Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Csp/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210657
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617210657.1

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa
oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Košická 56, Bratislava, zastúpený: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava a žalovaného: E. Z., O.. XX.XX.XXXX, bytom R..
P. XXXX/XA, G. o zaplatenie 125,45 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.08.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny vo výške 125,45 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr za telekomunikačné
služby. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v konaní od

pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.06.2016. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo
žalovanému oznamované listom zo dňa 12.02.2016. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný
operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej
i mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a inej služby, kedy

právny predchodca žalobcu poskytuje služby i podľa zákona č.610/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákona o elektronických komunikáciách. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli
vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca
žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas
a to aj napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu podania žaloby k úhrade dlhu žalovaného v

tomto konaní zostáva suma vo výške 28,33 Eur, doklad č.XXXXXXXXXX splatná dňa 18.09.2014, suma
vo výške 28,33 Eur, doklad č.XXXXXXXXXX splatná dňa 20.10.2014, suma vo výške 40,46 Eur, doklad
č.XXXXXXXXXX splatná dňa 18.11.2014, suma vo výške 28,33 Eur, doklad č.XXXXXXXXXX splatná
dňa 18.12.2014. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne neplnil, v dôsledku čoho sa dostal
do omeškania. Žalobca si preto v tomto konaní uplatňuje i nárok na úrok z omeškania v minimálnej
zákonnej výške 5% ročne.

2. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania vzhľadom na ustanovenie § 297 CSP (veta druhá),
keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, zároveň ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
v zákonnej lehote, strany sporu ani zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a
právny stav veci:

Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s., uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení
dňa 19.01.2010. Na základe uvedenej zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť pripojenie k sieti pre
žalovaného a žalovaný sa zaviazal platiť riadne a včas cenu za zriadenie a používanie pripojenia sietí

a za služby poskytnuté na základe zmluvy. Žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy a to najmä
povinnosť uhrádzať sumu za poskytnuté služby. Celková pohľadávka žalobcu v čase postúpenia bola
vo výške 125,45 Eur.
6. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

7. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

8. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č.610/2003, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

9. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

10. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

11. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

12. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

13. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

14. Súd sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom
konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá
žalobu, alebo aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude žalobca v spore úspešný závisí od toho,

či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinností t.j. vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická, resp. právnická osoba len subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo

nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, oktorú v konaní ide. Je potrebné zdôrazniť, že nárok ktorý si v tomto spore uplatňuje žalobca vznikol
na základe zmluvy o pripojení, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s., a
žalovaným. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že je právnym nástupcom pôvodného žalobcu t.j. spoločnosti

Slovak Telekom, a.s. pričom ako dôkaz uviedol oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok zo dňa
12.02.2016, ktorý však k žalobe nepriložil.

15. V zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka je povinnosťou postupcu resp. postupníka
oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi a to bez zbytočného odkladu. Súdu však nebolo preukázané,

že by pôvodný veriteľ resp. žalobca oznámil postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Keďže žalobca v
danom prípade odvodzuje svoje právo od zmluvy o postúpení pohľadávky, bolo jeho povinnosťou
preukázať súdu, že je držiteľom pohľadávky. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Z daného je zrejmé, že ak nie je preukázané relevantné oznámenie

postupcu dlžníkovi, súd musí skúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Súd viackrát vyzval
žalobcu na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. oznámenia o postúpení pohľadávok a
to konkrétne výzvou zo dňa 28.09.2017, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 04.10.2017 a urgenciou zo
dňa 18.10.2017, ktorá bola žalobcovi doručená 23.10.2017. Žalobca však žiadnym spôsobom na výzvu
súdu nereagoval a teda nepreukázal súdu, že je aktívne vecne legitimovaný. Súdu nebolo preukázané,

či došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom (Slovak Telekom, a.s.)
a žalobcom t.j. či žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia. Žalobca tak neuniesol dôkazné
bremeno t.j. nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Na základe uvedeného súd žalobu
zamietol. (výrok I)

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a teda v
danom prípade bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, avšak žalovanému žiadne preukázateľné trovy
nevznikli, súd preto žalovanému náhradu trov konania ani nepriznal. (výrok II)

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).