Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12Er/85/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707202663
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7707202663.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Železničná polícia, P.O.BOX 203, Ul.
Družstevná 38, 066 01 Humenné, proti povinnému S. Y., nar. XX.X.XXXX, XXX XX D. XXX, o vymoženie
3,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi priznáva náhradu trov exekúcie vo výške 40,32
eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Michala Kruppu návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá rozkaz o uložení
sankcie za priestupok vydaný Železničnou políciou zo dňa 20.2.2007, č. ŽP-257/2006-HN. Okresný

súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že
podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním
tejto exekúcie.

2.) Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.11.2017 požiadal súdny exekútor súd o rozhodnutie
v exekučnom konaní podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom
šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Lustráciou majetku bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden majetok, ani nehnuteľný
majetok, nemá dostatočné finančné prostriedky na účte v banke, nie je vlastníkom motorového vozidla.

3.) Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4.) Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

5.) Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6.) Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od
vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,

výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúciepre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. V tejto veci súdny exekútor
požiadal o zastavenie exekúcie. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a
exekučnéhospisusúdnehoexekútoravyplýva,žepovinnýnevlastnížiadenmajetok,ktorýbybolomožné

postihnúť exekúciou.
7.) Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v
budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v
podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu

možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok
podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To

znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04).
8.) Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery
povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy
eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné

reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa
majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
9.)ZjudikatúryÚstavnéhosúduSR(napr.I.ÚS398/2012,III.ÚS185/2012,aleajznázorovprávnejvedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie

a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.
Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto

oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného.
10.) Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom a nie je ani reálny predpoklad jeho
nadobudnutia do budúcnosti. V priebehu 10 rokov vedenia exekúcie sa pohľadávka nepodarila vymôcť

ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným a vzhľadom na jeho majetkové
pomery ako aj to, že už nevykonáva ani podnikateľskú činnosť nie je ani predpoklad, že ho nadobudne
do budúcnosti. Súd má za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil
exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11.) Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

12.) Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13.) Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

14.) Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15.) Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.16.) Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

17.) Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhlášky“), základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú
hodinu.Súdnyexekútorjepovinnývyhotoviťčasovúšpecifikáciujednotlivýchúkonovexekučnejčinnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

18.) Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

19.) Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

20.) Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

21.) Súdny exekútor žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 87,77
eur pozostávajúce položiek časovej odmeny vo výške 6,64 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods.
2 vyhlášky, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo
výške 23,24 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky a DPH z tejto odmeny a náhrad.

22.) Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo
výške 6,64 eur za 1 hodinu vynaloženú na výkon exekúcie pozostávajúcu z uskutočnených úkonov:
zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 20 min,
vyúčtovanie trov exekúcie - 20 min. Súd však v danom prípade nárok na časovú odmenu nepovažoval
za dôvodu, nakoľko sa jedná o nie úkony exekučnej činnosti, t.j. úkony smerujúce k zisteniu majetku

povinného alebo k jeho zaisteniu, ale len o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s
exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene (v danom prípade paušálnej)
súdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívneprácevykonávanévsúvislostisexekučnou
činnosťou. Súd tiež dodáva že za úkon vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia patrí súdnemu
exekútorovi paušálna odmena za úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú si súdny

exekútor uplatnil. Keďže v danom prípade si súdny exekútor uplatnil duplicitne aj paušálnu odmenu za
tieto úkony, ktorá mu je priznaná, časová odmenu mu preto v danom prípade z dôvodu duplicitnosti
nároku za daný úkon priznaná nebola. Zohľadňujúc vyššie uvedené súd časovú odmenu za výkon
exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi nepriznal.

23.) Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 3 a § 15 ods.
1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 23,24 eur za vykonanie 7
úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že nárok exekútora
je dôvodný a každý úkon má oporu v predloženom spise a bol skutočne vykonaný, a teda súd priznal
súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 23,24 eur. Z predloženého spisu je zrejmé, že súdny exekútor

vrámci výkonu exekúcie vykonal tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného
príkazu, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie účtu povinného, zisťovanie majetku povinného.

24.) Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 20,40

eur,pozostávajúcezoskutočnevynaloženýchnákladovpoštovnéhozistenézpredloženéhoexekučného
spisu na základe 12 doručeniek (originál) založených v exekučnom spise. Súd považuje za potrebné
uviesť,žesúdnemuexekútorovivznikávsúladesust.§22ods.1vyhláškynároknaúhradunímskutočne
vynaložených výdavok pri výkone exekúcie. Z obsahu predloženej špecifikácie vyplýva, že súdnyexekútor si uplatnil poštovné, ktoré z predloženého spisu nevyplýva. Ak súdny exekútor žiada priznať
poštovné na základe dokladov, ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu nemožno také brať do úvahy. V
zmysle ust. § 30 ods. 1 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3873/2003-52, ktorým

sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, spis
(Exekučný spis) tvoria všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci (podania, listiny, zápisnice,
záznamy, rozhodnutia a pod). Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek listiny či iné doklady preukazujúce
vzniktrovexekúcie,samajúnachádzaťvspisesúdnehoexekútora.Vzmysleuvedenéhosúdporovnával
špecifikáciu trov súdneho exekútora s priloženým exekučným spisom a priznal súdnemu exekútorovi

náhradu trov exekúcie tak, ako to vyplývalo z uvedeného exekučného spisu, v zmysle ktorého mu
vzniká nárok na náhradu hotových výdavkov len v súdom priznanej výške. Z predloženej špecifikácie
trov exekúcie súdneho exekútora vyplýva že tento si uplatňuje náhradu výdavkov za to, že vrámci tejto
exekúcie uskutočnil 2 pracovné cesty do miesta bydliska povinného na trase Michalovce - Vrbnica
a späť. K uplatnenému cestovnému súd uvádza, že exekútorom uplatnený nárok na pracovnú cestu
nepovažuje za dôvodný a oprávnený. Je potrebné uviesť, že súdny exekútor síce založil do spisu

cestovný príkaz, avšak v spise sa nenachádza ani jedna správa z uskutočnenej pracovnej ceste, žiaden
záznam čo bolo účelom pracovnej cesty, aký bol výsledok miestneho šetrenia, prečo ju uskutočnil a pod.
Nemenej dôležitým je samotný fakt, že v prípade opakovaných pracovných ciest má súd zato, že súdny
exekútor konal neefektívne, kde ním vykonávaný spôsob exekúcie a náklady s tým spojené nepomerne
prevyšujú vymáhaný nárok, a ako je zrejmé, nezistil žiaden majetok a nevymohol ani časť pohľadávky.

Zazmienkustojíajfakt,žepokiaľsúdnyexekútorzvolíšetreniemajetkovýchpomerovpracovnoucestou,
uskutočňovanou opakovane, stojí za zmienku spojiť pracovnú cestu súčasne vrámci viacerých exekúcií
a náklady pomerne rozdeliť. Súdny exekútor zvolil neefektívny a nehospodárny spôsob exekúcie. S
poukazom na uvedené súd nárok nepovažoval za dôvodný, ale nehospodárny a neefektívny a preto
ho nepriznal.

25.) Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej
hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena určená podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom
prípade o sumu 8,73 eur, nakoľko si žiadal uplatniť daň len za paušálnu a časovú odmenu.

26.) Celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorov vykonaných úkonov
exekučnej činnosti pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou
43,64 eur. Vzhľadom nato, že povinný časť pohľadávky vo výške 3,32 eur uhradil, ktoré súdny exekútor
ponechal na svoje trovy exekúcie, patrí mu náhrada trov exekúcie vo výške 40,32 eur.

27.) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade

zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1/ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

2/ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.