Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916204810
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7916204810.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a

členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky L.
R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Z. ulici č. X R. J. za účasti matky navrhovateľky Š. Q.J. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej na Z. ul. č. X R. J. obidvoch zastúpených advokátom JUDr. Petrom Jonášom so sídlom
Advokátskej kancelárie na M. R. Štefánika č. 2393/29 v Trebišove proti povinnému otcovi F. R. nar.
XX.X.XXXX bývajúcemu na Q. ul. č. XXX/XX R. J. zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. A. H.
nar. XX.XX.XXXX bývajúcom na ul. Ľ. Š. č. XX v P. B. v konaní o určenie výživného o odvolaní povinného
otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo 13.9.2019 č.k. 8P/171/2016-157 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom.

M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 840,- € za obdobie od 7.4.2016
do 30.6.2016 povoľuje povinnému otcovi splácať v mesačných splátkach po 140,- € navrhovateľke
vždy do 20. dňa v mesiaci dopredu až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného otca prispievať na výživu
navrhovateľky 300,- € mesačne za obdobie od 7.4.2016 do 30.6.2016. Dlžné výživné 900,- € za obdobie

od 7.4.2016 do 30.6.2016 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 150,- € vždy do 20. dňa v
mesiaci dopredu navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný otec s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie a návrh zamietol, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal výšku dlžného výživného s poukazom na
skutočnosť,ževyživovaciapovinnosťmubolaurčenáod7.dňavmesiaciapríl2016,pretoniejezákonný

dôvod, aby zaplatil dlžné výživné za celý mesiac v rozsahu 900,- €. Podľa jeho výpočtov alikvótna čiastka
výživného za mesiac apríl 2016 predstavuje 840,- €. Vyjadril nesúhlas s určením rozsahu výživného,
pretože nezodpovedá skutočnému stavu veci. Konajúci súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
s jeho majetkovými pomermi a s dohodou uzavretou medzi matkou navrhovateľky o vyporiadanie
BSM, v zmysle ktorej nechal bývalej manželke podstatnú časť majetku, a ešte pred vyporiadaním
BSM 7.11.2014 previedol na jej účet 5.000,- € na zabezpečenie výživy pre v tom čase maloletú
navrhovateľku. Matka v tom čase maloletej navrhovateľky čerpala na zabezpečenie odôvodnených

potrieb maloletej a tiež na rôzne nákupy finančné prostriedky z jeho účtu, pretože jej ponechal pracovnú
kartu. Vytkol konajúcemu súdu tiež, že pri rozhodovaní o výške výživného a výpočte dlžného výživného
vychádzal z vykonaného dokazovania v konaní o rozvod manželstva, v ktorom konajúci súd schválil
dohodu rodičov navrhovateľky, preto podľa jeho názoru nevyhnutné dokazovanie za účelom zisteniadlžného výživného nevykonal. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 24.4.2018 sp.zn.
8CoP/326/2017, ktorý uložil konajúcemu súdu vysporiadať sa s charakterom a účelom finančných
prostriedkov prevedených na účet matky navrhovateľky v rozsahu 5.000,- €. V tejto súvislosti tvrdenia

matky navrhovateľky o tom, že sumu 5-000,- € na jej účet poukázal z titulu vyporadania spoločných
úspor v rámci BSM označil za účelové a nepravdivé. Svoje mesačné výdavky vyčíslil sumou 946,- € a
zdôraznil, že odôvodnené potreby navrhovateľky neboli v konaní riadne preukázané napriek tomu, že
výškavýživnéhosaurčujenieibanazákladezárobkovýchschopností,možnostíamajetkovýchpomerov
povinného rodiča, ale je závislá aj od preukázaných odôvodnených potrieb oprávneného.

3. Navrhovateľka a jej matka prostredníctvom ich právneho zástupcu vo vyjadrení navrhli napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Konštatovali, že povinný otec radšej platí za právne služby,
akoby zaplatil výživné za 3 mesiace navrhovateľke. Opakovane zhodne uviedli, že sumu 5.000,- €
povinný previedol na účet matky navrhovateľky z titulu vyporiadania spoločných úspor v rámci BSM.
Odmietli tvrdenia povinného otca o tom, že tieto finančné prostriedky boli poukázané ako výživné pre

navrhovateľku, pretože podľa ich názoru nie je možné splniť si vyživovaciu povinnosť dopredu a zaplatiť
výživné, ktoré ešte nie je splatné.

4. Povinný otec v replike k vyjadreniu navrhovateľky a jej matky v celom rozsahu trval na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a ich tvrdenia označil za zavádzajúce a účelové. Právneho zástupcu si

zvolil ešte v konaní o rozvod manželstva, ktorého súčasťou sú aj rozhodnutia o výživnom. Zdôraznil, že
v čase vyplatenia predmetných finančných prostriedkov spoločnú domácnosť neopustil, je síce pravdou,
že sporadicky odchádzal a býval u svojich rodičov, ale následne sa vrátil, čo podľa jeho názoru svedčí
o tom, že poukázanie predmetných finančných prostriedkov nemôže byť hodnotené ako rozdelenie
spoločných úspor z titulu vyporiadania BSM.

5.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo

prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je
odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného otca uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací

súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu a trvá, kým nie je dieťa schopné samo sa živiť,
spravidla do skončenia sústavnej prípravy na budúce povolanie. Každý z rodičov je povinný vyživovať
svoje dieťa, preto sa posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Náklady na dieťa predstavujú
všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie,

ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón a
tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb,kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v
spoločnosti.

9. Odvolací súd sa dôsledne oboznámil s obsahom predloženého spisu, ako aj odvolaním povinného
otca a zistil, že v konaní o rozvod manželstva, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného
súdu Trebišov z 27.6.2016 č.k. 16P/52/2016-46 bola schválená dohoda rodičov o výživnom pre
navrhovateľkuvrozsahu300,-€mesačne.Posudzovanéobdobiebezprostrednepredchádzaloobdobiu,
za ktoré bola schválená dohoda rodičov o výživnom. Pomery navrhovateľky sa v posudzovanom období

nezmenili a boli totožné s jej pomermi v čase schválenia dohody o vyživovacej povinnosti povinného
otca k nej. Nezmenené zostali aj pomery povinného otca, preto odvolací súd dospel k rovnakému
záveru ako súd prvej inštancie, že výživné určené schválením dohody rodičov navrhovateľky v konaní o
rozvod manželstva zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného, ako aj
odôvodneným potrebám navrhovateľky v posudzovanom období. Konajúci súd v súlade s usmernením
Krajského súdu v Košiciach vykonal dokazovanie týkajúce sa sumy 5.000,- € poukázanej na účet

matky navrhovateľky a zistil, že tieto tvorili súčasť úspor manželov, ktoré si rozdelili v čase, keď už
spoločnenehospodárili.Kodvolacímnámietkampovinnéhootom,žetietofinančnéprostriedkypoukázal
na účet matky navrhovateľky ako výživné pre v tom čase maloletú navrhovateľku dodáva, že tieto
tvrdenia ani v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nepreukázal. Predmetné
finančné prostriedky poukázal na účet matky navrhovateľky v novembri 2014, t.j. 17 kalendárnych

mesiacov pred podaním návrhu na určenie výživného, preto, ak by tieto peňažné prostriedky boli
poukázané ako výživné pre navrhovateľku, odvolací súd dospel k záveru, že boli spotrebované pred
podaním návrhu na určenie výživného. K ďalšej odvolacej argumentácii povinného, že konajúci súd
pri určení výživného neprihliadol na zmenu jeho majetkových pomerov spôsobenú vyporiadaním BSM
dodáva, že konajúci súd správne na tieto skutočnosti neprihliadol, pretože otcom namietané skutočnosti

v posudzovanom období neexistovali nastali až následne, a teda nemali a ani nemohli mať vplyv
na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery v posudzovanom období. Otec bezprostredne v
nadväzujúcom období na posudzovaní obdobie sa dobrovoľne zaviazal platiť výživné pre navrhovateľku
300,- € mesačne. Odvolací súd dôsledne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti a predložené dôkazy
účastníkmi konania vrátane dôkazov povinného preukazujúcich jeho životnú úroveň a dospel k záveru,

že určené výživné zodpovedá jeho životnej úrovni, ako aj schopnostiam a možnostiam, ktoré mal v
čase posudzovaného obdobia. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom
výroku o výživnom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa
v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o dlžnom výživnom

a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd
síce náležite vykonal dokazovanie na preukázanie rozhodujúcich skutočností, riadne zistený skutočný
stav veci správne právne posúdil, správne rozhodol o rozsahu výživného, ale nesprávne určil dlžné
výživné za posudzované obdobie, pretože pri jeho výpočte opomenul, že výživné nebolo určené za

celý mesiac apríl 2016, ale len za jeho časť, t.j. od 7.4.2016 do 30.4.2016, v dôsledku čoho nesprávne
vyčíslil dlžné výživné za posudzované obdobie. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že
povinný otec v posudzovanom období na výživu navrhovateľky ničím neprispel, preto odvolací súd pri
výpočte dlžného výživného žiadne plnenia nezohľadnil. Za pomernú časť mesiaca apríl 2016 vzniklo
povinnému dlžné výživné 240,- € (300/30x24 dní =240,- €), v máji 2016 300,- € a v júni 2016 300,- €, t.j.

spolu 840,- €. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom konaní
boli splnené podmienky pre rozhodnutie o zaplatení dlžného výživného v splátkach, preto povinnému
otcovi povolil dlžné výživné zaplatiť v mesačných splátkach po 140,- € až do zaplatenia pod následkom
straty výhody splátok. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlžného výživného odvolací súd zohľadnil
výšku dlžného výživného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného tak, aby nebol

zaplatením dlžného výživného ohrozený riadny výkon jeho vyživovacej povinnosti a zároveň spôsob
zaplatenia dlžného výživného nebol nad prípustnú mieru na škodu navrhovateľky.

12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).