Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315215804
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4315215804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: H. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. Y. XX/S., E., t.č. bytom ul. S. T. X., E., zastúpený JUDr. Tiborom Sojkom, advokátom, so sídlom
ul. A. Sládkoviča 1, Levice, proti povinnej: X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. M. M. Y. XX/A, E., t.č.
bytom M. O. XXX/XX G. O., zastúpená Mgr. Henrietou Slávkovskou, advokátkou, so sídlom Ľ. Štúra
19, Levice, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinnej proti rozsudku Okresného súdu
Levice z 21. septembra 2016 č.k. 7C/639/2015-114, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že povinná matka je povinná prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľa,
a to za obdobie od 03. 09. 2015 do 06. 07. 2016. Zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné
za obdobie od 03. 09. 2015 do 06. 07. 2016 v celkovej výške 1012,56 eura do 60 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.1. Navrhovateľ je synom povinnej. Manželstvo povinnej a otca navrhovateľa bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14C/231/1997-13 zo dňa 17. 11. 1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 02. 12. 1997. Týmto rozsudkom súd zveril navrhovateľa do osobnej starostlivosti matky a otca
navrhovateľazaviazalplatiťvýživnénanavrhovateľavsume500Sk(16,60eura)mesačne.Súdvkonaní
sp.zn. 15P/428/2012 rozhodol o zvýšení výživného na navrhovateľa zo strany otca zo sumy 16,60 eura
na sumu 120 eur mesačne rozsudkom č.k. 15P/428/2012-103 zo dňa 26. 06. 2013. O určení výživného

na navrhovateľa zo strany matky doposiaľ rozhodované nebolo.

1.2. Navrhovateľ v čase podania návrhu bol študentom maturitného ročníka na Strednej odbornej škole v
E.. Stravoval sa v školskej jedálni (obedy), mesačné náklady na stravu boli do 25 eur v závislosti odpočtu
pracovných dní v mesiaci. Nepoberal štipendium. Od 07. 07. 2016 je zamestnancom spoločnosti G.
s.r.o., kde vykonáva prácu ako obchodný zástupca s dohodnutou mesačnou mzdou 405 eur brutto. V
súčasnosti, po opustení domácnosti povinnej, býva navrhovateľ spolu so starými rodičmi zo strany otca

v Šahách, starí rodičia sú poberateľmi starobného dôchodku. Svoje mesačné výdavky navrhovateľ v
konkrétnej výške nevyčíslil.1.3. Povinná je v súčasnej dobe nezamestnaná, bez príjmu. Predtým podnikala ako samostatne
zárobkovo činná osoba. Živnostenské oprávnenie bolo pozastavené od 05. 08. 2015 do 05. 08. 2016. V
období od januára 2015 do augusta 2015 (vrátane) mala vymeriavací základ 412 eur mesačne. Podľa

výpisu zo živnostenského registra živnosť ukončila dňa 02. 08. 2016. Podľa výpisu z Obchodného
registra SR je jedinou spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti FPS SK s.r.o.. Toho času žije v spoločnej
domácnosti s manželom v rodinnom dome v G., ktorého výlučnou vlastníčkou podľa výpisu z katastra
nehnuteľností, je povinná. V rozhodnom období mala povinná aj príjem z predaja motorového vozidla vo
výške 10 000 eur a zároveň bližšie nevyčíslený príjem z predaja zostatku konfekcie z jej butiku. Manžel

povinnej je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti J. Technology s.r.o. a zároveň je predsedom
predstavenstva v akciovej spoločnosti R. reklamný a vydavateľský podnik, a.s., ktorej základné imanie
tvoria akcie v hodnote 450 626 eur. Mesačné výdavky povinnej súdu nie sú známe, nakoľko podľa jej
vyjadrenia všetky výdavky hradí manžel.

1.4.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5,

§ 75 ods. 1, ods. 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 52, § 156 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) a § 217 ods. 1, veta prvá, zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

1.5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť
povinnej matky voči navrhovateľovi trvala do času, kým sa navrhovateľ zamestnal ako obchodný
zástupca v spoločnosti PROPRTERUS s.r.o., a teda v čase od podania návrhu dňa 03. 09. 2016 (podľa
§ 77 ods. 1 zákona o rodine), do 06. 07. 2016. V tomto období navrhovateľ nemal vlastný príjem, nebol
schopný sa sám živiť, avšak priznať výživné v ním požadovanej výške, 500 eur mesačne, by bolo v

rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine. Správanie navrhovateľa voči povinnej sa
dá považovať za minimálne neštandardné, absentujúce prirodzený rešpekt a úctu, ktorá má existovať
na strane detí voči rodičom. Na druhej strane však nie je vylúčené, že toto správanie navrhovateľa je
aj dôsledkom prístupu k výchove a komunikácií povinnej, najmä od času, keď sa znovu vydala. Matka
navrhovateľa, ako povinná, si vyživovaciu povinnosť neplnila, čo bolo sčasti spôsobené aj správaním

navrhovateľa. Pri určení výšky výživného vzal súd prvej inštancie do úvahy celkové majetkové pomery
povinnej a tiež navrhovateľa. Povinná je síce toho času nezamestnaná, avšak je konateľkou a jedinou
spoločníčkou v spoločnosti V. SK s.r.o., v máji 2016 si kúpila rodinný dom v obci G. O. a jej terajší
manžel, s ktorým žije v spoločnej domácnosti je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti J. P.
s.r.o. a zároveň je predsedom predstavenstva v akciovej spoločnosti R. reklamný a vydavateľský podnik,

a.s., ktorej základné imanie tvoria akcie v hodnote 450 626 eur. Svoje mesačné výdavky si povinná
nevyčíslila. Otec navrhovateľa prispieva na jeho výživu sumou 120 eur mesačne. Na základe vyššie
uvedeného má súd za to, že určená výška výživného pre navrhovateľa za obdobie od 03. 09. 2015 do
06. 07. 2016 vo výške 100 eur je primeraná zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom povinnej,
ako i odôvodneným a nevyhnutným potrebám navrhovateľa. Výdavky navrhovateľa sú čiastočne kryté

aj súdom určeným výživným zo strany jeho otca. Vyššia výška výživného pre navrhovateľa ako súdom
určená by bola v zjavnom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na správanie navrhovateľa voči povinnej.
1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním povinná, matka, navrhovateľa. Dôvodila tým, že
súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dodala, že o navrhovateľa sa
príkladne starala do doby, kým dobrovoľne neopustil domácnosť povinnej, dňa 08. 07. 2015. Poukázala
na skutočnosť, že je nezamestnaná a bez príjmu, nakoľko z objektívnych dôvodov nemohla naďalej
živnostensky podnikať, ktoré objektívne dôvody spočívali v správaní jej matky, ktorá ju ohovárala, preto

musela prevádzku zatvoriť, nakoľko prišla o zákazníkov. Je toho názoru, že navrhovateľ dobrovoľne
opustil domácnosť povinnej, tým prevzal zodpovednosť za svoj osud a minimálne odo dňa nadobudnutia
plnoletosti, t.j. od 20. 08. 2015, mu výživné neprináleží. Poukázala na správanie navrhovateľa, ktoré
bolo v rozpore s ustanovením § 43 zákona o rodine. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a návrh navrhovateľa na určenie výživného, zamietnuť.

3. Navrhovateľ v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky potvrdil nezhody medzi ním a matkou,
pre ktoré sa musel odsťahovať k starým rodičom. V čase, kedy matka prestala prispievať na jeho výživu,
až do 06. 07. 2016, bol študentom riadneho denného štúdia a nebol zárobkovo činný, pričom poukončení štúdia sa riadne zamestnal. Tvrdenia o nevhodnom správaní sa povinného sú zo strany matky
účelové, aby sa vyvinila z nerešpektovania svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Navrhuje rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k jej odvolaniu opätovne poukázala na spory
medzi ňou a navrhovateľom, na správanie sa navrhovateľa voči nej, na správanie sa jej matky voči nej,
ako aj jej sestry, ktoré jej týmto znemožnili podnikať. Dodala, že priznanie výživného by bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Žiada rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a
zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal odvolanie matky, povinnej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP), s verejným
vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu tak o maloletých, ako aj výživné na plnoleté dieťa, je upravené
v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01. 07. 2015 a z ustanovenia
§ 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v

odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na

všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a a akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodiča žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12.Z charakteru inštitútu výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká
jeho narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na druhej strane je vyživovacia povinnosť
obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona

o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy
sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté, plnoleté a z hľadiska veku tieto nároky nediferencuje.
Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť
rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samy sa živiť, resp. s ohľadom na
konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností daného

prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritériá na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné
samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť
nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského
alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr.

zdravotný stav.

13.V preskúmavanej veci súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené závery a v intenciách
citovaných zákonných ustanovení zisťoval skutočnosti potrebné pre určenie výživného na navrhovateľa.
V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko

odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup
podľa § 387 ods. 2 OSP, sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti.

14.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd iba zdôrazňuje, že niet sporu o
tom, že vyživovacia povinnosť povinnej matky, voči navrhovateľovi trvala za inkriminované obdobie,

t.j. za obdobie odo dňa podania návrhu v danej veci (ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o rodine),
až do ukončenia štúdia, t.j. 06. 07. 2016, keďže navrhovateľ sa v tomto období sa pripravoval na
budúce povolanie a preto nebol schopný sám sa živiť, pričom doteraz nebola súdom určená suma
na jeho výživu zo strany povinnej matky. Súd prvej inštancie preto vykonaným dokazovaním a aj
doplnením dokazovania dospel k správnym zisteniam, keď konštatoval, že nič nebráni povinnej, ktorá

bola nezamestnaná, avšak neevidovaná na úrade práce, prispievať na výživu navrhovateľa určenou
sumou a to predovšetkým s poukazom na jej majetkové pomery, keďže si kúpila rodinný dom a žije v
spoločnej domácnosti so svojim manželom.

15. Matka v podanom odvolaní žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by navrhovateľovi neprináležalo

výživné z jej strany, neuviedla. Potvrdila, že navrhovateľ odišiel z jej spoločnej domácnosti, po odchode
mu žiadnou finančnou čiastkou neprispievala, z čoho jednoznačne vyplýva, že ako povinná osoba mu
neposkytovala potrebnú starostlivosť a neprispievala na jeho výživu. Nesporne za obdobie od podania
návrhu navrhovateľom, t.j. od 03. 09. 2015 do 06. 07. 2016, kedy navrhovateľ ukončil štúdium a
zamestnal sa, jej vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi trvala a preto bola povinná mu na výživu

prispievať.

16. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením matky navrhovateľa, že minimálne od dosiahnutia plnoletosti
mu výživné nepatrí. Prispievanie na výživu dieťaťa nie je ohraničené vekom, ale momentom, kedyje dieťa schopné samé sa živiť, ktorý okamih je spravidla zhodný s ukončením štúdia, či už
stredoškolského, alebo vysokoškolského. V danom prípade sa navrhovateľ ihneď po ukončení strednej
školy zamestnal, preto vyživovacia povinnosť matky trvala do tejto doby, teda doby, kedy navrhovateľ

nadobudol schopnosť sám sa živiť. Taktiež tvrdenie matky, že priznanie výživného na syna by bolo v
rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na správanie sa navrhovateľa, odvolací súd vyhodnotil ako
účelové a neopodstatnené, nakoľko vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu nie je determinovaná
správaním sa dieťaťa voči rodičovi. Skutočnosť, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť matky,
nemá vplyv na jej vyživovaciu povinnosť voči synovi. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval

tvrdenia matky, uvedené v podanom odvolaní, ako účelové a nedôvodné.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh.
Ani jeden z účastníkov do rozhodnutia súdu návrh na náhradu trov konania nepodal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).