Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/151/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108221763
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7108221763.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: Q. K., G.. XX.

X. XXXX, K. K. X/X/X, XXXX Z., P., U. A. P. P., zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Žižkova č. 6, proti žalovaným: 1) T.. M. C., G.. X. X. XXXX, K. Z. C., B.Á.
Č.. X, zastúpený JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, 2)
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená JUDr. Radovanom
Hraboveckým, advokátom so sídlom v Bratislave, Panenská č. 24, 3) L & B kontakt s.r.o., Lorinčík č. 57,
Lorinčík, IČO: 31 724 761, zastúpený JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Rázusova č. 1, o zaplatenie 692 723,89 Eur (20 869 000,- Sk) s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 3. rade trovy právneho zastúpenia na účet
JUDr. Richarda Kovalčíka, advokáta, vo výške 11 534,07 Eur a na účet právneho zástupcu žalovaného
v 2. rade JUDr. Radovana Hraboveckého, advokáta, vo výške 12 698,19 Eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 59,76 Eur na účet Okresného súdu Košice
I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 14. 8. 2008 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade
zaplateniasumy692723,89Eurspríslušenstvomanáhradytrovkonania.Žalobcavžalobeuviedol,žeje
vlastníkomnehnuteľnostievidovanejSprávoukatastraC.,okresC.T.,obecC.-A.M.,katastrálneúzemie
A. M. zapísanej na LV č. XXXXX ako meštiansky dom ležiaci na parcele č. XXX so súpisným č. XXX

na pozemku parcela č. XXX o výmere 1255 m2. Ku dňu podania žaloby na liste vlastníctva sú zapísaní
ako vlastníci nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade (v pomere 4/7) a žalovaný v 2. rade (v pomere 3/7).
Žalobca si v konaní pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 40C/450/1992 uplatnil vlastnícke právo
v prospech žalobcu. Napriek skutočnosti, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, je mu znemožnené
akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetom svojho vlastníctva. Žalobca sa preto domáha zaplatenia
bezdôvodného obohatenia za obdobie september 2006 až august 2007 vo výške 10 180 000,- Sk,
celkovo sa žalobca za obdobie dvoch rokov domáha zaplatenia 20 869 000,- Sk. Žalobca je dôchodcom

s trvalým pobytom v Spolkovej republike Rakúsko, jeho mesačný príjem je vo výške 704,95 Eur.

Uznesením zo dňa 8. 10. 2013 č.k. 15C/151/2008-133 súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný v 3.
rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 173 136,94 Eur s príslušenstvom.Žalovaní v 1. a 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 4. 6. 2014 žiadali žalobu
žalobcu zamietnuť. Tvrdenie žalobcu prezentované v konaní, podľa ktorého je údajne vlastníkom

sporných nehnuteľností, sa nezakladá na pravde. Žalovaní poukázali na absenciu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ako aj skutočnosť, že finančné očakávania žalobcu, ktorý sa domáha z titulu
údajného užívania sporných nehnuteľností, nie sú legitímne. Nárok, ktorého sa v tomto konaní žalobca
domáha, nemá žiaden právny základ. Krajský súd v Košiciach na pojednávaní dňa 21. 5. 2014 žalobu,
v ktorej skúmal vlastnícke právo žalobcu a jeho právnych predchodcov k nehnuteľnostiam, zamietol.

Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30. 9. 2014 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu,
že odvolací súd o odvolaní rozhodol, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh žalobcu
zamietol, pričom rozsudok odvolacieho súdu sa stal právoplatným. Z dôvodu právoplatného rozsudku
odvolacieho súdu je skutkový základ veci vedenej na Okresnom súde Košice I nepochybný a súd je
viazaný výrokom právoplatného rozsudku vydaným v odvolacom konaní.

Uznesením zo dňa 5. 3. 2009 č.k. 15C/151/2008-50 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 46C/450/1992. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15. 4. 2009.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaných v 1., 2. a 3. rade, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom zo dňa 24. 3. 2010 č.k. 46C/450/1992-649 v právnej veci žalobcu Q. K. proti žalovanému
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a spol. o určenie veci do dedičstva Okresný súd Košice I určil, že

nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území C. - A., obec C., okres
C. T., parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1225 m2, dom č. XXX v celosti patrí do dedičstva po
nebohom V.. U. B. O., P.. C. N. Q., G.. Z. M. V. XX. X. XXXX, J.. V.Q. XX. X. XXXX.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 9. 12. 2010 č.k. 1Co/163/2010-859 zmenil rozsudok

Okresného súdu Košice I vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 31. 1. 2011. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného konštatoval,
že pôvodná žalobkyňa ani jej právny predchodca pre nesplnenie zákonných podmienok nemohli
deklaratórnym rozhodnutím z roku 1959 stratiť svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Pôvodná
žalobkyňamalapočasceléhoobdobia,kedynerealizovalasvojevlastníckeprávo,dostatočnúvedomosť,

napriek tomu až do doby podania žaloby svoje vlastnícke nároky žiadnym spôsobom neuplatňovala.
Oprávnená osoba ani jej právny nástupca sa nemôžu domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa
všeobecných predpisov ani formou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a svojich nárokov sa mali
domáhať podľa § 6 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. Žalobca ani jeho právna predchodkyňa so zreteľom na
nedostatok zákonom stanoveného štátneho občianstva, resp. bydliska na území bývalej ČSR nespĺňali

podmienky pre obnovenie svojho vlastníctva spôsobom uvedeným v zákone č. 87/1991 Zb.

Žalobca bol na pojednávanie nariadené dňa 26. 1. 2015 Okresným súdom v Leopoldstadte riadne a
včas predvolaný, žalobca sa nedostavil a ospravedlnil sa súdu pre črevné problémy.

Na pojednávanie nariadené dňa 7. 4. 2015 sa žalobca nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný,
preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

Žalovaný v 1. rade vo výpovedi uviedol, že za užívanie nehnuteľnosti nikdy nájomné nepoberal a bol len
dočasným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, a to z toho dôvodu, že poskytol pôžičku. V uzavretej zmluve

bolo dohodnuté, že všetky práva a povinnosti si bude plniť vlastník, ktorý aj bral nájomné, jednalo sa
o žalovaného v 3. rade.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
má plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Aktívna vecná legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z
§ 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu

oprávneným. Je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho
majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vecnou legitimáciou je teda stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide

(je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Bezdôvodné obohatenie je konštruované
ako záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 692 723,89 Eur (20 869 000,-
Sk). Bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť tak, že žalobcovi bolo znemožnené akýmkoľvek spôsobom
nakladať s predmetom vlastníctva žalovanými, ktorí ku dňu podania žaloby boli zapísaní ako vlastníci

predmetnej nehnuteľnosti - žalovaný v 1. rade v pomere 4/7, žalovaný v 2. rade v pomere 3/7, neskôr
žalovaný v 3. rade v pomere 4/7 a 3/7.
Na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 46C/450/1992 bol žalobca v konaní o určenie, že predmetná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, neúspešný, lebo odvolací súd vo veci právoplatne rozhodol tak, že
žalobu zamietol v celom rozsahu.

Z hľadiska hmotnoprávneho vzťahu teda žalobca nie je v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia
nositeľom oprávnenia domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, nie je v prejednávanej veci
aktívne vecne legitimovaný, lebo žalobca nebol a ani nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Nemožno tvrdiť, že sa jedná o subjekt, v ktorého majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku, keďže
nikdy nebol žalobca a ani jeho právni predchodcovia vlastníkmi nehnuteľnosti.

Súd je viazaný výrokom právoplatného rozsudku (§ 159 ods. 2 O.s.p.) a podanie mimoriadneho
opravného prostriedku (dovolania) nemá pre rozhodnutie o vydanie bezdôvodného obohatenia žiadny
právny význam.

Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, pre nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Návrh žalobcu na prerušenie konania vznesený na pojednávaní dňa 7. 4. 2015 podľa § 109 ods. 2
písm. c/ O.s.p. z dôvodu podaného dovolania, o ktorom Najvyšší súd SR doposiaľ nerozhodol, pričom
výsledok konania spôsobí nepriaznivé dôsledky pre žalobcu také, že nároky žalobcu sa premlčia, súd
zamietol.

Pre posúdenie nároku žalobcu v tomto konaní nie je rozhodujúce, či prebieha iné konanie o dovolaní,
a to z dôvodov vyššie uvedených. Súd je povinný prerokovať vec bez zbytočných prieťahov a vykonať
spravodlivosť v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu SR č. 21/2000).Uznesením zo dňa 25. 9. 2014 č.k. 15C/151/2008-204 súd návrh na prerušenie konania vznesený
žalobcom z rovnakých dôvodov podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. zamietol.

Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa§15aods.2O.s.p.účastníkmôžeuplatniťnámietkuzaujatostipodľaodseku1najneskôrnaprvom
pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť

o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Podľa § 15a ods. 3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre
ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 5 O.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd

na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Na pojednávaní konanom dňa 7. 4. 2015 vzniesol žalobca námietku zaujatosti podľa § 15a ods.
1 O.s.p. s odôvodnením, že právny zástupca žalobcu požiadal súd o odročenie termínu pojednávania
vytýčeného na deň 7. 4. 2015 pre kolíziu pojednávaní a žiadosti právneho zástupcu žalobcu nebolo

vyhovené. Neodročením pojednávania vystavuje konajúca sudkyňa žalobcu a jeho právneho zástupcu
do pozície, kedy mu je znemožnené účinné uplatňovanie nárokov žalobcu.
Súd vyhodnotil námietku zaujatosti podľa § 14 ods. 3 O.s.p. ako námietku žalobcu spočívajúcu v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci, preto námietku zaujatosti nadriadenému súdu nepredkladal (§15a
ods. 5 O.s.p.) a vo veci dňa 7. 4. 2015 rozhodol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustálenej súdnej praxe právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi ustanovenej náhrady

trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež
súvisia, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy SR (Nález Ústavného súdu sp. zn. 1ÚS 119/2012 zo dňa 16. 5. 2012).

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť

výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by
inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania.
Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia musí vždy vychádzať z
posúdeniavšetkýchrelevantnýchokolnostíkonkrétnejvecivrátaneokolnostídemonštratívneuvedených
v druhej vete § 150 ods. 1 O.s.p.. Pri posúdení veci, či sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na

majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a vziať do úvahy to, aké
sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, a to, aký bude dopad aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p.
na majetkové pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto
ustanovenia môže byť v určenej veci to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol
postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka

občianskeho súdneho konania a podobne.

Pri rozhodovaní o trovách konania v danej veci súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre aplikáciu
podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a nejde o výnimočný prípad, v ktorom pri zohľadnení okolností danej veci,ako aj okolností na strane účastníkov konania, by bolo použitie citovaného ustanovenia namieste. Ako
vyplýva z predložených majetkových pomerov žalobcu, jeho dôchodok je vo výške 704,95 Eur.
Vdanomprípadesúdzohľadnilokolnosť,žežalobcaneuviedolvpriebehukonaniažiadnetakéokolnosti,

ktoré by na jeho strane zakladali dôvody hodné osobitného zreteľa, majetkové, či zárobkové pomery, pre
ktoré by sa žalovaným nemala priznať náhrada trov konania. Práve s poukazom na predmet konania vo
veci samej, zrejme bezúspešné uplatňovanie práva pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
súd priznal žalovaným náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Trovy právneho zastúpenia žalovaných v 1. a 3. rade tvorí odmena advokáta za úkony právnej služby
vykonané do 30. 5. 2013 z hodnoty 1 úkonu právnej služby v sume 1 807,65 Eur - prevzatie a príprava
zastúpenia (rok 2009) - 1 807,65 Eur, po 30. 5. 2013 predstavuje hodnota 1 úkonu právnej služby sumu
1 032,46 Eur - za prevzatie a prípravu zastúpenia (žalovaný v 3. rade) 1 032,46 Eur, vyjadrenie zo dňa
23. 5. 2014 - 1 032,46 Eur, vyjadrenie zo dňa 23. 5. 2014 - 1 032,46 Eur, účasť na pojednávaní dňa 19.
6. 2014 - 258,12 Eur, účasť na pojednávaní dňa 19. 6. 2014 - 258,12 Eur, účasť na pojednávaní dňa

30. 9. 2014 - 1 032,46 Eur, účasť na pojednávaní dňa 30. 9. 2014 - 1 032,46 Eur, účasť na pojednávaní
dňa 7. 4. 2015 - 1 032,46 Eur, účasť na pojednávaní dňa 7. 4. 2015 - 1 032,46 Eur, spolu 7 743,46 Eur,
režijný paušál rok 2009 - 1 x 100,- Sk, rok 2014 - 7 x 8,04 Eur, rok 2015 - 2 x 8,39 Eur, spolu 75,68 Eur,
spolu odmena advokáta 9 626,79 Eur + 19 % DPH za úkony do 31. 12. 2010 - 343,45 Eur, 20 % DPH
za úkony od 1. 1. 2011 - 1 563,83 Eur, spolu odmena advokáta vrátane DPH predstavuje 11 534,07 Eur

podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Odmenu právneho zástupcu žalovaného v 2. rade tvoria úkony právnej služby za prevzatie a prípravu
zastúpenia dňa 12. 5. 2014, účasť na pojednávaní dňa 19. 6. 2014, vyjadrenie zo dňa 25. 9. 2014 vo
veci prerušenia konania, vyjadrenie zo dňa 29. 9. 2014, účasť na pojednávaní dňa 30. 9. 2014, účasť

na pojednávaní dňa 26. 1. 2015, účasť na pojednávaní dňa 7. 4. 2015, tarifná odmena za jeden úkon
právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb je vo výške 1 807,65 Eur, 1 807,65 Eur x 6 úkonov = 10 845,90 Eur,
režijný paušál za jednotlivé úkony právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2014 - 9,65 Eur
vrátane DPH, režijný paušál za rok 2015 - 10,07 Eur vrátane DPH, spolu režijný paušál 59,98 Eur,

náhrada za stratu času podľa § 15 a § 17 citovanej vyhlášky vzniknutú účasťou na pojednávaní dňa 19.
6. 2014 - jedna šesťdesiatina výpočtového základu za každú začatú polhodinu, t.j. 16,08 Eur vrátane
DPH, 289,44 Eur vrátane DPH, náhrada za stratu času na pojednávaní konanom dňa 30. 9. 2014 -
289,44 Eur vrátane DPH, za účasť na pojednávaní dňa 26. 1. 2015 - 67,10 Eur vrátane DPH, za účasť
na pojednávaní dňa 7. 4. 2015 - 301,97 Eur vrátane DPH, spolu 947,95 Eur,

náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 a § 16 citovanej vyhlášky vzniknutých účasťou na pojednávaní
dňa 19. 6. 2014 - cesta motorovým vozidlom Bratislava - Košice - Bratislava v celkovej výške 278,98 Eur,
vzniknutých účasťou na pojednávaní dňa 30. 9. 2014 v celkovej výške 263,75 Eur (cesta motorovým
vozidlom Mercedes Benz N350 Cdi, priemerná spotreba 6,9 l MN na 100 km) Bratislava - Košice
- Bratislava, vzniknutých účasťou na pojednávaní dňa 26. 1. 2015 vo výške 47,49 Eur, účasťou na

pojednávaní dňa 7. 4. 2015 vo výške 254,14 Eur vrátane DPH podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovnýchnáhradáchvzneníneskoršíchprávnychpredpisov,spolu844,36Eur.Celkovávýškanáhrady
trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 12 698,19 Eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.Z. O
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Súdnepriznalodmenuzavyúčtovanéúkonyprávnejslužbyzaúčasťnapojednávanídňa5.8.2014,lebo

pojednávanie bolo odročené a ako vyplýva z obsahu spisu, právny zástupca požiadal o jeho odročenie,
za písomné vyjadrenie zo dňa 29. 9. 2014 vo veci účasti na pojednávaní, za písomné vyjadrenie zo dňa
31. 3. 2015 vo veci odročenia pojednávania, lebo vyúčtované úkony nepovažoval za účelne vynaložené.

Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 11. 2014 č.k. 15C/151/2008-243 bola priznaná odmena

prekladateľke O.. B. O. vo výške 19,92 Eur, ktorá bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 19. 3. 2015 č.k. 15C/151/2008-293 bola priznaná odmena
prekladateľke O.. B. O. vo výške 39,84 Eur, ktorá bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu. O
povinnosti žalobcu zaplatiť trovy štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).