Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Csp/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217218887
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4217218887.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Dominika Hudecová, PhD. v spore žalobcu : Intrum Slovakia,

s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. L., M.. XX.X.XXXX, T. XXX/XX, Č., o zaplatenie 4 088,43 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. nievomDr. Ondrejom Meliškom latiť sumu1571,09 €vná ulica 48, zomr. 5.1.2019 o zaplatenie alobcovi
sumu 364,63 € s príslušenst1. nievomDr. Ondrejom Meliškom latiť sumu1571,09 €vná ulica 48, zomr.

5.1.2019 o zaplatenie alobcovi sumu 364,63 € s príslušenst
1. 1. nievomDr. Ondrejom Meliškom latiť sumu1571,09 €vná ulica 48, zomr. 5.1.2019 o zaplatenie
alobcovi sumu 364,63 € s príslušenstŽalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 088,43 € s príslušenstvom, keď
poukázal na zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s., zo dňa 29.11.2013.

2. Okresný súd Komárno vo veci vydal dňa 8.12.2017 platobný rozkaz sp-zn. 15Csp/194/2017-40.

Žalovaný napadol platobný rozkaz včas podaným odporom doručeným súdu dňa 2.1.2018.

3. V odpore žalovaný uviedol, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Poukázal na ustanovenia § 52 a nasl.
občianskeho zákonníka, na ustanovenie zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že
zmluva je uzavretá medzi spotrebiteľom a podnikateľom v podobe formulárovej zmluvy, ktorej znenie
nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Uviedol, že súd je povinný skúmať zmluvu, či neodporuje dobrým mravom
a teda skúmať ex offo platnosť podľa § 39 OZ, pretože podľa názoru žalovaného sa zmluva prieči dobrým

mravom, odporuje im. Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

4. Podaním doručeným súdu dňa 12.3.2019 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 901,97 € s
príslušenstvom a to z v časti poplatkov vo výške 602,43 € a v časti 299,54 € z dôvodu uhradenia časti
dlhu žalovaným.

5. Súd rozhodol vo veci rozsudkom sp.zn, 15Csp/194/2017- 95, zo dňa 20.3.2019, v ktorom konanie v

časti 901,97€ s príslušenstvom zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 186,46
€ s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3 486,00 € od 21.06.2017 do 22.06.2017, zo
sumy 3 432,82 € od 23.06.2017 do 14.07.2017, zo sumy 3 379,64 € od 15.07.2017 do 14.08.2017, zo
sumy 3 326,46 € od 15.08.2017 do 17.10.2017, zo sumy 3 256,46 € od 17.10.2017 do 23.11.2017, zosumy 3 186,46 € od 24.11.2017 do zaplatenia, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v pomere 2777,21/4088,43 a žalobcovi vrátil sumu 47,30€ zo zaplateného súdneho poplatku za
žalobu. Súd odôvodnil rozsudok tým že nárok žalobcu je daný, nakoľko z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec, z ktorého žalovaný riadne čerpal peňažné
prostriedky, ktorý mal žalovaný splácať, ale takto nerobil (výpis z karty BANKOMATKA QUATRO), keď
vyčerpal niekoľkonásobne viac ako spätne uhradil. Žalovaný neuhrádzal riadne poskytnuté peňažné
prostriedky, čím vzniklo spoločnosti právo vymôcť tento dlh. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie
zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel

medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami a úroky v zmysle obchodných podmienok, a to tak sankčný
ako i riadny. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil.
Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany, z ktorých by vyplynulo,
že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil.
Nepredložildôkazyotom,žemalbankesplatiťviacakotátodeklarovala,ateda svojetvrdenianepodložil
žiadnym dôkazom, čím neuniesol bremeno tvrdenia. Nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, a preto sa súd

z týchto dôvodov v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný
zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade s ustanovením
§ 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni
do ktorého žalobca poskytol možnosť splatiť dlh, resp. vyčíslil úroky z omeškania výpisom z bankovej
knihy, ktorým výpisom zároveň poskytol možnosť uhradiť dlh neskôr, t.j. do 20.6.2017 a nasledovným

dňom sa žalovaný dostal do omeškania. Podľa názoru súdu zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré v čase podpisu zmluvy vyžadoval zákon 129/2010 Z.z.. Je
nepochybné, že zmluva je zmluvou písomne uzavretou. K namietanej neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s
dobrými mravmi a obchádzanie zákona súd uvádza, že nevzhliadol žiadne takéto pochybenia pri tvorbe
zmluvy resp. v texte zmluvy. Je nepochybné, že sa jedná o revolvingový úver, ktorý svojim charakterom

je úverom, ktorý sa uzatvára na obdobie neurčité, pretože celá úverová suma sa priebežne čerpá a
dopĺňa. Z daného je to teda zrejmé, že v čase podpisu zmluvy a konkretizácie zmluvných podmienok
nie je možné presne a konkrétne špecifikovať všetky údaje v zmluve, avšak väčšina údajov vyplýva
zo zmluvy ako celku, t.j. zo žiadosti a všetkých ďalších listín, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Zmluva dokonca obsahuje i riadny výpočet RPMN, ktorý je uvedený v dolnej časti žiadosti ako i v

cenníku, a teda žalovaný sa mal dostatok času a priestoru na oboznámenie sa s ním. Taktiež je uvedená
i úroková sadzba, ktorá ako je uvedené vyššie je v zásade vo vyššej miere ako pri inom type úverov,
ale táto výška vyplýva z povahy poskytnutého úveru, kedy je daný úverový rámec, a je na dlžníkovi
ako s nim naloží a je jednoznačnou povinnosťou dlžníka dorovnávať poskytnutý úver a to niekedy i viac
ako len samotnou minimálnou splátkou stanovenou v zmluve. K výške úrokovej sadzby súd uviedol,

že podľa názoru súdu bol žalovaný o tejto informovaný už v čase podpisu žiadosti o poskytnutie karty,
pretože v žiadosti je jasne uvedené v časti kde je príkladný výpočet RPMN je uvedená i výška úrokovej
sadzby.. Rovnako tak bol v pravidelných výpisoch informovaný o výške úrokovej sadzby, teda i splnenie
pravidelnej informovanosti o úrokovej sadzbe bolo zo strany žalobcu splnené. Je teda nepochybné, že
konanie banky a samotná zmluva neodporuje dobrým mravom ani neobchádza zákon, keď žalovaný

presne v čase podpisu zmluvy vedel podstatné náležitosti, bol s nimi oboznámený. Navyše súd dodal,
že žalovaný neuzatváral zmluvu v tiesni prípadne za iných nevýhodných podmienok, pretože zmluvu
uzatváral mimo sídla žalobcu, mimo sídla banky, a mal teda dostatok času sa oboznámiť so všetkými
listinami, ktoré mu boli vopred zo strany banky zaslané, a následne po preštudovaní a oboznámení sa
s nimi podpísal žiadosť, ktorú následne o niekoľko dní neskôr podpísala banka. Uvedený postup bol

súdu známy z iných konaní. Pri určovaní jednotlivých náležitostí zmluvy, ako i jej súladu s právom a
dobrými mravmi, treba zohľadniť obsah všetkých dokumentov a listín, ktoré spoločne vytvárajú úverovú
zmluvu. (obdobne aj Krajský súd v Nitre v rozsudku 6Co/148/2016-235 zo dňa 28.2.2017). Žalovaný
nevyprodukoval počas celého konania žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení ohľadne neplatnosti
zmluvy, neuviedol v čom vidí rozpor zmluvy s dobrými mravmi a teda jej neplatnosť. K namietaným

skutočnostiamovýškepoplatkusúduvádza,žetátonámietkažalovanéhodôvodnánieje,keďžežalobca
zobral žalobu v časti týkajúcej sa poplatkov späť, a teda táto v čase rozhodovania nebola predmetom
sporu. K premlčaniu práva žalobcu súd uvádza, že za začiatok premlčacej doby je potrebné považovať
predčasné vyhlásenie splatnosti úveru, pretože až vtedy žalobca mohol uplatniť právo po prvý krát, t.j.
po 10.8.2014, pretože vtedy bol zosplatnený úver, resp. listina o zosplatnení bola v tej dobe doručovaná

žalovanému a až následne po doručení žalovanému sa stalo zosplatnenie účinné a vtedy mohol žalobca
(právny predchodca žalobcu) uplatniť právo po prvý krát, keď vedel celkovú výšku istiny. Ak žalobu podal
na súd 20.7.2017, je to teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Námietka žalovaného ohľadne
počítania premlčania od doby účtovania poplatkov za prípadnú prípravu vymáhania nie je dôvodná,pretoževvtejdobe,t.j.vdobepredzosplatnenímnebolvyčíslenýdlhažalobcavtejdobeprávonemohol
uplatniť na súde. Súd, že pri samotnom uzatváraní zmluvy, žalovaný sa mohol dôkladne oboznámiť so
všetkými listinami tvoriacimi zmluvu, v pohodlí domova mohol preskúmať žiadosť ako i všetky ďalšie

listiny a v prípade nezodpovedaných otázok mal možnosť nájsť poradcu (zamestnanca banky), ktorý
by mu zodpovedal všetky otázky a pomohol tak objasniť to, či je uzavretie zmluvy výhodné alebo nie.
Uvedené, teda že žalovaný prevzal celú zmluvu (t.j. všetky časti tvoriace zmluvu) vyplýva priamo zo
znenia zmluvy, z ktorého vyplýva, že mu boli doručené a s týmito sa oboznámil. Je nutné konštatovať,
že žalovaný nebol v časovej tiesni pri uzatváraní zmluvy (uzatváral na diaľku, nebol nútený podpisovať

zmluvu na pobočke v krátkom čase) a viac rokov bol spokojný so zmluvou, riadne užíval peňažné
prostriedky, ktoré slúžili na zabezpečenie živobytia, ale i na ďalšie bežné útraty.

6. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, doručené súdu dňa
07.05.219, v ktorom uviedol, že že predmetná zmluva je neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Namietal správnosť záveru súdu o riadnom výpočte RPMN v zmluve. RPMN

bola24,21%,pričomS-výškaspotrebiteľskéhoúverubola2.400euracelkováčiastka,ktorámalzaplatiť,
bola 2.725,37 eura. V bode VI. bola súčasťou zmluvy aj rozhodcovská doložka podľa § 53 ods.4 písm.
r) Občianskeho zákonníka ako neprijateľná podmienka. Z výpisu z Bankomatky Quatro vyplýva od
1. mesiaca splácania k štandardným úrokom pripisované aj akési splácanie nákladov do vyhlásenia
okamžitej splatnosti vo výške 33,19 eura, a tak pri štandardných úrokoch s pripočítaním čiastky 33,19

eura je to stále na hranici cca 80 eur mesačnej zrážky RPMN, t. j. úroková miera nákladov je vo výške
100 % mesačnej splátky, čiže na splácanie istiny nezostanie ani halier. Takým spôsobom istina nikdy
nemôže byť splatená a aj keby išlo o revolvingový úver, tak je to len obyčajný podvod, lebo k revolvingu
ani prísť nemôže. Takáto zmluva umožňujúca uvedené počínanie nemôže mať nič spoločné s dobrými
mravmi a dodržiavaním zákonov. Nie je teda pravdivé tvrdenie v rozsudku, že nevyprodukoval žiaden

dôkaz na podporu svojich tvrdení ohľadne neplatnosti zmluvy z hľadiska rozporu s dobrými mravmi.
Žiadal o dôsledné posúdenie všetkých okolností dôležitých pre rozhodnutie vo veci.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil
sa so závermi súdu prvej inštancie a má za to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,

ktoré by spochybňovali jeho bárok, ktorý je dôvodný a preukázaný.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že
nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok

v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a §
391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výroky týkajúce sa zastavenia
časti konania a vrátenia časti súdneho poplatku žalobcovi nadobudol v dôsledku absencie odvolania
právoplatnosť. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že je nutné posúdenie tej skutočnosti,
či terajší žalobca ako postupník je v spore aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie sa touto

okolnosťou podľa odôvodnenia samostatne nezaoberal, hoci ak bola zmluvným veriteľom banka, tak
bolo potrebné skúmať dodržanie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
adoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonobankách“)akoajustanovenia§53ods.9Občianskeho
zákonníka. Aktívnou vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) alebo procesné právo si tento hmotnoprávny

nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,
nemusí znamenať, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že v tejto veci súd prvej inštancie rozhodol v

prospech žalobcu, ktorému priznal uplatnené právo z úverovej zmluvy, rozhodol vychádzajúc zo záveru,
že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého
naopak dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu opieral o
právny úkon postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom, ktorým bola banka, pričom v konaní nikto, ani
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku samostatne nekonštatoval, či táto aktívna legitimácia

postupníka sa opiera o zákonné ustanovenia, t. j. za podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o
bankách a v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.9. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania je suma 3.186,46 eura s príslušenstvom, ktorú
si pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka, a.s. - uplatnil na základe zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., uzatvorenej so žalovaným dňa 29.11.2013. Podľa údajov uvedených

v žalobe žalobcovi bol poskytnutý úverový rámec 2.400 eur s úrokom 22,80 %, pričom žalovaný sa
zaviazal platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 eur. Súd prvej inštancie posúdil tento právny
vzťah ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobe
vyhovel čo do istiny aj príslušenstva. Vychádzal z toho, že nárok žalobcu ako postupníka, ktorý mal
pohľadávku nadobudnúť postúpením od pôvodného veriteľa ako postupcu - VÚB, a.s. - je na základe

doložených listinných dôkazov daný. Žalovaný namietal tak v prvoinštančnom konaní ako aj v konaní
odvolacom, že úverová zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi, pričom z neplatnej zmluvy vzniká jej účastníkom povinnosť vrátiť si to, čo na základe neplatnej
zmluvy bolo nadobudnuté.

10. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 29.7.2020 na ktoré sa nedostavil právny zástupca. Svoju

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním dňa 23.7.2020 a súhlasil, aby sa konalo v jeho
neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil splnomocnený zástupca žalovaného Imrich Polgár, ktorý
súdu krátkou cestou predložil splnomocnenie na zastupovanie žalovaného a uviedol, že trvá na svojich
predošlých vyjadreniach a súd má preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a platnosť samotnej
zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Trvám na predložených písomných podaniach a

vyjadreniach.

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami navrhnutými stranami sporu a to: žiadosť o
aktiváciu bankomatky Quatro s obchodnými podmienkami, výpisy z bankomatky Quatro č.l., oznámenie
ovyhláseníokamžitejsplatnosti,výpisomúverovéhoúčtu,Rámcovouzmluvouopostúpenípohľadávoks

prílohami, podacími hárkami a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový
právny stav: medzi sporovými stranami prišlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty
VÚB, a.s., zo dňa 29.11.2013, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal splácať poskytnuté finančné
prostriedky v zmysle zmluvy. K úhrade poslednej riadnej splátky zo strany žalovaného prišlo dňa
24.3.2014, ďalšia splátka splatná dňa 24.4.2014 už uhradená riadne a včas nebola, v dôsledku čoho

právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňom 10.8.2014. Právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 10.8.2014. Právny predchodca však
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nedoručil žalovanému resp. nepredložil súdu písomnú
výzvu

12. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a

to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.“

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. 17. Vzhľadom na vykonané dokazovanie ako aj rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým je
súd prvej inštancie viazaný, v tomto prípade mal súd za preukázané, že v nadväznosti na ustanovenie §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách neprišlo k platnému právnemu úkonu
postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu, následkom čoho je právny úkon postúpenia pohľadávky v

rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a teda je absolútne neplatný. K procesu
postúpenia pohľadávky banky voči spotrebiteľovi na iný subjekt mohlo dôjsť za situácie, že nastala
splatnosť splátky a odo dňa splatnosti splátky prešla doba 3 mesiacov omeškania. S ohľadom na
ustanovenie § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch môže banka postúpiť pohľadávku vyplývajúcu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len vtedy, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo

pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu). Banka teda nemôže postúpiť pri spotrebiteľskom úvere len časť
nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu
alebo sama vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté
(§ 565 Občianskeho zákonníka). Banka teda musí vždy - pred samotným postúpením pohľadávky -

zaslať spotrebiteľovi výzvu na zaplatenie a predtým dodržať aj ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, t. j. upozorniť spotrebiteľa, že po 15 dňoch si uplatní právo na „zosplatnenie“ celého dlhu
(ak ešte nenastala konečná splatnosť dlhu) v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s
ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú zosplatnenú pohľadávku
postúpiť inému subjektu (aj tzv. nebankovke; pri postúpení pohľadávky banke platí iné pravidlo upravené

v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.).

16. Po opätovnom prejednaní veci mal súd za preukázané, že v danom prípade prišlo k úhrade poslednej
riadnej splátky zo strany žalovaného dňa 24.3.2014, ďalšia splátka splatná dňa 24.4.2014 už uhradená
riadne a včas nebola, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru

dňom 10.8.2014, za dodržania 90dňovej lehoty v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 10.8.2014 (založený
v spise na č.l. 72). Právny predchodca však pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nedoručil
žalovanému resp. nepredložil súdu písomnú výzvu, ktorá je v zmysle §92 ods. 8 prvá veta zákona o
bankách v nadväznosti na §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podmienkou pre platné postúpenia

pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky, dôsledkom čoho je neplatnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky žalovaného z právneho predchodcu žalobcu VUB, a.s. na žalobcu Intrum Justitia
Slovakia s.r.o. na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017.

17. Súd mal teda za preukázané, že žalobca nepreukázal dostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko

na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie nestačí predložiť len oznámenie o postúpení pohľadávky a
podací hárok. V tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky a
to preukázaním výzvy na úhradu pohľadávky jeho právnym predchodcom. Keďže žalobca nepreukázal,
že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovaného na splnenie
peňažného záväzku, titulom poskytnutého úveru, že im túto výzvu odoslal a doručil, teda nepreukázal,

že by pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017 a
tá je teda v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor so zákonom - pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 Zákona
o bankách v nadväznosti na §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie, v zmysle platnej
judikatúry musí byť dodržané vždy vtedy, keď dlžník s postúpením nesúhlasí, resp. svoj súhlas neprejaví,

ako aj vtedy, keď banka do všeobecných obchodných podmienok vložila ustanovenie o súhlase dlžníka
s postúpení pohľadávky banky na tretiu osobu. Citované ustanovenie má kogentnú povahu a teda nie
je možné sa od neho v zmluve odchýliť, keďže je v ňom presne určený postup, ktorý musí byť striktne
dodržaný na to, aby banka bola oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe a ktoré dáva možnosť
klientovi po písomnej výzve banky vyrovnať omeškané splátky a tak sa vyhnúť postúpenie pohľadávky.

Vzhľadom na to akákoľvek iná úprava podmienok postúpenia pohľadávky v zmluve o úvere alebo
všeobecných obchodných podmienok, alebo iných interných jednostranných alebo aj dvojstranných
aktoch banky a žalovaného, ktoré banka vopred pripravila a žalovaný ich musel prijať, keď chcel, aby
mu bol úver poskytnutý, ktoré sú na ujmu práv spotrebiteľa obmedzili zákonné limity umožňujúce bankepostúpiť pohľadávku voči spotrebiteľovi voči tretej osobe, nemôže byť v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka platná.

18. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nedisponuje dostatkom aktívnej vecnej
legitimácie a preto žalobu v celom rozsahu zamietol a meritom žalobného návrhu sa už nezaoberal.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v celom rozsahu

neúspešný a preto patrí žalovanému vo vzťahu voči žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.