Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/437/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216208958
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216208958.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: P..
N. N., nar. X.X.XXXX, bytom C., S. N. S. X, zast. Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o,
Révova 7, Bratislava, proti žalovanému: P. Z., nar. XX.X.XXXX, C., D. XXXX/XX, zast. advokátom Mgr.
DávidomŠtefankom,Kutlíkova17,Bratislava,ozaplatenie30000Eursprísl.,onariadeniepredbežného

(neodkladného opatrenia), na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 30. júna 2016 č.k. 7C 94/2016-38 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienariadilpredbežnéopatrenie,ktorýmzakázalžalovanému
nakladať s nehnuteľnosťami a k nim patriacim právami, a to: pozemok parc. reg. „C“ parc. č. XXX/

X i výmere 63 m2, druh pozemku záhrady, pozemok parc. reg.“C“ parc. č. XXX/X o výmere 74 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba- rodinný som so súp.č. XXXX, postavená na
pozemku s parc. č. XXX/X, nachádzajúce sa v kat. území Rača, obec Bratislava-m.č. Rača, okres
Bratislava III, evidované na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, byt č.
X, nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome T. X, súp.č. XXXX, postavený na pozemku registra
parc.“C“ s parc.č. XXXX/X (ďalej len „,dom 1“), vchod T. X, k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel

vo veľkosti 9079/57143 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu X, nachádzajúci sa v
kat. území Staré Mesto, obec Bratislava- m.č. Staré Mesto, okres Bratislava I, evidovaný na LV č. XXXX,
vedená Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor.; nebytový priestor č.X- O. XX, nachádzajúci
sa na X. poschodí v bytovom dome Z. C., dom S., T. XA, súp.č. XXXX, postavený na pozemku reg.“C“ s
parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X (ďalej len „dom X“), vchod T. V.., k nebytovému priestoru prislúchajúci
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3167/167581 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu X a spoluvlastnícky podiel k pozemkom: pozemok reg“C“ s parc.č. XXXX/X o výmere 13 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg.“C“ s parc.č. XXXX/X o výmere 7m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg.“C“ s parc.č. XXXX/X o výmere 24 m2, druh
pozemku záhrady, pozemok rwg. „C“ s úparc.č. XXXX/X o výmere 619 m2, druh pozemku zastavané
plochyanádvoria,pozemokreg.„C“sparc.č.XXXX/Xovýmere51m2,druhpozemkuzáhrady,pozemok
reg.“C“ s parc.č. XXXX/X o výmere 119 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok

reg. „C“ s parc.,č. XXXX/XX o výmere 117 m2, druh pozemku zastavané plochy q nádvoria, pozemok
rewg.“C“ s parc. č. XXXX/XX o výmere 12 m2, druh pozemku záhrady, pozemok reg.“C“ s parc.č. XXXX/
XX o výmere 24 m2, druh pozemku záhrady, nachádzajúci sa v katastrál. území Staré Masto, obec
Bratislava- m.č. Staré Mesto, okres Bratislava I, evidovaných na „V čš. XXXX, vedeného Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to ich predať, darovať alebo iným spôsobom previesť vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, poskytnúť ich ako záloh alebo zábezpeku, zaťažiť

ich iným právom tretej osoby s obligačno-právnymi účinkami, a to až do skončenia konania vedenéhona Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 7C 94/2016, t. j. vo veci samej, v ktorej sa žalobca od žalovaného
domáha zaplatenia sumy 30 000 Eur s prísl. titulom nevrátenia požičaných peňažných prostriedkov.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa svojou žalobou vo veci samej
domáha od žalovaného zaplatenia sumy 30 000 Eur s prísl. titulom nevrátenia požičaných peňažných
prostriedkov, ktoré žalovanému požičal na základe ústnej dohody dňa 29.5. 2014 a
písomne ho vyzval na ich vrátenie listom zo dňa 19.1.2016, ktorú výzvu pripojil k návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, pričom tieto mu napriek tomu nevrátil. Vychádzal z odôvodnenia návrhu žalobcu

na nariadenie predbežného opatrenia, že žalovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností začal
vykonávať právne úkony smerujúce k ich scudzeniu, o čom svedčí skutočnosť, že na LV č. XXXX je v
katastri nehnuteľností vyznačená plomba na základe V-XXXXX/XXXX, v dôsledku čoho by sa sťažilo
uspokojeniejehopohľadávkyvočižalovanému,čímodôvodnildôvodnebezpečenstvabezprostrednemu
hroziacej ujmy a naliehavosť a potrebnosť dočasnej únavy, keďže by mohlo dôjsť k zmareniu budúceho
výkonu rozhodnutia a prípadnými prevodmi v prípade nevydania predbežného opatrenia aj k právnej

neistote ďalších osôb. Nevyhnutnosť potreby nariadenia predbežného opatrenia mal za danú aj tým, že
jeho pohľadávka voči žalovanému je až vo výške 580 000 Eur a žalovaný nedisponuje majetkom, ktorý
by postačoval na úhradu peňažných záväzkov žalovaného, s výnimkou uvedených nehnuteľností.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/ a f/, § 76 ods. 4

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účinného do 30.6.2016 a po vyhodnotení skutkového
stavu vyplývajúceho z obsahu spisu v predmetnej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Stotožnil sa v plnom rozsahu so skutkovými a
právnymi dôvodmi uvedenými žalobcom a návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia
vyhovel s tým, že o trovách konania rozhodne v zmysle § 145 O.s.p. v rozhodnutí o veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
súduprvejinštanciezmeniťanávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietnuťpovažujúc
ho za nezákonné a dôvodiac tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Bol toho názoru, že návrh

na neodkladné opatrenie, jeho odôvodnenie žalobcom a dôkazy predložené ním nespĺňajú všetky
zákonné podmienky a zákonom stanovené náležitosti a nedostatočne osvedčujú žalovaný nárok, ako
aj potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), resp. nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy a tiež odôvodnenie napadnutého uznesenia považoval za nedostatočné.
S tvrdením žalobcu nesúhlasil z dôvodu, že so žalobcom neuzatvoril zmluvu o pôžičke (a to v

akejkoľvek forme), a preto poskytnutie sumy 30 000 Eur nepredstavuje pôžičku ním mu poskytnutú.
Uviedol, že ako konateľ spoločnosti Gastro club, s.r.o. so sídlom Hraničná 18, Bratislava, uzavrel
so žalobcom ústnu inominátnu zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bolo poskytnutie investície
do spoločnosti Gastro club, s.r.o., podmienky použitia vloženej investície v rámci tejto spoločnosti,
úprava podmienok prevodu obchodného podielu v spoločnosti na žalobcu, ako aj úprava ďalších práv

a povinností žalobcu a spoločnosti Gastro club, s.r.o. pri vzájomnej spolupráci. K uzavretiu zmluvy
o pôžičke nikdy medzi nimi nedošlo, preto žalobca nie je oprávnený požadovať vrátenie pôžičky od
neho, keďže mu ju neposkytol. V danom prípade žalobca preukazuje uzavretie zmluvy o pôžičke
potvrdením banky o platbe, resp. detailom pohybu, čo však preukazuje len platobné miesto, nakoľko
išlo o pôžičku/investovanie do spoločnosti Gastro club a z predložených dokladov nevyplýva, že by

obsahom dohody uzavretej medzi ním a žalobcom ako fyzickou osobou vyplývala povinnosť vrátiť
peňažné prostriedky. Nikdy sa nezaviazal k povinnosti vrátiť tieto finančné prostriedky, naopak so
žalobcom sa dohodli, že za investované peňažné prostriedky nadobudne žalobca obchodný podiel v
spoločnosti Gastro club a tieto sú riadne zaúčtované vr rámci tejto spoločnosti. Uviedol, že obsah tejto
dohody bol niekoľkokrát potvrdený v rámci navzájom realizovanej e-mailovej komunikácie, ako aj v

rámci pracovných stretnutí jeho, žalobcu a ďalších zamestnancov spoločnosti Gastro club. Žalobca
začal poskytnutú investíciu označovať ako pôžičku mu poskytnutú ako fyzickej osobe v decembri 2014,
kedy deklaroval aj svoj nezáujem o nadobudnutie obchodného podielu v rámci spoločnosti Gastro
club. Mal za to, že žalobca neosvedčil danosť svojho nároku a nesplnil prvú podmienku potrebnú pre
nariadenie neodkladného opatrenia a tiež neosvedčil ani potrebu úpravy vzťahu medzi účastníkmi

konania (stranami sporu) z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Uviedol, že v prípade
nehnuteľnosti II sa na predmetnom LV č. XXXX síce nachádza plomba avšak z titulu nie vkladu, ale
z titulu záznamu 12613/2016, a to v dôsledku zápisu vlastníckeho práva v jeho prospech k bytu na
základe zmluvy o vstavbe, V prípade nehnuteľnosti III sa na predmetnom LV č. XXXX nachádza plombaz titulu vkladu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech tretej osoby, a to na základe zmluvy
o budúcej zmluve, ktorú s treťou osobou S.. T. E. uzavrel ešte dňa 20.5.2013, aby mohol vstavanú
bytovú jednotku nadobudnúť v rámci spoločného postupu s treťou osobou S.. T. E., musel spolu s

ňou zabezpečiť aj nové parkovacie miesta prislúchajúce k vstavaným bytovým jednotkám, čo vyplývalo
aj z podmienok stavebného povolenia. Na základe uvedenej zmluvy sa zaviazal previesť vlastnícke
právo k tejto nehnuteľnosti ešte v čase, keď žalobca neposkytol peňažné prostriedky spoločnosti
Gastro club, resp. ešte ich neposlal na jeho účet. Podľa neho žalobca nemohol preukázať jeho úmysel
scudzovať nehnuteľnosti, nakoľko takýto úmysel neexistuje a nevyplýva ani z dôkazov predložených

žalobcom. Naopak z ním predložených dôkazov vyplýva, že nehnuteľnosti II nescudzuje, pričom v
prípade nehnuteľnosti III ide o prevod za účelom splnenia jeho záväzku, ku ktorému sa zaviazal v
čase pred poskytnutím peňažných prostriedkov žalobcom, a to za účelom, aby mohol nadobudnúť v
zmysle zmluvy o vstavbe bytov novú vstavanú jednotku a nie aby zmaril následný výkon rozhodnutia.
Žalobcove obavy, že má úmysel realizovať v budúcnosti úkony, ktorými by došlo k podstatnému
zhoršeniu vymožiteľnosti práva žalobcu, resp. k ohrozeniu výkonu súdneho rozhodnutia vydaného v

tomto konaní, označil za absolútne nedôvodné a ničím nepodložené. Žalobca podľa neho neosvedčil
ani nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Mal za zo, že žalobca neosvedčil
žiadnym spôsobom jeho konanie, ktoré by odvodňovalo záver, že má úmysel previesť nehnuteľnosti,
teda neosvedčil, že samotný výkon rozhodnutia vo veci samej je ohrozený.

5. Žalobca žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o zmluvu o pôžičke, nakoľko
poskytol žalovanému peňažné prostriedky na základe ústnej zmluvy o pôžičke v priebehu roka 2014
s tým, že mu ich vráti, aj keď nebola dohodnutá priamo doba, kedy mu ich má vrátiť a tým, že ho
vyzval na vrátenie týchto peňažných prostriedkov, došlo k určeniu konkrétneho termínu na vrátenie tejto

pôžičky. Žalovanému požičal celkom 550 000 Eur a na ich vrátenie vyzval žalovaného výzvou zo dňa
19.1.2016. V roku 2014 poskytol žalovanému pôžičku aj na základe písomnej zmluvy o pôžičke vo výške
50 000 Eur uzavretej dňa 31.1.2014, ktorej vrátenie bolo zabezpečené zmenkou, jednalo sa o prvú
pôžičku. Peňažné prostriedky vo výške 30 000 Eur poukázal na žiadosť žalovaného priamo na jeho
bankový účet, ktorý mu oznámil prostredníctvom e-mailu a tento v čase ich poskytnutia ani nevedel,

do ktorej konkrétnej spoločnosti (Gastro club, s.r.o. alebo Moods Gastro, s.r.o.) chce tieto použiť, čo
vyplýva aj z ich e-mailovej komunikácie a ani v jednej z týchto spoločností nebola pôžička celkom
v sume 605 000 Eur zaevidovaná v účtovnej závierke za rok 2014. Popieral, že by medzi nimi bola
uzatvorená inominátna zmluva, v zmysle ktorej by mal poskytnúť peňažné prostriedky do obchodnej
spoločnosti, za čo mal v tejto spoločnosti nadobudnúť obchodný podiel. V budúcnosti by možno mal

záujem rokovať so žalovaným o vstupe do spoločnosti, avšak len za podmienky, že by mu žalovaný
preukázal ekonomickú a hospodársku situáciu účtovnými dokladmi a jej hodnotu, k čomu zo strany
žalovaného nedošlo a otázka možného prevodu obchodného podielu bola teda len v teoretickej rovine.
Konštatoval, že ohľadne záznamu č.XXXXX/XXXX zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. Staré Mesto
týkajúceho sa nehnuteľnosti II sa vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nezmienil, len

o plombe č. N.-XXXXX/XXXX zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Staré Mesto, týkajúcej sa nehnuteľnosti
III, na základe ktorej dôvodne vyhodnotil, že žalovaný začal preukázateľne vykonávať úkony smerujúce
k jej scudzeniu a aj z dôvodu, že žalovaný si voči nemu svoj záväzok neplní, možno sa dôvodne
domnievať, že bude scudzovať aj svoj ďalší majetok s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu jeho pohľadávky
voči nemu. Považoval svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy za dostatočne osvedčené. Poukázal na to, že žalovaný v celom rozsahu
spochybňuje jeho pohľadávku a dlhodobo sa vyhýba akejkoľvek úhrade -vráteniu pôžičky, z čoho
vyvodzuje, že žalovaný vykoná všetko, aby zabránil akejkoľvek mu úhrade. Je zrejmé, že nehnuteľnosť
III žalovaný hodlá previesť, je nezaťažená ťarchou, pričom zaťaženie ostatných dvoch nehnuteľností
záložnými právami ohrozuje reálnu vymáhateľnosť jeho vysokej pohľadávky. Dôvod nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy je podľa neho daný obavou, že prevodom alebo zaťažením nehnuteľného
majetku žalovaného a vyhýbaním sa vráteniu pôžičky môže postupom žalovaného na vzhľadom na jeho
vysokú pohľadávku voči nemu dôjsť k zmareniu alebo sťaženiu jej uspokojenia. Bol tiež toho názoru, že
nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú
mieru, nakoľko bude naďalej oprávnený predmetné nehnuteľnosti držať, užívať a požívať ich plody a

úžitky.6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na svojom odvolaní a
žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť pridržiavajúc sa svojej argumentácie uvedenej v jeho odvolaní.

Poukázal na to, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého by mal krajský súd rozhodovať o odvolaní proti napadnutému uzneseniu o
nariadení predbežného opatrenia s tým, že nová právna úprava už nepozná predbežné opatrenie, ale
zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie. S poukazom na ust. § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením. Poukázal aj na ust. § 343 ods. 1 a § 344 C.s.p. majúc za to, že odvolací súd by mal pri
rozhodovaní o odvolaní posúdiť a priori existenciu potreby zasiahnuť do majetkových práv žalovaného
a teda posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie jedného z uvedených opatrení, a v
prípade, ak dospeje k záveru, že takáto úprava je potrebná, je povinný posúdiť, či sledovaný cieľ
nie je možné dosiahnuť využitím zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má prednosť pred neodkladným
opatrením. Zdôraznil, že ani po skutkovej ani po procesnej stránke neboli splnené predpoklady pre

nariadenie predbežného opatrenia. Bol toho názoru, že nariadené predbežné opatrenie účinnosťou
novej právnej úpravy zaniklo a návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa procesné
predpoklady pre to, aby mu bolo možné vyhovieť. Mal za to, že ak by aj krajský súd dospel k názoru,
že podmienky pre úpravu pomerov sú splnené, mohol by nariadiť výlučne zabezpečovacie opatrenie,
ktorýmsavšakzriaďujezáložnéprávoatedanezakazujesanakladaniesmajetkom,akéhosadožadoval

žalobca v rámci podaného návrhu. Poukázal tiež na uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa
30.6.2016 č.k. 67C 33/2016-94, ktorým mu bolo zakázané, aby do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa žalobca domáha od neho zaplatenia sumy 65
000 Eur, nakladal s totožnými nehnuteľnosťami, akých zákazu nakladania sa žalobca domáha v tomto
konaní, ktoré uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.9.2016 č.k.

8Co 339/2016-159, z ktorého dôvodu je podľa neho účel sledovaný návrhom žalobcu už dosiahnutý a
nie je tak potrebné opätovne neodkladne upraviť pomery účastníkov konania.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k uvedenému vyjadreniu žalovaného naďalej zotrval na svojom
stanovisku a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasil s

názorom žalovaného a poukázal na ust. § 329 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a v čase nariadenia predbežného
opatrenia boli preň splnené predpoklady, a tieto boli podľa jeho názoru splnené aj pre nariadenie
neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia podľa Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti
poukázalnauznesenieKrajskéhosúduvBratislaveč.k 8Co339/2016-159zodňa16.9.2016,ktorýmako

odvolací súd potvrdil vo veci rovnakých sporových strán o vrátenie pôžičky uznesenie Okresného súdu
Bratislava II č.k. 67C 33//2016-94, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie a nesúhlasil s názorom
žalobcu,žeúčelsledovanýžalobcomboltýmtosplnený,sodôvodnením, žepredmetomsporuvedeného
na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 67C 33/2016 je iná pohľadávka, a nariadením predbežného
opatrenia v inom konaní sp.zn. 67C 33/2016nie je poskytnutá ochrana jeho nároku, ktorého sa domáha

v tomto konaní.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“)
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 C.s.p. contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s
prihliadnutím na skutočnosť, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom bolo

napadnutým uznesením rozhodnuté, samotné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, spadajú pod
režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016, posudzoval
odvolací súd napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, účinných v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie zohľadňujúc stav v čase vydania
napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Žalobca podal v konaní súdu prvej inštancie v o veci

samej o zaplatenie 30 000 Eur návrh na nariadenie predbežného opatrenia o ktorom rozhodol súd
prvej inštancie napadnutým uznesením a na posudzovanú vec sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.

12. Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho bude možné vykonať len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

13. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

14. Citované zákonné ustanovenie upravoval do 30.6.2016 predbežné opatrenie ako inštitút procesného
práva, ktorého účelom je po začatí konania rýchla a účinná dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov (strán sporu). Je však možné nariadiť predbežné opatrenie aj z dôvodu, že je obava, že
by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, hoci tento dôvod ust. § 102 ods. 1 Os.p. expresis
verbis neuvádza, avšak túto obavu možno vyložiť tak, že zahŕňa potrebu dočasnej úpravy pomerov.

Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia vyžadoval zákon osvedčenie
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej
úpravy pomerov strán, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa
predbežného opatrenia ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady
musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený,
resp. zmarený, je nevyhnutné aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú
takúto obavu, a kumulatívne, že žalobca ako navrhovateľ predbežného opatrenia má pohľadávku alebo
iný nárok, ktorý mu bude pravdepodobne priznaný súdnym rozhodnutím. Záver o opodstatnenosti
predbežného opatrenia pri obave z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia sa potom v posudzovanej

veci odvíja od splnenia predpokladov uvedených v ust. § 74 ods. 1 O.s.p. a predpokladom jeho
nariadenia je stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, podľa
ktoré ho bude mať žalobca voči žalovanému exekučne vymáhateľnú pohľadávku. (teda osvedčenie
nároku, ktorému sa má poskytnúť súdnym rozhodnutím predbežná ochrana), a tiež osvedčenie obavy z
ohrozenia jeho výkonu. Takáto obava z ohrozenia je stav nútiaci žalobcu, aby požiadal o zabezpečenie

budúcej exekúcie, a musí teda tvrdiť a osvedčiť, že žalovaný koná tak, že môže dôjsť k zmareniu,
sťaženia lebo znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia.

15. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil svoj nárok, ako
aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a boli tak splnené predpoklady pre nariadenie

predbežného opatrenia Mal za to, že žalobca osvedčil dôvodnú obavu, že mu konaním žalovaného
bezprostredne hrozí ujma, teda že prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia môže byť ohrozený a
nariadenie predbežného opatrenia by malo v takom prípade zabezpečiť, že výkon budúceho rozhodnutia
nebude zmarený. S nariadením predbežného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie žalovanému zakázal
nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými vo výroku nariadeného predbežného opatrenia a

právam k nim,, teda predať, darovať alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo natretiu osobu,
poskytnúť ich ako záloh alebo zábezpeku, zaťažiť iným právom tretej osoby s obligačno-právnymi alebo
vecno-právnymi účinkami, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa žalobca
od žalovaného domáha zaplatenia sumy 30 000 Eur s prísl. titulom vrátenia peňažných prostriedkov,
poskytnutých žalovanému pôžičkou, sa odvolací súd stotožnil.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému žalobou vo veci samej domáha
zaplatenia sumy 30 000 Eur s prísl. titulom vrátenia pôžičky. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca
dostatočne osvedčil danosť svojho nároku, ktorému žiadal navrhovaným spôsobom predbežnýmopatrením poskytnúť dočasnú ochranu z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, keď predložil
doklady svedčiace o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanému v žalovanej výške priamo na jeho
účet a titul ich poskytnutia formou pôžičky preukazoval e-mailovou komunikáciou so žalovaným, z

ktorej možno usudzovať, že peniaze požičané žalobcom žalovanému, ako i vyjadrením samotného
žalovaného, že išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako fyzickej osobe, pričom
žalovaný v čase ich poskytnutia nemal ešte vedomosť, do ktorej spoločnosti ich vloží. Tvrdenie
žalovaného, že z e-mailov, na ktoré poukazuje, vyplýva, že medzi sporovými stranami došlo k dohode
o tom, že žalobca nadobudne za investované peňažné prostriedky obchodný podiel v spoločnosti

Gastro club, predloženými dokladmi žalovaný doposiaľ presvedčivo neosvedčil, a teda tvrdenia žalobcu
nevyvrátil. Navyše skutočnosť, že strany rokovali o možnej spolupráci nevylučuje súčasné uzatvorenie
zmluvy o pôžičke. Tvrdenia žalobcu v žalobe a počas konania pred súdom prvej inštancie boli osvedčené
natoľko, že umožňovali záver o dôvodnosti žaloby vo veci samej. Nárok žalobcu v žalobe sa javí ako
vysoko pravdepodobný, pretože žalobca osvedčil skutkové okolnosti ním tvrdené v žalobe, z čoho
možno nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe možno tiež s väčšou mierou

pravdepodobnosti usudzovať, že vo veci bude vydané pre neho priaznivé rozhodnutie.

17. Žalobca navrhol nariadenie predbežného opatrenia obávajúc sa sťaženia alebo zmarenia výkonu
budúceho súdneho rozhodnutia s poukazom na to, že žalovaný ako výlučný vlastník v napadnutom
uznesení špecifikovaných nehnuteľností začal vykonávať právne úkony smerujúce k scudzeniu

nehnuteľnosti(preukázané tým, že na LV č. XXXX je v katastri nehnuteľností vyznačená plomba na
základe V-XXXXX/XXXX. Možno z toho vyvodiť, že žalovaný nakladá objektívne so svojim majetkom (čo
žalovaný ani nepoprel)spôsobom, ktorý je spôsobilý sťažiť alebo znemožniť vymožiteľnosť pohľadávky
žalobcu, ktorej zaplatenia sa od žalovaného domáha. Nakladanie s majetkom, hoci ním žalovaný
realizuje svoje skoršie záväzky, podstatne oslabuje vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu a výrazne

zhoršuje jeho právne postavenie v spore, a preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
považoval z hľadiska zabezpečenia efektívnej ochrany ohrozených práv žalobcu za naliehavo potrebné
zakázať predbežným opatrením žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami.

18. V danom prípade tak prevážil záujem žalobcu dosiahnuť rýchlu a účinnú ochranu za účelom

vymožiteľnosti svojej pohľadávky v prípade úspechu v spore vo veci samej, pričom nejde o obmedzenie
vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam nad nevyhnutnú mieru. Za daného stavu
z hľadiska postavenia strán v základnom spore ďalšími prípadnými prevodmi vlastníckeho práva žalobcu
k nehnuteľnostiam žalovaným, prípadne ich zaťažovaním právami tretích osôb, ktoré by realizáciu
výkonu práva žalobcu v prípade úspechu vo veci samej obmedzovali a sťažovali, prípadne aj znemožnili.

Jedným z atribútov právneho štátu je totiž efektívna vymožiteľnosť práva a je preto povinnosťou štátnych
orgánov zabezpečiť účelnú právnu ochranu pred reálnou hrozbou zmarenia realizácie vykonateľných
rozhodnutí takými právnymi prostriedkami, ktoré zákon oprávneným osobám na takúto ochranu
priznáva, a teda aj formou predbežných (teraz neodkladných) opatrení. V tejto súvislosti odvolací súd
považujezapotrebnéuviesť,žeobmedzenímnakladanímsmajetkomnedôjdekneprimeranémuzásahu

do výkonu vlastníckych práv žalovaného, keďže mu naďalej zostáva neobmedzená možnosť výkonu
podstatnej časti obsahu jeho vlastníckeho práva, a to nehnuteľnosti užívať a predbežným opatrením sa
obmedzuje jeho právo len v miere nevyhnutne potrebnej a zodpovedajúcej predmetu sporu.

19. Námietku žalovaného, že zákaz nakladania s nehnuteľnosťami mu už bol nariadený právoplatným

predbežným opatrením v inej veci a že sledovaný účel bol žalobcom dosiahnutý, odvolací súd
nepovažoval za dôvodnú. Je totiž nepochybné, že právoplatne nariadeným predbežným opatrením
uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.62016 č. k. 67C 33/2016-94 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.9.2016 č. k 8Co 339/2016-159
vo veci žalobcu voči žalovanému uplatneného nároku o zaplatenie 65 000 Eur s prísl. je zabezpečená

pohľadávka žalobcu voči žalovanému v uplatnenej výške 65 000 Eur s prísl., nie však pohľadávka
žalovaná v tomto konaní vedenom pod sp.zn. 7C 94/2016 vo výške 30 000 Eur s prísl. Ide totiž o dve
samostatné konania a dva rozdielne nároky, ktorých dĺžka konania môže byť tiež rôzna.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí , ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,

ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.