Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26P/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316204395
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316204395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethöovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Y. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: S. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. J. I. XX, a otca: Y. Š., nar. X.X.XXXX, bytom S. W. XXXX/X, N., o návrhu matky
na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletého Y. Š., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok od 01.01.2016.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 90,- Eur mesačne, ktoré výživné je splatné
vždy do pätnásteho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

III. Splatné výživné za obdobie od 01.01.2016 do 20.09.2016 vo výške 755,- Eur je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do troch dní.

IV. Styk otca s maloletým súd ponecháva bez obmedzenia na základe dohody rodičov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.3.2016 domáhala vydania rozhodnutia,

ktorým by súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude tiež zastupovať a
spravovať jeho majetok a otca maloletého dieťaťa zaviazal platiť výživné na maloleté dieťa vo výške
150,- Eur mesačne k rukám matky od 1.1.2016. Styk otca s maloletým dieťaťom žiadala upraviť tak,
že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým vždy po vzájomnej dohode s matkou maloletého.
Svoj návrh odôvodnila najmä tým, že momentálne žije sama s maloletým dieťaťom v podnájme.
Jej vzťah s otcom maloletého trval od roku 2008 do roku 2015. Príčinou narušenia ich vzťahu boli
predovšetkým financie, dlhodobá nezamestnanosť otca maloletého, neochota otca maloletého pracovať

a tiež vzájomné odcudzenie. Zo spoločnej domácnosti sa s maloletým odsťahovala dňa 7.11.2015.
Odvtedy sa o maloletého stará sama. Otec sa s maloletým stretáva sporadicky, vždy po vzájomnej
dohode. Na výživu maloletého neprispieva. Je zamestnaná ako operátorka a jej mesačný zárobok je od
400 do 550,- Eur. Otec maloletého je dlhodobo a dobrovoľne nezamestnaný.

2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého
dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie na pojednávanie si preukázateľne prevzal dňa

29.7.2016. Svoju neúčasť dodatočne ospravedlnil tým, že mu meškal vlak.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka maloletého
dieťaťa, správami a potvrdeniami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Práva a povinnosti rodičov k
maloletému dieťaťu doposiaľ rozsudkom upravené neboli.

5. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 20.9.2016 uviedla, že žiada zveriť maloletého do jej osobnej

starostlivosti, lebo ho vychováva aj teraz. Žije s ním v nájme v byte, kde platí 350,- Eur mesačne. Jej
mesačný príjem je do 700,- Eur mesačne netto. Otec výživné neplatí pravidelne. Za obdobie, odkedy
nie sú s otcom maloletého spolu zaplatil 55,- Eur. Za vhodné výživné považuje sumu 90,- Eur mesačne.
Nevie povedať, aké sú presne výdavky na maloletého, ale sú bežné a primerané jeho veku. Maloletý
je prvák na základnej škole. S otcom maloletého nežijú spolu od novembra 2015 a výživné žiada určiť
od 1.1.2016. Otec sa s maloletým stýka sporadicky, matka mu v tom nebráni a nemá problém sa s ním

normálne o všetkom dohodnúť. Jeho prístup k zamestnaniu a ku všetkému považuje za nezodpovedný.
Povedal, že príde na pojednávanie a nakoniec neprišiel. Napriek tomu, že je vyučený automechanik, je
dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný.

6. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 20.9.2016 vo veci uviedla, že vzhľadom na vykonané

dokazovanie navrhuje zveriť maloletého matke, výživné určiť na 90,- Eur mesačne a styk ponechať bez
obmedzenia.

7. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak

sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

9. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého
dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.15. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

18. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

19. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), rozsudky

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom bude maloleté dieťa vychovávané súd vychádzal

z vyjadrení navrhovateľky a kolízneho opatrovníka a maloletého zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, nakoľko sa už o neho osobne stará a má všetky predpoklady pre zabezpečenie riadnej
starostlivosti o maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa neprispieva na jeho výživu a s maloletým sa
stretáva len sporadicky. Súd súčasne rozhodol, že právo maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok bude mať navrhovateľka.

21. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého s ohľadom
na jeho vek, ako aj zo schopností a možností rodičov podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletého.
Súd na strane otca nezistil žiadnu výšku príjmu. Otec maloletého sa nedostavil na pojednávanie a
žiadnym spôsobom so súdom nespolupracoval. Napriek výzve súdu sa nevyjadril k návrhu matky

maloletého a nedoručil súdu ani žiadne potvrdenia o svojich príjmoch a výdavkoch. Otec maloletého
nemá zamestnanie, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, v dôsledku
čoho nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi ani podporu v nezamestnanosti, preto sa na neho hľadí
ako na dobrovoľne nezamestnaného a pri výške jeho príjmu súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy
v národnom hospodárstve. Prístup otca maloletého k výžive a výchove maloletého je nezodpovedný.

Súd nemal preukázané, že by otec maloletého nebol zdravý, práceschopný. Na strane matky vychádzal
súd z ňou uvádzanej výšky príjmu do 700,- Eur. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vyživovacia
povinnosťjeprvoradoupovinnosťoukaždéhorodiča,priurčovanívýškyvýživnéhosapritomnevychádza
len z možností a schopností povinného rodiča, ale i z oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré v
danom prípade má X rokov a X mesiacov, začalo chodiť do školy, je zdravé, výdavky na neho sú bežné,

veku primerané. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa pritom prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu
rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto
povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje. Po
zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 90,- Eur, na
ktorého platenie zaviazal otca by malo postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych potrieb maloletého.

Pričom ak matka na výživu maloletého prispeje mesačne sumou 45,- Eur, t.j. polovicou sumy, na platenie
ktorej bol zaviazaný otec, na výživu maloletého bude mať mesačne k dispozícii sumu vo výške 158,52
Eur (90,- Eur od otca + 45,- Eur matka + 23,52 Eur prídavok na dieťa). Potreby maloletého dieťaťa tak
budú zabezpečené. Výška takto určeného výživného je v súlade s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75
ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Splatné výživné od 1.1.2016 do 20.9.2016 vo výške 755,- Eur je otec

povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní.

22. Pri úprave styku otca s maloletou súd tento ponechal bez obmedzenia na základe dohody rodičov,
vzhľadom na to, že matka maloletého to sama navrhla a takúto formu úpravy styku navrhla aj kolízna
opatrovníčka maloletého.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.