Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115202957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115202957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov

senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému D. I., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom J. U. XXX, o zaplatenie 3.060,68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/75/2015-98 zo dňa 22. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“)
rozsudkom zo dňa 22. 01. 2016 zamietol žalobu (prvý výrok) o zaplatenie 3.060,68 € s úrokom
z omeškania, ktorej priznania sa žalobca domáhal ako plnenia splátok úveru z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXX splatných od 20. 03. 2011 do 20. 10. 2016, uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcu J. J., a. s. a žalovaným dňa 23. 10. 2006. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý
výrok).
Súd prvej inštancie mal preukázané, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23. 10. 2006

J. J., a. s. poskytla žalovanému úver 2.987,45 €, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po
45,01 €. Splátky pôvodne splatné od 20. 02. 2012 do 20. 10. 2016 sa stali splatnými 11. 02. 2012,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Úrok z omeškania požadoval od lehoty splatnosti
jednotlivýchsplátok.Žalovanýzposkytnutéhoúveruuhradilcelkovo1.069,33€,poslednúsplátkuzaplatil
13. 10. 2010.
Súd žalobu zamietol pre nepreukázanie vecnej legitimácie žalobcu, na ktorého mala byť pohľadávka
postúpená na základe zmluvy o poskytnutí pohľadávok zo dňa 27. 09. 2012 (správne má byť uvedené

15. 12. 2011, pozn. odvolacieho súdu, č. l. 21 súdneho spisu). Vychádzal z ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách č. 483/2001 Z. z. upravujúceho možnosť banky postúpiť pohľadávku osobe, ktorá nie je bankou
(žalobcovi) bez súhlasu klienta za podmienok uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Zákonodarca
teda výslovne stanovil podmienky platného postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt. Súd
prvej inštancie vychádzajúc aj z rozhodovacej činnosti iných súdov napr. Krajského súdu v Prešove v
konaní sp. zn. 6Co/119/2013, Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 16Co/203/2015 dospel k
záveru, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba

pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelá), a to za predpokladu preukázania predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní;
tieto podmienky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, ktoré je v opačnom prípade neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj žalobca preukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, dôvodom zamietnutia žaloby by bolo premlčanie nároku. Pohľadávka sa stala
splatnou 11. 02. 2012 a žaloba bola súdu doručená 16. 02. 2015, teda po uplynutí všeobecnej 3 ročnej

premlčacej doby.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca v konaní nebol úspešný a
žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
Uviedol, že ak by aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravovalo podmienky platnosti
postúpenia pohľadávky bánk i na inú osobu, nevyplýva z neho, že predmetom postúpenia môže byť
iba pohľadávka, alebo časť, ktorá je už splatná. Zákonodarca rozlišuje pojem peňažný záväzok a pojem
časť peňažného záväzku. Banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, čo vyplýva z druhej vety
zákonného ustanovenia, podľa ktorého „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok“. Zmyslom tohto ustanovenia je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ
dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením

pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok, zaniká. Pokiaľ by
predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v
omeškaní, bolo by to výslovne uvedené. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/511/2015 z 09. 12. 2015, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/163/2015 zo dňa 29. 05.
2015, alebo Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/540/2015 zo 04. 11. 2015. Podľa odvolateľa teda banka

môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu
ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva,
nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok. Ani porušenie tohto zákonného ustanovenia
nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť

postihnuteľnúNárodnoubankouSlovenskapodľa§50ods.1zákonaobankách.Ajsnedoručenímvýzvy
dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o
bankách. V súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia
pohľadávky v omeškaní po dobu 1181 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo i
len časti peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok, takže právny predchodca žalobcu by konal

v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách a neporušil by bankové tajomstvo aj v prípade, ak by písomnú
výzvu žalovanému nezasielal. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza. Aj v platobnej histórii
úveru sa opakovane vyskytuje položka poplatok za upomienku, napr. 14. 12. 2006, 13. 03. 2007, 14. 06.
2007, čo preukazuje, že žalovaný bol opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaný na úhradu
dlžných splátok.

V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobca v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému
o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti, z ktorých
má súd povinnosť vychádzať podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 z 11. 06. 2003.
Zmluvne dohodnuté právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru právny predchodca žalobcu nevyužil,
mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil žalobca podaním z 23. 01. 2012. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky; v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 24. 04. 2014 sp. zn. 19Co/34/2012.
Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zruší a vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie aj odvolacieho konania.

3. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu nevyužil.

4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok

(ďalej aj „CSP“) podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého platí, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu
okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok
odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).

Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu
(§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické

a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku
okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd
dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Prioritným dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu v dôsledku neplatnosti, pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011, uzatvorenej medzi postupcom J. J., a. s. T. a postupníkom
- žalobcom, konkrétne pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného k 15. 12. 2011, ktoré
ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou § 524 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal splnenie

vyžadovaných zákonných podmienok postúpenia pohľadávky. Predpokladmi postupiteľnosti pohľadávky
podľa tohto ustanovenia zákona na inú osobu je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90
dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený,
pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon
odporujúci zákonu, preto je neplatný.

7. Odvolací súd právnu argumentáciu okresného súdu dopĺňa (v podrobnostiach odkazujúc na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/329/2015) tak, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), podľa ktorého
postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou

veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Za pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči
klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám,
vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. zákona o bankách na podnikanie bánk,
sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v

porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ preto bráni
aj postupovaniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 zákona o bankách
dovoľuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak
určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore

so zákonom a neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči
dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky
postupcom v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza odvolateľ, musia
však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť

prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje odvolateľ. Jednou z podmienok prípustnosti jeho
porušenia(okremnepretržitéhoomeškaniaklientaviacako90kalendárnychdníasplatnostipohľadávky)
je písomná výzva klientovi.

8. Vo výroku rozsudku o náhrade trov konania (druhý výrok) súd prvej inštancie aplikoval na zistený

skutkový stav správnu právnu úpravu, preto odvolací súd aj výrok o trovách konania ako vecne správny
potvrdil.9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 za použitia
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný (§ 255 ods. 1 CSP), preto
mu odvolací súd (§ 396 ods. 1 za použitia § 255 ods. 1 CSP) priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).