Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Csp/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201091
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4217201091.3

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO:36 613 843 proti žalovanému: P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., H. XXX/XX o zaplatenie
XXXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.104,73 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 5.000,- € od 24.10.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7104,73 € s príslušenstvom. Žalobca odôvodnil žalobu tak, že
žalovaný ako dlžník mal dňa 26.11.2012 uzatvoriť s právnym predchodcom žalobcu so spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej i banka), uzatvoriť zmluvu o splátkovom úvere. Žalovaný mal vyčerpať
úver, pričom však následne žalovaný nemal realizovať úhrady splátok. Po vzniku dlhu a neuhrádzaní
splátok mala banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca použil prostriedky procesného útoku

skutkové tvrdenia a dôkazy, pričom za dôkazy označil zmluvu o splátkovom úvere, výzvu, oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, zmluvy o postúpení pohľadávok.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 22.11.2017 sa nedostavil žalovaný. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v ijeho

neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu.

4. Z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu má v predmete podnikania okrem iného i
poskytovanie úverov. Banka ako veriteľ uzavrela so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe
ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 5 000 €, ktorý bol úročený 17,4% ročnou
úrokovou sadzbou. Žalovaný sa zaviazal od 22.1.2013 do 22.12.2022 splácať splátkou vo výške 95,05

€, pričom celkový počet splátok mal byť 120. Splátky boli splatné vždy k 22.dňu v mesiaci. RPMN
bola v zmluve dohodnutá vo výške 20,88% a celková čiastka spojená s úverom predstavuje sumu vo
výške 11386,64 €. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že v prípade ak dôjde k porušeniu, napr. k nesplácaniu
pohľadávky, môže banka postupovať v súlade s úverovými podmienkami a je oprávnená požadovať
zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku.

Banka vyzvala žalovaného výzvou zo dňa 30.9.2015 žalovaného na zaplatenia dlžnej sumy do 15 dní
od doručenia výzvy, nakoľko ku dňu 29.9.2015 vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť úveru.5. Zmluvou o postúpení pohľadávok 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 banka postúpila pohľadávku,

ktorú evidovala voči žalovanému ako dlžníkovi spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

7. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu

alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

8. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,
keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť

ustanovenie občianskeho zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení
zákona 129/2010 Z.z.

9. V danom prípade sa súd musel primárne zaoberať otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v spore. Súd
je názoru, že žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorou bola pohľadávka uplatnená

v konaní postúpená z pôvodného veriteľa na žalobcu, dostatočne preukázal aktívnu legitimáciu.
Ďalej bolo v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu, banka uzatvorila zmluvu o úvere so
žalovaným, na základe ktorej zmluvy banka poskytla žalovanému úver. Súd túto zmluvu hodnotí ako
platnú a jej uzatvorením vznikol medzi bankou a žalovaným záväzkovoprávny vzťah. Na jeho základe
banka poskytla úver, pričom žalovaný ho mal splácať, avšak žalovaný takto nepostupoval. Tým vznikol

žalovanému dlh voči banke, ktorý bol následne postúpený na žalobcu. V konaní ďalej bolo preukázané,
že dlžník riadne a včas nesplácal úver podľa podmienok uvedených v zmluve, pričom sa dostal do
omeškania so splácaním jednotlivých splátok ako i celého dlhu, ktorý následne banka vyhlásila za
predčasnesplatný.Súdpriznalžalobcoviistinu,takakojuuplatnil,ktorápozostávazistinyvovýške5000€ (výška poskytnutého úveru) úrok z úveru vo výške 2023,36 € (úrok do postúpenia), úrok z omeškania
vo výške 81,37 € (úrok z omeškania do postúpenia). Rovnako tak súd priznal úrok z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 OZ vo výške určenej nariadením vlády 87/1995 Z.z. (§3), pričom úrok z omeškania bol

priznaný od 24.10.2015, teda deň po dni postúpenia, nakoľko do postúpenia bol započítaný do istiny.
V konaní nebolo preukázané a žalovaný nepredložil žiadne prostriedky obrany a neuviedol skutkové
tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že by žalovaný uhradil svoj dlh, prípadne že by tento zanikol iným
spôsobom, alebo že by zanikol aspoň čiastočne, a teda v konaní má byť uplatnený v menšej výške.
Súd sa v celej miere stotožnil s tvrdením žalobcu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu spolu s

úrokmi v dohodnutej výške..

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalobcovi úspešnému v
konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva v tom, že žaloba
nebola ani v časti zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.