Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/111/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210222
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119210222.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XX, A., právne zastúpenej JUDr. Igorom Milichovským, advokátom so sídlom Krmanova 14, Košice, proti
žalovanému E. X., nar. X.XX.XXXX, bytom ul. X. F. XXX/X, A., t. č. v Ú. Q., o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 30. septembra 2019, sp.

zn. 37C/28/2019-18 v spojení s dopĺňacím uznesením zo 4. mája 2020, sp. zn. 37C/28/2019-63

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenievčastivyhovujúcehovýroku(I),ktorýmbolonariadenéneodkladnéopatrenie
a dopĺňacie uznesenie o trovách konania.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku (I) o trvaní neodkladného opatrenia do „odpadnutia dôvodov“.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval žalobkyňu a to až do
odpadnutia dôvodov.

2. Dopĺňacím uznesením žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej
výške.

3. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podanom na súde 11.
septembra 2019, ktorý odôvodnila tým, že sa so žalovaným zoznámila niekedy v roku 2014, pričom

žalovaný je aj otcom ich spoločnej maloletej dcéry V.. Prakticky od ich zoznámenia žalovaný žalobkyňu
klamal, vymýšľal si nepravdivé informácie o svojom pôvode, zamestnaní, svojej rodine, ako aj o
tom, že je rozvedený. Toto jeho správanie vyústilo do situácie, kedy deň pred termínom spoločne
plánovanej svadby, žalobkyni formou SMS oznámil, že svadba sa nekoná, nakoľko je ešte stále ženatý,
čím žalobkyni, ktorá bola v tom čase v 7. mesiaci tehotenstva, ako aj jej rodine, okrem finančnej,
spôsobil najmä ťažkú psychickú ujmu. Po narodení ich spoločného dieťaťa žalovaný prosil žalobkyňu o

odpustenie a šancu dokázať, že sa zmenil, avšak ukázalo sa, že opätovne klame celú rodinu. Žalobkyňa
sa preto rozhodla prerušiť so žalovaným všetky kontakty. Od tej chvíle sa žalovaný začal správať
agresívne a opakovane sa domáhal stretnutia so žalobkyňou, a to aj napriek jej výslovnému nesúhlasu,
pričom sa ju pravidelne v priebehu celého dňa, vrátane neskorých nočných hodín, pokúšal kontaktovať
telefonicky, resp. formou SMS správ a sociálnych sietí, opakovane v krátkych časových intervaloch.
Zároveň sa jej vyhrážal, že v prípade, že si nájde nového partnera, zabije buď jeho alebo seba. Pod

zámienkou návštevy ich spoločného dieťaťa sa opakovane dostavoval do bytu rodičov žalobkyne,
ktorý následne odmietal dobrovoľne opustiť a vyhrážal sa samovraždou, vyskočením z okna na 7.poschodí bytového domu, resp. skokom pod idúci vlak. Inokedy niekoľko hodín neustále zvonil pri
dverách a agresívnym spôsobom sa snažil dostať do bytu rodičov žalobkyne, nehľadiac pritom na
prítomnosť maloletého dieťaťa, ktoré bolo po každom takomto jeho prejave silne rozrušené. Následne

niekoľko hodín stál pred bytovým domom a sledoval okná bytu, ktorý obývala žalobkyňa spolu s rodičmi.
Žalobkyňu, ako aj jej rodinných príslušníkov týmto svojím konaním psychicky vydieral a držal pod
neustálym psychickým tlakom a v strese. Za vyššie uvedené konanie bol žalovaný Okresným súdom
Košice I právoplatne uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa §
360a ods. 1, písm. b), c) Trestného zákona, za čo mu konajúci súd trestným rozkazom z 23. februára

2017, sp. zn. 6T/15/2017 uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne. Aj napriek
vyššie uvedenému odsúdeniu však žalovaný do dnešného dňa neupustil od svojho protiprávneho
konania, a to aj napriek tomu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za ďalšie trestné činy,
prevažne ekonomického charakteru. Naďalej dlhodobo pokračuje v obťažovaní žalobkyne a členov jej
rodiny proti ich vôli, a to listami (najmenej 2x týždenne), resp. telefonickými hovormi, čím podstatným
spôsobom zhoršuje kvalitu života žalobkyne, ako aj jej rodičov. V uvedených listoch žalobkyňu psychicky

vydiera, zaujíma sa o jej intímny život, či má nového partnera, obviňuje ju z nevery, blúzni o spoločnej
budúcnosti a dožaduje sa jej návštevy v ÚVTOS, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa nemá záujem o
ďalší vzťah s ním, čo mu opakovane oznámila a čo mu musí byť zrejmé aj zo skutočnosti, že v minulosti
naňho podala trestné oznámenie. V iných listoch zase uvádza, že žalobkyňu nenechá len tak odísť,
nakoľko patria k sebe. Zároveň tento psychický nátlak často zastiera zdanlivým záujmom o spoločnú

dcéru V., pričom v prípade, že žalobkyňa odmieta odpisovať na jeho listy, žalovaný psychický nátlak
na žalobkyňu a členov jej rodiny stupňuje prostredníctvom opakovaných účelových podaní na súd o
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, resp. podaniami na príslušnom Úrade sociálnych
vecí a rodiny vo veci prešetrenia starostlivosti o maloletú dcéru. Žalobkyňa, ako aj ostatní členovia
domácnosti sú z konania žalovaného psychicky vyčerpaní a majú pocit, že terorizovanie a šikanovanie

zo strany žalovaného neustalo ani po jeho predchádzajúcom odsúdení a uväznení. Obťažovanie zo
strany žalovaného dospelo až do situácie, kedy sa žalobkyňa spolu s rodičmi presťahovali na inú
adresu, nakoľko žalovaný zasielal listy s informáciami a otázkami ohľadom osobného a intímneho života
žalobkyne už aj susedom na F. ulici č. XX v A., kde žalobkyňa spolu s rodičmi bývala. Od rodinných
príslušníkov žalovaného sa žalobkyňa zároveň dozvedela, že v minulosti bol liečený na psychiatrii,

nakoľko sa mal vyhrážať vlastným rodičom, že ich zabije, pričom sa mal v minulosti aj pokúsiť spáchať
samovraždu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobkyňa dňa 7.6.2019 opätovne
podala na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, pričom v predmetnej trestnej veci už bolo žalovanému
povereným príslušníkom ZVJS dňa 26.8.2019 aj vznesené obvinenie. Vyššie popísaným konaním je

dlhodobo, najmenej od októbra 2016, podstatne narušená kvalita života žalobkyne, ako aj jej rodičov.
Naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
teda vyplývajú zo skutočnosti, že žalovaný aj napriek predchádzajúcemu odsúdeniu naďalej pokračuje v
konaní, ktoré má znaky trestného činu nebezpečného prenasledovania vo vzťahu k žalobkyni, pričom ju
dlhodobo proti jej vôli kontaktuje písomne (od roku 2017 do dnešného dňa cca 300 listov) a telefonicky,

čím dlhodobo a podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu života žalobkyne, ako aj jej rodičov.

4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1 až 3, § 326 ods. 1,
2 a § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), uviedol
všeobecné teoretické východiská, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal a zdôraznil, že v danom

prípade návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa sleduje úpravu pomerov medzi
stranami konania podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) CSP, ktorým sa možno strane uložiť,
aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená. Zároveň akcentoval, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a

h) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním
osoby, proti ktorej návrh smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa spravidla osvedčuje
lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (napr. svedok incidentu).
Z návrhu žalobkyne (navrhovateľky) mal preukázané, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na
ochranu svojho života, telesnej, duševnej alebo sexuálnej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti,

pričom táto ochrana bude dosiahnutá tým, že súd uloží žalovanému povinnosť písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne nekontaktovať navrhovateľku
podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP. Zdôraznil, že primárnym účelom nariadenia takéhoto neodkladného
opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie,prenasledovanie,zastrašovaniealeboinéformynepriamehonátlaku,pričomposúdilnávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia práve z vyššie uvedených hľadísk a zistil, že je dôvodný. Medzi stranami
konania existuje právny vzťah (pomer), pretože z ich vzťahu sa narodilo dieťa. Navrhovateľka sa

návrhom domáha úpravy vzájomného pomeru medzi ňou a žalovaným. V ďalšom súd prvej inštancie
poukázal na dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď bod 3 odôvodnenia tohto
uznesenia) a listinné dôkazy pripojené k návrhu a pri rozhodovaní vychádzal z úvahy, že aplikácia
predbežného opatrenia v zmysle § 325 ods.2 písm. e), g) i h) CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia, pričom poukázal aj na Deklaráciu o odstránení násilia

páchaného na ženách, schválenú Valným zhromaždením OSN v roku 1993 a uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 s tým, že stačí osvedčiť, že telesná integrita alebo duševná integrita
účastníka (v prejednávanej veci navrhovateľky) môže byť takýmto konaním ohrozená, hoci by dosiaľ
ešte k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity nedošlo. Tieto skutočnosti viedli súd prvej inštancie k
záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia z dôvodu, aby zabránil prípadnému
ďalšiemu útoku žalovaného na navrhovateľku, ktorý je (vzhľadom na opísané doterajšie správanie sa

žalovaného v návrhu) po prepustení z výkonu trestu možné očakávať. V tejto súvislosti tiež uviedol, že
právo na ochranu života a zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej osoby, ktoré je násilníkom
ohrozované, má absolútnu povahu. V súvislosti s možným ohrozením fyzickej, psychickej alebo
sexuálnej integrity navrhovateľky súd podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP uložil žalovanému povinnosť,
aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval

žalobkyňu, pričom trvanie neodkladného opatrenia obmedzil až do odpadnutia dôvodov. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 234 ods. 1, 2, § 225 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP
tak, že priznal plne úspešnej žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

5. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že s rozhodnutím o nariadení

neodkladného opatrenia sa nestotožňuje predovšetkým z dôvodu, že napadnutým uznesením súd prvej
inštancie bráni žalovanému v kontakte s ich spoločnou maloletou dcérou V. F., nar. X.X.XXXX, ktorá je
zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne. Vzhľadom na to, že žalovaný je vo VTOS a s poukázaním
na útly vek maloletej dcéry, nemá inú možnosť, ako sa informovať o zdravotnom stave, vývoji, aktivitách,
či bežných činnostiach dcéry, ako kontaktovaním matky maloletej. Rozhodnutie súdu navodzuje dojem

izolácie a rozpadnutie sociálnych väzieb medzi otcom a dcérou. Poukázal na zákon o rodine a práva otca
voči svojmu dieťaťu. Poprel pravdivosť tvrdení žalobkyne a uviedol, že aj keď mu bolo dňa 26.8.2019
vznesené obvinenie za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360 a ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, platí, že do odsúdenia sa na páchateľa hľadí ako na nevinného, čo je zakotvené aj v Ústave
SR. Priznal, že na Okresnom súde Košice I podal niekoľko krát žiadosť o úpravu rodičovských práv a

povinností, ktoré aj stiahol na naliehanie žalobkyne, o čom sú aj dôkazy, a to telefonické záznamy vo
VTOS. Uviedol, že matka maloletej žalovanému bránila v kontakte s dcérou a odmietala mu podať aj
akékoľvek informácie o maloletej. Ďalej uviedol, že žalobkyňa telefonicky a na niekoľkých návštevách
vo VTOS, kde za žalovaným prišla osobne, sama žalovaného informovala o rozprávala mu o svojom
osobnom a intímnom živote. Od žalobkyne, ako aj od matky žalobkyne, Mgr. P. F., má žalovaný niekoľko

desiatok listov, ktorých obsah svedčí o niečom inom, ako popisuje žalobkyňa. Tieto listy rád ukáže
súdu, aby mal objektívny pohľad na vec. Tieto listy od žalobkyne a iných členov rodiny a ich obsah
ešte vyšetrovateľ nevidel a rovnako neboli prepočuté tel. hovory, ktoré preukazujú nevinu žalovaného.
Žiadam preto súd, aby mohol kontaktovať žalobkyňu raz za kalendárny mesiac za účelom informácií
o ich spoločnej maloletej dcére V. F., prípadne, aby súd ponechal pôvodné rozhodnutie, avšak s tým,

že by žalobkyňa Z. F. mala povinnosť žalovaného 1 x do mesiaca informovať o zdravotnom stave,
vývoji, činnostiach a bežných aktivitách ich spoločnej dcéry V. F.. Uviedol, že nemá záujem kontaktovať
žalobkyňu v inom úmysle. Žiada, aby pôvodné uznesenie zrušil a vytýčil hlavné pojednávanie a v
uvedenej veci rozhodol tak, aby neboli porušované práva žalovaného ako otca k dcére, a aby nebránil
žalovanému v kontakte s dcérou, keďže vzhľadom na vek maloletej sa musí informovať o svojej dcére

cez žalobkyňu.

6. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa poprela pravdivosť tvrdenia žalovaného,
že napadnutým uznesením mu súd bráni v kontakte s maloletou dcérou, a že nemá inú možnosť,
ako sa informovať o maloletej, ako kontaktovaním matky maloletej, tieto považuje za účelové, nakoľko

informácie, týkajúce sa spoločnej maloletej dcéry, ako aj fotografie maloletej, sú žalovanému žalobkyňou
pravidelne písomne poskytované, a to práve z dôvodu, aby sa žalobkyňa vyhla účelovým podaniam
žalobcu na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci prešetrenia starostlivosti o maloletú.
Rovnako tak majú možnosť maloletú navštevovať aj rodičia žalovaného, ktorí ho následne môžuinformovať nad rámec informácií poskytovaných mu zo strany žalobkyne. Žalovaný však tento svoj
zdanlivý záujem o maloletú dcéru zneužíva na psychické vydieranie a nátlak na žalobkyňu, o čom
jednoznačne svedčí obsah a rozsah korešpondencie žalovaného, zasielaný žalobkyni od momentu jeho

uväznenia. Podstatná časť vždy niekoľkostranovej korešpondencie žalovaného obsahuje spomienky
žalovaného na ich spoločný život, ktorými žalobkyňu psychicky vydiera. Zároveň blúzni o jej intímnom
živote, partneroch, o spoločnej budúcnosti, obviňuje ju z nevery a dožaduje sa jej návštevy v ÚVTOS.
O účelovosti tvrdení, ako aj pohnútkach žalovaného, svedčí aj skutočnosť, že o svoje druhé dieťa,
ktoré sa narodilo zo vzťahu žalovaného a jeho predchádzajúcej manželky žalovaný nejaví absolútne

žiaden záujem. Záverom konštatovala, že za určité obmedzenie kontaktu žalovaného s maloletou nesie
zodpovednosťvýhradnežalovaný,nakoľkotensanachádzavovýkonetrestuodňatiaslobodyvdôsledku
páchania trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Žalobkyňa teda považuje žalobcom
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne a právne správne a v celom rozsahu sa stotožňuje
s jeho výrokom, ako aj s odôvodnením a navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

7. V odvolacej replike žalovaný popiera pravdivosť tvrdení uvedených v písomnom vyjadrení žalobkyne
o podávaní informácií o ich spoločnej maloletej dcére žalovanému. Žalobkyňa naposledy žalovaného
o maloletej informovala dňa 9.9.2019 listom pod č. REZ75067930SK. Všetka pošta v UVV a UVTOS
Prešov je evidovaná v osobnej karte žalovaného, pričom niet zmienok o tom, aby žalobkyňa žalovaného

o spoločnej dcére informovala. Poslednú fotografiu maloletej má žalovaný z Vianoc 2018. Podania
žalovaného na príslušný úrad práce, soc. vecí a rodiny vo veci prešetrenia starostlivosti o mal. boli
vždy opodstatnené vzhľadom na to, že maloletá sama nemôže žalovaného kontaktovať, len jej matka
(žalobkyňa),ktorámuneustáleodopieraakýkoľvekkontaktsdcérou.Vmesiacijanuár2020muselznovu
osloviť príslušný úrad práce, soc. vecí a rodiny, nakoľko žalobkyňa žalovaného odmieta informovať o

ich spoločnej dcére. Odvolateľ považuje tiež za zavadzajúce, že maloletú majú možnosť navštevovať
aj jeho rodičia. Matka žalovaného, K. X., nar. XX.X.XXXX, trvale byt X. F.. 7, A.-A., počas rokov 2018
až 2020 už niekoľko krát kontaktovala žalobkyňu s prosbou o stretnutie, či poskytnutie informácií o
mal., avšak ani raz sa nedočkala odpovede. Zároveň uviedol, že žalobkyňa v mesiaci jún 2019 podala
na žalovaného trestné oznámenie za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1

písm. c) Tr. zák. (ČVS: UVV a UVTOS-6/19-PO-2019) a dňa 2.12.2019 bolo žalovanému doručené
uznesenie Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 1Pv 477/19/7707-26, na základe ktorého sa zrušuje
uznesenie povereného príslušníka ZVJS sp. zn. ČVS UVV a UVTOS 6/19-PO-2019 z 26.8.2019 pre
prečinnebezpečnéhoprenasledovaniapodľa§360aods.1písm.c)Tr.zák.zdôvodujehonezákonnosti.
Na základe žalovaným doložených listinných dôkazov, usudzujúc, že žalobkyňa sa od obdobia január

2017 až august 2019 intenzívne zaujímala o osobu žalovaného, čo značne absentuje v tvrdeniach
žalobkyne. V tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že voči žalobkyni Z. F., sa v súčasnej dobe
vedie trestné stíhanie pre podozrenie z krivej výpovede a iných trestných činov, ktorých sa mala dopustiť
počas výsluchov na ORPZ Dargovských hrdinov. Tvrdenie žalobkyne, že o svoje druhé dieťa, Z. X., nar.
XX.XX.XXXX, ktoré sa narodilo zo vzťahu s predchádzajúcou manželkou, žalovaný nejaví absolútne

žiaden záujem, nie je pravdou. O svojej dcére Z. má pravidelné informácie, a toto dieťa sa aj osobne
stretáva s mamou žalovaného, K. X., naposledy bola u matky žalovaného od 1.1.2020 do 5.1.2020.
Naďalej navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.

8. Na odvolaciu repliku reagovala žalobkyňa odvolacou duplikou, v ktorej žalobkyňa v celom rozsahu

zotrvala na svojom písomnom vyjadrení z 19. novembra 2019. Doplňujúce tvrdenia žalovaného o
opodstatnenosti jeho podaní vo veci úpravy styku s maloletou, resp. prešetrenia starostlivosti o maloletú,
považuje žalobkyňa za nepravdivé, pričom o účelovosti týchto podaní sa vyjadruje aj samotný žalovaný
vo svojich listoch adresovaných žalobkyni, a ich účelovosť potvrdzujú aj správy príslušného úradu
práce sociálnych vecí a rodiny, resp. aj skutočnosť, že všetky podania boli žalovaným následne

stiahnuté. K odvolaniu pripojila kópiu listu žalovaného z 13. februára 2018. Pokiaľ sa jedná o trestné
stíhanie žalovaného, iniciované žalobkyňou pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného
prenasledovania, to aj napriek zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia naďalej prebieha, pričom
žalovaným uvádzaná nezákonnosť uznesenia spočívala iba v nedostatočnom odôvodnení uznesenia zo
strany povereného príslušníka ZVJS, ktorý predmetné uznesenie o vznesení obvinenia vydal. Záverom

žalobkyňa potvrdila, že zo strany žalovaného bolo voči jej osobe podaných viacero trestných oznámení,
a to pre trestné činy krivého obvinenia, resp. spreneveru, tieto však boli podľa informácie žalobkyne
príslušným vyšetrovateľom vždy odmietnuté ako nedôvodné. Všetky tieto trestné oznámenia boli navyše
žalovaným podané až po tom, čo žalobkyňa opätovne podala trestné oznámenie vo veci nebezpečnéhoprenasledovania, a teda podľa názoru žalobkyne sa jednoznačne jedná o účelové podania žalovaného,
ktorý sa týmto spôsobom žalobkyni mstí. Odôvodňujúc vyššie uvedeným žalobkyňa navrhuje, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

9.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie vo výroku o nariadení
neodkladného opatrenia je vecne správne.

10. Žalovaný vymedzením odvolacích dôvodov učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
skutkových záverov, ako aj spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia/

nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán. Odvolací súd sa stotožňuje so
spôsobomprávnehoposúdeniatejtootázkyprvoinštančnýmsúdomazasprávnypovažujejehozáver,že
žalobkyňa v návrhu osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán i nebezpečenstvo jej hroziacej
ujmy.

11. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust. § 324
ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné

opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zároveň zvážiť, či v dôsledku tohto sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej

strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov
v súlade s princípom proporcionality.

13. V ust. § 325 ods. 2 písm. g) CSP, z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal,
je upravené neodkladné opatrenie, ktorým možno strane uložiť, aby písomne, telefonicky, elektronickou

komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná
alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

14. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl.
3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní

ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má

byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie [písm. g/], ako
menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným
správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však

musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (Števček,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1098 - 1099).15.Súdprvejinštancieprirozhodovanípostupovalpodľacitovanýchzákonnýchustanoveníauvedených
zásad a dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia. Poukázal pri tom správne aj na Deklaráciu o odstránení násilia

páchaného na ženách, schválenú Valným zhromaždením OSN v roku 1993 a uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 s tým, že stačí osvedčiť, že telesná integrita alebo duševná integrita
účastníka(vprejednávanejvecinavrhovateľky)môžebyťtakýmtokonanímohrozená,hocibydosiaľešte
k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity nedošlo. Z tvrdení žalobkyne sa súdu prvej inštancie javí,
že žalobkyňou opísaným konaním je dlhodobo, najmenej od októbra 2016, podstatne narušená kvalita

života žalobkyne. Naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy vyplývajú podľa názoru súdu prvej inštancie zo skutočnosti, že žalovaný aj napriek
predchádzajúcemuodsúdeniunaďalejpokračujevkonaní,ktorémáznakytrestnéhočinunebezpečného
prenasledovaniavovzťahukžalobkyni,pričomjudlhodoboprotijejvôlikontaktujepísomneatelefonicky,
čím podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu života žalobkyne, ako aj jej rodičov.

16. Podstatná odvolacia námietka žalovaného spočíva v tom, že nariadením neodkladného opatrenia by
muvzniklaneprimeranáujma,lebobymubolozabránenévykonávaťrodičovsképrávakmaloletejdcére,
V. F., nar. X.X.XXXX, ktorá je zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne, o ktorej chce mať pravidelné
informácie, nakoľko je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody. Preto iný hlavný (a priamy)
zdroj informácií o maloletej dcére vidí v žalobkyni, inak je nútený získavať tieto správy prostredníctvom

príslušného úradu práce, soc. vecí a rodiny. Pokiaľ sa jedná o opakované trestné oznámenie zo
strany žalobkyne voči jeho osobe, žalovaný uviedol, že dňa 2.12.2019 bolo žalovanému doručené
uznesenie Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 1Pv 477/19/7707-26, na základe ktorého sa zrušuje
uznesenie povereného príslušníka ZVJS sp. zn. ČVS UVV a UVTOS 6/19-PO-2019 z 26.8.2019 pre
prečinnebezpečnéhoprenasledovaniapodľa§360aods.1písm.c)Tr.zák.zdôvodujehonezákonnosti.

17. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení (č. l. 48, 49 spisu) poprela tvrdenie žalovaného o jeho
skutočnom záujme o maloletú dcéru s tým, že tento svoj zdanlivý záujem o maloletú dcéru
zneužíva na psychické vydieranie a nátlak na žalobkyňu, o čom jednoznačne svedčí obsah a rozsah
korešpondencie žalovaného, zasielaný žalobkyni od momentu jeho uväznenia. Pokiaľ sa jedná o trestné

stíhanie žalovaného, opakovane iniciované žalobkyňou pre podozrenie zo spáchania trestného činu
nebezpečného prenasledovania, to podľa informácie žalobkyne (č. l. 48 spisu) aj napriek zrušeniu
uznesenia o vznesení obvinenia naďalej prebieha, pričom žalovaným uvádzaná nezákonnosť uznesenia
spočívala iba v nedostatočnom odôvodnení uznesenia zo strany povereného príslušníka ZVJS, ktorý
predmetné uznesenie o vznesení obvinenia vydal.

18. Vychádzajúc z obsahu spisu a listinných dôkazov predložených žalobkyňou možno uzavrieť, že
medzi stranami sporu existuje právny vzťah, nakoľko z ich vzťahu sa narodila dcéra, maloletá V.
F., nar. X.X.XXXX, ktorá je zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne. Navrhovateľka sa v tomto
prípade návrhom domáha úpravy vzájomného pomeru medzi ňou a žalovaným, pričom navrhuje nariadiť

neodkladné opatrenie na ochranu svojho života, telesnej, duševnej alebo sexuálnej integrity, osobnej
slobody alebo bezpečnosti, pričom táto ochrana bude dosiahnutá tým, že súd uloží žalovanému
povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne
nekontaktovať navrhovateľku. Žalobkyňu, ako aj jej rodinných príslušníkov svojím konaním psychicky
vydieral a držal pod neustálym psychickým tlakom a v strese, za ktoré konanie bol žalovaný Okresným

súdom Košice I právoplatne uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. b), c) Trestného zákona, za čo mu konajúci súd trestným rozkazom z 23.
februára 2017, sp. zn. 6T/15/2017 uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne.
Aj napriek vyššie uvedenému odsúdeniu žalovaný neupustil od svojho protiprávneho konania, a to
aj napriek tomu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Naďalej dlhodobo pokračuje v

obťažovaní žalobkyne a členov jej rodiny proti ich vôli, ktoré dospelo až do situácie, že sa žalobkyňa
spolu s rodičmi presťahovali na inú adresu. Žalobkyňa 7. júna 2019 opätovne podala na žalovaného
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa §
360a Trestného zákona, pričom v predmetnej trestnej veci už bolo žalovanému povereným príslušníkom
ZVJS dňa 26.8.2019 aj vznesené obvinenie, ktoré konanie doteraz prebieha.

19. Po posúdení dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalovaného v konečnom dôsledku
nie sú spôsobilé privodiť zmenu uznesenia v jeho vyhovujúcom výroku o nariadení neodkladnéhoopatrenia, pretože aktuálna situácia medzi stranami sporu si súdny zásah v podobe neodkladnej úpravy
pomerov vyžaduje.

20. Podľa zákona o rodine sú zákonnými zástupcami maloletých detí obaja rodičia (to zahŕňa opateru,
výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku). Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o
výchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťaachrániťjehozáujmy(§28-30Zákonao
rodine).Ohrozenievývinuavýchovydieťaťanemusíznamenaťlento,žerodičzneužívasvojerodičovské
práva. Dochádza k nemu aj vtedy, keď rodič svojím celkovým správaním ohrozuje priaznivý vývin dieťaťa

napríklad aj tým, že muž pácha násilie (fyzické či psychické) na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu
samotného dieťaťa.

21. Vychádzajúc zo spisového materiálu odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že v danom
spore žalovaný prejavuje o maloletú dcéru záujem iba zdanlivý, čím predmetné rodičovské právo
zneužíva na psychické vydieranie a nátlak na žalobkyňu. O uvedenej skutočnosti svedčí obsah a

rozsah korešpondencie žalovaného, zasielaný žalobkyni od momentu jeho uväznenia. Tieto skutočnosti
vyplývajú jednoznačne aj z kópie listu žalovaného z 13. februára 2018 adresovaného žalobkyni (č. l.
49, 50 spisu), v ktorom okrem iného v súvislosti so starostlivosťou o mal. dcéru uviedol „A v tom si
mala pravdu, že to všetko len preto, aby som ťa mohol vidieť. Ty nevieš, aké to je pre mňa, keď ťa
nemôžem vidieť a byť s tebou. ... Súd by niečo také neschválil, viem to, správne si povedala, chcel som

ťa vidieť. ... Vážim si všetko, čo pre mňa robíš, ako ma informuješ o malej, aj si sa stretla s mojou mamou,
vážim si to a veľa to pre mňa znamená! Ja som to nemyslel vôbec zle, pochop ma, chcel som ťa len
vidieť.“ Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd po posúdení dospel k záveru, že žalovaný pod rúškom
rodičovských práv, tieto zneužíva na kontaktovanie žalobkyne, o rozprávanie alebo stretnutie s ktorou
mu predovšetkým ide (ktorú skutočnosť sám priznáva), preto aktuálna situácia medzi stranami sporu

si súdny zásah v podobe neodkladnej úpravy pomerov vyžaduje. Uznesenie vo vyhovujúcom výroku o
nariadení neodkladného opatrenia preto považuje odvolací súd za správne a zákonné.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd akcentuje, že v preskúmavanej veci žalovanému
nezamedzuje žiadne rodičovské práva k mal. dieťaťu, ale tomuto právu neposkytuje ochranu z dôvodu,

že žalovaný svoje rodičovské práva zjavne zneužíva, aby mal umožnený kontakt so žalobkyňou.

23. Pokiaľ žalovaný žiada, aby mohol kontaktovať žalobkyňu raz za kalendárny mesiac za účelom
informácií o ich spoločnej maloletej dcére V. F., prípadne, aby súd ponechal pôvodné rozhodnutie s
tým, že by žalobkyňa Z. F. mala povinnosť žalovaného 1 x do mesiaca informovať o zdravotnom stave,

vývoji, činnostiach a bežných aktivitách ich spoločnej dcéry V. F., odvolací súd dáva do pozornosti, že
ktorýkoľvek z rodičov maloletej V. je oprávnený podať návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu vo veci samej (vrátane práva otca na informovanie o mal. dcére), v ktorom konaní
po dôkladnom dokazovaní určí súd rozsah a formu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak,
aby bol plne rešpektovaný záujem maloletého dieťaťa.

24. Záverom odvolací súd uvádza, že nepovažuje za správnu časť výroku napadnutého uznesenia,
ktorým prvoinštančný súd obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do „odpadnutia dôvodov“, nakoľko
predmetný výrok je nadbytočný z dôvodov uvedených nižšie.

25. Podľa ust. § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

26. Podľa ust. § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

27. Od zániku neodkladného opatrenia je potrebné odlišovať jeho zrušenie súdom. Súd neodkladné
opatrenie zruší na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa úpravy v Civilnom sporovom poriadku súd zruší
neodkladnéopatrenienanávrhvtomprípade,akodpadnúdôvody,prektorébolonariadené.Tátoúprava
zahŕňa predovšetkým tie prípady, keď došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že neodkladné
opatrenie už nie je nutné ani účelné. Účelom zrušenia neodkladného opatrenia je predovšetkým právna

istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu konštatované, že
účinky neodkladného opatrenia pominuli. Na návrh je procesne legitimovaný žalobca i žalovaný.28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v časti vyhovujúceho výroku (I), ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie,akoajvsúvisiacomvýrokuotrováchkonaniaakovecnesprávneapostupompodľa§389ods.

1 písm. d) CSP zrušil uznesenie vo výroku (I) o trvaní neodkladného opatrenia do „odpadnutia dôvodov“.

29. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. V tomto prípade bol podaný samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací
súd rozhodol aj o trovách tohto konania.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

33. Žalobkyňa v odvolacom konaní bola úspešná, preto odvolací súd vzhľadom na výsledok konania
žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovaému v plnom rozsahu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.