Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/669/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614204663
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614204663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: F. Q., nar. X. P. XXXX, bytom X. XXX, o 351,35 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 15. decembra 2014 č. k. 5C/224/2014-28
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 351,35 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,25% ročne od 16. apríla 2011 do zaplatenia a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 5, § 100 ods. 1, §
101, § 517 ods. 2, § 563 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky dňa 15. januára 2009 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Consumer Finance Holding
a. s., Kežmarok, Hlavné námestie 12), na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo
výške 1.000 eur, ktorú sa zaviazal splácať mesačnými splátkami 40,50 eur v počte splátok 36.
Predmetnú zmluvu súd prvej inštancie kvalifikoval ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože žalovaný pri jej
uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
na rozdiel od právnej predchodkyne žalobkyne, ktorá tak konala, pričom pre spotrebiteľské zmluvy

platí zákaz ustanovení spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné zmluvné podmienky). Súd prvej inštancie následne
konštatoval premlčanie dlhu uplatňovaného žalobkyňou v danom konaní, na ktoré súd prihliada ex offo
podľa § 5b ZoOS. Splatnosť dlhu nastala 26. marca 2011 (podľa žaloby 15. apríla 2011, vzhľadom na
uplatňované úroky z omeškania a výzvu na zaplatenie z 26. marca 2011 s trojdňovou lehotou na plnenie,
od jej doručenia), teda viac ako tri roky pred podaním žaloby na súd prvej inštancie (19. mája 2014), po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Žalobkyni preto premlčané právo nebolo možné priznať

a žaloba musela byť zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil §
142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný
do 30. júna 2016), v zmysle ktorého úspešnému žalovanému prislúchala náhrada trov konania protineúspešnej žalobkyni. Z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil (trovy konania mu ani
nevznikli), náhrada trov konania žalovanému nebola priznaná.

2.Protitomutorozsudkuvčaspodalaodvolaniežalobkyňasnávrhomnajehozmenu,vyhovenímžalobe,
alternatívne zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila
nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Na danú vec
bolo potrebné aplikovať ustanovenia ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov), týkajúce sa premlčacej doby, vzhľadom na absolútny obchodno-záväzkový vzťah (napriek

tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ). Na podporu svojej argumentácie poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/28/2013. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2011 záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere sa
bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú ObZ, preto aj záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení
záväzku z úverovej zmluvy sa spravujú ObZ. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6M Cdo 4/2012 na otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku bolo potrebné

aplikovať ustanovenia ObZ (ak hlavným záväzkovým vzťahom bola zmluva o úvere). Je nedôvodné
podraďovať dĺžku premlčacej doby v O. z. pod ochranu spotrebiteľa, keď takýto prístup by postavil
druhú zmluvnú stranu - podnikateľa do nerovnovážnej pozície (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15C/132/2013). Trojročná premlčacia doba v O. z. nesmeruje na ochranu spotrebiteľa
(rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/28/2013). Aj podľa rozhodnutia Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 ak účastníci uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty,
uzavretú podľa ObZ, na ich zmluvný vzťah sa bude aplikovať režim ObZ i v časti premlčania. K vyššie
uvedeným záverom dospel tiež autor komentára k spotrebiteľským zmluvám. Ak splatnosť dlhu nastala
26. marca 2011, premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom 27. marca 2011 a uplynula až dňom
27. marca 2015. Nárok žalobkyne nie je preto možné považovať za premlčaný.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou
predchodkyňou žalobkyne a žalovaným ako spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňa definičné znaky

označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je
osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti). Spotrebiteľskou zmluvou, definovanou O. z., treba rozumieť každú
zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.Úpravaspotrebiteľskejzmluvytvoríprávnyzákladochranyspotrebiteľavsúkromnoprávnychvzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné
právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval O. z. (ktorým bola dopĺňaná definícia
spotrebiteľskej zmluvy), ako aj ZoOS. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa

smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá
v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa
dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať
o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie (napr. v rozhodnutí C-106/89, Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation

SA., C-334/92, Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92, Paola Faccini
Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia
národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok,
pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahuvo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Nadradenosť komunitárneho práva
predstavuje rozhodujúci faktor pri naplnení cieľa smerníc.

8. Novelizácia ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z. už normatívne vyriešila prednostnú aplikáciu O.
z. pred ustanoveniami ObZ (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ). Podľa záverov
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. apríla 2015 novelizované
znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z. (účinné od 1. mája 2014) sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca

nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri výklade národného
právavsúvislostiskonaním,vktoromsauplatňujeprávoprotispotrebiteľovi,ustálilaajdouvedenejdoby
prednostnú aplikáciu ustanovení O. z. (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012,
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/126/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
5Co/716/2014). Námietka žalobkyne o nutnosti favorizovať ObZ neobstojí, pretože všetky režimy a
opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy,

a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. obchodnoprávnym vzťahom (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára 2011).

9. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na
daný prípad aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá vzhľadom na dĺžku premlčacej doby,

je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia (v porovnaní so štvorročnou premlčacou lehotou podľa
ObZ). Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom ObZ, bez ohľadu
na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvných typom, ale ide o
osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych

vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 O. z. podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre
neho priaznivejšej právnej úpravy (porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/716/2014-63 zo 16.
decembra 2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení O. z., ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie,

bolo odobrené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013 z
19. júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením O. z. na prospech spotrebiteľa, na úver ako
absolútny obchod upravený v ObZ, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

10. Odvolací súd sa preto stotožnil s aplikáciou ustanovenia § 101 O. z. na súdenú vec, upravujúceho

trojročnú premlčaciu lehotu. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval nárok uplatnený žalobkyňou ako
premlčaný, aplikujúc hmotnoprávne ustanovenie o všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Podľa
tvrdenia v žalobe, splatnosť dlhu nastala 15. apríla 2011 (na základe písomnej výzvy z 26. marca 2011,
ktorou bol žalovaný vyzvaný k úhrade dlžných splátok jednorazovo, v lehote troch dní od doručenia
výzvy, vrátenej 12. apríla 2011). Nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia doba a dlh bol premlčaný

dňom 16. apríla 2014 (vychádzajúc z dátumu podania žaloby na súde prvej inštancie 19. mája 2014).
Žaloba tak bola dôvodne zamietnutá.

11. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolacie námietky žalobkyne, týkajúce sa prednostnej
aplikácie ustanovení ObZ aj v prípade spotrebiteľskej zmluvy, nemohli obstáť. K rozhodovacej činnosti

v odvolaní označených súdov (z obdobia pred ustálením súdnej praxe prednostnej aplikácie ustanovení
O. z. pred ObZ, ako i pred prijatím legislatívnej zmeny, explicitne upravujúcej prednostné použitie
ustanovení O. z.), ako i k právnym názorom v odbornej literatúre, je potrebné uviesť, že podľa
platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným
skorším rozhodnutím súdu rovnakého stupňa. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je

však daná povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so zachovávaním nepriameho účinku
jednotlivých smerníc (pri napĺňaní cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym
právom, smerujúcich k náležitému vyvažovaniu postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v
hmotnoprávnych a procesnoprávnych vzťahoch, v dôsledku len iluzórnej slobody spotrebiteľa pri
uzatváraní zmluvy s dodávateľom a s tým spojenej nerovnováhy zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa).

12. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnejpovinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom

bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

13. Premlčanie sa vzťahovalo aj na uplatňované úroky z omeškania z neúspešne uplatňovaných
mesačných splátok, keďže (úroky) tvorili príslušenstvo pohľadávky, sledujúce osud hlavného záväzku.

14. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešného žalovaného. Súd prvej
inštancie dôvodne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. (účinné do 30. júna 2016), na základe
ktorého žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Z dôvodu nevyčíslenia náhrady trov konania
žalovaným, nebola tomuto úspešnému účastníkovi konania náhrada trov konania priznaná (zo spisu

vznik trovy konania žalovaného nevyplýval).

15. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení §
255 ods. 1 CSP, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

16. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.