Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/144/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218616
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211218616.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom v právnej

veci navrhovateľa: AESKULAP, spol. s.r.o., so sídlom Romanova č. 22-38, Bratislava, IČO: 31 370 161,
zastúpeného spoločnosťou: DEDÁK & Partners, s.r.o., AK so sídlom Mlynské Nivy č. 45, Bratislava,
proti odporcom: 1. Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská č. 6, Bratislava, IČO: 360 63
606, zastúpeného spoločnosťou: Soukeník - Štrpka, s.r.o., AK Šoltésová č. 14, Bratislava, 2. Slovenská
republika - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová č. 2, Bratislava, IČO: 00
165 565, o zaplatenie 1.145.319,47 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.139.235 € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.139.235 € od 31.07.2010 do zaplatenia, do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 32.556,45 €
na účet vedený v Tatra banke, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 27.07.2011pvôdne domáhal, aby súd zaviazal odporcov

v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.454.500,48 € titulom náhrady škody a
nemajetkovej ujmy. Návrh bol zmenený podaním z 21.01.2013 (súd pripustil zmenu uznesením č. k.
XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.04.2014) a navrhovateľ sa domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd
zaviazal odporcov 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.145.319,47 € s príslušenstvom. Pritom
pomervakommajúbyťjednotlivýodporcovianaúhradusumyzaviazaní,ponechalnavrhovateľnaúvahe
súdu, ktorý by dokazovaním zistil pomer ich zodpovednosti za škodu.

Návrh bol odôvodnený tým, že dňa 15.04.2004 vydal odporca v 1. rade rozhodnutie č. C.-
XXXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2004 a ktorým odporca v 1. rade povolil
navrhovateľovi poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni ARNIKA v Malackách. Proti
tomuto rozhodnutiu o povolení lekárne bol dňa 21.07.2005 podaný protest prokurátora. Odporca v
1. rade o proteste prokurátora rozhodol dňa 17.08.2005 rozhodnutím č. XXXX/XXXX-Z., ktorým bolo
protestu vyhovené a protestom napadnuté rozhodnutie o povolené lekárne zrušil a určil 30 dňovú lehotu
od právoplatnosti rozhodnutia, v ktorej mohol navrhovateľ vykonávať len úkony spojené so skončením

činnosti vo verejnej lekárni ARNIKA. Proti rozhodnutiu odporcu v 1. rade o proteste prokurátora podal
navrhovateľ dňa 30.08.2005 odvolanie, ktoré bolo doručené odporcovi v 1. rade ako prvostupňovému
správnemu orgánu. O odvolaní rozhodol ako odvolací orgán odporca v 2. rade a dňa 14.03.2006 vydal
rozhodnutie č. XXXXX/XXXX-U., ktorým odvolanie zo dňa 02.09.2005 zamietol a napadnuté rozhodnutieodporcu v 1. rade potvrdil. Obe rozhodnutia nadobudli právnu moc dňa 17.03.2006. Navrhovateľ preto
podal podľa II. hlavy piatej časti O. s. p. dňa 27.04.2006 žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkom z 24.01.2008 spis. zn. 1S 257/2006 tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu v 2. rade o

odvolaní, ako aj rozhodnutie odporcu v 1. rade zrušil a vec vrátil odporcovi v 1. rade na ďalšie konanie.
Odporca v 2. rade podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave odvolanie, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 31.07.2009 spis. zn. U. XX/XXXX tak, že rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.01.2008 spis. zn. 1S 257/2006 potvrdil, pričom sa stotožnil
s názorom Krajského súdu a oba súdy konštatovali nezákonnosť rozhodnutia odporcovu v 1. rade a

rozhodnutia odporcu v 2. rade.

Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že rozhodnutím odporcu v 1. rade v spojení s nezákonným
rozhodnutím odporcu v 2. rade mu bola spôsobená škoda. V zmysle ustanovení § 5, § 6, § 15
a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. boli splnené všetky kumulatívne podmienky: ide o právoplatné
nezákonné rozhodnutie, proti nezákonnému rozhodnutiu podal poškodený riadny opravný prostriedok,

právoplatné nezákonné rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným
orgánom, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou,
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom. Škodu mal pôvodne
predstavovať ušlý zisk, majetková škoda pre likvidáciu liekov, mzdové a osobné náklady, trovy a
náklady na služby súvisiace s vyčíslením majetkovej ujmy, príslušenstvo a nemajetková ujma. Pri

vyčíslení ušlého zisku navrhovateľ vychádzal s písomného vyjadrenia spoločnosti TAX OFFICE, ktorá na
tento účel vypracovala dňa 01.06.2011 materiál - vyčíslenie majetkovej ujmy spôsobenej nezákonnými
rozhodnutiami orgánov verejnej moci a dňa 20.06.2011 vyčíslenie majetkovej ujmy doplnené v časti
celkovej spôsobenej majetkovej ujmy o náklady vynaložené v súvislosti s vyčíslením majetkovej ujmy.
Vyčíslený ušlý zisk zohľadňoval pomer nárastu spotreby liekov k nárastu ceny liekov za predmetné

obdobie rokov 2006 až 2010. Základom pre vyčíslenie bolo účtovníctvo navrhovateľa za obdobie roku
2005 a najmä účtovníctvo strediska ARNIKA za obdobie od 01.01.2006 do 12.05.2006. Správnosť
vyčíslenia nákladov a výnosov a tým aj hospodárskeho výsledku účtovného strediska ARNIKA overená
audítorom - spoločnosťou ALDEASA AUDIT, s.r.o., ktorá o tom vypracovala dňa 17.06.2011 správu
audítora o overení správnosti vyčíslenia nákladov a výnosov a tým aj hospodárskeho výsledku

účtovného strediska ARNIKA overená audítorom - spoločnosťou ALDEASA AUDIT, s.r.o., ktorá o tom
dňa 17.06.2011 vypracovala správu audítora o overení správnosti vyčíslenia nákladov a výnosov a
tým aj hospodárskeho výsledku účtovného strediska ARNIKA. Navrhovateľ vykázal za účtovné obdobie
roku 2005 ako výsledok hospodárenia účtovného strediska ARNIKA zisk. Rovnako za účtovné obdobie
01.01.2006 - 12.05.2006 vykázal navrhovateľ ako výsledok hospodárenia účtovného strediska ARNIKA

zisk. Podľa štatistických údajov
XXC/XXX/XXXX-XXX
N.: XXXXXXXXXX

v BSK došlo v rokoch 2006 až 2010 (tabuľka - vývoj spotreby liekov na čl. 7 v spise) k nárastu spotreby

liekov ako aj k nárastu cien liekov, kedy nárast ceny liekov prevýšil nárast spotreby liekov. Vzhľadom na
uvedenú skutočnosť je možné podľa navrhovateľa prijať záver, že výsledkom nárastu spotreby liekov v
BSK by bol aj nárast predaja liekov aj vo verejnej lekárni ARNIKA. Na základe uvedeného predpokladu
bol pri výpočte ušlého zisku hospodársky výsledok, ktorý navrhovateľ dosiahol pri prevádzkovaní
verejnej lekárne ARNIKA v roku 2005, prepočítaný percentuálnym nárastom spotreby liekov uvedenom

v tabuľke. Ak by neboli vydané nezákonné rozhodnutia odporcov v 1. a 2. rade, navrhovateľ by vo
verejnej lekárni ARNIKA poskytoval lekárenskú starostlivosť minimálne počas rokov, kedy by bola v
platnosti Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi navrhovateľom na jednej strane a
Nemocnicou s poliklinikou Malacky na strane druhej. Predmetom Zmluvy o nájme nebytových priestorov
bolo poskytnutie nebytových priestorov, ktoré sa nachádzali v budove Nemocnice s poliklinikou Malacky,

do užívania navrhovateľovi za účelom prevádzkovania verejnej lekárne ARNIKA. Zmluva o nájme
nebytových priestorov bola uzavretá na dobu určitú na obdobie od 01.02.2004 do 31.12.2013. Je teda
predpoklad, že by navrhovateľ počas platnosti Zmluvy o nájme nebytových priestorov v prenajatých
priestoroch prevádzkoval svoju lekáreň a poskytoval by tam lekárenskú starostlivosť a minimálne do
31.12.2013 dosahoval zväčšovanie svojho majetku o hospodársky zisk. Mal na to predpoklady, keďže

do lekárne ARNIKA nakúpil zariadenie na mieru, uzavrel pracovné zmluvy so zamestnancami, zakúpil
zásoby liekov a s dodávateľmi liekov uzavrel zmluvy na ďalšiu distribúciu liekov. Navrhovateľ dodnes
prevádzkuje inú lekáreň v Bratislave. Ďalší osobitný zdroj príjmov do ukončenia prevádzky lekárne
ARNIKA boli tzv. odmeny za včasné platenie faktúr od distribučných spoločností a dodávateľov liekovtak, ako ich navrhovateľ vyčíslil (v tabuľke č. 2 na čl. 8 v spise). Obe nezákonné rozhodnutia odporcov v
1. a 2. rade nadobudli právoplatnosť dňa 17.03.2006. V rozhodnutí odporcu v 1. rade bola navrhovateľovi
stanovená tridsaťdňová lehota na ukončenie činnosti verejnej lekárne ARNIKA čo znamená, že počas

tejto lehoty už nemohol navrhovateľ riadne prevádzkovať činnosť jeho lekárne, ale mohol uskutočňovať
iba úkony smerujúce k ukončeniu činnosti a likvidácii lekárne ARNIKA. Navrhovateľ už nemohol
realizovať riadnu činnosť a poskytovať lekárenskú starostlivosť v lekárni odo dňa nasledujúceho od
právoplatnosti rozhodnutia odporcu v 1. rade, teda odo dňa 18.03.2006. Od tohto dátumu začala
navrhovateľovi vznikať škoda vo forme ušlého zisku z prevádzky v súhrnnej výške 1.145.319,47 €.

Navrhovateľ ani od roku 2006 nepoužíval vlastné ani cudzie zdroje na investičnú činnosť, rovnako
v danom období nefinancoval prevádzkovú činnosť z cudzích zdrojov. Každoročne vytvorený zisk po
zdanení predstavoval peňažné prostriedky, ktoré mal navrhovateľ uložené v banke. Z toho vyplýva, že
navrhovateľ by zo zisku, ktorý by dosiahol, ak by lekáreň ARNIKA nebola zrušená, mohol v období
od 01.01.2007 - do 31.05.2011 vykazovať úrok vo výške, ako bol špecifikovaný v tabuľke č. 3 na č.l.
10 v spise. Základom pre vyčíslenie úroku z ročného eventuálne zisku bol úrok na termínovom vklade

platný k 1. januáru príslušného roku a celkový ušlý zisk za úroky navrhovateľa z titulu znemožnenia
prevádzkovania verejnej lekárne ARNIKA mal byť 33.460,62 € a teda celková majetková škoda vo
forme ušlého zisku mala byť 1.178.780,09 €. Skutočná škoda bola navrhovateľovi spôsobená tak,
že v dôsledku nezákonných rozhodnutí, pre ktoré musel skončiť prevádzkovanie verejnej lekárne
ARNIKA a skončiť poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nej, mu zostali nespotrebované zakúpené

zásoby liekov. Ku dňu skončenia činnosti navrhovateľ evidoval na sklade verejnej lekárne ARNIKA
lieky v obstarávacej cene bez DPH vo výške 65.198,96 €. Zásoby liekov, zdravotníckych pomôcok a
doplnkového sortimentu sa snažil navrhovateľ odpredať spoločnostiam zaoberajúcim sa predajom liekov
- spoločnosti INFORAMA, a.s., so sídlom Mlynské Nivy č. 54, Bratislava IČO: 35 729 864 a spoločnosti
WEST Export Import Company, a.s., so sídlom Tomášikova č. 58, Prešov IČO: 36 477 966 a oslovil ich s

ponukou. Navrhovateľ za rovnakým účelom oslovil aj spoločnosť UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická
akciová spoločnosť, ktorá žiadosti vyhovela a prevzala lieky v celkovej obstarávacej cene 10.812,80
€ bez DPH. Navrhovateľ bol však nútený odovzdať na likvidáciu lieky v celkovej obstarávacej cene
54.386,16 €, ktoré sa mu aj napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo vrátiť spoločnostiam a dodávateľom
liekov. Navrhovateľ z dôvodu likvidácie liekov tak utrpel škodu na svojom majetku v sume 54.386,16 €.

Ďalšiu škodu navrhovateľa predstavovali mzdové náklady v sume 3.484,23 € ako vyplatenie odstupného
trom zamestnankyniam, s ktorými bol odporca nútený skončiť pracovný pomer v dôsledku ukončenia
všetkých činností súvisiacich s prevádzkou verejnej lekárne ARNIKA a s poskytovaním lekárenskej
starostlivosti v tejto lekárni. trovy konania, ktoré mu vznikli v konaní pred odporcom v 2. rade a v
konaní pred Krajským súdom v Bratislava a Najvyšším súdom SR si navrhovateľ v rámci náhrady škody

neuplatnil. navrhovateľovi vznikli aj náklady súvisiace s vyčíslením majetkovej ujmy vo výške 17.850 €,
ktoré boli vyplatené spoločnosti TAX OFFICE t. j. 9.900 € bez DPH a spoločnosti ALDEASA AUDIT, s.r.o.
7.950 € bez DPH. Pohľadávka navrhovateľa mala pozostávať aj z príslušenstva - úrokov z omeškania vo
výške 9 % podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a nemajetková ujma v sume 200.000 €
s tým, že pre nezákonné rozhodnutia odporcov v 1. a 2. rade došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej

povesti, k zníženiu vážnosti, profesionality, serióznosti a dobrej povesti navrhovateľa u obchodných
partnerov a to najmä distribučných spoločností a u dodávateľov liekov.

Navrhovateľ podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal odporcu v 2. rade o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím odporcu v 2. rade o

odvolaní žiadosťou z 27.01.2010, ktorá bola odporcovi v 2. rade doručená dňa 29.01.2010. Odporca v
2. rade rozhodol dňa 11.02.2010 rozhodnutím č. 02144-6/2010-OP o odstúpení žiadosti o predbežné
prerokovanie nárok na náhradu škody odporcovi v 1. rade odvolávajúc sa na ustanovenie § 4 ods.
3 cit. zákona. Po postúpení žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody odporcovia v 1. a 2. rade viac vo veci nekonali, preto navrhovateľ zaslal obom subjektom

list zo dňa 29.11.2010 ako - Urgenciu vybavenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 27.01.2010 a pokus o zmier. Ďalší pokus o zmierne vyriešenie veci uskutočnil
navrhovateľ prostredníctvom listu - Žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody spoločnosti
AESKULAP, spol. s.r.o. z 13.06.2011 adresovaného odporcovi v 1. rade, osobitne zastupiteľstvu BSK
a osobitne predsedovi BSK (obe žiadosti doručené orgánom odporcu v 1. rade dňa 14.06.2011).

Doposiaľ navrhovateľ na svoju žiadosť nedostal od odporcu v 1. rade žiadnu odpoveď a mal teda za
to, že mu škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím odporcu v 1. rade v spojení s nezákonným
rozhodnutím odporcu v 2. rade o odvolaní. Ak by predmetné rozhodnutia neboli vydané a nenadobudli
by právoplatnosť, nedošlo by k zrušeniu právoplatného rozhodnutia odporcu v 1. rade č. C.-XXXX/XXXXo povolení poskytovania lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni ARNIKA a navrhovateľ by neutrpel
vyčíslenú škodu.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil a vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že podľa § 4 ods. 1
písm. c/ zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci,
koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená

na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Ústredným orgánom štátnej správy pre zdravotnú
starostlivosť je podľa § 19 písm. a/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
XXC/XXX/XXXX-XXX
N.: XXXXXXXXXX

ústrednejštátnejsprávyMinisterstvozdravotníctvaSR.Prirozhodovaníozrušenírozhodnutiaopovolení

poskytovania lekárenskej zdravotnej starostlivosti v lekárni ARNIKA v Malackách vystupoval odporca v
1. rade ako prvostupňový orgán, v rámci prenesenej štátnej správy, ktorá na neho prešla podľa zákona č.
416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné
celky. Mal za to, že rozhodnutie č. 1765/2005-ZDR zo dňa 17.08.2005 bolo vydané v rámci preneseného
výkonu štátnej správy a teda v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s ust. §

7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 576/2004 Z. z. a § 19 písm. a/ zákona č. 575/2001 Z. z. ma byť pasívne
legitimovaným subjektom v tomto konaní odporca v 2. rade. Odporca v 1. rade v danom prípade konal
v rámci preneseného výkonu štátnej správy, pričom o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu
v 1. rade rozhodoval ako druhostupňový správny orgán štátnej správy odporca v 2. rade. Nesúhlasil s
tvrdením ostatných účastníkov konania, že pri rozhodovaní odporcu v 1. rade malo ísť o rozhodovanie

v rámci činnosti samosprávy. Pri akceptovaní tohto tvrdenia by odporca v 2. rade ako ústredný orgán
štátnej správy nemohol v odvolacom konaní vôbec posudzovať správnosť samosprávneho rozhodnutia
odporcuv1.rade,nakoľkonastraneodporcuv2.radebyneexistovalazákonnározhodovaciaprávomoc.
Odporca v 2. rade je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. výlučne orgánom štátnej správy, ktorý by pri
zohľadnení čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemohol vo veci vôbec konať a rozhodovať o otázkach samosprávy.

Ak teda odporca v 2. rade rozhodoval ako druhostupňový správny orgán voči rozhodnutiu odporcu v 1.
rade, nemôžu existovať pochybnosti, že v tomto prípade odporca v 1. rade realizoval prenesený výkon
štátnej správy. Neakceptoval vyčíslenie ušlého zisku na základe písomného vyjadrenia spoločnosti TAX
OFFICE Hennel & Králik, v. o. s. zo dňa 20.06.2011 s tým, že vyčíslenie ušlého zisku, ktoré bolo
navrhovateľom doložené do súdneho spisu najmä nezohľadňuje náklady, ktoré bol navrhovateľ povinný

vynaložiť na ukončenie prevádzky lekárne ARNIKA po uplynutí dohodnutej doby nájmu; vyčíslenie
ušlého zisku nezohľadňuje zmeny v kategorizácii liekov, kedy došlo k plošnému zníženiu ceny liekov
pri súčasnom zvýšení miery doplatkov za lieky zo strany pacientov, čo sa podľa jeho názoru muselo
prejaviť v celkovom poklese predaja liekov. S uplatnenou náhradou škody za likvidáciu liekov vo výške
54.386,16 € taktiež nesúhlasil a nárok v tejto časti považoval za neoprávnený. Navrhovateľ po zatvorení

lekárne v Malackách stále prevádzkoval lekáreň v Bratislave, kde mohol zásoby liekov predať, čím
by mu nebola vznikla žiadna škoda. Ak navrhovateľ nepostupoval takýmto spôsobom, tak podľa jeho
názoru porušil prevenčnú povinnosť na predchádzanie vzniku škôd podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb.,
pričom takýmto svojím vlastným konaním si spôsobil finančnú stratu, ktorej vznik v žiadnom prípade
nemôže byť v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím odporcu v 2. rade. Rovnako aj

náhrada skutočnej škody titulom vyplatenia mzdových a osobných nárokov 3.484,23 € vyplatených trom
zamestnankyniam, s ktorými bol navrhovateľ nútený ukončiť pracovný pomer v dôsledku ukončenia
všetkých činností súvisiacich s prevádzkou lekárne ARNIKA v Malackách bola podľa odporcu v 1. rade
uplatnená nad rámec zákona a nie v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím odporcu v 2. rade.
Navrhovateľ mal na priestory lekárne ARNIKA podpísanú nájomnú zmluvu na dobu určitú do roku 2013.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnankyne nemohli mať uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú, teda
navrhovateľovi by takéto náklady vznikli aj po uplynutí doby nájmu priestorov, v ktorých prevádzkoval
lekáreň ARNIKA. Náklady v sume 17.850 €, ktoré vznikli v súvislosti s vyčíslením majetkovej ujmy
považoval za neúčelne vynaložené, keďže v súdnom konaní je potrebné otázku výšky možnej škody
na strane navrhovateľa určiť až na základe znaleckého posudku. Odporca v 1. rade nesúhlasil ani s

uplatneným príslušenstvom pohľadávky v podobe úrokov z omeškania od 31.07.2010 vo výške 9 % z
vyčíslenej ujmy až do zaplatenia. Zo strany navrhovateľa nebol jednoznačne určený subjekt, ktorý má
nahradiť škodu, ale relevantným spôsobom nebola ani určená výška škody, nie je preto možné určiť, kto
má povinnosť nahradiť škodu, ani v akom rozsahu táto povinnosť vznikla. bez ustálenia oprávnenostinároku navrhovateľa a jeho výšky nemohlo nastať omeškanie s povinnosťou nahradiť vzniknutú škodu.
Odporca v 1. rade nesúhlasil ani s uplatnenou nemajetkovou ujmou vo výške 200.000 €.

Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil a vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že
navrhovateľ najskôr požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odporcu v 1. rade
dňa 04.07.2006. Rovnako namietal svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Bratislavský samosprávny
kraj listom č. XXXXXX/XXXX-L. zo dňa 22.02.2007 doručeným ministerstvu dňa 28.02.2007 jasne k
stanovisku k žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uviedol, že

„v tejto zásadnej otázke sme toho názoru, že pri vydávaní povolení na činnosť verejnej lekárne v
zmysle zákona č. 140/1998 Z. z. ide o samosprávnu pôsobnosť vyšších územných celkov. Vyplýva
to z ustanovenia § 1 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. Na základe uvedeného
sme ako príslušný orgán so spoločnosťou AESKULAP, s.r.o. predbežne prerokovali nárok, o čom bol
vykonaný zápis. Boli toho názoru, že Ministerstvo zdravotníctva SR v tomto prípade nie je príslušným
orgánom na predbežne prerokovanie uplatnenej škody.“ Z daného vyjadrenia teda vyplýva, že odporca

v 1. rade deklaroval svoju príslušnosť v danej veci konať a začal aj konanie ako prvý. Podľa § 4 ods.
1 písm. l) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej

moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať
ako prvý. Navrhovateľ ale túto skutočnosť v žalobe neuvádza. Podľa jeho názoru je nesprávny názor
navrhovateľa, že ministerstvo je príslušné na konanie o náhradu škody, keďže rozhodovalo o odvolaní
proti rozhodnutiu o proteste prokurátora podľa § 4 ods. 1 písm. c/ cit. zákona v znení k 31.08.2007.
Zároveň poukázal na list č. 02144-6/2010 -OP zo dňa 11.02.2010 pripojený k návrhu, ktorým bola

odstúpená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa na náhradu škody z 29.01.2010
odporcovi v 1. rade s odôvodnením, že prípadnú zodpovednosť spôsobenú nezákonným rozhodnutím
má znášať samosprávny kraj. Konanie o proteste prokurátora je samostatným konaním v zmysle
Správneho poriadku. Teda odporca v 2. rade rozhodnutím č. XXXXX/XXXX -U. zo dňa 14.03.2006
rozhodoval v odvolacom konaní o proteste prokurátora podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, nie podľa

ustanovení zákona č. 140/1998 Z. z. Ministerstvo nemohlo namietať svoju vecnú príslušnosť konať
o odvolaní, ako tvrdil navrhovateľ v návrhu na začatie konania. Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre, vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi
verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Teda orgánom, ktorý napadol zákonnosť
rozhodnutia Bratislavského samosprávneho kraja č. XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2004, ktorým bolo

navrhovateľovi povolené poskytovanie lekárenskej starostlivosti bola Krajská prokuratúra v Bratislave
a v dôsledku protestu prokurátora bolo navrhovateľovi predmetné povolenie zrušené. Podľa názoru
odporcu v 2. rade príčinou vzniku škody, ktorú si uplatnil navrhovateľ nebolo rozhodnutie odporcu v 2.
rade o potvrdení rozhodnutia Bratislavského samosprávneho kraja. Chýba tu príčinná súvislosť medzi
škodou a následkom. pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie

medzi akým následkom a akou príčinou tohto následku má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Povolenie
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti bolo navrhovateľovi zrušené na základe protestu prokurátora.
Teda vydaniu rozhodnutí Bratislavského samosprávneho kraja a ministerstva predchádzal protest
prokurátora.
XXC/XXX/XXXX-XXX

N.: XXXXXXXXXX

V prípade samotného vyčíslenia výšky škody zastával odporca v 2. rade názor, že ide o neobjektívne
určenie. Majetkovú škodu navrhovateľ preukazoval aj čestnými vyhláseniami konateľov spoločnosti,
ktoré súd dátumované začiatkom roka 2011, pričom navrhovateľ si uplatňuje škodu, ktorá mu vznikla

od 18.03.2006. V danom prípade si navrhovateľ neoprávnene nárokuje aj náhradu nemajetkovej
ujmy - goodwillu, pretože tu nemožno hovoriť o znížení vážnosti profesionality serióznosti a dobrej
povesti navrhovateľa u distribučných spoločností a dodávateľov liekov. Podľa výpisu z obchodného
registra navrhovateľ poskytoval liečebno-preventívnu starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení
v odbore lekárenstvo od roku 1994 nepretržite. Navrhovateľ naďalej prevádzkoval a prevádzkuje lekáreň

na Romanovej ulici v Bratislave. Z tohto dôvodu je jeho tvrdenie o narušení dobrej povesti účelové a
nepravdivé.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozhodnutím Bratislavského samosprávneho kraja č.
C.-XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2004, protestom prokurátora Krajskej prokuratúry č. W. XXXX/XX-XX
zo dňa 21.07.2005, rozhodnutím Bratislavského samosprávneho kraja č. XXXX/XXXX-Z. zo dňa

17.08.2005, odvolaním spoločnosti AESKULAP, spol. s. r. o. z 30.08.2005, rozhodnutím Ministerstva
zdravotníctva SR č. XXXXX/XXXX SP zo dňa 14.03.2006, žalobou na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č. XXXXX/XXXX U., rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
spis. zn. XS XXX/XXXX-XX zo dňa 24.01.2008, rozsudkom Najvyššieho súdu SR spis. zn. Sžso 15/2008
zodňa31.07.2009,písomnýmvyjadrenímspoločnostiTAXOFFICEz01.06.2011,vyčíslenímmajetkovej

ujmy spoločnosťou TAX OFFICE z 20.06.2011, Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 54/2003 z
22.12.2003,Dodatkomč.1kZmluveonájmenebytovýchpriestorovč.54/2003,Dodatkomč.2kzmluve,
čestným vyhlásením spoločnosti UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, čestným
vyhlásením spoločnosti INFORAMA, a.s. z 12.04.2011, rozpisom faktúr - mesačné rabaty za rok 2005,
2006, faktúrami, potvrdením o zneškodnení spoločnosťou MODRÁ PLANÉTA, spol. s.r.o. z 18.04.2011,
mzdovými listami, výpismi z účtu, potvrdením spoločnosti MED - ART, spol. s.r.o., žiadosťou o predbežné

prerokovanie nároku 27.01.2010, poštovým podacím lístkom, odstúpením žiadosti zo dňa 11.02.2010,
urgenciou z 29.11.2010, postúpením urgencie k vybaveniu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
z 13.12.2010, žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.06.2011, znaleckým
posudkom č. 70/2013 znaleckej organizácie PP CONSULT, a.s., doplnkom č. 6/2014 k znaleckému
posudku č. 70/2013, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.

Navrhovateľ vzal na pojednávaní dňa 10.09.2012 návrh v časti zaplatenia sumy 309.181,01 € späť
a žiadal konanie o tejto časti zastaviť. Z tejto sumy pripadalo 33.460,62 € na úroky, 54.386,16 €
na likvidáciu liekov, 3.484,23 € na vyplatené mzdy a odstupné pre zamestnancov, 17.850 € ako
náklady spojené s vyčíslením škody a 200.000 € ako náhrada za nemajetkovú ujmu. Vo zvyšnej časti

1.145.319,47 € zotrval na návrhu. Suma predstavovala ušlý zisk. Tunajší súd uznesením č .k. XXC/
XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2013 zastavil konanie v
časti zaplatenia sumy 309.181,01 € a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 109.181,01 €
od 31.07.2010 do zaplatenia.

Právny zástupca navrhovateľa pred súdom uviedol, že navrhovateľ mal povolenie na prevádzkovanie
lekárne, ale bolo mu na základe rozhodnutia odporcu v 1. rade zrušené. Podal opravný prostriedok,
ale rozhodnutie bolo Ministerstvom zdravotníctva potvrdené. Až preskúmaním súdom bolo zistené, že
tieto rozhodnutia sú nezákonné. Preto bol odporca v 1. rade vyzvaný na prejednanie odškodnenia, ale
k tomu nedošlo. Následne bolo vyzvané aj Ministerstvo spravodlivosti (pôvodný odporca v 3. rade) na

prejednanie odškodnenia, ale postúpilo celú vec na odporcu v 1. rade. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť
medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím, tá je jednoznačná, pretože bez povolenia na
vykonávanie lekárenskej činnosti nemôže lekáreň svoju činnosť vykonávať. Pokiaľ ide o skutočnú škodu,
táto predstavuje ušlý zisk za obdobie od vydania nezákonného rozhodnutia až do roku 2013. Výška
skutočnej škody bola doložená znaleckým posudkom. Podľa jeho názoru bola vypočítaná správne a je

to možné doložiť výkazmi o zisku lekárne, ktorá dodnes v priestoroch nemocnice, kde mal navrhovateľ
vykonávať svoju činnosť funguje. Disponujú potvrdeniami o odovzdaní účtovných závierok do zbierky
listín obchodného registra. Na predbežné prejednanie pozvaní neboli a nemali možnosť objasniť
spôsoby výpočtu škody, ani predložiť listiny, ktoré druhá strana požadovala a teda nemôže sa im klásť
za vinu, že nebol navrhovateľ v tomto smere aktívny.

Právny zástupca odporcu v 1. rade pred súdom uviedol, že predovšetkým namieta pasívnu legitimáciu
odporcu v 1. rade, keďže rozhodnutie o povolení na prevádzkovanie lekárenských činností vydal ako
orgán územnej samosprávy, na ktorého bola prenesená štátna správa. Ako druhostupňový orgán, ktorý
zrušil predmetné povolenie vystupoval odporca v 2. rade. V danej súvislosti poukázal na § 4 ods. 1

písm. c/ zákona č. 514/2003 Z. z. vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán. V prípade ušlého zisku spochybnil jeho
vyčíslenú výšku, keďže tam boli započítané aj bonusy netto po zdanení a teda išlo o položky, ktoré
môžu byť brané do úvahy, len keď sa v určitom období premietli do zisku navrhovateľa a nie generálne.
Je povinnosťou navrhovateľa preukázať ušlý zisk. Odporcovia nemali možnosť overiť si výšku ušlého

zisku, ktorá by sa dala zistiť len z účtovných závierok, pričom do 12.06.2012 nebola ani jedna účtovná
závierka založená v zbierke listín obchodného registra. Ak nie sú do zbierky listín uložené dve po sebe
nasledujúce účtovné závierky, je to dôvod na výmaz spoločnosti z obchodného registra.Zástupca odporcu v 2. rade sa pridržiaval pred súdom svojho písomného vyjadrenia zo dňa 10.04.2012.
Namietal svoju pasívnu legitimáciu v tomto spore. Vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu odporcu
v 1. rade poukázal na zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce

a VÚC, predovšetkým na ustanovenie § 4 ods. 2 cit. zákona a teda ak zákon pri úprave pôsobnosti obce
alebo VÚC (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy
platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku. Rovnako poukázal
na ust. § 68 písm. a/ Zákona o lieku účinného od 01.07.2002, ktorý sa týka výkonu samosprávy na úseku
farmácie s tým, že rozhodnutie odporcu v 1. rade bolo vydané v roku 2004 a pôsobnosť zákona je od

roku 2002. Zákon č. 514/2003 Z. z. je špeciálny právny predpis k Občianskeho zákonníku a podľa tohto
zákonapredbežneprerokovalinároknavrhovateľa,alesútohonázoru,žeodporcav2.radeniejevdanej
veci pasívne legitimovaný. V danej veci začal konať odporca v 1. rade ako prvý, čím aj deklaroval svoju
príslušnosť na konanie vo veci. Odporca v 1. rade uvádzal, že príslušnosť ministerstva je v prenesenom
výkone štátnej správy podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s ustanovením § 7
ods. 1 písm. c/ zákona č. 576/2004 Z. z. a ust. § 19 písm. a/zákona č. 575/2001 Z. z. Namietal, že v §

7 zákona č. 576/2004 Z. z. sú vymenované formy poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom je tam
odkaz, že lekárenskú starostlivosť podľa § 10 cit. zákona upravuje samostatný predpis a týmto je zákon
č. 140/1998 Z. z. vtedy platnom znení. V záhlaví rozhodnutia ministerstva bol citovaný § 58 Správneho
poriadku. V zmysle tohto ustanovenia, ak nie je osobitným predpisom ustanovený orgán, ktorý rozhoduje
o odvolaní, je ním najbližšie nadriadený orgán.

XXC/XXX/XXXX-XXX
N.: XXXXXXXXXX

Zástupca znaleckej organizácie PP CONSULT, a.s., IČO: 35 698 381 pred súdom vypovedal, že pri

stanovení ušlého zisku vychádzali zo skutočnosti, že nebyť škodovej udalosti spoločnosť navrhovateľa
byvúčtovnomstrediskulekáreňARNIKAďalejpokračovalavosvojejhospodárskejčinnostiagenerovala
by odčerpateľné zdroje v takej výške, ako by sa dalo očakávať pri pravidelnom behu udalostí. Stanovenie
výšky odčerpateľných zdrojov je prezentované vo vyhláške MS SR č. 492/2004 Z. z. a definované
ako peňažné vyjadrenie úžitku vytvárané hlavne z disponibilných zdrojov, ziskov a výnosov zo salda

peňažných tokov, ktoré sa dosiahnu z činnosti podniku, ktorého výška závisí od minulého vývoja
spoločnosti, od jeho súčasného postavenia a predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja. Spôsob
akým sa vypočíta odčerpateľný zdroj je definované vo vyhláške - výsledok hospodárskej činnosti po
zdanení, zvýšený o odpisy a ostatné náklady, ktoré nie sú výdavky v bežnom období a znížený o
investície do prevádzkového pracovného kapitálu a o investície do prevádzky hnuteľného dlhodobého

majetku. Tento potrebuje spoločnosť, aby bola schopná generovať odčerpateľné zdroje. Organizácia
vykonala retrospektívnu analýzu výkazov a odčerpateľných zdrojov v lekárni ARNIKA od 15.04.2004
do 30.04.2006 z podkladov, ktoré jej boli poskytnuté spoločnosťou navrhovateľa. Dospeli k záveru,
že tržby lekárne ARNIKA za 8 mesiacov v roku 2004, od 15.04.2004 do 31.12.2004 dosiahli výšku
27.000.000,-Sk. Tržby lekárne ARNIKA za rok 2005 dosiahli čiastku 44.580.000,-Sk a od 01.01.2006

do 30.04.2006 sumu 12.807.000,-Sk. Zároveň analyzovali tempo rastu tržieb lekárne ARNIKA, keď
po prepočte výšky tržieb vo roku 2004 na analyzovanej báze a v roku 2005 vzrástli tržby lekárne
približne o 17 %. K samotnému výpočtu výšky odčerpateľných zdrojov pristúpili tak, že nakoľko lekáreň
ARNIKA de facto skončila svoju prevádzku v predmetných priestoroch dňa 30.06.2006, tak počítali
výšku odčerpateľných zdrojov od 30.06.2006 do 31.12.2013. Pri stanovení rastu tržieb spoločnosti z

predaja služieb a materiálu si ako podklad vyprali spotrebu liekov vykázanú štatistickým úradom SR, to
aplikovali v priebehu prognózovaného obdobia. Rovnaké percentá použili aj pri prognózovaní spotreby
materiálu a predaného tovaru a poplatkoch za recepty, ako aj výšky finančných rabatov. Rast mzdových
nákladovakoajďalšíchvýnosovanákladovpredpokladalivovýške5%ročnearočnékatexy-kapitálové
výdavky do obstarania dlhodobého majetku ako 2 % z dosiahnutého Ebitda účtovného strediska lekárne

ARNIKA. T. j. preskúmali trh a v zásade našli dva zdroje z dosiahnutého Ebitda účtovného strediska
lekárne ARNIKA, tieto mohli použiť pri projekcii nárastu tržieb a nákladov do ďalších rokov. Prvý zdroj
bol vývoj spotreby liekov podľa Štatistického úradu SR a druhý zdroj boli tržby za vlastné výkony a
tovar OKEČ 5231.0-lekárne. Problém pri aplikovaní prognózy tržieb podľa údajov OKEČ bol v tom, že
Štatistický úrad sleduje OKEČ od roku 2008 pri podnikateľských subjektoch s počtom zamestnancov

20 a viac alebo s ročným obratom vyšším ako 5 mil. €, čo nebol prípad lekárne ARNIKA. Keď si
porovnávali priemerný ročný rast tržieb podľa uvedeného, OKEČ v roku 2008 predstavoval 33.834.000
€ a v roku 2012 predstavoval 55.383.000 €, čo im v priemere vychádzalo ako percentuálny ročný
priemerný rast na úrovni 16 %. Z uvedeného dôvodu sa pri projekcii rozhodli použiť ako podklad spotrebyliekov údaje Štatistického úradu SR, kde mali k dispozícii hodnoty za každé obdobie od roku 2006 až
do roku 2013. Celkovo od roku 2006 do roku 2013 podľa uvedeného zdroja dosiahol priemerný rast
vývoja spotreby liekov úroveň 5,9 %. Následne uvedenými koeficientmi prepočítali od 30.06.2006 do

31.12.2006 jednotlivé položky tržieb a nákladov a v súlade s postupom pre výpočet odčerpateľných
zdrojov stanovili odčerpateľné zdroje v Sk a neskôr to konverzným kurzom prepočítali na eurá.

PodľaÚstavySR,čl.46ods.3,mákaždýprávonanáhraduškodyspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.12.2008, Štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2, a 3, citovaného zákona, Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na

právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 cit. zákona, územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Územná
samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 15 ods. 1) a 2) citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona, Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je

XXC/XXX/XXXX-XXX
N.: XXXXXXXXXX

povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne
oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona, ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto
zákone osobitným predpisom.
Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu

spoločne a nerozdielne.
Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí
škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Podľa § 3 písm. n/ bod 2. zákona č. 416/2001 Z. z., o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej
správy na obce a na vyššie územné celky, na samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na úseku

humánnej farmácie vydávanie povolení na činnosť verejnej lekárne, pobočky verejnej lekárne a výdajne
zdravotníckych pomôcok.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z., ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho
územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej
správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku
(samosprávneho kraja).

Zákon č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa ako lex
specialis vzťahuje tak na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, ako aj na zodpovednosť obce a vyššieho územného celku pri výkone samosprávy. A tiež
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a práva na regresnú náhradu. Z koncepcie zákona

vyplýva, že zodpovedným subjektom je štát a to v prípade, že škoda bola spôsobená orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci alebo územná samospráva, a to v prípade, že škoda bola spôsobená pri
výkone samosprávy. Zodpovednosti za škodu sa štát nemôže zbaviť. V prípade škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za danú škodu v aj prípade nezákonného rozhodnutia. Pre vznik
škody, resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú nasledovné predpoklady: a) nezákonné rozhodnutie

- v prípade, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie sa požaduje, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola
spôsobená škoda, neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Je potrebné,
aby poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, avšak toto neplatí,
ak sa jedná o prípady hodné osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení
neskorších predpisov. b) Škoda. Škodou podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov, je

skutočná škoda a ušlý zisk. c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Osobitosťou náhrady škody je to, že pred
uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným
orgánom podanou písomnou žiadosťou. Tento nárok má uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na
prerokovanie nároku. V prípade, že kompetentný orgán v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti neuspokojil nárok poškodeného čo i len sčasti, poškodený sa môže domáhať uspokojenia

nároku na súde a tiež môže podať sťažnosť za prieťahy v konaní.

V tomto konaní sa súd pri dokazovaní zameral na zistenie, či sú splnené kumulatívne podmienky
na priznanie nároku na náhradu škody, tak ako vyžaduje zákon. V danom prípade bolo jednoznačne
preukázané, že dňa 15.04.2004 vydal odporca v 1. rade rozhodnutie č. OZ-1073/2004, ktoré

nadobudloprávoplatnosťdňa21.04.2004aktorýmodporcav1.radepovolilnavrhovateľoviposkytovanie
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni ARNIKA v Malackách. Proti tomuto rozhodnutiu o povolení
lekárne bol dňa 21.07.2005 podaný protest prokurátora. Odporca v 1. rade o proteste prokurátora
rozhodol dňa 17.08.2005 rozhodnutím č. XXXX/XXXX-Z., ktorým bolo protestu vyhovené a protestom
napadnuté rozhodnutie o povolené lekárne zrušil a určil 30 dňovú lehotu od právoplatnosti rozhodnutia,

v ktorej mohol navrhovateľ vykonávať len úkony spojené so skončením činnosti vo verejnej lekárni
ARNIKA. Proti rozhodnutiu odporcu v 1. rade o proteste prokurátora podal navrhovateľ dňa 30.08.2005
odvolanie, ktoré bolo doručené odporcovi v 1. rade ako prvostupňovému správnemu orgánu. O odvolaní
rozhodol ako odvolací orgán odporca v 2. rade a dňa 14.03.2006 vydal rozhodnutie č. XXXXX/XXXX-U.,
ktorým odvolanie zo dňa 02.09.2005 zamietol a napadnuté rozhodnutie odporcu v 1. rade potvrdil. Obe

rozhodnutia nadobudli právnu moc dňa 17.03.2006. Ďalej mal súd za preukázané, že navrhovateľ podal
podľa II. hlavy piatej časti O. s. p. dňa 27.04.2006 žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkom z 24.01.2008 spis. zn. XS XXX/XXXX tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu v 2. rade o
odvolaní, ako aj rozhodnutie odporcu v 1. rade zrušil a vec vrátil odporcovi v 1. rade na ďalšie konanie.
Odporca v 2. rade podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave odvolanie, o ktorom rozhodoval

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 31.07.2009 spis. zn. U. XX/XXXX. Najvyšší súd SR
predmetným rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.01.2008 č.k. XS XXX/
XXXX-XX, pričom sa stotožnil s názorom Krajského súdu a teda oba súdy konštatovali nezákonnosť
rozhodnutia odporcovu v 1. rade a rozhodnutia odporcu v 2. rade. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,že rozhodnutia odporcov v 1. a 2. rade, ako orgánov verejnej moci boli príslušnými orgánmi zrušené
ako nezákonné.

Škodou podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a ušlý
zisk, ktorý predstavuje vlastne to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody. Resp. aj inak
povedané, že v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu majetku navrhovateľa, hoci sa to
pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Navrhovateľ za účelom preukázanie výšky nároku predložil
písomné vyjadrenie spoločnosti TAX OFFICE, ktorá datovaním k 01.06.2011 vypracovala materiál

- Vyčíslenie majetkovej ujmy, kde bola stanovená škoda vo forme ušlého zisku v súhrnnej výške
1.145.319,47 €. V rámci dokazovania v tomto konaní súd ustanovil znalca - znaleckú organizáciu PP
CONSULT, a.s., IČO: 35 698 381 a to za účelom určenia výšky ušlého zisku navrhovateľa za obdobie od
12.05.2006 do dňa vypracovania znaleckého posudku. Na základe vykonaného ohodnotenia znalecká
organizáciavposudkuč.70/2013stanovilavšeobecnúhodnotuušléhoziskunavrhovateľazaobdobieod
12.05.2006 do vypracovania znaleckého posudku t. j. 31.12.2013 na výšku 1.218.196 €. Podľa doplnku k

znaleckému posudku znaleckej organizácie PP CONSULT, a.s., IČO: 35 698 381 č. 6/2014 z 02.04.2014
bola stanovená všeobecná hodnota ušlého zisku navrhovateľa za dané obdobie na sumu 1.139.235
€. Je zároveň potrebné uviesť, že na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 54/2003 boli
navrhovateľovi prenechané do užívania priestory za účelom prevádzkovania verejnej lekárne. Zmluva
bola uzavretá na dobu určitú od 01.02.2004 do 31.12.2013. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ

by minimálne do 31.12.2013 dosahoval hospodársky zisk. V zmysle čl. VI bodu. 2 Zmluvy pokiaľ by
ktorákoľvek zmluvná strana neoznámila druhej v lehote 12 mesiacov pred uplynutím doby, na ktorú bola
zmluva uzatvorená, že nemá záujem na ďalšom trvaní tejto
XXC/XXX/XXXX-XXX
N.: XXXXXXXXXX

zmluvy sa zmluva v takomto prípade predlžuje na dobu 5 rokov. Tieto podmienky o predlžení zmluvy sa
ďalšiu dobu určitú mali platiť aj v ďalšom období.

Na podklade znaleckého dokazovania považoval súd výšku úšlého zisku za riadne preukázanú a

ustálenú na základe znaleckého dokazovania na sumu 1.139.235 €. Súd rovnako vypočul zástupcu
znaleckej organizácie k metodike výpočtu ušlého zisku, ako aj vysvetleniu zmeny jej celkovej výšky
oproti stanovenej v znaleckom posudku č. 70/2013. Znalecká organizácia postup zdôvodnila tak, že pri
stanovení celkovej výšky rabatov za rok 2006 omylom započítali 2x vystavenú faktúru zo spoločnosti
INFORAMA v celkovom objeme 56.397Sk, pričom táto chyba bola odstránená v doplnku a druhá chyba

vznikla pri použití percentuálneho rastu podľa spotreby liekov od 30.06.2006 do 31.12.2006, kedy
percentuálny rast použili za celé obdobie roku 2006 a chyba sa odstránila tak, že percentuálny rast
aplikovali len polovičnou sadzbou. Nakoľko to bolo za pol roka a nie za celý rok. Ďalšie ekonomické a
účtovné analýzy predmetného znaleckého posudku, týkajúce sa vplyvu finančnej krízy na rast spotreby
liekov, resp. existencie konkurenčného prostredia v Malackách s ohľadom na tzv. porovnávaciu metódu,

čiúčtovanierabatovspoločnostiUNIPHARMAzástupcaznaleckejorganizácieriadnezdôvodnilprisvojej
výpovedi.Charakterposkytovaniaslužiebvlekárni,kdezákladnýmtovaromsúliekyjeodlišnýodpredaja
tovaru v maloobchodnom predaji, pričom spotreba liekov evidentne rástla v projektovanom období s
tým, že hospodárska kríza sa prejavila aj na spotrebe liekov, kedy spotreba liekov klesla medziročne
v roku 2009 z čiastky 9,2 % na 3,9 % v roku 2009 a 2,2 % v roku 2010. Ku dňu škodovej udalosti

bola lekáreň ARNIKA jediným poskytovateľom služieb lekární a ďalšia lekáreň začala prevádzkovať
svoju činnosť v poliklinike Malacky až po ukončení činnosti lekárne ARNIKA. Porovnávacia metóda je vo
vyhláške č. 492/2004 Z. z. upravená fakultatívne a znalecká organizácia nemala povinnosť ju aplikovať,
pričom tá predpokladá existenciu väčšieho množstva podnikov rovnakého zamerania, v rovnakej lokalite
a rovnakej výške tržieb. Naviac po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej sa podaním z 18.06.2014

sa stal súčasťou spisového materiálu aj zoznam vystavených dobropisov spoločnosti UNIPHARMA 1.
slovenská lekárnická akciová spoločnosť - dobropisy boli v rokoch 2005 až 2006 vystavené na lekáreň
ARNIKA v Malackách. ich výška sa zhoduje s výpočtami uvedenými v doplnku k znaleckému posudku
č. 6/2014.

O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a
vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nevznikne. V danom prípade po vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave súd
uvádza, že na základe rozhodnutia odporcu v 1. rade v spojení s rozhodnutím odporcu v 2. rade zaniklonavrhovateľovi oprávnenie poskytovať lekárenskú starostlivosť v lekárni ARNIKA a tým, že navrhovateľ
bol povinný ukončiť prevádzkovanie lekárne ARNIKA, nemohol v nasledujúcom období akumulovať zisk.
Tento zisk by navrhovateľ dosiahol, ak by naďalej prevádzkoval lekáreň. A teda príčinná súvislosť medzi

nezákonnými rozhodnutiami odporcov v 1. a 2. rade a škodou navrhovateľa je na podklade zisteného
skutkového stavu daná.

Navrhovateľ podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal odporcu v 2. rade o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím odporcu v 2. rade o

odvolaní žiadosťou z 27.01.2010, ktorá bola odporcovi v 2. rade doručená dňa 29.01.2010. Odporca
v 2. rade rozhodol dňa 11.02.2010rozhodnutím č. 02144-6/2010-OP o odstúpení žiadosti o predbežné
prerokovanie nárok na náhradu škody odporcovi v 1. rade odvolávajúc sa na ustanovenie § 4 ods. 3
cit. zákona. Po postúpení žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
odporcovia v 1. a 2. rade viac vo veci nekonali. Teda aj ďalšia podmienka podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. bola splnená.

V prípade posúdenia zodpovednosti odporcov v 1. a 2. rade sa súd nestotožnil s právnou argumentáciu
odporcu v 1. rade, ktorou odôvodňoval absenciu jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní s tým, že
konal v rámci preneseného výkonu štátnej správy a teda že vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom
verejnej moci mal byť podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z. z. legitimovaný odporca v 2. rade.

Argumentácia spočívala aj v tom, že ak by odporca v 1. rade rozhodoval v rámci výkonu samosprávy,
potom by odporca v 2. rade nemohol vôbec posudzovať správnosť takého samosprávneho rozhodnutia
s tým, že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR orgánom štátnej správy nie je dovolené konať a rozhodovať
o otázkach samosprávy. Podľa názoru súdu odporca v 1. rade rozhodoval v rámci výkonu samosprávy,
čo vyplýva jednak z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z., v zmysle ktorého ak zákon pri

úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o
prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo
vyššieho územného celku (samosprávneho kraja). Pritom v ustanovení § 3 písm. n/ bod 2 cit. zákona nie
je výslovne uvedené, že pri vydávaní povolení na činnosť verejnej lekárne ide o prenesený výkon štátnej
správy. Ďalej § 60 ods. 1 písm. f/ zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach ako

lex specialis explicitne ustanovoval, že Ministerstvo zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti rozhoduje
ako druhostupňový orgán o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným štátnym ústavom
a samosprávnym krajom. Z uvedeného jasne vyplýva, že Zákon o liekoch určuje odporcu v 2. rade
v druhom stupni ako ústredný orgán štátnej správy za orgán s právomocou rozhodovať o opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam samosprávneho kraja na úseku farmácie. Súd preto konštatuje, že

rozhodovacia činnosť odporcu v 1. rade o zrušení povolenia na prevádzkovanie lekárne ARNIKA, ako
aj o proteste prokurátora bola v rámci výkonu samosprávy a odporca v 2. stupni rozhodoval pri výkone
štátnej správy.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľovi bola spôsobená škoda pri výkone verejnej moci

rozhodnutím odporcu v 1. rade ako aj rozhodnutím odporcu v 2. rade pre ich nezákonnosť.
Osobitná úprava - zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci neobsahuje ustanovenia o príslušnosti orgánu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím orgánu samosprávy na 1. stupni pri jeho samosprávnej činnosti spolu s
nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy vydaného v 2. stupni. Súd preto v zmysle § 25 cit.

zákona aplikoval všeobecný právny predpis - § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúci tzv.
delenú zodpovednosť. Predmetné ustanovenie umožňuje súdu svojím rozhodnutím v odôvodnených
prípadoch vylúčiť tzv. solidárnu zodpovednosť upravenú v § 438 ods. 1 tým, že rozhodne o tzv. delenej
zodpovednosti. Za rozhodujúcu považoval súd skutočnosť, že mal v danom prípade preukázané, že
škoda bola spôsobená nezákonnými rozhodnutiami dvoch subjektov, a to v rámci výkonu samosprávy,

ako aj štátnej správy. Súd dodáva, že na základe vykonaného dokazovania ustálil paritný podiel
zodpovednosti jednotlivých odporcov. (R 20/1970: Ak bola niekoľkým dlžníkom uložená voči veriteľovi
povinnosť na deliteľné plnenie bez toho, aby bolo vyslovené, koľko je ktorý z nich povinný zaplatiť, treba
na účely konania o výkon rozhodnutia z ustanovení §74 ods. 2 a § 75 ods. 1 OZ /teraz § 511 ods. 2 a §
512 ods. 1OZ/ per analogiam dôvodiť, že účastníci sú povinní plniť veriteľovi rovnakým dielom).

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola odporcovi v 2. rade doručená dňa
29.01.2010 s tým, že účinky uplatnenia nároku ostávajú zachované aj v prípade
XXC/XXX/XXXX-XXXN.: XXXXXXXXXX

podania žiadosti na nepríslušnom orgáne a šesť mesačná lehota stanovená v § 16 zákona č. 514/2003

Z. z. na uspokojenie nároku uplynula dňa 30.07.2010, odporcovia v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania
s plnením peňažného dlhu a teda v zmysle § 517 ods. 2 OZ sú povinní od začiatku omeškania zaplatiť
navrhovateľovi aj úroky z omeškania v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Podľa § 3 ods.
1 cit. nariadenia vlády v znení účinnom ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, je výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k
prvému dňu omeškania k 31.07.2010 bola 1 %. Úrok z omeškania predstavuje 9 % zo sumy 1.139.235
€ od 31.07.2010 do zaplatenia.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Návrh vo
zvyšnej časti prevyšujúcej sumu 1.139.235 € súd zamietol ako nepreukázaný.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Súd preto priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov, ktorá pozostáva zo zaplateného z trov
právneho zastúpenia v sume 32.556,45 € za 17 úkonov právnej pomoci:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 11.11.2010 (podľa § 10, § 13a ods. 1, § 16,
§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 3.334,85 €, 7,21 € režijný paušál+ 20% DPH) t.j.4.010,47 €,
2.písomnépodanie-urgenciažiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyz29.11.2010

(podľa § 10, § 13a ods. 1, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 3.334,85 €, 7,21 € režijný paušál
+ 20% DPH) t. j. 4.010, 47 €,
3. písomné podanie na súd - návrh na začatie konania z 27.07.2011 (podľa § 10, § 13a ods. 1, § 16, §
18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 3.334,85 €, 7,21 € režijný paušál+ 20% DPH) t. j. 4.010,71 €,
4. účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012 (podľa § 10, § 13a ods. 1, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004

Z. z. 3.334,85 €, 7,63 € režijný paušál+ 20% DPH) t. j. 4.010,98 €,
5. písomné podanie na súd dňa 15.06.2012 ako vyjadrenie k stanovisku odporcov (podľa § 10, § 13a
ods. 1, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 3.334,85 €, 7,63 € režijný paušál+ 20% DPH) t.
j. 4.010,98 €,
6. účasť na odročenom pojednávaní dňa 19.06.2012 (podľa § 10, § 13a ods. 4, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. 833,71 €, 7,63 € režijný paušál+ 20% DPH) t. j. 1.009,61 €,
7. účasť na pojednávaní dňa 10.09.2012 (podľa § 10, § 13a ods. 1, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. 3.334,85 €, 7,63 € režijný paušál+ 20% DPH) t. j. 4.010,98 €,
8. písomné podanie na súd dňa 15.10.2012 ako vyjadrenie k procesnej pasívnej legitimácii odporcov
(podľa § 10, § 13a ods. 1, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 3.334,85 €, 7,63 € režijný paušál

+ 20% DPH) t. j. 4.010,98 €,
9. účasť na pojednávaní dňa 16.10.2012 (podľa § 10, § 13a ods. 1, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. 3.334,85 €, 7,63 € režijný paušál+ 20% DPH) t. j. 4.010,98 €,
10. písomné podanie na súd ako vyjadrenie k podaniu odporcu v 1. rade z 02.01.2013 (podľa § 10, §
13a ods. 1, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 3.334,85 €, 7,81 € režijný paušál+ 20% DPH)

t. j. 4.011,19 €,
11. účasť na pojednávaní dňa 29.01.2013 (podľa § 10, § 13a ods. 1, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. 3.334,85 €, 7,81 € režijný paušál+ 20% DPH) t. j. 4.011,19 €,
12. písomné podanie na súd ako žiadosť o zabezpečenie a vykonanie dôkazu z 29.05.2013 (podľa §
10, § 13a ods. 2 písm. a/ ods. 5, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 1.358,67 €, 7,81 € režijný

paušál+ 20% DPH) t. j. 1.639,77 €,
13. písomné podanie na súd ako návrh za vykonanie a zabezpečenie dôkazu z 27.02.2014 (podľa § 10,
§ 13a ods. 2 písm. a/ ods. 5, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 1.358,67 €, 8,04 € režijný
paušál+ 20% DPH) t. j. 1.640,05 €,
14. písomné podanie na súd ako vyjadrenie k podaniu odporcu v 1. rade a k znaleckému posudku z

25.03.2014 (podľa § 10, § 13a ods. 1, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 2.717,33 €, 8,04 €
režijný paušál+ 20% DPH) t. j. 3.270,17 €,15.písomné podanie na súd ako vyjadrenie k podaniu odporcu v 2. rade k znaleckému posudku z
07.04.2014 (podľa § 10, § 13a ods. 1, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 2.717,33 €, 8,04 €
režijný paušál+ 20% DPH) t. j. 3.270,17 €,

16. účasť na pojednávaní dňa 14.04.2014 (podľa § 10, § 13a ods. 1 písm. d/, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. 2.717,33 €, 8,04 € režijný paušál+ 20% DPH) t. j. 3.270,45 €,
17. účasť na pojednávaní dňa 02.06.2014 (podľa § 10, § 13a ods. 1 písm. d/, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. 2.717,33 €, 8,04 € režijný paušál+ 20% DPH) t. j. 3.270,45 €

Za tieto úkony právnej pomoci si právny zástupca navrhovateľa uplatnil 57.479,60 €. Hodnota sporu v
zmysle návrhu na začatie konania zo dňa 27.07.2011 predstavovala sumu 1.454.500,80 €. Navrhovateľ
však zobral návrh v časti zaplatenia sumy 309.181,01 € späť a teda procesne zavinil, že sa konanie
v predmetnej časti zastavilo. Súd v rozhodnutí vo veci samej priznal navrhovateľovi náhradu v sume
1.139.235 € a návrh zamietol v časti sumy 6.084,79 €.

Úspech navrhovateľa teda prestavuje v percentuálnom vyjadrení 78,32 %, pričom v časti 21,67% boli
úspešný odporcovia v 1. a 2. rade. Z uvedeného vyplýva, že pomer úspechu - neúspechu v prospech
navrhovateľa je 56,64 % (78,32 % - 21,68 %) a teda navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo
výške 56,64 % zo vzniknutých a účelne vynaložených trov konania. Z náhrady 57.479,60 € predstavuje
percentuálny podiel 56,64 % sumu 32.556,45 €.

Právny zástupca navrhovateľa si však uplatnil trovy konania v celkovej výške 84.965,64 €. Súd náhradu
trov nepriznal za nasledovné úkony: 2.010,06 € za písomné podanie na súd ako odvolanie proti
uzneseniu o uložení povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok z 11.04.2012, 2010,27 € za
písomné podanie na súd ako žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku z 13.02.2013, 3.270,17 €

písomné podanie na súd ako sťažnosť za prieťahy z 28.06.2013, 1.639,77 € za písomné podanie na
súd ako vzdanie sa odvolania proti uzneseniu, ktorým súd oslobodil navrhovateľa od platenia súdnych
poplatkov z 18.11.2013, 1.639,77 € za písomné podanie na súd ako žiadosť o vrátenie preddavku z
20.11.2013, 1.639,77 € za písomné podanie na súd ako vzdanie sa odvolania proti uzneseniu o vrátení
preddavku na trovy konania z 18.11.2013. Tieto podania nepredstavovali písomné podanie vo veci

samej v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Z hľadiska výkladu príslušného
ustanovenia: „vec sama“ súd zastáva názor, že podanie vo „veci samej“ sa vzťahuje na právnu analýzu,
resp. právne stanovisko vzťahujúce sa k meritu veci a nevzťahuje sa na akékoľvek podanie doručené
súdu. Osobitne vyhodnotil súd písomné podanie - urgencia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody - pokus o zmier z 29.11.2010, hoci bol návrh na začatie konania podaný dňa 27.07.2011

s tým, že išlo síce o predsúdnu korešpondenciu, ale nevyhnutnú na uplatnenie nároku v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. Rovnako súd neakceptoval uplatnenú odmenu za úkon právne pomoci -
XXC/XXX/XXXX-XXX
N.: XXXXXXXXXX

nahliadnutia do spisu dňa 08.08.2012 v sume 2010,06 €, 07.12.2012 v sume 2010,06 €, 15.02.2013 v
sume 2010,27 € a 08.01.2014 v sume 1.640,05 €, pričom tieto úkony nie je možné považovať za úkony v
zmysle § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ďalšiu položku nepriznaných trov konania predstavovali
porady s klientom dňa 23.04.2012 v sume 1.343,10 €, 04.09.2012 v sume 1.343,10 €, dňa 18.09.2013
v sume 1.639,77 € a dňa 11.04.2014 v sume 1.640,05 €, nakoľko ich uskutočnenie právny zástupca

navrhovateľa nepreukázal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.