Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/25/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720203078
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6720203078.1

Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: V. G., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX, XXX XX E. J. E., zast.
JUDr. Mariánom Slosjarom, advokátom so sídlom Bakossova 14464/3G, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: A. G., J.. XX.XX.XXXX, G. Z.. Z. XXX, XXX XX O., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.07.2020 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil žalovanému, aby nenakladal so svojím spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1, resp. zdržal sa
konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v Obci O., okres H., katastrálne územie O., evidovaným na liste vlastníctva číslo XX vedenom
Okresným úradom H. pre okres H., a to: pozemok parc. KN „C“ č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 839 m2, pozemok parc. KN „C“ č. XXX, záhrada o výmere 813 m2 a stavba - rodinný dom
súp. č. XX, postavený na parc. KN „C“ č. XXX, konania, ktorým by uvedené nehnuteľnosti zaťažil ako aj
konania, ktorým by k uvedeným nehnuteľnostiam zriadil vecné bremeno alebo právo tretej osoby, a to až
do právoplatného skončenia konania o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony začatého
proti žalovanému na základe návrhu žalobcu.

2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených
nehnuteľností. Od 11.06.2020 je po mozgovej príhode v lekárskej starostlivosti, toho času v Nemocnici
H. na Oddelení pre dlhodobo chorých. Zdravotný stav žalovaného je stabilizovaný, avšak natoľko zlý,
že žalovaný nie je schopný rozpoznávať svoje konanie, neovláda svoje správanie, má pomerne vážne
a dlhodobé výpadky pamäte a nie je spôsobilý na právne úkony. Z tohto dôvodu podal žalobca ako syn
žalovaného na Okresný súd Zvolen návrh na obmedzenie spôsobilosti žalovaného na právne úkony.

3. Až do dňa 11.06.2020 obýval žalovaný vyššie popísané nehnuteľnosti. Druhý podielový spoluvlastník,
sestra žalovaného, nehnuteľnosti neobýval ani ich iným spôsobom nevyužíval. Už dňa 12.06.2020 sa za
asistencie polície druhá spoluvlastníčka dostala do nehnuteľnosti, pričom vymenila zámky a všetky veci
žalovaného údajne zavrela do jednej miestnosti, ktorá údajne mala byť zapečatená. Syn spoluvlastníčky
sa bol v nemocnici informovať o zdravotnom stave žalovaného, konkrétne na to, či žalovaný vidí,
pričom žalovaného následne odmietol navštíviť a odišiel. Od začiatku roka 2020 žalovaný so sestrou
viedol pomerne krátku listinnú korešpondenciu týkajúcu sa zrušenia a vyporiadania ich podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe týchto skutočností má žalobca dôvodnú
obavu z toho, aby žalovaný nevykonal právny úkon, ktorým by sa bezodkladne alebo nevýhodným
spôsobom zbavil alebo by stratil svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo ktorým by zaťažil
nehnuteľnosti, prípadne zriadil vecné bremeno alebo právo v prospech tretej osoby.

4. K návrhu žalobca pripojil svoj rodný list, prepúšťaciu správu z 19.06.2020 vypracovanú neurologickým
oddelením jednotky intenzívnej starostlivosti v Nemocnici X. pre žalovaného, potvrdenie Nemocnice
H., oddelenia pre dlhodobo chorých o prijatí žalovaného a potvrdenie o jeho zdravotnom stave
a korešpondenciu medzi právnym zástupcom žalovaného a jeho sestrou ohľadom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z januára, februára a mája 2020.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Neodkladným opatrením súd zasahuje do právnych pomerov strán sporu bez riadneho dokazovania
a bez výsluchu druhej strany, keď má za osvedčené, že zásah súdu je z dôvodu ťažko napraviteľného
následku naliehavý a neznesie odklad. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy
pomerov. Súd však musí mať aspoň osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú zásah súdu do právnych pomerov strán sporu.

11. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade nespĺňa ani jednu zo
základných podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia. Základným nedostatkom tohto návrhu
je absencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Neexistuje nárok žalobcu, ktorému by
mala byť poskytnutá ochrana. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je len rodinnoprávny. Žalobca nemá
k predmetným nehnuteľnostiam žiadne práva ani neosvedčil žiadnu pohľadávku, ktorú by mal voči
žalovanému, a ktorej uspokojenie by mohlo byť ohrozené zbavovaním sa majetku žalovaného. Z návrhu
je možné iba dedukovať záujem žalobcu na ochranu vlastníckych práv samotného žalovaného, ktorej sa
však nemôže domáhať neodkladným opatrením proti nemu. Spôsobilosť žalovaného na právne úkony
doposiaľ nebola obmedzená. Žalovaného preto nemožno obmedziť v nakladaní s jeho majetkom. Takýto
zásah do práv a slobôd žalovaného považuje súd za nezákonný. Ak bude v konaní o obmedzenie
spôsobilosti žalovaného na právne úkony riadne a odborne preukázané duševné ochorenie, ktoré
spôsobuje, že žalovaný nie je schopný chápať význam a dôsledky svojich právnych úkonov, bude
môcť žalobca, prípadne iná osoba ako jeho opatrovník napadnúť právny úkon urobený v tejto duševnej
chorobe ako úkon neplatný. Dopredu však nie je možné prejudikovať nespôsobilosť žalovaného na
právne úkony bez riadneho dokazovania a preventívne obmedziť úkony žalovaného.

12. Ani podmienka nevyhnutnosti zásahu súdu neodkladným opatrením nebola v tomto prípade splnená.
Súd nemal osvedčenú hrozbu akéhokoľvek úkonu zo strany žalovaného. V negociáciách o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva žalovaného zastupuje právna zástupkyňa, ktorá posledným známym
úkonom iba navrhla riešenie, avšak nie je známe, či bol návrh prijatý ani či bol vypracovaný návrh zmluvy,
ktorým by došlo k akémukoľvek nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami. Súd považuje za potrené
aj poukázať na skutočnosť, že v prípade uzavretia zmluvy týkajúcej sa akýchkoľvek nehnuteľností by
bolo potrebné úradné overenie podpisu žalovaného. Súd má však z výpisu z katastra nehnuteľností

preukázané, že na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie O., obec O., okres H., je zapísaná
poznámka o začatí konania o obmedzení spôsobilosti žalovaného na právne úkony.

13. Podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „katastrálny zákon“),
poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou,
alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

14. Teda aj v prípade, že by došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, ktorej predmetom by boli dotknuté
nehnuteľnosti, začaté konanie o spôsobilosti žalovaného na právne úkony by bránilo pokračovaniu
vkladového konania. Katastrálny zákon teda podľa názoru súdu v tomto prípade poskytuje žalovanému
dostatočnú ochranu jeho práv. Akýkoľvek právny úkon žalovaného v prípade preukázania duševnej
choroby žalovaného bude navyše napadnuteľný ako neplatný. V neposlednom rade súd nemal ani
osvedčené, že by prípadné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebolo v záujme žalovaného,
nakoľko nešlo o bezplatný právny úkon alebo o plnenie, ktoré majetková hodnota by bola vzhľadom
na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok I.). Neboli splnené podmienky
pre vydanie neodkladného opatrenia, a to ani osvedčenie existencie právneho nároku žalobcu, ani
osvedčenie naliehavej potreby zásahu súdu do práv a pomerov strán.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Keďže žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci
samej, vydaním tohto uznesenia konanie končí. Súd preto v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o
trovách tohto konania. Žalobca nemal žiadny úspech, a preto by mal mať žalovaný v zmysle § 255 CSP
nárok na náhradu trov konania. V tomto konaní mu však žiadne trovy doposiaľ nevznikli, ani mu vzniknúť
nemohli, preto mu súd v zmysle § 257 CSP právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa
ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.