Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/44/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113222816
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4113222816.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcov: 1. rade O. A., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko O. XXX/XX, D., 2. rade L.. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko O. XXX/XX, D., 3. rade O.. I. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bydlisko O. XXX/XX, zastúpených: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., so
sídlom Štefánikova trieda 6, D. proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
REVITAL, so sídlom O. 221, D., IČO: 37856201, zastúpenému: Advokátska kancelária STOKLASA &
STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, D., o sprístupnenie dokladov, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu D. zo dňa 5. novembra 2019 č. k. 9C/221/2013 - 443 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalobcovia v
1. až 3. rade majú voči žalovanému v časti zastavenia konania nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Žalovaný má voči žalobcom v 1. až 3. rade v zamietajúcej časti konania nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania
a žalovanému priznal voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 6 ods. 2, § 7b ods. 2, a 4, § 7c ods. 2, 5, 6, 9, § 9
ods. 5 písm. d), § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
len zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2,
§ 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP).

1.1. Uviedol, že rozsudkom zo dňa 20.03.2018, pod č.k. 9C/221/2013 - 355 žalobe čiastočne
vyhovel, čiastočne zamietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre
rozsudkom zo dňa 16.01.2019, pod č.k. 25Co/207/2018 - 409 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti potvrdil a v ostatnej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia nadobudol právoplatnosť dňa
08.03.2019. Žalobcovia podaním zo dňa 17.06.2019 oznámili, že na podanej žalobe trvajú a navrhli vo
veci vykonať ďalšie dokazovania.

1.2. Dospel k záveru, že návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcov je potrebné zamietnuť,
pretože doklady, ktoré mal žalovaný k dispozícii, žalobcom v rámci stretnutí predložil, ďalšie doklady

boli súčasťou spisu. Zo záznamov, ktoré inak žalobcovia na jednej strane namietali, a na druhej strane
navrhli vypočuť osobu, prítomnú pri stretnutiach, vyplýva, že tam bola osobne prítomná p. H. ako členka
rady - dozorného orgánu a jej prítomnosť nikto nikdy nespochybnil. Jej výpoveď by v tomto spore už nič
nové neozrejmila, pretože žalobcovia nepodpísali záznamy o nahliadnutí a potvrdila by sa ňou iba jej
prítomnosť, čo ale medzi stranami sporu nebolo ani sporné.

1.3. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcom bolo umožnené nahliadnuť
do dokladov žalovaného v dňoch 18.12.2013, 3.3.2014 a 4.3.2014, a to podľa predchádzajúcej dohody
strán sporu a ich právnych zástupcov. Zo záznamu zo dňa 18.12.2013 vyplýva, že sa konalo od 17.00
hod. do 19.12 hod., zúčastnili sa ho žalobcovia, ich právny zástupca, predseda spoločenstva a 2 členovia
dozornej rady. Žalobcom boli predložené tieto doklady: zápisnice zo zhromaždení za roky 2009 - 2012,
prijaté a vystavené faktúry, spojené s čerpaním fondu prevádzky, údržby a opráv za roky 2009 - 2011,
zmluvy a zmluvy o diela. Uvedené doklady si fotili a skenovali. Záznam po ukončení nahliadnutia do
dokladov odmietli žalobcovia ako aj ich právny zástupca podpísať bez udania dôvodu. Právny zástupca
žalobcov počas konania (na pojednávaní, konanom dňa 08.06.2017) potvrdil, že žalobcovia mali k
dispozícii doklady, ktoré si dali posúdiť odborne spôsobilou osobou z odboru účtovníctva, ide o účtovnú
záležitosť, a doklady, ktoré mali, nie sú tie, ktoré žalobcovia požadujú v žalobnom návrhu. Z uvedeného
vyplýva, že žalobcom boli sprístupnené všetky dostupné doklady žalovaného a samotný žalovaný v
tomto prípade postupoval podľa zákona, tj. umožnil žalobcom nahliadnuť do dokladov žalovaného, ktoré
mal k dispozícii a do ktorých mali žalobcovia zákonné oprávnenie aj nahliadnuť. Uviedol, že Zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov napriek tomu, že umožňuje vlastníkom bytov nahliadať do
dokladov spoločenstva, toto právo vlastníkov, teda aj žalobcov, nie je ale neobmedzené. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov si práve na účel kontroly volia dozorný orgán - radu, ktorý má následne v
ich mene oprávnenie a právomoci, spočívajúce aj v kontrole účtovníctva, činnosti spoločenstva ako aj
oprávnenia navrhnúť odvolanie predsedu spoločenstva. Cieľom žaloby žalobcov nie je reálny záujem
získania informácií a aj nimi vymedzený žalobný návrh (petit) nie je dostatočne zrozumiteľný a jasný.
Dospel preto k záveru, že je potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP podľa
pomeru jej úspechu vo veci, ako aj tej strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Žalovaný
bol v spore úspešný v zamietajúcej časti zamietol a tiež v časti zastavenia konania, pretože nemal
vedomosť o žiadosti žalobcov o nahliadnutie do dokladov a bezprostredne po tom, čo sa o žalobe
dozvedel (doručením žaloby zo strany súdu), kontaktoval právneho zástupcu žalobcov a navrhol im
termíny na nahliadnutie do dokladov. Preto došlo k späťvzatiu žaloby a zavinenie nemohlo existovať na
strane žalovaného.

2. Žalobcovia podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie v zákonom stanovenej lehote. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

2.1. Odmietli záver, že zamietnutie žaloby je založené (okrem iného) na závere, že zneužívajú právo. Ku
skutočnosti, že odmietli podpísať (vopred vytlačené a pripravené) záznamy, ktoré im predložil žalovaný
na osobných stretnutiach uviedli, že neexistuje žiadny právny predpis ukladajúci im takúto povinnosť.
Žalovaný nie je orgánom verejnej moci a oni nie sú voči nemu v podradenom postavení. Tvrdili, že všetky
záznamy, o ktoré žalovaný opiera splnenie žalobného nároku, boli a stále sú z ich strany popreté ako
nepravdivé. Odmietnutie vykonať navrhnuté dôkazy, ktoré sú spôsobilé dostať skutkové zistenia z roviny
domnienky do roviny istoty považovali za svojvôľu, ktorá zakladá porušenie ich práva na spravodlivý
proces. Uviedli, že chceli uniesť dôkazné bremeno nepravdivosti týchto záznamov, ale súd odmietol
predvolať svedkyňu p. H. Zároveň ich potrestal za neunesenie dôkazného bremena, hoci možnosť uniesť
toto bremeno im bola odňatá.

2.2. Namietali, že súd prvej inštancie nevyhodnotil jeden z najpodstatnejších žalobných argumentov.
Výpisy z bankového účtu žalovaného tvoria jeden z najvýznamnejších dokladov, z ktorého možno vyvodiť

a bezpečne overiť, či žalovaný naozaj sprístupnil všetky žalobou požadované doklady. Takisto si možno
z výpisu z účtu vytvoriť dôkladný úsudok o skutočnom hospodárení žalovaného, čo je primárny dôvod,
pre ktorý podali žalobu. Namietali, že šanóny, ktoré by mali obsahovať žalobou požadované dokumenty
sa nikdy nestali súčasťou súdneho spisu ani neboli vykonané ako dôkaz.

2.3. Neakceptovali všeobecne a vágne sumarizovanú výhradu súdu k neurčitosti a nevykonateľnosti
žalobného petitu. Súd vôbec neuviedol, v čom konkrétne považuje petit za vadný a odporujúci
hmotnoprávnej norme (§ 11 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Napokon
namietali ako rozporný s právnou teóriou aj súdnou praxou záver súdu, že predžalobná výzva na
sprístupnenie dokladov (bod 17. žaloby) sa nedostala do dispozičnej sféry žalovaného. Takýto prístup
súdu hodnotili ako neprípustný a neakceptovateľný. Uvedené má súvislosť s podstatným aspektom
náhrady trov konania. Tvrdili, že ak by teoreticky pripustili, že žalobou uplatnený nárok bol splnený, v
takej teoretickej alternatíve platí, že k tomu došlo až po márnej (avšak účinne dôjdenej) predžalobnej
výzve a po podaní žaloby. V tejto teoretickej alternatíve nemá žiadne logické vysvetlenie výrok o priznaní
100% náhrady trov žalovanému.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadril. Uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v
odvolaní. Tvrdil, že žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádzali iba svoje pocity a
preto voči takejto argumentácií je nemožné sa zmysluplne vyjadriť. K nepodpísaniu záznamov, ktoré im
predložil na osobných stretnutiach uviedol, že podľa jeho názoru má každý subjekt práva právo príslušné
dokumenty podpísať, alebo nepodpísať, pričom logicky existuje aj tretia možnosť, podpísanie dokumentu
s výhradou. Ak však žalobcovia zápisnicu nepodpísali, ani neuviedli svoje výhrady k zápisnici, musia si
byť vedomí toho, že neunesú dôkazné bremeno, čo sa aj v tejto veci potvrdilo. Zároveň k námietkam
žalobcov poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/207/2018 - 409, v ktorom Krajský súd
vyslovil v tejto veci záväzný právny názor, ktorým sa Okresný súd Nitra v napadnutom rozsudku riadil.

3.1. Uviedol, že podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má každý vlastník právo
na schôdzi predkladať návrhy, ku všetkým návrhom sa vyjadriť a každý člen má právo hlasovať jednak
o uznesení, jednak o jednotlivých návrhoch. V prípade, ak schôdza vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zamietne prípadný návrh jedného vlastníka a vlastník je toho názoru, že ide o nezákonné
rozhodnutie, má právo sa osobitne obrátiť na súd. Keď sa na jednotlivých schôdzach preberá otázka
financovania spoločenstva, sú riešené vždy aj jednotlivé faktúry. Žalobcovia mali dostatok možností
v rozhodnom období sa detailne oboznámiť s týmito dokladmi a v prípade potreby, keď mali o ich
oprávnenosti pochybnosti mohli postupovať tak, ako bolo hore uvedené. To však ani v jednom prípade
žalobcovia nerealizovali.

3.2. V časti otázky náhrady trov konania podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol v súlade so
zisteným skutkovým stavom a v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, pričom toto aj
dostatočne odôvodnil. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Preto rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo veci samej. V časti náhrady trov konania bolo odvolanie
žalobcov dôvodné a preto rozsudok v časti náhrady trov konania zmenil podľa § 388 CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou sa žalobcovia domáhali sprístupnenia všetkej účtovnej,
hospodárskej a právnej dokumentácie spolu so správami o svojej činnosti, zápisnicami zo zhromaždení
k nahliadnutiu na 7 dní. Súd prvej inštancie o podanej žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 20.03.2018,

pod č.k. 9C/221/2013 -355, podľa ktorého bol žalovaný povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku
sprístupniť žalobcom v 1. až v 3. rade k nahliadnutiu na sedem dní v ňom citované doklady týkajúce sa
bytového domu súpisné č. XXX na O. ulici v D., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie
D.. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcom v 1. až v 3. rade sa priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Voči predmetnému rozsudku podali odvolanie obe sporové strany a tak sa predmetom
odvolacieho konania stal celý rozsudok. Odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.01.2019, pod č.k.
25Co/204/2018 - 409 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil
a v ostatnej časti rozsudok zrušil a vátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň v rozhodnutí vyslovil svoj právny názor, že žalobný návrh bol vo vyhovujúcej časti neurčitý a
nevykonateľný by bol aj výrok rozsudku. Ustanovenie § 132 CSP ukladá žalobcovi povinnosť formulovať
žalobný petit, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Preto musí svoj nárok vyjadriť
tak, aby bola splnená jeho požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak
je možné žalobný petit prevzatý vo výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.
Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu
k predmetu konania, ale žiaden listinný dôkaz, o ktorom tvrdil, že ho vykonal, v rozhodnutí necitoval a
ani ho nevyhodnotil. Vôbec sa nevysporiadal s vyjadrením zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom
08.06.2018, v ktorom uviedol, že zaslané listiny si dali posúdiť odborne spôsobilou osobou z odboru
účtovníctvo, je to účtovná záležitosť a toto nie sú správne doklady, ktoré žalobcovia požadujú. Žiadali o
vyslovenie právneho názoru súdu k danej veci s tým, že ak sa stotožní s ich návrhom, žalobe vyhovie,
ak nie, zamietne ju. Z tohto postoja žalobcov potom nebolo zrejmé, čoho sa domáhali a za akým účelom.
Ich konanie vzhľadom na postoj žalovaného v priebehu konania sa skôr javilo ako zneužitie výkonu
práva, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale porušenie
princípov dobrých mravov. Nasvedčujú tomu zápisnice z návštev žalobcov u predsedníčky žalovaného,
ktoré odmietli podpísať, nevyužili dohodnutú lehotu na štúdium predložených materiálov, nedôvera
a spochybňovanie členov dozornej rady. Nikdy v priebehu konania nepredložili zoznam materiálov,
ktoré im predsedníčka žalovaného pri návštevách dala k dispozícii, ale namietali pravdivosť záznamov
spísaných ňou a členmi dozornej rady. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný predložil žalobcom
doklady, jeho povinnosťou je doklady dať k nahliadnutiu a bolo vecou žalobcov, či túto možnosť využijú
alebo nie. Z časového hľadiska, ktoré žalobcovia trávili u predsedníčky žalovaného je zrejmé, že
nemali veľký záujem o oboznámenie sa s nimi. Následne súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu rozhodol napadnutým rozsudkom.

8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Zrušením rozhodnutia dochádza k odstráneniu vecne nesprávneho rozhodnutia postihnutého
procesnými vadami. Spolu s výrokom o zrušení rozhodnutia musí odvolací súd rozhodnúť o ďalšom
postupe v konaní. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti vec súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je jeho povinnosťou v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia inštruovať
súd prvej inštancie, ako má po zrušení postupovať. To znamená, jasne naformulovať, aké procesné
úkony má súd prvej inštancie vykonať na odstránenie procesných vád, ktoré boli dôvodom zrušenia.
Okrem toho, má odvolací súd v odôvodnení uviesť svoj jasný a zrozumiteľný názor na skutkové a
právne otázky súvisiace so zrušovaným rozhodnutím. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný pre
súd prvej inštancie. Akýkoľvek odklon od záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom
je nevyhnutné odôvodniť. Jeho bezdôvodné nerešpektovanie môže byť posudzované ako svojvôľa so
všetkými právnymi následkami.

10. Podľa § 9 ods. 5 písm. d) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Spoločenstvo a
správca sú povinní umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť
do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z nich
výpisy, odpisy a kópie alebo môžu na náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome vyhotoviť
z nich kópie; pri poskytovaní týchto informácií je predseda alebo správca povinný zabezpečiť ochranu
osobných údajov podľa osobitného predpisu.

11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj podané odvolanie. Dospel k
záveru, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke
odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd v prvom rade reaguje na tú skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
20.03.2018, č.k. 9C/XXX/2013 -355 bol odvolacím súdom vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov
konania zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie bol preto
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v rámci ktorého postupoval.

13. Odvolací súd uvádza, že námietka žalobcov, ktorou namietali, že súd nevykonal dokazovanie, nie je
dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že návrhy na doplnenie dokazovania
zo strany žalobcov súd zamietol, pretože doklady, ktoré mal žalovaný k dispozícii, žalobcom v rámci
stretnutí predložil, ďalšie doklady boli súčasťou spisu. Zo záznamov, ktoré inak žalobcovia na jednej
strane namietali, a na druhej strane navrhli vypočuť osobu, prítomnú pri stretnutiach, vyplýva, že tam bola
osobne prítomná p. H. ako členka rady - dozorného orgánu a jej prítomnosť nikto nikdy nespochybnil.
Jej výpoveď by v tomto spore už nič nové neozrejmila, pretože žalobcovia nepodpísali záznamy o
nahliadnutí a potvrdila by sa ňou iba jej prítomnosť, čo ale medzi stranami sporu nebolo ani sporné.

14. Rovnako nie sú dôvodné ani námietky žalobcov, ktorými namietali, že šanóny, ktoré by mali
obsahovať žalobou požadované dokumenty sa nikdy nestali súčasťou súdneho spisu ani neboli
vykonané ako dôkaz. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že žalobcovia mali možnosť
nahliadnuť do predmetných dokladov žalovaného v dňoch 18.12.2013, 03.03.2014 a 04.03.2014 a
to podľa prechádzajúcej dohode strán sporu a ich právnych zástupcov. Uvedená skutočnosť nebola
žalobcami nikdy popretá, preto súd správne postupoval keď tento dôkaz nevykonal. Rovnako v tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcovia nepodpísali záznamy k nahliadnutiu. Odvolací súd sa aj
v tomto prípade stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že záznamy z nahliadnutia do dokladov
žalovaného preukazujú, že žalobcom boli predložené tam uvedené doklady a skutočnosť, že žalobcovia
popierajú ich pravdivosť je na ich ťarchu a v ich neprospech. Preto tvrdenie žalobcov, že nemuseli
podpísať záznamy k nahliadnutiu, je síce pravdivá a túto povinnosť voči žalovanému nemali, avšak tým,
že tak neučinili, nie je možné pričítať v ich prospech.

15. Žalobcovia namietali záver súdu, že predžalobná výzva na sprístupnenie dokladov (bod 17. žaloby)
sa vraj nedostala do dispozičnej sféry žalovaného. V tejto súvislosti súd prvej inštancie len skonštatoval,
že výzva zo dňa 28.05.2013 adresovaná žalovanému, ktorou sa domáhali výkonu svojho práva ešte pred
podaním žaloby sa im vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný preto nemal vedomosť o tejto
výzve, o ktorej sa dozvedel až doručeným žaloby žalovanému spolu s prílohami dňa 31.07.2013. Po tom,
ako sa žalovaný o tejto skutočnosti dozvedel, oslovil priamo žalobcov a navrhol im termíny. Odvolací súd
v tejto súvislosti uvádza, že námietka žalobcov v tejto časti je dôvodná. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa prejav vôle považuje za doručený v okamihu, keď dôjde adresovanej osobe. To znamená,
že predžalobná výzva sa považovala za doručenú žalovanému v okamihu, keď sa dostala do sféry jeho
pôsobenia. Situácia sa v tomto prípade posudzuje objektívne a je preukázané z kópie vrátenia zásielky
neprevzatej v odbernej lehote, že sa adresát (žalovaný) mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle.
Vzhľadom k tomu potom došlo k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči žalovanému bez
ohľadu na to, či sa s ním žalovaný skutočne oboznámil a záver súdu je v tomto prípade nesprávny.

16. V kontexte vyššie uvedeného preto v prípade posudzovania nároku na náhradu trov konania nie je
možné v časti zastavenia konania pričítať zavinenie žalobcom. Žalobcovia podali žalobu v tejto časti
dôvodne a práve pre správanie žalovaného (ktorý sprístupnil dokumenty až po prijatí žaloby súdom)
zobrali žalobu v časti sprístupnených dokumentov späť. Odvolací súd preto v zmysle § 388 spolu s § 256
ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania žalobcom v rozsahu 100 % v časti zastavenia konania.

17. Iná je situácia pri určení nároku na náhradu trov konania v časti zamietnutia žaloby. V tomto smere
súd posudzuje pomer úspechu vo veci. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok
sporu) je charakteristická pre sporové konania a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná
nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré jej vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k
predmetu sporu úspechom v spore, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej. V predmetnom konaní bol v časti zamietnutia konania žalovaný plne úspešný v
spore, pretože súd prvej inštancie žalobu zamietol, a teda v časti zamietnutia žaloby priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v zmysle § § 388 spolu s § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Dôvodom je tá skutočnosť, že odvolací súd vo svojej podstate rozhodnutie
potvrdil s tým, že zmenil výrok o nároku na náhradu trov konania. Úspech žalobcov v odvolaní je však
nepatrný, pretože aj v prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania, tento zmenil tak, že
žalobcom priznal len nárok na náhradu trov konania v časti zastavenia konania. V časti zamietnutia
žaloby bol plne úspešný v spore žalovaný. O výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej
časti končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 9. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.