Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19Csp/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217216296
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217216296.1

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci
žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO 35 831 154, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Ján Šoltés, AK Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: V. Z., G..
XX.XX.XXXX, K. F. X, Bratislava, o zaplatenie 237,69 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 237,69 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne

od 21.06.2017 do zaplatenia, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok sumu 16,50 € a trovy
právneho zastúpenia v sume 73,01 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.07.2017, sa domáhal právny predchodca žalobcu Všeobecná
úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155, vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 237,69 € s príslušenstvom. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú

na náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu si uplatnil prostriedky procesného útoku ako
veriteľom, ktorý s dlžníkom - žalovanou dňa XX.XX.XXXX uzavrel zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej
viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku
dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 200,- € a
bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,- €. Žalovaná si neplnila svoje

povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých
pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 04.06.2017 nový výpis z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny,
poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s
konečnýmzostatkomnaúhraduvovýške237,69€.Žalovanásinesplnilapovinnosťuhradiťsvojpeňažný
záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2017,

t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.06.2017, preto si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok na úhradu
úrokov z omeškania v zákonnej výške. Podaním doručeným súdu dňa 22.09.2017 oznámil žalobca
súdu svoje právne nástupníctvo vo veci z titulu postúpenia pohľadávky zo žalobcu VÚB a.s. na žalobcu
Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky z 30.06.2017.

2. Súd doručoval žalovanej žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach

a výzvou na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa
10.08.2017, žalovaná uznesenie osobne prevzala dňa 17.10.2017. Žalovaná na doručený návrh žalobcu
nereagovala, k veci sa nevyjadrila. Súd zároveň zistil, že žalovaná nemá aktivovanú elektronickú
schránku na doručovanie.

3. Kontumačný rozsudok pred nariadením pojednávania predstavuje sankciu za absenciu povinnosti

tvrdiť a dôkaznú povinnosť, žalovaný bol riadne poučený o následkoch nevyjadrenia sa k žalobe, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Základom rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorýsúdpovažujezanespornývzhľadomnato,žežalovanáskutkovétvrdeniažalobcunerozporovala.Súdho
považoval za dostatočne osvedčený obsahom žalobného z pripojených listinných dôkazov založených
v spise, vyplynulo, že žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku

dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 200,- € a
bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,- €. Žalovaná si neplnila svoje
povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých
pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 04.06.2017 nový výpis z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny,

poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s
konečnýmzostatkomnaúhraduvovýške237,69€.Žalovanásinesplnilapovinnosťuhradiťsvojpeňažný
záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2017,
t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.06.2017, preto si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok na úhradu
úrokov z omeškania v zákonnej výške.

4. Podľa § 273 Civilného sporového poriadku, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o
žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a/ uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil.

b/ v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c/ doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

5. Podľa § 276 Civilného sporového poriadku, ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o

samostatné spoločenstvo podľa § 276, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho
vydanie spĺňa každý z nich.

6. Podľa § 275 Civilného sporového poriadku, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného
obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

7. Súd konštatuje, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej na
základe rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania vo veci, resp. predbežného
prejednania veci. Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného
v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a

efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu
bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd rozhodnúť už vo
fáze konania pred pojednávaním vo veci samej rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie povinnosti. Rozsudok
pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej

pasivity procesných strán v sporovom konaní. Skutkovým základom kontumačného rozsudku bez
nariadenia pojednávania je žalobcom tvrdený skutkový stav, t.j. kontumačne sa vyhovie žalobcom
tvrdenému nároku. Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nie je sporný a súčasne
sú kumulatívne splnené zákonné podmienky podľa § 273 CSP, môže vydať kontumačný rozsudok v
neprospech žalovaného. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania

ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Písomné vyhotovenie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného neobsahuje hmotnoprávne posúdenie veci, ani nemusí citovať ustanovenia
hmotného práva. Ustanovenie § 275 CSP je špeciálnym vo vzťahu k § 220 ods. 2 a 3 CSP. Ustanovenia
§ 220 ods. 1 CSP upravujúce náležitosti rozsudku, ako aj § 220 ods. 4 CSP sa však aplikujú aj na

rozsudok pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie musí obsahovať aj poučenie o možnosti podať návrh
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 ods. 3 CSP. Vo výroku tiež súd rozhodne o nároku
na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP).

8. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.10. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalovanému. Trovy konania sú žalobcom
zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 € a náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu

advokátom v celkovej sume 73,01 € (za dva úkony právnej služby po 21,58 € za jeden úkon a režijný
paušál 2 x 8,84 €) + 20 % DPH, podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné; odvolanie možno podať do
15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje len z dôvodu, že neboli

splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písmeno b/ CSP). Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí
so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V
ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na
podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie,
ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Ak žalovaný z
ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať
návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie
vydal návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať (§ 277

CSP). Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom
žalovaného o v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis,
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového

poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že

naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Bratislava, dňa 14.12.2017

JUDr. Katarína Fakanová

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné; odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje len z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písmeno b/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa §

359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch
môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania
plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo
jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov
zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal návrhu vyhovie, rozsudok
pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať (§ 277 CSP). Návrh môže žalovaný podať
do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného o v rozsudku pre zmeškanie

súd poučí.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis,
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci

samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolaciedôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že

naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).