Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Červenáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/639/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315215804
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4315215804.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci navrhovateľa:
Á. F., L. XX.X.XXXX, J. C..C..Y. XX/A, Š., P..Č.. S..T. X, Š., zastúpený JUDr. Tibor Sojka, advokát so
sídlom A.Sládkoviča 1, Levice, proti povinnej: Ž. Y., L. XX.XX.XXXX, J. C..C..Y. XX/A, Š., P..Č.. M. O.
XXX/XX, G. O., zastúpená Mgr. Henrieta Slávkovská, advokátka so sídlom Ľ.Štúra 19, Levice o určenie
výživného pre plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Povinná j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 Eur mesačne, vždy do 15-teho
dňa toho ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľa, a to za obdobie od 3.9.2015 do 6.7.2016.
II. Povinná zročné výživné za obdobie od 3.9.2015 do 6.7.2016 vo výške 1.012,56 Eur j e p
o v i n n á uhradiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Súd vo zvyšnej časti návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 7C/639/2015 vedie súdne konanie vo veci navrhovateľa:
Á. F., L. XX.X.XXXX, J. C..C..Y. XX/A, Š., P..Č.. S..T. X, Š., zastúpený JUDr. Tibor Sojka, advokát so
sídlom A.Sládkoviča 1, Levice, proti povinnej: Ž. Y.Ň., L. XX.XX.XXXX, J. C..C..Y. XX/A, Š., P..Č.. M. O.
XXX/XX, G. O., zastúpená Mgr. Henrieta Slávkovská, advokátka so sídlom Ľ.Štúra 19, Levice o určenie
výživného pre plnoleté dieťa.
2. Návrhom vo veci samej navrhovateľ žiadal, aby súd uložil povinnej povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 500 eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci, a to aj spätne. Navrhovateľ
v písomnom návrhu uviedol, že je plnoletým dieťaťom povinnej, toho času žije u svojich starých rodičov,
ktorí sa o neho starajú a hradia všetky jeho výdavky. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vyrastal len s matkou
- povinnou, ktorá ho podrobovala vojenskej drezúre, zároveň však uvádza, že nikdy nepociťoval núdzu o
materiálne veci. Matka sa ho snažila vychovávať proti otcovi a jeho rodine, s ktorým sa po krátkom čase
rozviedli, avšak neúspešne. Navrhovateľ tvrdí, že matka po častých nezhodách ho ešte ako maloletého
viackrát vyhodila zo spoločného domova, počas toho býval vždy u starých rodičov a matka o neho
neprejavovala záujem, nestarala sa o neho. Matka mala počas detstva navrhovateľa viacero známostí,
ktoré sa však vždy skončili rozchodom. V roku 2015 sa zoznámila so svojím teraz už manželom a úplne
sa odvrátila od navrhovateľa. Kvôli napätej situácií sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti
ku starej mame zo strany matky, ktorá býva s nimi v tom istom dvore. Po čase, keď sa chcel navrhovateľ
vrátiť domov zistil, že matka vymenila zámok na dverách a odmietla mu dať kľúče od nového zámku.
Keďže sa navrhovateľ odsťahoval od matky, chcel sa s ňou dohodnúť na výške výživného, avšak matkaspolu s manželom mu oznámili, že žiadne peniaze od nej nedostane. Toho času žije navrhovateľ u
starých rodičov zo strany otca, ktorí sú dôchodcami. Navrhovateľ v čase podania návrhu bol študentom
maturitného ročníka a keďže nebol zárobkovo činný, nevedel finančne vykryť svoje mesačné výdavky
ako školné, ošatenie, strava, osobná hygiena, spoločenský život a mimoškolské aktivity, ktorým sa roky
venuje - najmä motošport a posilňovanie. Počas letných prázdnin navrhovateľ brigádoval, avšak počas
školského roka to nie je možné, a preto žiadal súd, aby zaviazal matku - povinnú platiť navrhovateľovi
výživné.
3. Počas konania navrhovateľ uviedol, že v súvislosti so zvýšeným krvným tlakom a kvôli srdcu mu bola
určená diéta, kedy nemôže jesť žiadne tučné jedlá. V nadväznosti na túto úpravu stravy starí rodičia
navrhovateľa, u ktorých žije, majú zvýšené výdavky o cca 100-150 eur mesačne. Otec navrhovateľa
uhrádza výživné vo výške 120 eur mesačne, od dosiahnutia plnoletosti navrhovateľa priamo k jeho
rukám. V novembri 2015 mal navrhovateľ zvýšené výdavky so stužkovou slávnosťou vo výške 250-300
Eur,natietovýdavkyakoajnazakúpenieoblekumuprispelotec.Od7.7.2016sanavrhovateľnazáklade
pracovnej zmluvy zamestnal vo firme PROPTERUS, s.r.o., kde pracuje aj jeho otec, ako obchodný
zástupca s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 405 eur brutto.
4. Povinná vo svojom vyjadrení k návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa - navrhovateľa uviedla,
že s podaným návrhom nesúhlasí z nasledujúcich dôvodov: Otec navrhovateľa ich opustil keď mal
navrhovateľ asi tri mesiace, odvtedy až po dobu dovŕšenia 18 rokov navrhovateľa bývali v spoločnej
domácnosti sami dvaja, pričom povinná sa o navrhovateľa riadne starala. Podľa jej tvrdenia syna z domu
nevyhodila, odišiel sám a ako zámienku použil fakt, že sa v máji 2015 znovu vydala a odmietla prepísať
vlastníctvo rodinného domu na syna. Ako matka financovala všetky jeho koníčky vrátene motošportu
- kúpila mi pretekárske vozidlo a vrátane posilňovania - zariadila mu v dome posilňovňu so všetkým
príslušenstvom. Podľa povinnej navrhovateľ začal užívať prípravky na zvyšovanie svalovej hmoty, čo
viedlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, začal byť agresívny, nesústredený, drzý, v škole prepadal,
mal neospravedlnené hodiny čo viedlo medzi nimi k vážnym slovným výmenám. To, že vymenila zámky
na dverách nebolo kvôli tomu, že by nechcela aby jej dieťa s ňou žilo, ale kvôli tomu, že navrhovateľ sa
sústavne prehrabával v osobných veciach povinnej ako aj jej manžela, jemu kradol cigarety a z domu
zmizli aj viaceré cennosti. Toho času už povinná nežije v Šahách, v rodinnom dome kde bývala spoločne
s navrhovateľom, odsťahovala sa spolu s manželom do Pohronského Ruskova, avšak navrhovateľa
je ochotná kedykoľvek prijať späť. Podľa vyjadrení povinnej jej matka sľúbila navrhovateľovi dom, ak
sa mu podarí ich vyštvať z neho. Ďalej nabáda navrhovateľa na krivé výpovede proti povinnej, udáva
povinnú a jej manžela na polícií, pácha priestupky a dokonca si zaplatila svedkyňu, ktorá mala svedčiť
proti povinnej a jej manželovi vo veci plánovanej vraždy, čo rieši polícia.
5. V konaní boli ako svedkovia vypočutí otec navrhovateľa, terajší manžel povinnej, stará matka
navrhovateľa ( matka povinnej) a sestra povinnej.
6. Otec navrhovateľa bol vypočutý na pojednávaní dňa 20.4.2016 kde k prejednávanej veci uviedol, že
s navrhovateľom sa začal stretávať až po troch rokoch jeho života, kedy mu to matka umožnila. Odvtedy
sa ich vzájomné vzťahy zlepšili a navrhovateľa navštevoval. V poslednom období 10 rokov ich vzájomné
vzťahy sú dobré, normálne. Na navrhovateľa prispieva súdom určenú čiastku vo výške 120 Eur, avšak
mesačne v tom ktorom mesiaci mu prispeje aj buď finančnou čiastkou, alebo nejakou materiálnou vecou
v hodnote od 20 - 50 Eur, prispieva mu aj na koníčky, kúpil mu pretekárske auto. Ako príčinu vzájomných
nezhôd medzi navrhovateľom a povinnou vidí manžela povinnej.
7.Manželpovinnejakosvedoknapojednávanídňa20.4.2016kveciuviedol,žeodmesiacaapríl2015žil
v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a povinnou a navrhovateľa charakterizuje ako rozmaznaného.
Pri komunikácií s povinnou na ňu stále kričal, povedal mu, že si to nepraje. Navrhovateľ mal rôzne
požiadavky na povinnú, čo by mu mala kúpiť, avšak keď požadovala niečo ona od neho, tak toho nebol
schopný, vždy agresívne vystúpil na povinnú, nadával jej po maďarsky, buchol dvermi a odišiel buď ku
babke, alebo tam kde teraz býva. Rozpory vznikali aj z toho dôvodu, že babka sľúbila navrhovateľovi
prepísaťdompovinnej,avšakonastýmtonesúhlasila,takpotomnavrhovateľchcel,abybabkaprepísala
jej dom, povadili sa, z toho dôvodu si ona dala tabletky a alkohol a tak sa dostala do blázinca, a to v
dôsledku navrhovateľa. Ďalej uviedol, že on s povinnou navrhovateľa nevyhodili, on sám odišiel z domu.
Zároveň uviedol, že chce aby navrhovateľ býval s ním a s povinnou, ale za určitých podmienok, nechceaby bol drzý. Manžel povinnej uviedol, že toho času je nezamestnaný, nevykonáva žiadnu činnosť, je
však majiteľom akcií v hodnote 450 000 eur.
8. Z výpovede starej matky navrhovateľa ( matky povinnej) na pojednávaní dňa 21.9.2016 vyplýva,
že povinná navrhovateľa viackrát vyhodila z domu, vtedy býval buď u nej alebo u druhých starých
rodičov.Problémmedzipovinnouanavrhovateľomvidívtom,žepovinnánadávalanaotcanavrhovateľa,
navrhovateľ nemohol mať vlastný úsudok. Dôvodom toho, že navrhovateľ nepobudol u povinnej doma
aj 2-3 dni bola povaha povinnej. Podľa nej je navrhovateľ najlepší chlapec akého stretla, nemala s
ním žiadne problémy. Svedkyňa uviedla, že je dôchodkyňou, poberá starobný dôchodok vo výške 560
eur mesačne, iný príjem nemá, je vlastníčkou rodinného domu. Dom v ktorom bývala povinná spolu s
navrhovateľom bol v jednom dvore a povinná ho dostala ako dar od nej. Povinná sa v marci 2015 mala
prostredníctvom internetu zoznámiť s jej terajším manželom, pričom si ho hneď nasťahovala do domu
a o pár dní už chystali svadbu. Povinná keď spoznala nejakého muža - či už terajšieho manžela alebo
predchádzajúcich priateľov, rodina pre ňu prestala existovať. K vzťahu navrhovateľa a manžela povinnej
uviedla, že sa v podstate neznášali, že to bolo peklo. Voči povinnej a jej manželovi podala 8 trestných
oznámení z dôvodu, že sa voči jej osobe správali agresívne, nadávali jej.
9. Sestra povinnej vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.9.2016 uviedla, že s povinnou mala veľmi
dobrý sesterský vzťah až do marca roku 2015, kedy vzájomné vzťahy a rozpory v rodine začali byť
vypuklé, a to najmä po tom, čo sa povinná zoznámila so svojím terajším manželom. Uviedla, že vzťah
medzi navrhovateľom a povinnou bol vyhrotený už predtým, ale ako dôvod považovala to, že povinná
zabudla, že navrhovateľ rastie, vyrástol, nemá už tri roky, ale už dospieva. Čo sa týka starostlivosti
povinnejonavrhovateľa,pomateriálnejstránkemudalavšetkočomumohladať.Pozoznámenípovinnej
sjejterajšímmanželompovinnáprestalakomunikovaťscelourodinouajsnavrhovateľom.Navrhovateľa
dá sa povedať, že vyhodila z domu, nakoľko vymenila kľúč, a teda sa musel odsťahovať. Od mesiaca
jún alebo júl sa povinná o navrhovateľa vôbec nestará, finančne ho nepodporuje, nezavolala mu k 18-
tke ani mu nezablahoželala k maturite. Navrhovateľ po tom, čo sa nevedel dostať do domu k svojim
osobným veciam, k oblečeniu, k rodnému listu, ku knihám, toto všetko mu musela zabezpečiť a kúpiť
stará matka. Keď navrhovateľ býval s povinnou, zle sa učil, avšak keď býval u starej mamy - matky
povinnej, tak zmaturoval veľmi dobre.
10. Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:
11. Navrhovateľ je synom povinnej. Manželstvo povinnej a otca navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom
tunajšiehosúduč.k.14C/231/1997-13zodňa17.11.1997,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa2.12.1997.
Týmto rozsudkom súd zveril navrhovateľa do osobnej starostlivosti matke a otca navrhovateľa zaviazal
platiť výživné na navrhovateľa v sume 500 Sk (16,60 eur) mesačne. Súd v konaní sp.zn. 15P/428/2012
rozhodol o zvýšení výživného na navrhovateľa zo strany otca zo sumy 16,60 eur na sumu 120 eur
mesačne rozsudkom č.k. 15P/428/2012-103 zo dňa 26.6.2013. O určení výživného na navrhovateľa zo
strany matky doposiaľ rozhodované nebolo.
12. Navrhovateľ v čase podania návrhu bol študentom maturitného ročníka na Strednej odbornej
škole v Šahách. Stravoval sa v školskej jedálni (obedy), mesačné náklady na stravu sú do 25 Eur v
závislosti odpočtu pracovných dní v mesiaci. Podľa potvrdenia školy so štúdiom iné náklady nesúvisia.
Nepoberá štipendium. Od 7.7.2016 je zamestnancom spoločnosti PROPTERUS s.r.o., kde vykonáva
prácuakoobchodnýzástupcasdohodnutoumesačnoumzdou405eurbrutto.Vsúčasnosti-poopustení
domácnosti povinnej, býva navrhovateľ spolu so starými rodičmi zo strany otca v Šahách, starí rodičia sú
poberateľmi starobného dôchodku. Svoje mesačné výdavky navrhovateľ v konkrétnej výške nevyčíslil.
13. Povinná je toho času nezamestnaná, bez príjmu. Predtým podnikala ako SZČO. Živnostenské
oprávnenie bolo pozastavené od 5.8.2015 do 5.8.2016 na základe jej oznámenia o pozastavení
prevádzkovania živnosti zo dňa 5.8.2015. V období od januára 2015 do augusta 2015 (vrátane) mala
vymeriavací základ 412,00 Eur mesačne. Podľa výpisu zo živnostenského registra živnosť ukončila
dňa 2.8.2016. Podľa výpisu z Obchodného registra SR je povinná jedinou spoločníčkou a konateľkou v
spoločnosti FPS SK s.r.o.. Toho času žije v spoločnej domácnosti s jej manželom v rodinnom dome v
Pohronskom Ruskove, ktorého výlučnou vlastníčkou podľa výpisu z katastra nehnuteľností je povinná.
V rozhodnom období mala povinná aj príjem z predaja motorového vozidla vo výške 10.000 eur a
zároveň bližšie nevyčíslený príjem z predaja zostatku konfekcie z jej butiku. Manžel povinnej je jedinýmspoločníkom a konateľom spoločnosti Blister Technology s.r.o. a zároveň je predsedom predstavenstva
v akciovej spoločnosti ERPO reklamný a vydavateľský podnik, a.s., ktorej základné imanie tvoria akcie
v hodnote 450 626 eur. Mesačné výdavky povinnej súdu nie sú známe, nakoľko podľa jej vyjadrenia
všetky výdavky hradí manžel.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako
Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 5, Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.
23. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania vo
veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
24. Podľa § 217 ods. 1, veta prvá, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
25. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona a je v nej
zahrnuté právo dieťaťa na výživu, s ktorým korešponduje povinnosť oboch rodičov vyživovať dieťa.
Obaja rodičia majú spoločnú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Na plnenie vyživovacej
povinnosti nemá vplyv fakt, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Výživné má v rámci vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom privilegované postavenie najmä v tom, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Vek dieťaťa teda nie je rozhodujúci pre trvanie tejto vyživovacej povinnosti. Zákonná
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá aj v období, kedy sa dieťa sústavne pripravuje na budúce
povolanie, najmä študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Ojedinelý príjem dieťaťa, napríklad
v čase letných prázdnin, ktoré sa inak štúdiom pripravuje na budúce povolanie, spravidla neovplyvňujevyživovaciu povinnosť rodičov. Pri trvaní vyživovacej povinnosti u dieťaťa, ktoré študuje, resp. ktoré
sa rozhodne zvýšiť svoju kvalifikáciu, trvá vyživovacia povinnosť po dobu štúdia, pokiaľ v ňom riadne
pokračuje, a to až do jeho ukončenia.
27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť povinnej voči
navrhovateľovi trvala do času, kým sa navrhovateľ zamestnal ako obchodný zástupca v spoločnosti
PROPTERUS s.r.o., a teda v čase od podania návrhu zo dňa 3.9.2016 ( § 77 ods. 1 zákona o rodine)
do 6.7.2016, nakoľko v tomto období navrhovateľ nemal vlastný príjem a nebol schopný sa sám živiť,
avšak priznať navrhovateľovi výživné v požadovanej výške 500 eur mesačne by bolo v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
28. Nepochybná odôvodnenosť zisteného rozporu s dobrými mravmi je daná prioritným predmetom
úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa
vyživovacie vzťahy viažu, pričom narušenie týchto osobných vzťahov z relevantných dôvodov je možné
sankcionovať tým, že sa nebude považovať za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania
dopustila, mohla požadovať plnenie na tomto osobnom vzťahu.
29. Správanie navrhovateľa voči povinnej sa dá považovať za minimálne neštandardné, absentujúce
prirodzený rešpekt a úctu, ktorá ma existovať na strane detí voči rodičom. Na druhej strane však nie je
vylúčené, že toto správanie navrhovateľa je aj dôsledkom prístupu k výchove a komunikácií povinnej,
najmä od času, keď sa znovu vydala.
30. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že povinná si síce neplnila svoju vyživovaciu povinnosť voči
plnoletému dieťaťu, ktoré však toho času ešte nebolo schopné samo sa živiť, avšak neplnenie tejto
povinnosti bolo sčasti spôsobené aj správaním navrhovateľa. Na základe výpovedí účastníkov konania
a výpovede predvolaných svedkov má súd zato, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť s povinnou
dobrovoľne - aj keď tomuto rozhodnutiu predchádzali viaceré nezhody medzi účastníkmi - avšak
povinná mu následný možný návrat znemožnila tým, že vymenila zámku na dverách, ale aj v dôsledku
narušených vzťahov medzi nimi ako aj navrhovateľa s manželom povinnej. Povinná však v konaní
viackrát uviedla, že chce, aby sa navrhovateľ vrátil do spoločnej domácnosti a v tom prípade si bude
svoju vyživovaciu povinnosť naďalej plniť.
31. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové
pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru. Povinná je síce toho času nezamestnaná, avšak je konateľkou a jedinou
spoločníčkou v spoločnosti FPS SK s.r.o., v máji 2016 si kúpila rodinný dom v obci Pohronský Ruskov a
jej terajší manžel, s ktorým žije v spoločnej domácnosti je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti
Blister Technology s.r.o. a zároveň je predsedom predstavenstva v akciovej spoločnosti ERPO reklamný
a vydavateľský podnik, a.s., ktorej základné imanie tvoria akcie v hodnote 450 626 eur. Svoje mesačné
výdavky si povinná nevyčíslila. Otec navrhovateľa prispieva na jeho výživu sumou 120 eur mesačne.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že určená výška výživného pre navrhovateľa za obdobie
od 3.9.2015 do 6.7.2016 vo výške 100 eur je primeraná zárobkovým možnostiam a majetkovým
pomerom povinnej, ako i odôvodneným a nevyhnutným potrebám navrhovateľa. Výdavky navrhovateľa
sú čiastočne kryté aj súdom určeným výživným zo strany jeho otca. Vyššia výška výživného pre
navrhovateľa ako súdom určená by bola v zjavnom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na správanie
navrhovateľa voči povinnej.
32. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine uvádza, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Je nevyhnutné, aby táto schopnosť
napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, teda náhodný príjem nie je možné považovať za splnenie
tejto podmienky. Nakoľko navrhovateľ uzavrel dňa 6.7.2016 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s
nástupom do pracovného pomeru dňom 7.7.201, súd týmto okamihom považoval podmienku schopnosti
navrhovateľa samostatne sa živiť za splnenú.
33. Zročné výživné súd vyčíslil v sume 1.012,56 eur ( september 2015 - 100:31 dní = 3,22 eur x 28 dní =
93,24 eur, október 2015 až jún 2016 - 9 x 100 = 900 eur, júl 2016 - 100 : 31 = 3,22 eur x 6 dní = 19,32 eur)
a to za obdobie od 3.9.2015 (deň podania návrhu na súd) do 6.7.2016 (deň podpísania pracovnej zmluvy
navrhovateľa), ktoré je povinná povinná uhradiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.34. Keďže výška výživného bola stanovená vo výške 100 Eur a to počnúc dňom 3.9.2015 t.j. dňom
podania návrhu na súd a nie sumou 500 Eur mesačne ako to žiadal určiť navrhovateľ, súd vo zvyšnej
časti návrh zamietol.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak ako je uvedené
v IV. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).
V Leviciach, dňa 21.9.2016
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.