenej výške nahradila žalobcovi
na účet jeho právneho zástupcu.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla

žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu a uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené
v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. (nesprávne skutkové a právne závery), navrhovala odvolaciemu
súdu jeho zrušenie, prípadne zmenu a to tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Uvádzala, že
zmluva uzatvorená medzi stranami, je síce zmluvou spotrebiteľskou, úver jej poskytnutý však nemožno
považovať za spotrebiteľský úver, keďže v zmysle Zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.

minimálna výška poskytnutého spotrebiteľského úveru musí byť aspoň 100,- Eur a minimálne trvanie
obdobia splatnosti musí byť viac ako 3 mesiace. V zmysle zmluvy sa síce žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 250,- Eur s krátkodobým čerpaním, avšak
dohodnutá dĺžka splatnosti nepresahuje 3 mesiace, z ktorého dôvodu je potrebné tento úver považovať
za iný úver. Dôvod, prečo sa táto zmluva nazýva Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je

skutočnosť, že v zmysle Rámcovej zmluvy v bode 6.2 je klient oprávnený požiadať o predĺženie
obdobia splatnosti poskytnutého úveru, čo v prípade, ak toto využije, by sa poskytnutý úver stal
úverom spotrebiteľským. Podľa jej názoru žalobca takto konal, aby mohol vyberať nezákonné poplatky
za predĺženie obdobia splatnosti poskytnutého úveru, ktoré mnohonásobne prekračujú poplatok zaposkytnutie úveru. Žalobca týmto skrátil obdobie splatnosti spotrebiteľského úveru, čím sa stal úver
iným úverom práve z dôvodu vyberania poplatkov, ktoré nemajú oporu v zákone. Poplatok, ktorý vyberal
žalobca, nie je ustanovený zákonom ani uvedený v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalobca

týmto zavádzal jednotlivých spotrebiteľov, ale aj kontrolné orgány ba aj súd. Pokiaľ žalobca vyberal
poplatky za predĺženie obdobia splatnosti úveru, tak bol povinný tieto zakomponovať do RPMN a
celkovej odplaty za poskytnutý úver, ako aj celkových nákladov spotrebiteľa za poskytnutý úver. V
prípade, ak by sa z iného úveru mal stať úver spotrebiteľský, žalovaná ako spotrebiteľka z dôvodu, aby
bola prekročená minimálna doba splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorou sú 3 mesiace, by musela

zaplatiť 3x finančnú sumu po 49,36 Eur, čo spolu predstavuje 150,08 Eur, ktorú sumu by rovnako
bol musel žalobca zakomponovať do RPMN ako aj celkovej odplaty, čím by bola prekročená horná
povolená hranica odplaty za spotrebiteľský úver. Pokiaľ spotrebiteľ žiadal o predĺženie splatnosti úveru,
takžiadalibato,načomápodľazmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúverunárok,alebonačobolpodľa
predmetnej rámcovej zmluvy oprávnený. Preto bolo nutné poplatok za predĺženie obdobia splatnosti
zakomponovať do RPMN aj celkovej odplaty, čo ale žalobca neurobil. Podľa jej názoru týmto spôsobom

žalobca obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch, z ktorého dôvodu musí byť takáto zmluva neplatná
a tiež aj rozporná s dobrými mravmi. Skrátenie minimálneho obdobia termínu splatnosti spotrebiteľského
úveru je neprijateľnou podmienkou za účelom nadobudnutia úžery a nekalej obchodnej praktiky, z
ktorého dôvodu zmluva musí byť neplatná. Ďalším dôvodom neplatnosti zmluvy je podľa nej skutočnosť,
že žalobca jej poskytol úver z financií bezdôvodného obohatenia seba samého, ktoré bol povinný

vydať buď jednotlivým spotrebiteľom, na ktorých sa bezdôvodne obohatil, alebo štátu. Takto žalobca
konal voči každému jednotlivému spotrebiteľovi, pričom každý jeden poskytnutý spotrebiteľský úver bol
preukázateľne minimálne bezúročný a bezpoplatkový. Ak žalobca vyberal poplatky za poskytnuté úvery,
na tomto sa bezdôvodne obohacoval, čím konal v rozpore so zákonom. Zmluva musí byť neplatná aj
z dôvodu, že plnenie zo strany žalovanej nebolo možné, keďže žalovaná sa stala dočasným majiteľom

financií bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na úkor jednotlivých spotrebiteľov, ktoré táto musí vydať
tomu, komu náležia, v tomto prípade štátu. Pokiaľ súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 200,64
Eur s úrokom z omeškania, tak potom o tieto financie ochudobnil štát. Podľa nej by bolo spravodlivé,
aby štát žaloval žalobcu, aby tento vrátil zisk z bezdôvodného obohatenia sa na úkor jednotlivých
spotrebiteľov a zaplatil spätne všetky súdne poplatky, ktoré zaplatili spotrebitelia ako aj súdne trovy,

ktoré doteraz spotrebitelia zaplatili, keď nespravodlivo prehrali súd.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že trvá na svojej skutkovej
i právnej argumentácii a pokiaľ by aj súd posúdil zmluvu medzi stranami ako neplatný právny úkon,
žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Súčasne

uviedol, že v časti prevyšujúcej istinu a zákonný úrok berie žalobu späť a žiada, aby v tejto časti súd
konanie zastavil a súčasne si uplatnil náhradu trov, ktoré mu vznikli z titulu trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní.

7. Žalovaná vo svojej písomnej reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedla, že nesúhlasí s čiastočným

späťvzatím žaloby, pretože pokiaľ žalobca takýto úmysel má, nech vezme žalobu späť v celom rozsahu.
Žalobca uviedol súd do omylu, keď zamlčal skutočnosť vyplatenia finančnej sumy zo strany žalovanej
vo forme poplatku za predĺženie obdobia splatnosti poskytnutia pôžičky, čím mal v úmysle žalovanú
poškodiť na jej právach podľa § 375 Trestného zákona a Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Týmto spôsobom nadobudol žalobca značné množstvo finančných prostriedkov a prostredníctvom

poskytovaniaspotrebiteľskýchúverovlegalizovalpríjemnadobudnutýtrestnoučinnosťou,čojevrozpore
so zákonom. Z uvedených dôvodov preto zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi musia byť považované za
neplatné ako rozporné so zákonom s tým, že plnenie zo strany spotrebiteľa nie je možné.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak

rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

12. Predtým, ako odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu, najskôr skúmal
podmienky prípustnosti odvolania z hľadiska spôsobilého predmetu odvolania (§ 201 O.s.p. - teraz §

355 CSP).

13. Odvolanie žalovanej smerovalo proti celému napadnutému rozsudku, teda proti všetkým jeho
výrokom. Odvolanie je prípustné proti rozsudku, avšak strana môže podať odvolanie iba proti takému
rozsudku,ktorýmjejbolaspôsobenáurčitáujma,tedaktorýbolvydanývjejneprospech.Pokiaľžalovaná

podala odvolanie aj proti zamietajúcej časti rozsudku (výrok II.), bolo potrebné jej odvolanie v tejto časti
považovať za odvolanie, ktoré bolo podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená (§ 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p. - teraz 386 písm. b/ CSP). Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie žalovanej
v časti, ktorou smerovalo proti zamietajúcej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie odmietol.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie v jeho zostávajúcej časti podala
v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa §
359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho ďalších napadnutých častiach (vyhovujúcej
časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania medzi stranami sporu) je potrebné ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP.

17. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania, odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok
žalovanej smeruje proti nezákonnosti uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov a odplaty za
poskytnutý úver, ktoré považuje za nezákonné, priečiace sa dobrým mravom a obchádzajúce zákon,
na zaplatenie ktorých však súd prvej inštancie žalovanú svojim rozhodnutím v jeho vyhovujúcej časti
nezaviazal (bola zaviazaná len na vrátenie istiny úveru), s neopodstatnenosťou ktorých nárokov sa

vysporiadal zamietajúcou časťou svojho rozhodnutia, ktorá suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá
nebola, z ktorého dôvodu tieto námietky odvolací súd ani vecnému prieskumu nepodrobil.

18. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie zmluvu uzatvorenú medzi stranami nesprávne
právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

19. Je síce pravdou, že zmluva uzavretá medzi stranami vychádzajúc z jej obsahu (bez ohľadu na to,
ako bola žalobcom označená) nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na
ust. § 1 ods.3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažnýchprostriedkov na dobu kratšiu ako tri mesiace, t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov, uvedená
nesprávnosť je však bez dopadu na vecnú správnosť výrokovej časti vyhovujúceho rozhodnutia. Medzi
stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, uzatvorenú na diaľku podľa zákona č. 266/2005 Z.z., na

ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva, ktorá sa síce neriadi ustanoveniami
zákona o spotrebiteľských úveroch, na jej základe však preukázateľne poskytol žalobca žalovanej úver
vo výške 250,- Eur, ktorý sa táto zaviazala v zmysle zmluvy vrátiť, avšak na jeho účet poukázala, čo
v priebehu sporu nespochybňovala, len sumu 49,36 Eur, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie túto
vecne správne zaviazal k vráteniu jeho nesplateného zostatku vo výške 200,64 Eur s príslušným úrokom

z omeškania. S namietanou neplatnosťou zmluvy v časti poplatkov a uplatňovaných nákladov sa súd
prvej inštancie vysporiadal prostredníctvom zamietajúcej časti svojho rozhodnutia, keď tieto posúdil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák.) s následkom neplatnosti zmluvy v
tejto časti (§ 53 ods. 5 Obč. zákonníka), z ktorého dôvodu nárok na ich zaplatenie žalobcovi nepriznal
za súčasného záveru tiež o neplatnosti dojednanej zmeny zmluvy, pokiaľ ide o splatnosť poskytnutého
úveru. Dôvody neplatnosti zmluvy uvádzané žalovanou sa vzťahujú len na časť dotknutého právneho

úkonu, preto je vychádzajúc z ust. § 41 OZ neplatnou len táto časť, keďže z povahy právneho úkonu a
z jeho obsahu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. V nadväznosti na vyššie
uvedené, vecne správne súd vychádzajúc z pomeru úspechu žalobcu, zaviazal za aplikácie ust. § 146
ods. 2 veta druhá v spojitosti s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tiež žalovanú k náhrade trov konania žalobcovi.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovanej ako nespôsobilé k zmene
napadnutého rozhodnutia.

21. Odvolací súd považuje za potrebné záverom uviesť, že ani odlišná právna kvalifikácia zmluvy,
jej posúdenie ako neplatnej v celom rozsahu, by nemala dopad na vecnú správnosť výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia v jeho vyhovujúcej časti, pretože v tom prípade by síce nárok žalobcu nebol
kvalifikovaný ako plnenie zo zmluvy, ale v dôsledku záveru o neplatnosti zmluvy by nastúpil právny režim
bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc z ktorého by nastúpila povinnosť strán vrátiť si navzájom to,
čo si plnili. Keďže žalobca preukázateľne ako už bolo vyššie uvedené plnil žalovanej vo výške 250,-
Eur, ktorá tieto peňažné prostriedky nesporne prevzala, z ktorých ako nerozporovala vrátila len časť,

na zvyšok v rovnakej výške, ako v prípade plnenia zo zmluvy, teda vo výške, ako ju zaviazal k tejto
povinnosti súd prvej inštancie, by tak bola zaviazaná vo vzťahu k žalobcovi, i keď z iného právneho titulu.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak v odvolaním dotknutých častiach vo výroku vecne správny,
preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 CSP v jeho napadnutých častiach (výroky I. a III.) potvrdiť.

Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, s
ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

23. V konečnom dôsledku vo vzťahu k dispozitívnemu úkonu žalobcu, ktorý v priebehu odvolacieho
konania vzal späť žalobu v časti uplatnených nárokov presahujúcich priznanú mu istinu a zákonný úrok z

omeškania, ktoré boli súdom prvej inštancie vyhodnotené ako neopodstatnené s následkom zamietnutia
žaloby vo vzťahu k nim, vzhľadom k tomu, že táto časť rozhodnutia nebola dotknutá suspenzívnym
účinkom odvolania, pričom žalobca späťvzatie žaloby čo do tejto časti doručil súdu až po uplynutí
lehoty na podanie odvolania, súd sa ním nezaoberal, keďže nenastali účinky, ktoré zákon s takýmto
dispozitívnym úkonom spája.

24. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane sporu
v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).