Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17C/458/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226386
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1314226386.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu:

UNICO Invest SK s.r.o., so sídlom Galvaniho 12/B, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Radovan
Repa, advokát, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, Bratislava, proti žalovanému: Račianka,
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Račianska 11, Bratislava - Nové mesto,
zastúpený JUDr. Jaroslav Málek, advokát so sídlom Kraskova 2, Bratislava, o zaplatenie 41.759,33 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 14.733,40 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 26.985,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne z tejto sumy od 01.01.2011 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania od žalovaného v
rozsahu 29,36 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatením istiny v sume 41.759,33 eur spolu s príslušenstvom z titulu neuhradenia pohľadávky
právneho predchodcu (postupcu) žalobcu - spoločnosti MTM systém, spol. s r.o. titulom nároku na
doplatenie ceny diela. V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o prevode práv a povinností zmluvných
podmienok zo dňa 02.09.2013 nadobudol žalobca pohľadávky voči žalovanému zo Zmluvy o dielo zo
dňa 21.06.2009 (ďalej len „Zmluva o dielo"). Uviedol, že dňa 15.12.2010 došlo zo strany žalovaného, v
tom čase zastúpeného správcom SPRÁVA DOMOV s.r.o. (ďalej len „Správca") k uznaniu dlhu zápisom
stavebnom denníku: „Investor zaplatí zhotoviteľovi dve faktúry vo výške 14.610,62 Eur s DPH (19 %) a

druhú vo výške 26.761,05 Eur s DPH (19 %) záväzne v mesiaci december 2010".

2. V odpore proti platobnému rozkazu a neskorších vyjadreniach žalovaný uviedol, že uznanie dlhu,
vyplývajúce zo záznamu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 nie je podľa žalovaného možné
považovať za uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na zhromaždeniach
žalovaného konaných v dňoch 27.06.2012 a 25.04.2013 štatutárny zástupca Správcu informoval
zhromaždenie, že dlh vo vyššie špecifikovanej výške voči MTM systém, spol. s r.o. odmieta, resp.

že takýto dlh vôbec neexistuje a na to, aby mohlo dôjsť k uznaniu dlhu vo výške špecifikovanej
v zápise v stavebnom denníku, by musel v čase jeho uznania existovať. Žalovaný namietal aj
neurčitosť zápisu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010, pretože tento sa odvoláva na nejaké
ďalej bližšie nešpecifikované faktúry, čo z dôvodu neurčitosti zápisu v stavebnom denníku spôsobujeneplatnosť takéhoto úkonu. V čase záznamu v stavebnom denníku dňa 15.12.2010 štatutárny zástupca
žalovanéhonemalžiadnuvedomosťovystavenífaktúrnauvedenéčiastky,resp.faktúrpodľadotknutého
zápisu, ani mu počas výkonu jeho funkcie nikdy neboli predložené k odsúhlaseniu na ich preplatenie.

Neskôr vzniesol žalovaný námietku premlčania žalovanej sumy. Žalovaný poukázal na funkciu a účel
stavebného denníka, ktorý je súčasťou dokumentácie vedenia stavby podľa stavebného zákona a
odráža priebeh uskutočňovania prác a nie je dokumentáciou, ktorá by mala byť určená k dokumentácii
právnych úkonov smerujúcich k úprave vzájomných práv a povinností súvisiacich s prípadnými
vzájomnými pohľadávkami medzi zhotoviteľom a objednávateľom.

3. Žalobca vo vyjadreniach uviedol, že žalovaný mylne uvádza, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
občianskoprávnym, keď účastníci zmluvy v bode 1.56 Zmluvy o dielo jasne prejavili vôľu, že ich zmluvný
vzťah sa má riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale vo zvyšku, teda aj pokiaľ ide o uznanie
dlhu, Obchodným zákonníkom, táto voľba práva je možná a preto treba právny úkon zápisu v stavebnom
denníku zo dňa 15.12.2010 posudzovať podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka, ktorý na uznanie

dlhu kladie miernejšie požiadavky. Nevyžaduje sa uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky a na záväzok
zaplatiť postačuje uznanie určitého záväzku. Záväzok vyjadrený formuláciou „zaplatiť faktúru v určitej
výške" jasne hovorí o tom, že sa uznáva záväzok vo výške tam uvedenej. Z formulácie „investor zaplatí
zhotoviteľovi", v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 a zo skutočnosti, že stavebný denník
je vedený v súvislosti so Zmluvou o dielo na stavebné práce, jasne vyplýva, že sa jedná o záväzok

zo Zmluvy o dielo. Žalobca sa domnieva, že tento písomný právny úkon spĺňa náležitosti uznania dlhu
nielen v zmysle Obchodného zákonníka, ale aj ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide
o námietky žalovaného, že mu faktúry neboli predložené, žalobca má za to, že faktúra bola vystavená
jeho právnym predchodcom, a to na prvú sumu uvedenú v spornom zápise zo stavebného denníka
zo dňa 15.12.2010. Pretože žalovaný faktúru v termíne splatnosti do 31.12.2010 neuhradil, právny

predchodca žalobcu faktúru vystornoval a nevystavil ani druhú, aby nemusel úverovať DPH zo svojich
prostriedkov v dôsledku nezaplatenia zo strany žalovaného. Výraz „zaplatí faktúru" treba vykladať ako
výraz „zaplatí pohľadávku". Faktúra je ako daňový doklad z hľadiska zmluvného vzťahu a povinnosti
platiť zo zmluvného vzťahu irelevantná. Na námietku žalovaného, že zápis v stavebnom denníku je
čisto stavebno-technického charakteru a nemôže obsahovať právne úkony v zmluvnom vzťahu, teda

napr. uznanie dlhu alebo modifikovať zmluvný vzťah strán Zmluvy o dielo, žalobca poukázal na bod
1.35 Zmluvy o dielo, keď zmluvné strany považujú stavebný denník za základný dokument o priebehu
zmluvných prác, na ktorý je možné sa odvolať v ďalšom konaní (zmeny projektovaného riešenia, zmena
cien atď.). Pri pochybnostiach výkladu záznamov v stavebnom denníku z 15.12.2010 treba vychádzať
z jeho obsahu, ktorým je aj uznanie dlhu, a na povahe tohto úkonu nezmení nič ani skutočnosť,

že je obsahom stavebného denníka. V zmysle uvedeného treba pri výklade obsahu právneho úkonu
prihliadnuť na zaužívanú prax a zaužívané správanie sa účastníkov zmluvy a žalobca poukázal na to, že
v zápise zo dňa 22.04.2010, z ktorého vyplýva cena diela podľa Zmluvy o dielo a naviac prác, prítomní
zástupcovia žalovaného pripojili k formulácii uvedenej v zázname slovo „súhlasím", zo zápisu zo dňa
23.06.2010 podpísaného zástupcami žalovaného vyplýva cena za dielo vrátane naviac prác vo výške

559.367,19 eur a uznanie dlhu tak zodpovedá sume vykonaných naviac prác neuhradených k danému
dátumu.

4. Rozsudkom zo dňa 21.01.2016, č.k. 17C/458/2015-78 súd žalobu zamietol a rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalovaný v spore opodstatnene vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keď

žalovaného treba považovať za spotrebiteľa, a takto vystupoval aj na strane objednávateľa v predmetnej
Zmluve o dielo, v dôsledku čoho posudzoval úkon v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 označený
žalobcom ako uznanie dlhu podľa ust. Občianskeho zákonníka a vychádzajúc z datovania uznania
dospel k záveru, že žalovaným uplatnená námietka premlčania, ktorú je potrebné posúdiť podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, je dôvodná a pohľadávka žalobcu bola ku dňu podania žaloby

už premlčaná. Z dôvodu hospodárnosti konania sa vecou ďalej nezaoberal a žalobu bez ďalšieho
skutkového a právneho odôvodnenia zamietol. Pre úplnosť poznamenal, že ak by aj predmetná
pohľadávka nebola premlčaná, žalobca by zrejme nebol v konaní aktívne legitimovaný, t.j. neprináležalo
by mu právo, ktorého sa v tomto spore domáha, nebol by jeho nositeľom, keď Zmluva o prevode práv
a povinností zmluvných podmienok zo dňa 02.09.2013 nemá náležitosti riadnej Zmluvy o prevode práv

a nebola by podľa súdu neurčitosťou svojho obsahu spôsobilá previesť právo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z postupcu na postupníka, t.j. zo spoločnosti MTM systém, s r.o. na žalobcu.5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2017, č.k. 8Co/296/2016-124
rozsudok zo dňa 21.01.2016, č.k. 17C/458/2015-78 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie s odôvodnením, že za skutkových okolností preukázaných vykonaným dokazovaním v danej

veci nemožno žalovaného považovať za spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
a preto so zreteľom na bod 1.56 Zmluvy o dielo nemožno premlčanie uplatneného nároku posúdiť podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní; naopak, túto otázku je potrebné posúdiť podľa ust. §
397 Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Na právny vzťah
založenýZmluvouodielo,atedainapremlčanienárokovvzniknutýchztejtozmluvy,jepotrebnévsúlade

s jej bodom 1.56 aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Odvolací súd ďalej uviedol,
že pokiaľ ide o poznámku súdu prvej inštancie, že žalobca "zrejme" nedisponuje v danom spore aktívnou
vecnou legitimáciou, nemožno ju považovať za riadne meritórne posúdenie danej otázky. Odvolací súd
vyslovil záväzný právny názor (ust. § 391 ods. 2 CSP), podľa ktorého nemožno žalovanému v právnom
vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, priznať postavenie spotrebiteľa, a premlčanie uplatneného
nároku je tak potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní, a uložil súdu

prvej inštancie opätovne meritórne posúdiť vecnú opodstatnenosť podanej žaloby z hľadiska existencie
vecnej legitimácie žalobcu v danom spore, ako i splnenia všetkých ďalších podmienok vzniku nároku
žalobcu, vrátane jeho výšky, a opätovne rozhodnúť vo veci samej.

6. V nadväznosti na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave, súd prvej inštancie vo veci nariadil

pojednávanie na deň 21.02.2018, 11.04.2018, 06.06.2018 a 03.10.2018, na ktorom vec meritórne
prejednal.

7. V priebehu konania žalobca zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a naviac uviedol, že v otázke
aktívnejlegitimáciežalobcupoukazujenauznesenieKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.4Cob/244/2015,

v ktorom bola riešená aktívna legitimácia žalobcu, ktorý nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, kde bola pohľadávka identifikovaná iba poukazom na zmluvu, z ktorej vznikla, v
ktorom sa uvádza, že určenie postúpenej pohľadávky s odkazom na konkrétnu zmluvu, z ktorej je možné
identifikovať postupovanú pohľadávku, je dostatočne určitým spôsobom vymedzenia postupovanej
pohľadávky. Navyše uviedol, že v konaní vedenom Okresnom súde Bratislava II v právnej veci, kde

je žalobca v postavení žalovaného, žalovaný nemá problém, aby spoločnosť žalobcu vystupovala ako
pasívne vecne legitimovaný subjekt na základe rovnakej Zmluvy o postúpení vo vzťahu k nárokom
vyplývajúcim z rovnakej Zmluvy o dielo. Vo vzťahu k dôvodnosti pohľadávky zdôraznil, že právny
predchodca žalobcu vykonával pre žalovaného na základe Zmluvy o dielo práce v zazmluvnenom
rozsahu, v tom čase správu bytového domu, kde sa vykonávali práce zhotoviteľa, zabezpečoval Správca

(spoločnosť Správa domov s.r.o.), ktorej štatutárnym zástupcom bol p. I. H.. Zástupcovia žalovaného
nad rámec zazmluvnených prác požadovali od žalobcu vykonanie prác, ktoré boli potvrdené zápismi
v stavebnom denníku. Práce, za ktoré úhradu ceny požaduje žalobca v tomto konaní, boli potvrdené
zápisomvstavebnomdenníkudňa15.12.2010.Tentozáznampodpísaliviacerízástupcoviažalovaného,
vrátane vtedajšieho štatutára Správcu p. I. H. ako zástupcu žalovaného. Samotný záznam v stavebnom

denníku je uznaním dlhu podľa Obchodného zákonníka, štatutárny zástupca Správcu bytového domu
tento záznam dňa 15.12.2010 podpísal, teda dlh v čase uznania existoval a zároveň ide o výslovný
prejav tam podpísaných osôb, že uznaná pohľadávka uplatnená v tomto konaní je dôvodná. Navyše vo
vzťahu k zápisu v stavebnom denníku zo dňa 11.11.2010 a 15.12.2010 žalobca uviedol, že ak by aj nešlo
o uznanie záväzku, ide o dôkaz, ktorý preukazuje existenciu pohľadávky žalobcu, a táto bola bez ohľadu

na dĺžku premlčacej doby uplatnená v tomto konaní včas. Ak by súd tento zápis neposúdil ako uznanie
dlhu, ide o závažný listinný dôkaz, preukazujúci nárok a dôvodnosť nároku žalobcu a je zrejmé, že nikto
by výslovne neuviedol, že zaplatí istú sumu, ak by na to nebol právny dôvod. Žalovaný nerozporoval,
že p. H. ako zástupca Správcu bytového domu bol oprávnený na úkony súvisiace so Zmluvou o dielo
a na vykonanie zápisu v stavebnom denníku a poukázal na bod 1.35 Zmluvy o dielo, podľa ktorého

zápis v stavebnom denníku je dokladom preukazujúcim zmenu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným.

8. Žalovaný vo svojich vyjadreniach v konaní opakovane uviedol, že s argumentáciou a právnym
názorom Krajského súdu v Bratislave sa nemôže stotožniť a má za to, že Krajský súd v Bratislave

nesprávne posúdil túto vec, ak žalovaného ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
teda právnickú osobu založenú podľa osobitných predpisov, posúdil ako právnickú osobu podľa
Obchodného zákonníka a nepriznal mu postavenie spotrebiteľa. Žalovaný namietal, že Zmluva o
postúpení práv a povinností zo dňa 02.09.2013 v znení dodatku je postihnutá neurčitosťou vo vzťahuk identifikácií konkrétneho záväzku žalovaného, ktorý má byť predmetom postúpenia a že v žiadnom
z vedených konaní nebol vyslovený záver, či Zmluva o prevode práv a povinností je platná. Namietal,
že žalovaný si nikdy nebol vedomý záväzku voči žalobcovi v rozsahu, v akom sa uplatňuje v konaní

a ak v prípade požadovanej úhrady ide o naviac práce, žalovaný uhradil žalobcovi spolu sumu vo
výške 530.589,85 Sk (pozn. súdu správne má byť uvedené eur), a zazmluvnená hodnota diela podľa
Zmluvy o dielo bola 419.767,98 Sk (pozn. súdu správne má byť uvedené eur). Podľa Zmluvy o dielo
všetky naviac práce mali byť zaznamenané písomne a v prípade, ak vykonal žalobca naviac práce
bez odsúhlasenia žalovaného, tak ide o nárok žalobcu z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa podľa

Občianskeho zákonníka premlčuje, a z tohto dôvodu ide rovnako o premlčaný nárok podľa § 107
Občianskeho zákonníka. Rovnako opakovane namietal, že zápis v stavebnom denníku nie je uznaním
záväzku, postráda uvedenie za čo a ako sa budú fakturovať sumy, aký rozsah prác bol vykonaný
a že zápis vznikol na základe požiadavky zástupcu právneho predchodcu žalobcu s tým, že ostatní
zúčastnení (zástupca Spoločenstva Račianka ako i zástupca Správcu) si vymieňovali preskúmanie
opodstatnenosti úhrad tam uvedených čiastok. Podľa názoru žalovaného zápis v stavebnom denníku

zo dňa 15.12.2010 požiadavku ust. § 323 ods.1 Obchodného zákonníka nespĺňa. Žalobca nikdy na
žalované sumy žalovanému nepredložil faktúry, v dôsledku čoho žalovaný ako objednávateľ nemal
povinnosť platiť, nevedel za čo má platiť, nebol daný rozpis prác, z uvedených dvoch faktúr nebola
predložená ani jedna. Žalovaný tak nemal možnosť sa vyjadriť k opodstatnenosti a dôvodnosti takýchto
dokladov, príp. namietať, že takéto práce v skutočnosti uskutočnené neboli. Uviedol, že žalovaný je

povinný viesť účtovníctvo a s tým spojenú evidenciu účtovnej dokumentácie za účelom preukázania
opodstatnenosti tých-ktorých nákladov, ale aj pre jednotlivých vlastníkov bytov za účelom rozúčtovania
nákladov a konštatoval, že žalobca žalovanému nikdy nepredložil k úhrade žiadne faktúry znejúce na
čiastky 14.610,62 eur a na 26.761,05 eur, úhrady ktorých čiastok sa žalobca domáha v tomto konaní.
Zároveň poukázal na to, že čiastka 14.610,62 eur, ktorá je obsiahnutá v zápise v stavebnom denníku

zo dňa 15.12.2010, bola pri uvedenom zápise pravdepodobne obsiahnutá z dôvodu nedostatočného
preverenia skutočne vykonaných úhrad zo strany žalovaného za skutočne vykonané práce, keď
žalovaný niekoľko dní pred uvedeným zápisom v stavebnom denníku uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 30.11.2010 čiastku vo výške 14.610,62 eur za faktúru vystavenú právnym predchodcom
žalobcu pod fa č. XXXXXXX, čo potvrdzuje aj zápis zo schôdze zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov

bytov a nebytových priestorov Račianka dňa 27.06.2012, kde súčasťou zápisnice z uvedenej schôdze
je zoznam uskutočnených platieb s dátumami ich úhrad na základe Zmluvy o dielo. K fa č. XXXXXXX
žalovaný uviedol, že ide o sumu, ktorá bola uhradená cez Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB), táto
suma bola odsúhlasená a parafovaná spoločenstvom, podpis p. H. zo dňa 20.12.2010 je potvrdením
prevzatia faktúry zamestnankyňou ŠFRB. Žalovaný namietal, že obsah zápisu stavebného denníka

zo dňa 15.12.2010 je minimálne vo vzťahu k uplatňovaniu úhrady čiastky vo výške 14.610,62 eur
nedôvodný. K podpísaniu zápisu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 rovnako uviedol, že pôvodne
zmluva o dielo zo dňa 29.12.2008 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom
a vlastníkmi bytov zastúpenými vtedajším Správcom, táto bola nahradená Zmluvou o dielo, ktorá už ale
bola uzavretá na strane objednávateľa vlastníkmi bytov zastúpenými Spoločenstvom vlastníkov bytov.

Štatutárny zástupca Správcu tak nebol oprávnený podpísať z titulu Zmluvy o dielo žiaden záznam v
stavebnom denníku, ak nebol na to osobitne splnomocnený, a už vôbec nie na podpísanie takého
prejavu, akým je uznanie záväzku. Zároveň žalovaný uviedol, že Správca vykonával správu bytového
domu ešte v r. 2012, čo potvrdzuje aj zápisnica zo dňa 27.06.2012. S odkazom na bod 1.20 a 1.21
Zmluvy o dielo, práce naviac a ich cena mali byť upravované písomným dodatkom k zmluve, takéto

dodatky nikdy podpísané neboli. Žalovaný ale nespochybnil skutočnosť, že naviac práce boli vykonané.

9. Žalobca k námietke žalovaného, že Správca nemal oprávnenie resp. splnomocnenie na podpísanie
záznamov v stavebnom denníku a na právne úkony v mene žalovaného (uznanie dlhu) odkázal na
podanie žalovaného zo dňa 05.11.2015, kde sám žalovaný uvádza, že zmluva medzi žalobcom a

žalovaným bola uzavretá v mene žalovaného prostredníctvom Správcu. Ďalej neskôr v tejto veci
poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11C/36/2017, z ktorého vyplýva, že
Správcom bytového domu žalovaného bola spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. a skutočnosť, že pán I.
H. L.. bol v čase zápisov v stavebnom denníku štatutárom firmy Správcu so samostatným oprávnením
konať žalovaný nijako nerozporoval. Naviac žalovaný uviedol, že uvedený zápis je podpísaný okrem p.

H. ako štatutára Správcu aj priamo p. K.. A., ktorý bol v danom čase štatutárnym zástupcom žalovaného,
a nemožno mať teda pochybnosti o tom, že jeho úkon žalovaného zaväzuje. K posudzovaniu
uplatneného nároku ako bezdôvodné obohatenie žalobca uviedol, že nárok bol skutkovo vymedzený
v žalobe, ide o nárok na úhradu ceny za vykonané práce a danom prípade právny vzťah zo Zmluvyo dielo treba posudzovať podľa Obchodného zákonníka, vrátane prípadného premlčania. Poukázal na
podanie žalobcu zo dňa 08.07.2015, kde v zápise zo stavebného denníka sa uvádza, že celková suma
zrealizovaných prác podľa zmluvy a prác naviac činí 569.489,53 eur a že táto suma je odsúhlasená.

Pokiaľ odpočítame od tejto sumy to, čo žalovaný uhradil (čiže sumu 530.589,85 eur) ostane 38.899,68
eur, ktorá suma sa ani nejako zásadne nelíši od sumy uplatnenej žalobou. Z uvedeného vyplýva, že
uplatnený nárok je do sumy 38.899,68 eur duplicitne písomne uznaný priamo žalovaným (už popri
zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010). Tento zápis v stavebnom denníku naviac konkrétne
uvádza, že sa jedná o práce v zmysle Zmluvy o dielo a práce naviac. K argumentácií žalovaného o

nepredložení účtovných a fakturačných dokladov k uplatnenému nároku uviedol žalobca, že skutočnosť,
či na žalovanú sumu bola vystavená faktúra nie je relevantná, nemá vplyv a nepreukazuje existenciu
alebo neexistenciu pohľadávky žalobcu a rovnaké platí aj naopak t.j. ak by pohľadávka evidovaná
bola, samo o sebe to nepreukazuje existenciu pohľadávky a jej dôvodnosť. Na sumu identickú prvej
zo súm uvedených v uznaní dlhu zo dňa 15.12.2010 bola vystavená fa č. XXXXXXX dňa 30.11.2010
a žalobca s poukazom na doloženie faktúry právneho predchodcu žalobcu dôvodil, že úhrada časti

pohľadávky označenej v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 je dôkazom o dôvodnosti
aj zvyšku pohľadávky tak, ako bola táto uvedená v spomínanom zápise a bola po prepočítaní z 19
% DPH na 20 % DPH uplatnená v konaní. Z toho dôvodu, ak je dôvodná táto časť pohľadávky, niet
logického dôvodu, prečo by nebola dôvodná i druhá časť pohľadávky uvedená v zápise v stavebnom
denníku zo dňa 15.12.2010, keď táto suma uvedená vo faktúre bola uhradená po zápise v stavebnom

denníku a ani z obsahu tejto faktúry nevyplýva, že by bol vyhotovený nejaký súpis fakturovaných prác,
ktorý požaduje žalovaný, t.j. ak uhradil žalovaný túto časť pohľadávky bez súpisu prác, nevyznieva
úprimne jeho námietka, ktorou sa takéhoto súpisu dovoláva vo vzťahu k ostatku sumy. Uviedol, že s
poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka je čiastočná úhrada pohľadávky uznaním dlhu.
K nepredloženiu faktúry na zostatok sumy uviedol, že postačuje, že podal žalobu na súd a táto bola

žalovanému doručená, faktúra je iba úkon relevantný z hľadiska evidovania pohľadávok a platieb pre
účely vyporiadania povinností voči štátu. Obchodný zákonník v čase splatnosti fakturáciu nevyžadoval.
Ďalej žalobca uviedol, že z bodu 1.22 Zmluvy o dielo vyplýva, že úhrada musí byť schválená od
zhotoviteľa (p. V.), stavebného dozoru (p. U.) Správcu domu (p. H. L..) predsedu spoločenstva (p. A.), z
výsluchu svedkov v konaní vyplýva, že tieto osoby uvedené v Zmluve o dielo zápis zo dňa 15.12.2010

podpísali, rovnako ako aj zápis v stavebnom denníku zo dňa 11.11.2010. Zo zápisu v stavebnom
denníku, vyplýva povinnosť uhradiť pohľadávku, podpísaný je osobami, ktoré v zmysle Zmluvy o dielo
interne schvaľujú úhrady, čím boli tým naplnené aj podmienky požadované žalovaným, teda uplatnená
pohľadávka je teda dôvodná. V neposlednom rade poukázal na to, že dôvodnosť časti pohľadávky vo
výške 26 000 eur v zásade nespochybnil ani svedok p. H. (t.j. štatutár Správcu), ktorý iba uviedol, že

táto časť pohľadávky sa neuhradila pre nedostatok prostriedkov.

10. Podľa ust. § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"),
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.

11. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

12. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, výsluchom strán a svedkov, ako aj ostatným spisovým materiálom. Strany na

pojednávaní pred skončením dokazovania zhodne potvrdili, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania
nemajú. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:16. Súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán, že práce zhotoviteľa, právneho predchodcu žalobcu,
spoločnosti MTM systém, spol. s r.o. pre žalovaného ako objednávateľa boli vykonávané na základe
Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009, z ktorej obsahu súd zistil, že predmetom plnenia podľa bodu 1.2.

Zmluvy o dielo bolo zhotovenie zateplenia bytového domu v súlade s vládnym programom zatepľovania
na obnove bytového domu C. XX, XX U. F., uvedených v projektovej dokumentácii a v prílohách k tejto
zmluve za odplatu.
Podľa bodu 1.4 Zmluvy o dielo sa za žalovaného bude kontrolných dní zúčastňovať Správca alebo
predseda spoločenstva p. Q. a stavebný dozor žalovaného.

Cena diela bola dohodnutá v čl. 3 Zmluvy o dielo, pričom podľa bodu 1.15 je cena diela konečná na
základe jednotkových cien uvedených v prílohe, sa môže však upraviť podľa skutočne zrealizovaných
výmer objektu, odsúhlasených oboma stranami.
Rovnako podľa bodu 1.19 Zmluvy o dielo je cena diela vo výške 419.763,31 eur konečná, upraviť sa
môže v prípade naviac prác alebo upraviť podľa skutočne zrealizovaných výmer objektu, odsúhlasených
oboma stranami.

Podľa bodu 1.20 Zmluvy o dielo, cena za zhotovenie prác naviac a podmienky každého prípadu
vykonania týchto prác budú dopredu dojednané a následne premietnuté do osobitného dodatku k tejto
zmluve.
Podľabodu1.21Zmluvyodielo,každázmenačiúpravatechnickéhočimateriálovéhoriešeniaarozsahu
prác, oproti riešeniam uvedeným v Projektovej dokumentácii, ktorá môže mať vplyv na celkový rozsah

diela a jeho cenu, bude na základe vzájomného odsúhlasenia zmluvnými stranami upravená formou
písomného dodatku.
Platobné podmienky ceny diela boli dohodnuté v článku 4 Zmluvy o dielo, keď podľa bodu 1.22 Zmluvy o
dielo cena za zhotovenie diela bola dohodnutá tak, že bude platená zo strany objednávateľa čiastkovými
faktúrami, tak, že objednávateľ poskytne zhotoviteľovi za čiastkové plnenie predmetu diela v súlade

s podmienkami dohodnutými v tejto zmluve a vo väzbe na zrealizované vecné plnenie zhotoviteľa
čiastkové ceny z diela. Zhotoviteľ bude predkladať objednávateľovi súpisy vykonaných prác s uvedením
% odpočtu z celkovej ceny diela ako podklad pre úhradu faktúr. Objednávateľ a stavebný dozor
objednávateľa budú vykonávať kontrolu správnosti predložených súpisov vykonaných prác. Sporné
položky budú riešené bezodkladne, aby bola pôvodná alebo opravená faktúra uhradená v lehote

splatnosti. Faktúry na úhradu budú podpisovať: zhotoviteľ, stavebný dozor, Správca domu a predseda
spoločenstva K.. A. Q. alebo jeden z členov rady spoločenstva.
Podľa bodu 1.35. Zmluvy o dielo zmluvné strany považujú stavebný denník za základný dokument
o priebehu zmluvných prác, na ktorý je možné sa odvolať v ďalšom konaní (zmeny projektovaného
riešenia, zmena materiálu, zmena cien atď.). V ustanovení bodu 1.56 Zmluvy o dielo je uvedené, že v

ostatných vzťahoch neupravených touto zmluvou platí Obchodný zákonník a platné právne predpisy.

17. Zo Zmluvy o prevode práv a povinností zmluvných podmienok zo dňa 02.09.2013, uzavretej medzi
MTM systém, spol. s r.o. ako prevádzajúcim a žalobcom ako nadobúdateľom súd zistil, že MTM systém,
spol. s r.o. realizoval na základe Zmluvy o dielo stavebné práce o.i. na objektoch C. XX-XX, F., zmluva

zo dňa 29.12.2009 s tým, že všetky práce sú ukončené a odovzdané a z uvedených zmluvných vzťahov
pripadá do úvahy o.i. vysporiadanie nárokov zo záručných vád, prípadne aj ďalšie práva, záväzky
a pohľadávky, vzhľadom na čo sa zmluvné strany dohodli na prevode všetkých existujúcich ako aj
budúcich práv a povinností, pohľadávok a záväzkov zo zmlúv uvedených vyššie. Podľa čl. III Zmluvy o
prevode práv a povinností zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že MTM systém, spol. s

r.o. prevádza na žalobcu bezodplatne všetky a akékoľvek existujúce ako aj budúce práva, povinnosti,
pohľadávky a záväzky z vyššie uvedených zmlúv, s čím žalobca súhlasí.

18. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o prevode práv a povinností zmluvných podmienok zo dňa 02.09.2013,
uzavretej medzi MTM systém, spol. s r.o. ako prevádzajúcim a žalobcom ako nadobúdateľom dňa

25.10.2013 súd zistil, že nakoľko zmluvné strany uviedli v Zmluve prevode práv a povinností zmluvných
podmienok zo dňa 02.09.2013 v bode 11 týkajúcom sa práv a povinností, pohľadávok a záväzkov zo
Zmluvy o dielo ohľadne stavebných prác na bytovom dome C. XX-XX zo dňa 29.12.2009, nesprávny
dátum,prevylúčeniepochybnostíchybuopravujúvtom,žesajednáoZmluvuodielozodňa21.06.2009.

19. Z obsahu zápisu v stavebnom denníku - Záznamu z kontrolného dňa z 11.11.2010 vyplýva, že
konečná suma za zrealizované prác podľa Zmluvy o dielo a prác naviac činí 569.489,53 eur s DPH, a že
táto končená suma je odsúhlasená. Ďalej sa uvádza, že financie vo výške 24.000 eur žalovaný nemá,túto sumu dodávateľovi uhradí podľa splátkového kalendára bez platenia úrokov. Z výsluchu svedkov
súd zistil, že podpisy na zápise patria osobám: p. V., V. p. R., p. A., O., H. L.., U., I..

20. Z obsahu zápisu v stavebnom denníku - Záznamu z kontrolného dňa z 15.12.2010 vyplýva, že
investor zaplatí zhotoviteľovi dve faktúry vo výške 14.610,62 eur s DPH (19 %) a druhú vo výške
26.761,05 eur s DPH (19 %) záväzne v mesiaci december 2010. Z výsluchu svedkov súd zistil, že
podpisy na zápise patria osobám: p. V., p. I., p. A., p. H. a p. U..

21. Z obsahu zápisov v stavebnom denníku - Záznamu z kontrolného dňa z 22.04.2010 a 23.06.2010
vyplýva, že v nich boli odsúhlasované naviac práce mimo rozpočtu podľa Zmluvy o dielo.

22. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán a z tvrdení, ktoré strany výslovne nepopreli, súd má za to,
že ešte v r. 2012 vykonával správu bytového domu C. XX-XX Správca, ktorého štatutárnym zástupcom
- konateľom oprávneným konať samostatne bol až do 06.05.2013 p. I. H.. Osobou oprávnenou konať

za žalovaného v období do 25.06.2010 bola K.. A. Q. a v období od 25.06.2010 do 03.12.2012 K.. Ľ. A..

23. Zo Zápisnice zo zhromaždenia žalovaného konaného dňa 27.06.2012, súd zistil, že Správca domu
podal vlastníkom informáciu o finančnom zabezpečení obnovy domu, pričom pôvodná cena diela je
uvedená vo výške 419.767,98 eur, cena spolu 530.589,85 eur, práce naviac celkom (bez odpočítania

nevykonaných prác a nedorobkov vo výške 19.325,75 eur) predstavovali spolu 130.147,62 eur. Podľa
zápisnice bolo zhotoviteľovi uhradené celkovo 528.966,81 eur, vrátane sumy štátnej dotácie vo výške
14.610,62 eur. Podľa zápisnice Správca domu uviedol, že urobil kontrolu skutočných nákladov úhrad
za dodané práce zhotoviteľovi podľa Zmluvy o dielo a dohodnutých naviac prác a predbežne zistil, že
zhotoviteľovi nebudú vlastníci doplácať uvedených 41.887 eur. Podľa dodatku č. 1 k zápisnici zo dňa

25.04.2013 p. H. Y.. informoval zhromaždenie, že údajný dlh voči MTM systém, spol. s r.o. odmieta a
trvá na tom, že žalovaný nie je nič dlžný.

24. Z uznesenia č.k. 11C/36/2017-126 zo dňa 05.06.2017 súd zistil, že žalovaný sa v opačnom
procesnom postavení ako žalobca domáha voči žalobcovi v opačnom procesnom postavení ako

žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti odovzdať stavebný denník
súvisiaci s realizovaním stavebných prác na stavbe bytového domu C. XX-XX, pričom v ods. 2
odôvodnenia uznesenia sa uvádza, že žalobca poukázal v návrhu na to, že Zmluvou o prevode práv a
práv a povinností zo dňa 02.09.2013 uzavretou medzi MTM systém, spol. s r.o., ako prevádzajúcim a
žalovaným ako nadobúdateľom boli prevedené na žalovaného práva a povinnosti zo Zmluvy o dielo.

25. Z fa č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2010, splatnej dňa 22.12.2010, vystavenej dodávateľom MTM
systém, spol. s r.o., pre žalovaného ako odberateľa súd zistil, že táto znie na sumu 14.610,62 eur s DPH
vo výške 19 % (12.277,83 eur bez DPH) a je vystavená na základe ZoD na stavbu C. XX-XX. Fa č.
XXXXXXX je podpísaná p. V., pripojená je pečiatka a podpis p. U. ako stavebného dozoru a pečiatka

žalovaného a podpis (zrejme) p. A.. Z nerozporovaného a nepopretého tvrdenia žalobcu má súd za to,
že faktúra bola uhradená dvoma čiastkovými platbami dňa 23.12.2010 a 18.01.2011.

26. Z výsluchu konateľa žalobcu, Ľ. V., ako strany sporu súd zistil, že podkladom pre vypracovanie
cenovej ponuky v Zmluve o dielo bol výkaz výmer pre stavebné povolenie a nie realizačný projekt,

ktorý by obsahoval všetky detaily. Výkaz výmer pre stavebné povolenie iba hrubo vykresľoval, aké
práce majú byť vykonané a až počas výkonu prác boli priebežne vypracované a odsúhlasované cenové
ponuky na podrobne špecifikované práce. Konateľ žalobcu uviedol, že právny predchodca žalobcu
namietal, že postupne vypracovávaný projekt p. H. U. je neúplný a nepresný, nezahŕňa všetky detaily
vykonávaných prác, ktorú skutočnosť vlastníci a ich zástupcovia vedeli, pretože projekt bol okopírovaný

z vedľajšieho bytového domu a bolo treba doplniť detaily. Uviedol ďalej, že cena diela bola hradená
vlastníkmi cez ŠFRB, ktorý neumožňuje dodatočne navýšiť cenu diela, preto vlastníci v zastúpení
ich zástupcami, predsedom spoločenstva a aj vtedajším konateľom Správcu postupne dohadovali,
navyšovali a odsúhlasovali cenu prác. Veľká časť neuhradenej ceny diela zahŕňa cenu za vykonané
dielo nad rámec dohodnutého, napr. výmena schodiska - kopiloty, vlastníci vedeli, že na ich úhradu

peniaze nemajú, pri dokončení a odovzdaní diela mali na účte cca 12.000,- eur a na túto sumu bola
vystavená faktúra, táto bola neskôr stornovaná, v ostatnom sa čakalo, že vlastníci si potom, čo vymenia
Správcu T.. H., vezmú na zaplatenie navýšenej ceny diela ďalší (zrejme) komerčný úver. Žalovaná suma
je každoročne uvádzaná v správe pre audítora. Uviedol, že z dôvodu výmeny Správcu je možné, žeSprávca im neodovzdal všetku dokumentáciu a ani vlastníci nevedeli, čo bolo fakturované, čo bolo
uhradené a čo nie. Potvrdil, že zápis zo dňa 11.11.2010 je podpísaný ním a ostatnými prítomnými podľa
rozpisu. Na zázname zo dňa 11.11.2010 a 15.12.2010 žalobca identifikoval aj ostatné podpisy, vrátane

p. H. a A..

27. Z výsluchu svedka, K.. E. V., súd zistil, že na stavbe C. XX-XX vykonával pre zhotoviteľa stavebný
dozor, išlo o bežnú stavbu s položkovým rozpočtom. Kontrolných dní sa zúčastňovali p. U., p. H. a
členovia komisie napr. p. O., p. I., p. A. a na týchto kontrolných dňoch sa riešila kvalita a priebeh prác.

Vlastníci vniesli požiadavky na naviac práce, zhotoviteľ im predložil cenové ponuky, o čom sa vykonal
zápis v stavebnom denníku a tieto práce sa odsúhlasili. Cena prác a faktúry sa odsúhlasovali najprv p. U.
ako dozorom investora, súhlas podpisoval p. A. za pracovnú komisiu, a následne sa faktúry predkladali
p. H.. Pri konci realizácie okolo 15.12.2010 sa zistilo, že bytový dom nemá dostatok peňazí na fonde
opráv na úhradu týchto prác, preto sa vykonal dňa 11.11.2010 a 15.12.2010 zápis v stavebnom denníku,
kde sa tieto financie vyrovnali. Sporných bolo cca 40.000,- eur, vlastníci riešili ako cenu zaplatia a

zvažovali bezúročne na splátky, navýšenie platieb do fondu opráv a aj preklenovací komerčný úver, s
týmito návrhmi pracovná skupina nesúhlasila. Svedok uviedol, že dokonca p. V. ponúkli byt, ktorý by
na neho na započítanie pohľadávky previedli, toto sa však nedotiahlo. V tom čase p. H. odvolali ako
Správcu a cenu prác neuhradili. Svedok uviedol, že zápis zo dňa 15.12.2010 osobne napísal, zápis
z 11.11.2010 spísal p. V., neskôr ho doplnila zrejme p. O.. Svedok potvrdil, že zápisy z 11.11.2010 a

15.12.2010 podpísali o.i. p. H. a p. A.. K cene naviac práv svedok uviedol, že celá cena bola 569.489,53
eur s DPH, z poznámok vie, že z toho 419.763,31 eur s DPH bola cena podľa Zmluvy o dielo, práce
naviac boli 149.726,22 eur s DPH. Z naviac prác im ostalo neuhradené 41.371.67 eur s DPH s tým, že
menila sa sadzba DPH z 19 % na 20 %, a tieto peniaze sú sporné. Práce, ktoré vlastníci požadovali
naviac a vykonali boli napr. vymaľovanie, pričom z celkových naviac prác cca 150.000,- eur uhradili cca

108.000 eur s DPH.

28. Z výsluchu svedka, Y. I., súd zistil, že vykonával kontrolu stavby aj s p. V., ktorý realizoval zateplenie.
Pôvodný stavebný dozor bol vymenený, meno si nepamätá. K zápisu v stavebnom denníku uviedol, že
ten zápis pozná, nebola to vec ktorá bola uznaním, ale aby nedošlo k zastaveniu stavby, mala byť táto

vec prerokovaná p. H. a p. V.. P. H. nemal pri sebe ani faktúry a svedok ako rádový vlastník k nim prístup
nemal. Pamätal si na stavbyvedúceho p. V., ktorý prevzal stavbu po predchádzajúcom stavbyvedúcom,
uviedol, že ten pri podpise stavebného denníku dňa 15.12.2010 prítomný nebol, bol tam predchádzajúci
stavbyvedúci. Nebol pri dohadovaní toho, že sa so záväznou platnosťou menila cena diela, rozsah prác,
hodnota diela, iba keď sa menila projektová dokumentácia. K zápisu zo dňa 11.11.2010 v stavebnom

denníku, ktorý podpísal, uviedol, že išlo o havarijný stav, keď po odkrytí terás začalo zatekať, bolo treba
zrealizovať izoláciu, nebolo to navyšovanie stavby ale havarijný stav. Svedok uviedol, že podpísal aj
zápis v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 a potvrdil, že zápis o.i. podpísali aj p. H. a A.. K sumám
uvedeným v zápise zo dňa 15.12.2010 uviedol, že p. V. im deklaroval, že sú dlžní tieto sumy s tým, že p.
H. nemal podklady, či to je alebo nie je uhradené, nepovažoval to za dlžobu voči p. V.Š., podpísalo sa to

len aby sa nezastavila stavba. P. H. neskôr na schôdzu vlastníkov priniesol podklady, ktorými deklaroval
úhradu všetkých faktúr p. V..

29. Z výsluchu svedka, K.. Ľ. A.Í., súd zistil, že v júli 2010 bol povereným predsedom spoločenstva na
úkony v tejto veci po vzdaní sa funkcie predchádzajúcej predsedníčky p. Q.. Ako poverený predseda

žalovaného podpisoval faktúry predkladané na úhradu po podpise Správcu a stavebného dozoru,
ktorí mali projektovú dokumentáciu a rozpočet a za tieto zodpovedali. Vzhľadom na termín ukončenia
zateplenia a skutočnosť, že spoločenstvu bola poskytnutá štátna dotácia - bezúročný úver - vedel o
pohľadávke, že sa o nej hovorilo, k ďalšiemu posunu ale nedošlo, nebola vydaná ani predložená žiadna
faktúraamožnoajpreto,žep.H.nazasadnutíspoločenstvapredložilplnenierozpočtuaúhradystým,že

všetko je uhradené a spoločenstvo nemá žiadne záväzky voči dodávateľovi. Potvrdil, že na kontrolnom
dni dňa 15.12.2010 bol osobne prítomný aj on aj o.i. p. H., p. V. na tomto kontrolnom dni nebol. Zápis
podpísal s tým, že ako účastník potvrdil tam uvedenú informáciu, Správca a stavebný dozor mali doriešiť
veci. K zápisu v stavebnom denníku zo dňa 11.11.2010 uviedol, že je tam jeho podpis.

30. Z výsluchu svedka, I. H. L.., súd zistil, že koncom roka 2010 bol zvolaný kontrolný deň, že je treba
urovnať nedoplatky voči p. V., išlo o sumy cca 26.000,- eur a 14.000,- eur, stretnutia predsedníctva
sa zúčastnili o.i. p. A., p. O. napísala, že tieto sumy sa majú ešte zaplatiť, k čomu namietal, že nemá
podklady, podpísal to, že je prítomný, ale to nie je jeho súhlas s úhradou. Cca o 2 mesiace po kontrolefaktúr, ktoré uhradili, zistil dlh, ktorý sa má uhradiť, v liste vlastníkom napísal, čo ešte nebolo dorobené,
bolo to okolo 20.000,- eur ako práce naviac s tým, že kým to nie je urobené, nebudú nič platiť. Z čoho
vychádzali pri sume 26.000,- eur a 14.000,- eur v zápise nevie, suma 14.000,- eur bola ako faktúra

predložená ŠFRB, táto bola uhradená, v čase stretnutia tento dlh bol, teda túto sumu chcel zhotoviteľ
v tom čase oprávnene. Svedok potvrdil, že na zápise v stavebnom denníku zo dňa 11.11.2010 a z
15.12.2010 je jeho podpis a o.i. aj podpis p. A.. K zápisu zo dňa 15.12.2010 uviedol, že vychádza z toho,
že keď zápis bol napísaný, bol záujem, aby sa to uhradilo, chýbali mu ale podklady, peniaze, čo boli sa
zaplatili cez ŠFRB, na sumu 26.000 eur peniaze neboli, uvažoval sa splátkový kalendár, rôzne spôsoby,

ako by sa to dalo urovnať, presne nevedel ako. Na sumu 14.000 eur, ktorá sa predkladala ŠFRB podľa
svedka musela byť vystavená faktúra podpísaná predsedom, stavebným dozorom a zhotoviteľom, za
žalovaného to podpísal p. A., na sumu 26.000,- eur nevie, či bola faktúra vystavená, nepamätá sa. K
osobe p. V. uviedol, že si myslí, že pri zápise v stavebnom denníku dňa 15.12.2010 nebol. Na záver
svedok doplnil, že vo vyjadrení pre vlastníkov ohľadne neuhradenej sumy uviedol sumu cca 19.000,-
eur, ktorú odpočítal od požiadavky p. V., pokiaľ boli dorobené, mali byť zaplatené, pripustil, že niečo

nezarátal, že možno to spolu bolo 25.000 - 26.000,- eur.

31. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

32. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

34. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

35. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

36. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

37. Podľa ust. § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný
zákonník"), ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento
záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase

uznania už premlčaná.

38. Podľa ust. § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú
aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

39. Podľa ust. § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka, platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku
ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

40. Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto
plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

41. Podľa ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník"),
právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

42. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.43. Podľa ust. § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa
odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,

ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

44. Podľa ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme
náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a
praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha

vecí.

45. Podľa ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

46. Podľa ust. § 340a ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka, zmluvne určená lehota na splnenie

peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo
dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného
záväzku (ďalej len "doklad"), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal
neskôr.

47. Podľa ust. § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

48. Žalobca počas konania podaním doručeným súdu dňa 22.06.2018 vzal čiastočne späť žalobu v
rozsahu uplatneného nároku v sume 14.733,40 eur, čo zodpovedá uhradenej sume vo výške 14.610,62

eur na základe fa č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2010 po prepočte aktuálnou sadzbou DPH vo výške 20
%. Suma bola uhradená platbami prostredníctvom ŠFRB dňa 23.12.2010 a 18.01.2011. Žalovaný k
späťvzatiu nemal námietky a so späťvzatím súhlasil, preto v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP rozhodol
súd o čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v tomto rozhodnutí vo veci samej (výrok č. I
rozsudku).

49. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (ust. § 391 ods. 2 CSP) podľa
ktorého nemožno žalovanému v právnom vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, priznať postavenie
spotrebiteľa a že na právny vzťah založený Zmluvou o dielo (vrátane premlčania) je potrebné v súlade s
bodom 1.56 Zmluvy o dielo aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, súd pri posudzovaní nárokov

vzniknutých zo Zmluvy o dielo a na ňu nadväzujúcich, tieto posúdil podľa Obchodného zákonníka, a to je
pre prípad posúdenia uznávacieho úkonu v zápise v stavebnom denníku zo dňa 05.12.2010, keď platí,
že ak sa zabezpečuje záväzok riadiaci sa Obchodným zákonníkom, bude sa zabezpečenie riadiť jeho
treťou časťou v rozsahu Hlavy I (v rozsahu všeobecných ustanovení záväzkových vzťahov). Rovnako z
dôvodu viazanosti súdu právnym názorom odvolacieho súdu sa súd podrobne nezaoberal námietkami

žalovaného, týkajúcimi sa toho, že žalovanému je potrebné priznať postavenie spotrebiteľa a že na
Zmluvu o dielo je potrebné aplikovať Občiansky zákonník.

50. Uznanie záväzku (dlhu) je upravené v Občianskom zákonníku (ust. § 558 Občianskeho zákonníka)
aj v Obchodnom zákonníku (ust. § 323 Obchodného zákonníka) ako zabezpečovací inštitút. Právna

úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ucelená,
preto sa právna úprava v Občianskom zákonníku v obchodných vzťahoch nepoužije ani podporne
alebo doplnkovo. Existencia záväzku v čase uznania sa predpokladá a dôkazné bremeno o neexistencii
uznanéhozáväzkuzaťažujedlžníka.Vznikvyvrátiteľnejprávnejdomnienkyzaväzujeajsúdprihodnotení
dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa

dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (ust. § 192 CSP). Existencia
záväzku je nesporná len v čase uznania, preto z uznania záväzku nemožno vyvodzovať, že tento
záväzok trvá aj neskôr (napr. môže zaniknúť na druhý deň po uznaní jeho splnením). Pre uznanie
záväzku Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu, z ktorej stanoví odchýlky v ust. § 323 ods.
2 Obchodného zákonníka. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje určenie dlhu čo do

dôvodu aj výšky, Obchodný zákonník vyžaduje uznanie určitého existujúceho záväzku bez špeciálnych
požiadaviek na jeho určitosť, pričom treba rešpektovať všeobecné požiadavky kladené na právne
úkony. Preto nie je dôležité, či vo vyhlásení dlžníka sú použité výrazy ako "uznanie", alebo je výslovne
vymedzený rozsah, v ktorom sa záväzok uznáva. V každom konkrétnom prípade bude rozhodujúcajednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku, a nie spôsob tohto vymedzenia. V praxi nie je neobvyklé,
že sa identifikácia záväzku príp. jeho výška realizuje odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej
záväzok vznikol, prípadne na iný doklad. Pokiaľ by rozsah uznania záväzku nebol určený, má sa za to,

že sa uznáva záväzok v celom rozsahu. Uznanie záväzku má za následok dva základné dôsledky - vznik
vyvrátiteľnej domnienky, že záväzok v čase uznania trval a začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej
lehoty. Ust. § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka s odkazom na ust. § 407 ods. 2 a 3 Obchodného
zákonníka pripúšťa výnimku z výslovného, formálneho uznania záväzku vo forme písomného vyhlásenia
dlžníka a účinky uznania záväzku priznáva aj konkludentnému prejavu vôle dlžníka, napr. konaním,

za predpokladu, že záväzok nebol v čase uznania premlčaný. Podľa ust. § 407 ods. 2 Obchodného
zákonníka ide ďalej o platenie úrokov, ktoré sa považuje za uznanie záväzku, pokiaľ ide o sumu, z
ktorej sa úroky platia a podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ide o čiastočné plnenie záväzku
dlžníkom, ktoré má účinky uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať na to, že plnením
dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Splnenie predpokladu "možno usudzovať" môže vyplynúť z rôznych
okolností.

51. Podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka právna úprava právnych úkonov je obsiahnutá vo
všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka (ust. § 34 až 42 Občianskeho zákonníka).
Obchodný zákonník úpravu právnych úkonov obsiahnutú v Občianskom zákonníku iba dopĺňa, právna
úprava v Obchodnom zákonníku ako lex specialis obsahuje výklad právnych úkonov (ust. § 266

Obchodného zákonníka) a neplatnosť právnych úkonov (ust. § 267, 268 Obchodného zákonníka).
Odchylná právna úprava a interpretačné pravidlá sú zakotvené v Obchodnom zákonníku pre výklad
prejavu vôle - zatiaľ čo Občiansky zákonník uprednostňuje jazykový prejav a vôľa, ktorá bola prejavená,
má doplňujúci, podporný význam, Obchodný zákonník pri úprave interpretácie pre všetky právne úkony
akcentujekritériumvýznamuvôle,ktorúuprednostňujepredjazykovýmprejavom.Vdanomprípadeideo

subjektívnekritériumspočívajúcevúmyslekonajúceho,pritomsavyžaduje,abyúmyselbolstrane,ktorej
je určený, známy alebo jej musel byť známy. Pri výklade vôle podľa ust. § 266 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka nemôže byť východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy
prejav vôle urobil. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na
samotnérokovanieouzavretízmluvy,prax,ktorúsistranyvovzájomnomobchodnomstykuzaviedliaich

správanie po uzavretí zmluvy (ZSP 56/2006). Ak by pri výklade obsahu záväzku z akýchkoľvek dôvodov
nebolo úspešné uvedené subjektívne kritérium konajúcej osoby podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného
zákonníka, lebo úmysel konajúceho nemožno zistiť, je potrebné postupovať podľa ust. § 266 ods. 2
Obchodného zákonníka, ktorý spôsoby výkladu prejavu vôle objektivizuje tak, že sa prejav vôle vykladá
podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu - nejde o

význam, ktorý prejavu vôle prikladá určitá konkrétna osoba, ide o objektivizáciu interpretačného hľadiska
v tom, že sa berie do úvahy abstraktná osoba (objektivizovaná rozumná osoba či priemerný riadny
obchodníka) v rovnakom postavení ako osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Ide o ustálenie takého
významu prejavenej vôle, ktorý by mu prisúdila osoba v postavení adresáta. Významné je aj ust. § 266
ods. 2 Obchodného zákonníka, druhá veta, podľa ktorého výrazy používané v obchodnom styku treba

vykladať podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá a vychádza sa z toho, že obchodné
zvyklosti sú predpokladanou vôľou strán a v pochybnostiach sa má za to, že strany sa nimi chceli
spravovať. V ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka je upravené osobitné interpretačné pravidlo, ktoré
treba použiť pri výklade vôle podľa ust. § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, keď zákon prikazuje,
pokiaľ to pripúšťa povaha veci, brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na

správanie účastníkov právneho úkonu a zákon výslovne akcentuje tri skutočnosti - rokovania o uzavretí
zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, a následné správanie strán.

52. Súd sa pri posúdení dôvodnosti uplatneného nároku primárne, aj s odkazom na zrušujúce uznesenie
odvolacieho súdu, zaoberal otázkou, či žalobca disponuje v spore aktívnou vecnou legitimáciou. Súd sa

stotožnil s argumentáciou žalobcu, aj s odkazom na citované uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 4Cob/244/2015, že žalobca nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o dielo voči žalovanému na základe
Zmluvy o prevode práv a povinností zmluvných podmienok zo dňa 02.09.2013, v znení Dodatku č. 1
zo dňa 25.10.2013, kde bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu identifikovaná s poukazom na
Zmluvu o dielo, z ktorej vznikla (aj po jej spresnení Dodatkom č. 1), čím je dostatočne určitým spôsobom

vymedzená postupovaná pohľadávka právneho predchodcu žalobcu na žalobcu a požiadavke určitosti
tohto právneho úkonu postúpenia zodpovedá vymedzenie predmetu postúpenia odkazom na Zmluvu o
dielo a označenie objektu (stavby C.K. XX-XX), neumožňujúce zamenenie s inou pohľadávkou postupcu
voči žalovanému. Súd poukazuje aj na to, že sám žalovaný pri uplatňovaní nárokov zo Zmluvy o dielokoná so žalobcom ako nadobúdateľom práv a povinností, čím nie je pochýb o tom, na koho prešli práva
a povinnosti zhotoviteľa zo Zmluvy o dielo.

53. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku na
nezaplatenú časť ceny vykonaných stavebných naviac prác na bytovom dome na C. XX-XX U. F., ktoré
boli vykonávané na základe Zmluvy o dielo zo dňa 21.6.2009 právnym predchodcom žalobcu. Uvedené
je možné dovodiť aj z vyjadrení svedkov K.. V.N., konateľa Správcu, ako aj z vyjadrení strán sporu,
ktorí potvrdili, že na stavbe sa realizovali naviac práce a sám žalovaný nespochybnil skutočnosť, že

zástupcovia žalovaného nad rámec zazmluvnených prác požadovali od žalobcu vykonanie prác, ktoré
boli potvrdené zápismi v stavebnom denníku, čo je možné dovodiť aj z obsahu zápisov v stavebnom
denníku zo dňa 22.04.2010, 23.06.2010, 11.11.2010 a zo dňa 15.12.2010. Zo zápisu v stavebnom
denníkuzodňa11.11.2010vyplýva,žekonečnásumazazrealizovanéprácpodľaZmluvyodielovrátane
prác naviac k danému dňu činí sumu 569.489,53 eur s DPH a že táto končená suma je odsúhlasená.
Žalovaný rovnako nespochybnil, že naviac práce boli zhotoviteľom vykonané. Výsluchom svedka K.. V.

bola preukázaná skutočnosť, podporená samotnou Zmluvou o dielo ako aj Zápisnicou zo zhromaždenia
žalovanéhokonanéhodňa27.06.2012,žecelkovácenapráckudňu11.11.2010vovýške569.489,53eur
sDPHbolatvorenácenoudielavovýške419.763,31eursDPHpodľaZmluvyodieloa(pojejodpočítaní)
cenounaviacprácvhodnote149.726,22eursDPH.Zozápisovvstavebnomdenníkuzodňa23.06.2010
a 11.11.2010 súd zistil, že celková cena prác priebežne rástla a bola odsúhlasovaná žalovaným, keď v

zápise zo dňa 23.06.2010 sa uvádza celkovo cena diela 559.376,19 eur a v zápise zo dňa 569.489,53
eur. Správca v Zápisnici zo zhromaždenia žalovaného konaného dňa 27.06.2012 uviedol, že právnemu
predchodcovi žalobcu uhradil 528.966,81 eur, vrátane sumy štátnej dotácie vo výške 14.610,62 eur (v
ktorej časti po prepočte aktuálnou sadzbou DPH vo výške 20 % vzal žalobca žalobu späť). Vychádzajúc
z posledného zápisu v stavebnom denníku zo dňa 11.11.2010 pred uznaním záväzku zápisom zo dňa

15.12.2010, po odpočítaní žalovaným uvádzanej sumy vo výške 528.966,81 eur ako uhradenej sumy
od celkovej sumy ceny diela deklarovanej ku dňu 11.11.2010 vo výške 569.489,53 eur, predstavuje
neuhradený rozdiel ceny diela sumu vo výške 40.522.72 eur vrátane 19 % DPH, z čoho je možné
dovodiť, že táto sa zásadným spôsobom nelíši od pohľadávky uznanej zápisom zo dňa 15.12.2010 v
celkovej výške 41.377.67 eur s 19 % DPH. S prihliadnutím na priebežné zvyšovanie sumy konečnej

ceny diela vrátane naviac prác, odsúhlasenej postupne žalovaným v zápisoch, zvýšenie dlžnej sumy v
zápise zo dňa 15.12.2010 oproti zápisu zo dňa 11.11.2010, t.j. s časovým odstupom cca mesiac, o sumu
854,95 eur sa javí ako pravdepodobné, nevymykajúce sa predchádzajúcim úkonom strán, zavedenej
praxe a správaniu strán a vývinu ceny diela, a teda je primerané a zodpovedajúce sume uplatnenej v
tomto konaní, čo výrazne podporuje dôvodnosť a správnosť sumy uvedenej v zápise zo dňa 15.12.2010.

54. K námietke žalovaného, že podľa bodu 1.20 a 1.21 Zmluvy o dielo práce naviac a ich cena mali
byť upravené písomným dodatkom k Zmluve o dielo, a že takéto dodatky nikdy podpísané neboli, teda
žalobca nemá nárok na ich úhradu, súd uvádza, že zo zápisov v stavebnom denníku je zrejmé, že bolo
bežnou praxou a správaním zmluvných strán v priebehu realizácie diela podľa Zmluvy o dielo meniť

rozsah diela podľa Zmluvy o dielo o naviac práce odsúhlasenými zápismi v stavebnom denníku, na ktoré
dodatok uzavretý nebol, žalovaný ich prípadné uzavretie ani skutočnosť, že uzavretie dodatkov na iné
naviacprácepožadoval,vkonanínepreukázal.Súdsastotožnilsargumentácioužalobcu,žepodľabodu
1.35 Zmluvy o dielo bolo možné uskutočniť zmenu zmluvného vzťahu aj zápisom v stavebnom denníku
a žalovaný sám potvrdil, že časť ceny naviac prác dohodnutých vo forme zápisov v stavebnom denníku

aj uhradil, čo je zrejmé aj zo Zápisnice zo zhromaždenia žalovaného konaného dňa 27.06.2012, zápisov
v stavebnom denníku a vyjadrení samotného žalovaného, keď žalovaný ani svedkovia nespochybnili
skutočnosť, že naviac práce boli vykonané a aj čiastočne uhradené.

55. Vo vzťahu k prejavu, ktorým malo dôjsť k uznaniu záväzku zápisom v stavebnom denníku dňa

15.12.2010, žalovaný namietal, že zápis nie je možné považovať za uznanie dlhu podľa ust. § 558
Občianskeho zákonníka a uviedol, že na zhromaždeniach žalovaného konaných v dňoch 27.06.2012 a
25.04.2013štatutárnyzástupcaSprávcuinformovalzhromaždenie,žedlhvovyššiešpecifikovanejvýške
voči právnemu predchodcovi MTM systém, spol. s r.o. odmieta, resp. že takýto dlh vôbec neexistuje, a
že na to, aby mohlo dôjsť k uznaniu dlhu vo výške špecifikovanej v zápise v stavebnom denníku, musel

by v čase jeho uznania takýto dlh existovať. Namietal ďalej, že v zápise nie je uvedené za čo a ako sa
budú fakturovať sumy, aký rozsah prác bol vykonaný a že uvedený zápis vznikol na základe požiadavky
zástupcu právneho predchodcu žalobcu s tým, že ostatní zúčastnení (zástupca Spoločenstva Račiankaako i zástupca Správcu) si vymieňovali preskúmanie opodstatnenosti úhrad čiastok uvedených v zápise
v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010.

56. S odkazom na právny záver uvedený v ods. 49 a 50 vyššie, že právny úkon zápisu v stavebnom
denníku zo dňa 15.12.2010 je potrebné posudzovať podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka, má
súd za to, že v danom prípade ide o platné uznanie záväzku žalovaným. Uznanie záväzku podľa
Obchodného zákonníka nevyžaduje jeho uznanie čo do dôvodu a výšky, na platnosť uznania postačuje
uznanie určitého existujúceho záväzku bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť, čo má za následok

vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii záväzku v čase. Záväzok žalovaného vyjadrený
formuláciou „Investor zaplatí zhotoviteľovi dve faktúry vo výške 14.610,62 Eur s DPH (19 %) a druhú
vo výške 26.761,05 Eur s DPH (19 %) záväzne v mesiaci december 2010" v stavebnom denníku
z realizácie stavby na základe Zmluvy o dielo jasne a jednoznačne vyjadruje vedomosť a uznanie
povinnosti žalovaného zaplatiť sumu v uvedenej výške dodávateľovi. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť,
že existencia záväzku žalovaného uhradiť cenu naviac prác je zrejmá aj zo zápisov zo dňa 22.04.2010

a zo dňa 23.06.2010, výška uznaného dlhu zodpovedá sume vykonaných naviac prác neuhradených k
danému dátumu 15.12.2010, keď táto suma sa výrazne nelíši od rozdielu posledne vyčíslenej celkovej
ceny diela ku dňu 11.11.2010 a žalovaným uhradenej sumy, čo podporuje tvrdenie o existencii dlhu
žalovaného v uznanej výške a dôvodnosť a správnosť tam uvedenej sumy. Naopak, v rozpore ust.
323 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 192 CSP žalovaný nepreukázal v konaní neexistenciu

záväzku žalovaného na zaplatenie súm v uvedených výškach v čase uznania. Žalovaným uvádzané
skutočnosti, že žalovaný nemal vedomosť o svojom záväzku, že nebolo úmyslom záväzok uznať a
zástupca žalovaného a Správca si vymieňovali preskúmanie dôvodnosti a opodstatnenosti úhrad čiastok
uvedených v zápise predložením súpisu fakturovaných prác, nemá oporu v zápise zo dňa 15.12.2010
a neboli právnemu predchodcovi žalobcu známe. Svedok K.. V., K.. A. a aj p. I. H. potvrdili, že o

existencii (nejakej) pohľadávky žalobcu vedeli, na úhradu zostatku ceny diela vo výške 26.000 eur nemal
žalovaný dostatok finančných prostriedkov, zvažovalo sa dokonca viac spôsobov vysporiadania záväzku
(komerčný úver, splátkový kalendár, byt ako zápočet na úhradu) a úhrada právnemu predchodcovi
žalobcu sa mala riešiť, čomu logicky zodpovedajú aj obsahy zápisov v stavebnom denníku zo dňa
11.11.2010 a 15.12.2010. Úmysel žalovaného a správnosť a pravdivosť údajov uvedených v zápise zo

dňa 15.12.2010 potvrdzuje aj to, že sumu vo výške14.610,62 eur s DPH, t.j. sumu totožnú zo zápisom
v denníku, uhradil žalovaný cez ŠFRB, ktorému bola fa predložená dňa 20.12.2010, po jej uznaní dňa
23.12.2010 a 18.01.2011. Z uvedeného je možné logicky dovodiť, že ak bola dôvodná a aj uhradená
táto časť ceny naviac prác zo zápisu v stavebnom denníku dňa 15.12.2010, nasvedčuje to dôvodnosti
zostatku pohľadávky žalobcu uvedenej v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 (26.761,05

eur s DPH 19 %). Svedok I. H., zástupca Správcu, vo svojej výpovedi rovnako pripustil, že vo vyjadrení
pre vlastníkov (zápisnica zo dňa 27.06.2012) uviedol neuhradenú a odpočítanú sumu nedorobkov vo
výške cca 19.000,- eur s tým, že ak tie práce boli vykonané, mali byť aj zaplatené, a že je možné,
že niečo nezarátal a suma spolu mohla byť vo výške 25.000 - 26.000,- eur. Zo skutočnosti, že boli
uhradené iné naviac práce žalovaným a z obsahu fa č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2010 nevyplýva, že by

bol k ním vyhotovený súpis fakturovaných a vykonaných prác, ako uvádza, že očakával žalovaný pri
oboch sumách v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010. Súd tak vyhodnotil túto argumentáciu
žalovaného ako účelovú vo vzťahu k ostatku uznanej sumy vo výške 26.761,05 eur. V súčasnosti
namietané nejasné alebo rozporné okolnosti vzniku záväzku žalovaného, príp. žalovaným namietané
chýbajúce podklady a informácie, samy o sebe na vyvrátenie domnienky podľa § 323 Obchodného

zákonníka nepostačujú (viď. rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo 2854/99). Súd teda vychádzal z toho, že
nebola v konaní vyvrátená domnienka o existencii záväzku a prihliadol aj na to, že s poukazom na ust.
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka je naviac aj čiastočná úhrada pohľadávky vo výške14.610,62 eur
na základe fa č. 2010067 zo dňa 30.11.2010 uznaním dlhu.

57. Zápis v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 bol, mimo iných zúčastnených, podpísaný aj p.
H. L.. a p. A., ktorí v rozhodnom období boli štatutárnymi zástupcami tak žalovaného ako aj Správcu,
keď štatutárnym zástupcom - konateľom oprávneným konať samostatne v mene Správcu bol až do
06.05.2013 p. I. H. a osobou oprávnenou konať za žalovaného v období od 25.06.2010 do 03.12.2012
bol K.. Ľ. A.. Rovnako je možné uzavrieť, že z vykonaného dokazovania je preukázané, ako správne

uvádza žalobca, že zápisy týkajúce sa úhrad ceny naviac prác v stavebnom denníku sú podpísané
osobami schvaľujúcimi platby podľa bodu 1.22 Zmluvy o dielo (p. V., p. U., p. H. L.., p. A.). Z tohto
dôvodu vyhodnotil súd námietky žalovaného o tom, že štatutárny zástupca Správcu nebol oprávnenýpodpísať z titulu zmluvného vzťahu Zmluvy o dielo žiaden záznam v stavebnom denníku bez osobitného
splnomocnenia, ako nedôvodné.

58.Výpovedesvedkov,navrhnutýchžalovaným,ktorísasnažilivykladaťichvôľuktorúvyjadrilipodpisom
zápisu stavebnom denníku dňa 15.12.2010 tak, že nešlo u uznanie záväzku, ktoré sú vo výslovnom
rozpore s písomným prejavom vôle, súd vyhodnotil ako nehodnoverné, nemajúce oporu v ďalšom
dokazovaní. Je síce pravdou, že Obchodný zákonník pri úprave interpretácie pre všetky právne úkony
akcentuje kritérium významu vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom, ale zároveň sa

vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Pre výklad vôle
nie je východiskom len sám prejav vôle a vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil, takýto
výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na správanie strán
pri uzavretí, plnení ako aj na správanie po uzavretí zmluvy. Zo skutočnosti, že uznaný záväzok v časti
sumy vo výške14.610,62 eur s DPH bol uhradený po zápise v stavebnom denníku a že žalovaný aj v
predchádzajúcom zápise zo dňa 11.11.2010 potvrdil existenciu záväzku z titulu vykonaných naviac prác

s tým, že bolo viacerými listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov preukázané, že v danom čase na
úhradu časti sumy žalovaný nemal peniaze, prihliadajúc na všetky okolnosti súvisiace s týmto prejavom
vôle a správanie strán, nie je možné pri výklade daného úkonu dospieť k inému záveru, ide o uznanie
záväzku ako spôsob vysporiadania a aj zabezpečenia tohto záväzku žalovaného.

59. Žalovaný sa ďalej v konaní bránil námietkou nepredloženia faktúr na sumy uvedené v uznaní
záväzku. Skutočnosť, že faktúra na sumu vo výške14.610,62 eur s DPH bola dňa 30.11.2010 vystavená,
bolo v konaní preukázané. V tejto súvislosti súd uvádza, že aj z ust. § 340a Obchodného zákonníka
platného v súčasnosti je zrejmé, že faktúra je považovaná výhradne za výzvu veriteľa na splnenie
peňažného záväzku. Je nesporné, že faktúra je účtovným a daňovým dokladom, nie je ale dokladom,

preukazujúcim samotnú existenciu žalovaného nároku veriteľa. Ani prípadné porušenie právnych
predpisov žalobcom príp. jeho právnym predchodcom voči príslušným štátnym orgánom súvisiace s
nevystavenímalebonepredloženímfaktúrypodľazákonaoúčtovníctve,prípadnenesplnenieinýchnapr.
daňových povinností, nemá vplyv na posúdenie vzniku a dôvodnosti žalobcovho nároku uplatneného
v tomto konaní.

60. Súd tak na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zápis v stavebnom denníku zo
dňa 15.12.2010 ako písomný prejav žalovaného, príp. Správcu žalovaného adresovaný právnemu
predchodcovi žalobcu, ktorým bol uznaný určitý existujúci záväzok, je platným uznaním záväzku podľa
ust. § 323 Obchodného zákonníka v tam uvedenej výške. Výška zostatku záväzku (41.371,67 eur

vrátane 19 % DPH), po prepočítaní aktuálnou sadzbou DPH vo výške 20 % (41.719,33 eur vrátane 20 %
DPH), predstavuje po čiastočnom späťvzatí vo výške 14.733,40 eur žalovanú sumu vo výške 26.985,93
eur s 20 % DPH, preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku č. II tohto rozsudku.

61. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,

dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.

62. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

63. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku

omeškania.

64. Sadzba úrokov z omeškania ku dňu 01.01.2011 ako prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol pred 01.02.2013 bola 9 % p.a. (v období od 13.5.2009
do ?12.4.2011). Súc viazaný žalobným návrhom podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške vo výške 8,75 % ročne zo sumy 26.985,93
eur od 01.01.2011 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá (výrok č. II
rozsudku). Súd žalobcovi úroky z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti záväzku
v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010, ktorý bol splatný do konca decembra 2010, t.j. do31.12.2010. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur, v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami.

65. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy
navrhnuté stranami, žiadny ďalší návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré

dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

66. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

67. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

69. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

71. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

72. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca sa v konaní
domáhal pôvodne zaplatenia sumy istiny 41.759,33 eur, neskôr po späťvzatí žaloby v časti 14.733,40
eur sa domáha zaplatenia sumy istiny vo výške 26.985,93 eur a paušálnej náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalobca bol v spore úspešný v priznanej časti žalovanej istiny
vo výške 26.985,93 eur. V zastavenej časti v sume istiny 14.733,40 eur súd vzhliadol procesné zavinie
žalobcu, keďže k uhradeniu tejto sumy došlo pred podaním žaloby, v dôsledku čoho patrí náhrada trov
konania v zastavenej časti žalovanému. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho
úspechu úspešnejšej strany, ktorým bol v tomto prípade žalobca, odpočítal úspech menej úspešnej

strany, ktorou bola v tomto prípade žalovaný a zistil, že čistý úspech žalobcu predstavuje 29,36 %.
S ohľadom na uvedené súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v tejto
výške (výrok č. III rozsudku). O výške trov súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.