Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. František Dulačka

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/268/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220673
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117220673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná
úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpená
spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93,
058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX. T.
XXX, o zaplatenie 1.055,53 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina z 18.6.2019 sp. zn. 6Csp/143/2017-136, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
1.055,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 2.10.2014 do zaplatenia, zamietol.
Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 10.2.2011 v Žiline podpísala predtlač spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len CFH) označenú ako Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7087382,
kde v časti I. boli ručne vypísané osobné údaje žalovanej ako osobné údaje o klientovi, v časti II. boli
ručne vypísané údaje o zamestnaní žalovanej a o priemernom čistom mesačnom príjme, v časti V.

„Údaje k požadovanej Pôžičke“ boli začiarknuté z viacerých možností: žiadaná výška rýchlej pôžičky
2.000 €, doba splácania pôžičky 60 mesiacov a súčasne vypísaný údaj o čísle bankového účtu pre
účely poukázania a splácania pôžičky. V časti VII. predtlače označenej ako „Schválená výška pôžičky
(nevypĺňa sa)“ boli s určitosťou až po podpise predtlače žalovanou (k čomu došlo dňa 10.2.2011 v
Žiline) dopísané ručne zo strany CFH (dňa 14.2.2011 v Poprade) údaje o schválenej pôžičke: schválená
výška pôžičky: 2.000 €, celková suma pôžičky: 4.020 €, celkové náklady spotrebiteľa: 2.020 €, sadzba
poistenia: 2,9 %, splátka: 67 €, mesačná výška poistenia: 1,94 €, počet splátok: 60, termín konečnej

splatnosti (mesiac/rok): 02/2016, ročná úroková sadzba: 36,94 %, RPMN: 36,94 %, priemerná hodnota
RPMN: 20,68 %. Ďalej mal preukázané, že CFH poskytol žalovanej dňa 15.02.2011 peňažné prostriedky
v sume 2.000 €, a to na bankový účet žalovanej. Z predloženého „Prehľadu splátok a úhrad“ vyplýva, že
žalovanejbolovdanomprípadepredpísanýchnaúhradu42splátokvovýške68,94€,atososplatnosťou
1. z nich dňa 20.3.2011, každej nasledujúcej do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, so
platnosťou poslednej z nich 20.8.2014. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.7.2014 CFH vyzvala
žalovanú k úhrade splátky splatnej v mesiaci 05/2014 s upozornením, že ak k tejto úhrade nedôjde do

5.9.2014, bude oprávnená úver zosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti zo dňa 1.10.2014 CFH oznámila žalovanej, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v
predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, jej dlh z úverovej zmluvy č. 7087382 sa stal splatným
v celom rozsahu naraz, pričom ku dňu 1.10.2014 dlžná čiastka predstavovala sumu 1.279,43 €, z tohoistina úveru je v sume 1.250,59 €. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že
žalobcom v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by medzi jeho právnym predchodcom - CFH
a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorá by obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Z miesta a času
podpísania predmetnej zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7087382 je zrejmé, že nebola uzatvorená medzi
súčasne prítomnými osobami a mala byť uzavretá tak, že CFH mala akceptovať žalovanou urobený
návrh na uzavretie zmluvy. Návrh žalovanej na uzavretie zmluvy (oferta) v danom prípade neobsahoval
uvedenie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. i) v spojení s § 2 písm. j)

ZoSÚ ku dňu účinnosti zmluvy, a to uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Pokiaľ sa jedná
o vyplnený zmluvný formulár CFH, v tomto sa nachádza údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru
až v časti VII. s názvom „Schválená výška pôžičky“ (36,94 % ročne), pričom je zjavné, že tento údaj
nebol súčasťou návrhu žalovanej na uzavretie zmluvy zo dňa 10.2.2011, ale bol až súčasťou akceptácie
CFH zo dňa 14.2.2011. Vzhľadom na absenciu údaja o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, dospel
k záveru, že na daný spotrebiteľský úver je potrebné hľadieť ako na poskytnutý bez úrokov a poplatkov

v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ. Na základe dotknutého záväzkovo-právneho vzťahu vznikla
žalovanej povinnosť vrátiť CFH poskytnuté peňažné prostriedky v sume 2.000 €. Keďže žalovaná do dňa
1.10.2014, kedy malo dôjsť k uplatneniu práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka uhradila
CFH celkovo sumu 2.619,72 €, je zrejmé, že k tomuto dňu v celom rozsahu splnila svoje záväzky z
predmetnej zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7087382. Z uvedených dôvodov preto žalobu žalobcu na

zaplatenie uplatnenej pohľadávky ako nedôvodnú zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nestotožnil
sa so záverom súdu prvej inštancie o spôsobe uzavretia zmluvného vzťahu medzi CFH a žalovanou.
Domnieva sa, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to predpokladajú

ustanovenia § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Všeobecne možno celý proces
uzatvorenia zmluvy popísať tak, že
(potenciálny) klient majúci záujem o poskytnutie produktu kontaktuje žalobcu pričom je spísaný prvotný
dokument - Žiadosť (ďalej len ,,žiadosť“; žiadosť predstavuje tzv. invitatio ad offerendum, t.j. akési
vyzvanie potenciálneho klienta zo strany žalobcu na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa

rozumie vyplnenie nevyhnutných údajov do žiadosti, ktoré žalobca posúdi a rozhodne sa, či nakoniec
úver schváli a dôjde tak k uzavretiu zmluvy, alebo neschváli z dôvodu toho, že ponúknutá bonita
potenciálneho klienta nepostačuje v zmysle zákonných povinností žalovaného). Žiadosť je následne,
spolu s dokumentmi tvoriacimi zmluvu a informačnými materiálmi zaslaná na adresu (potenciálneho)
klienta. Úlohou (potenciálneho) klienta, korešpondujúcou s legitímnym očakávaním žalobcu v seriózny

prístup, je žiadosť a priloženú zmluvnú a inú dokumentáciu si prečítať (naštudovať) a v prípade
pretrvávajúceho záujmu v žiadosti vyplniť údaje potrebné na posúdenie jeho návrhu zo strany žalobcu,
žiadosť podpísať a následne zaslať na posúdenie. V zmysle zákonných povinností žalobca takúto
ponuku (stále ešte len potenciálneho) klienta s odbornou starostlivosťou vyhodnotí, pričom v prípade
pozitívneho výsledku (po prípadnej úprave navrhovaných parametrov úveru) žiadosť aj podpíše, čím

dôjde k uzavretiu zmluvy o úvere - takáto oboma stranami podpísaná žiadosť, spolu s jej právnymi
súčasťami/komponentmi (obchodné podmienky) tvorí ako celok zmluvu o úvere. Žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v § 379 a § 380 CSP,

ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného
skutkového stavu dospel k záveru, že návrh žalovanej na uzavretie zmluvy (oferta) v danom prípade
neobsahovalnáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverepodľa§9ods.2písm.i)vspojenísustanovením

§ 2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na základe čoho je dôvodné poskytnutý
spotrebiteľský úver považovať za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
ZoSÚ, je správny.6. V tomto smere sa odvolací súd v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 42. - 47. a preto sa obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej

správnosti len doplnil (zopakoval) niektoré podstatné skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy
a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vyššie citované ustanovenie § 11
ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne

o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba
niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto
náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma
musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy.
Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu Zákona č. 129/2010 Z. z.. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na

zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 ZoSÚ, kde je
vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.

9. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom

právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.

10. Vo vzťahu k vyššie uvedeným okolnostiam správne súd prvej inštancie v bode 43. odôvodnenia
rozsudku poukázal na spôsob uzavretia zmluvného vzťahu medzi CFH a žalovanou, keď aj podľa znenia
„Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7087382“ je zrejmé, že najskôr zo strany žalovanej ako spotrebiteľa
došlo k vyplneniu článku I. a článku V. zmluvy ako návrhu (oferty) na uzavretie zmluvného vzťahu dňa

10.2.2011 a až následne k akceptácii tohto návrhu spoločnosťou CFH došlo dňa 14.2.2011. Vzhľadom
na mechanizmus a okolnosti uzavretia tohto zmluvného vzťahu je zrejmé, že v návrhu na uzavretie
zmluvy zo strany spotrebiteľa absentovalo uvedenie výšky úroku spotrebiteľského úveru tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami
žalobcu uvedených v článku II. odvolania, v spôsobe uzatvárania predmetného zmluvného vzťahu,

pretože v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad v zmysle ustanovenia § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ako správne konštatoval súd prvej
inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, z hľadiska dôkaznej povinnosti bolo povinnosťou žalobcu (ak
chcel byť v spore úspešný) okolnosti riadneho uzavretia zmluvného vzťahu v konaní preukázať, v tomto
smere dôkazné bremeno v konaní neuniesol.

11. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe skutkového stavu a
vysloveného právneho záveru správne žalobu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
1.055,53 € s príslušenstvom zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže preukázateľne jej
v odvolacom konaní žiadne nevznikli.13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.