Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/328/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208326
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216208326.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia,
s.r.o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr.
JánŠoltés,Bratislava,Mýtna48,protižalovanému:H.R.,nar.XX.B.XXXX,bytomM.A.XXX,o1.879,09
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 22. mája

2017 č. k. 12C/163/2016-48 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie o 561 eur. V zostávajúcej
časti žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil

ustanovením § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov), § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov), § 92 ods. 8 ZoB (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil primárnym skúmaním vecnej
aktívnej legitimácie žalobkyne a následným zistením nepreukázania splnenia zákonných podmienok

pre postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa - banky žalobkyni. Ak právna predchodkyňa žalobkyne
(banka) postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobkyni, postupovala v rozpore s §
92 ods. 8 ZoB, pretože ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti). Podľa názoru súdu prvej inštancie ide preto o absolútne neplatný právny úkon
v zmysle § 39 O. z.. Uvedenou zákonnou úpravou zákonodarca sledoval úpravu oprávnenia banky
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu, napriek písomnej výzve banky,

v omeškaní. Banku to malo motivovať k tomu, aby podnikla kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového
vzťahu po dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by pravidelne pripisovať na účet dlžníka
úroky,poplatky,úrokyzomeškaniaainésankcie.Takétosprávaniebankynespĺňalopožiadavkuprístupu
s odbornou starostlivosťou. Ustanovenie § 525 ods. 1 O. z. bráni postupovaniu pohľadávok z takých
právnychvzťahov,vktorýchjeveriteľpovinnýzozákonazachovávaťmlčanlivosťvzáležitostiachdlžníka.
Predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient

v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Na absolútnu neplatnosť
postúpenia pritom prihliada súd z úradnej povinnosti. Postupca, ktorému bola postúpená pohľadávka
bankou, je povinný tvrdiť a preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala
na splnenie jeho záväzku a ten napriek tomu zostal v omeškaní so splnením záväzku aspoň 90 dní. V
posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že možno síce považovať za preukázanú požiadavku
90-dňového omeškania, nebolo však preukázané, že by žalovaný bol písomne vyzvaný na splnenie

svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Nebolo tak preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky
a teda žalobkyňa nepreukázala svoju vecnú aktívnu legitimáciu v konaní. Rozhodnutie o náhrade trovkonania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP (Civilný sporový
poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu) a vecne tým, že žalovanému
ako úspešnejšej strane sporu, vznikol nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanému

v spore trovy konania nevznikli, náhrada trov konania mu priznaná nebola.

2. Proti tomuto rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania
podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu, uložením povinnosti žalovanému zaplatiť sumu
1.365,02 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 514,07 eur konanie zastaviť. Odvolanie

odôvodnila poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 514,07 eur s príslušenstvom, doručené
už súdu prvej inštancie 19. mája 2017, v dôsledku čoho bolo dôvodné konanie zastaviť aj v tejto
časti. Žalobkyňa namietala i nesprávne právne posúdenie veci, pretože zákonné podmienky pre
platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 naplnené boli. Bola preto daná i vecná
aktívna legitimácia žalobkyne v konaní. Žalobkyňa predložila súdu listinný dôkaz, doručený 19. mája
2017, obsahujúci výzvu právnej predchodkyne žalobkyne z 1. júna 2013, vrátane doručenky zo 6.

júna 2013, ktorou preukazuje žalobkyňa splnenie zákonných podmienok platného postúpenia podľa
§ 92 ods. 8 ZoB. Súd prvej inštancie dokazovanie predloženým listinným dôkazom však nevykonal.
Právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovaného na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením
pohľadávky, ten ale svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal po dobu viac ako 90
kalendárnychdní.Žalobkyňapretopreukázalasvojuvecnúaktívnulegitimáciuvkonaní.Bolopredložené

i oznámenie o postúpení pohľadávky a takýto postup preukázania aktívnej legitimácie je v súlade s
právnymi predpismi i súdnou praxou (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej
len „NS SR“ sp. zn. 4Obo 210/01). Žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade
pohľadávky banky je možné postúpiť len splatné úverové splátky. Podľa odborného vyjadrenia Národnej
banky Slovenska z 24. júla 2014 ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej

banky má právo postúpiť postupníkovi celú, aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru. Účelom ustanovenia
§ 92 ods. 8 ZoB bolo podľa žalobkyne prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti
postúpiť bankovú pohľadávku. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo 1613/2005. Podľa záverov rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C 119/12 Josef Probst, sa viaže možnosť postúpenia pohľadávky operátora

na viazanosť postupníka telekomunikačným tajomstvom, nespochybňuje však možnosť postúpenia
pohľadávky. Je potrebné brať zreteľ i na ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti
právneho úkonu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07). Podľa
iného rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 87/04 nemá v súkromnoprávnej
sfére každý rozpor so zákonom automaticky za následok neplatnosť právneho úkonu. Podporne bolo

poukázané aj na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/11/2015.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

5. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala peňažného plnenia na
základe spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver čerpaný kreditnou
kartou, pričom uvedená zmluva bola uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne VÚB, a.s. a
žalovaným (zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty z 5. decembra 2012). Súd prvej

inštancie sa preto správne prvotne zaoberal vecnou aktívnou legitimáciou žalobkyne v konaní a dôvodne
skúmal naplnenie zákonom stanovených podmienok platného postúpenia bankovej pohľadávky, vrátane
špecifických zákonných predpokladov postúpenia podľa § 92 ods. 8 ZoB.

6.Bezoporyvpreukázanomskutkovomstavevšaksúdprvejinštanciekonštatoval,žekudňupostúpenia

pohľadávky nebol splatný celý úver, nedošlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu, v dôsledku čoho
banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu (bod 20). V rozpore s uvedeným
potom vyznieva konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku, o
„možnosti“ považovať za preukázanú požiadavku 90-dňového omeškania dlžníka, ktoré predpokladásplatnosť pohľadávky. Bez jasného argumentačného základu a právnej úvahy bolo potom konštatovanie
súdu prvej inštancie o nepreukázaní písomnej výzvy na splnenie záväzku z predmetnej zmluvy,
adresovanej žalovanému. Žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie listinný dôkaz z 1. júna 2013

(č. l. 41), spolu s čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 514,07 eur (poplatky a sankčný úrok) s
prislúchajúcimi úrokmi z omeškania, ako i v časti o zaplatenie istiny 561 eur s úrokom z omeškania
(navrhujúc zastavenie konania v uvedených častiach).

7. Súd prvej inštancie sa listinným dôkazom z 1. júna 2013, obsahujúcim výzvu na zaplatenie

celého zostatku dlhu, ktorou žalobkyňa preukazovala svoju vecnú aktívnu legitimáciu v konaní, vôbec
nezaoberal.

8. Konanie čiastočne zastavil len o sumu 561 eur, bez príslušného úroku z omeškania. O čiastočnom
späťvzatí žaloby vo výške 514,07 eur s úrokom z omeškania nerozhodol, v dôsledku čoho bola
predmetom zamietavej časti napadnutého rozhodnutia aj uvedená suma. Súd prvej inštancie tak

rozhodol nad návrh, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v časti predmetu konania
vymedzeného v žalobe 514,07 eur, už nebol daný.

9. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Iba
takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu

argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu,
aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby
strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov.

10. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka

stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, vzhľadom na protirečivosť a
nepreskúmateľnosť jeho záverov, s prihliadnutím na preukázaný skutkový stav.

12. Nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila svoje
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok,
vzhľadomnaabsenciuargumentačnéhozákladu,ktorýbyodvolacísúdmoholpreskúmať,nebolomožné
napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie).

13. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti o zaplatenie sumy 514,07 eur s príslušenstvom
chýbal žalobný návrh, v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou v tejto časti, o ktorom bol
vecne príslušný rozhodnúť súd prvej inštancie (§ 145 ods. 2 CSP).

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie a posúdiť nárok
žalobkyne v súlade s procesnými pravidlami CSP, na základe navrhnutých dôkazov žalobkyňou, vrátane
listinného dôkazu, predloženého žalobkyňou za účelom preukázania jej tvrdenia o naplnení zákonom
stanovených podmienok postúpenia bankovej pohľadávky, vrátane písomnej výzvy.

15. Predovšetkým rozhodne súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou vo výške
514,07 eur s príslušenstvom, o ktorom je vecne príslušný rozhodnúť (k čiastočnému späťvzatiu žaloby
došlo v konaní pred súdom prvej inštancie podaním doručeným 19. mája 2017).16. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB upravuje špeciálne podmienky (popri všeobecných v O. z.), za ktorých
môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, a to splatnosť pohľadávky, písomná výzva
veriteľa adresovaná dlžníkovi a omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky viac ako 90

dní (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/490/2016). Ak neboli splnené podmienky
podľa § 92 ods. 8 veta prvá ZoB, pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o
postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 O. z. zakázané
(porov. uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2017).

17. Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť v prípade nebankovej pohľadávky iba pohľadávka
alebo jej časť, ktorá je splatná. Postúpenie pohľadávky bánk právna úprava výslovne viaže na
záväzky, s ktorými je klient banky v omeškaní, ktoré nastáva po splatnosti dlhu. Preto východiskovým
predpokladom postúpenia je splatnosť pohľadávky banky voči klientovi. Banka môže postúpiť iba
pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku, s ktorou je klient v omeškaní (§ 92 ods. 8 ZoB), inak
by boli postupované „živé“ úvery na nebankové subjekty, hoci poskytovanie a správa bankového úveru

podliehajú osobitnej úprave ZoB.

18. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude, na základe vykonaného dokazovania, posúdiť splatnosť
uplatňovanej pohľadávky žalobkyňou predmetnou žalobou, k čomu nedochádza len vyhlásením
splatnosti dlhu. Ak ide o plnenie v splátkach je potrebné vychádzať z konkrétnej dohody o splátkach,

splatnosti celého dlhu, na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa alebo uplynutím doby
splatnosti všetkých jednotlivých splátok vymáhaných žalobou, s rozlíšením už nastalej splatnosti
jednotlivých splátok dlhu a splátok splatných na základe jednostranného úkonu veriteľa. Bez uvedeného
rozlíšenia nie je možné správne posúdiť splatnosť uplatňovanej pohľadávky. Prvoradé je tiež skúmať
uzavretie dohody zmluvných strán o tom, či veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky (§ 565 O. z.), tzv. strata lehôt alebo strata výhody splátok, od ktorej je
potrebné odlíšiť dohodu, že nezaplatením jednej zo splátok nastala splatnosť celého zostatku dlhu,
určeným dňom v tejto dohode, teda naplnenie konkrétnej dohody a zákonom stanovených podmienok
pre splatnosť celého zostatku dlhu.

19. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Svoj právny záver odôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú
do úvahy a stranám sporu, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho

právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II.ÚS 193/06, III.ÚS 198/07).

20. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.