Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200027
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1018200027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: Ing. Q. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom
Moheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-
OLVS-264/2017/OPK z 2. novembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 6Sa/6/2018-79 z 13. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove uvedeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OVLS-264/2017/OPK z 2. novembra 2017
(ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra, sekcie personálnych a sociálnych
činností a osobného úradu, ktorým bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok podľa § 68 ods. 1 a ods. 3
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z. z.) zo sumy 807,12 eur na 810,68 eur mesačne od 01.07.2017
(ďalej len prvostupňové rozhodnutie).

2. Krajský súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že postup správnych orgánov pri výpočte zvýšenia
dávky výsluhového dôchodku u žalobcu bol správny a je v súlade so zákonom. Žalobcovi bol priznaný
výsluhový dôchodok rozhodnutím č. k.: SPOV-OSZ-48.351-1/2015-VZ zo dňa 16.01.2015. Do doby
trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa § 58 ods. 1

zákona bola žalobcovi započítaná podľa písm. a) doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1991
do 30.06.1992 a podľa písm. f) doba trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od
01.07.1994 do 30.11.2014 v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní. Pri výpočte koeficientu zvýšenia
výsluhového dôchodku bola teda u žalobcu započítaná doba trvania služobného pomeru 21 rokov a
koeficient bol stanovený číslom 13, t. j. za 15 rokov trvania služobného pomeru s koeficientom číslo 1,
ktorýsazakaždýďalšískončenýroktrvaniaslužobnéhopomeruzvýšilo2,tedazaďalších6skončených
rokov trvania služobného pomeru sa zvýšil o 12 na hodnotu 13. Výška výsluhového dôchodku nebola

sporná a žalovaný nemohol vychádzať z inej výšky výsluhového dôchodku, než výšky uvedenej v
právoplatnom rozhodnutí zo dňa 16.01.2015 spolu s následnými zákonnými zvýšeniami. Nestotožnil
sa s námietkou žalobcu a jeho názorom, že právna argumentácia a námietka proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu vo veci oprávnenosti uznania vysokoškolského štúdia pre účelypriznania výsluhového dôchodku ako základného nároku sa môže vzťahovať aj na konanie vo veci
rozhodovania o zvýšení výsluhového dôchodku.

3. V rozhodnutí o priznaní výsluhového dôchodku č. k.: SPOV-OSZ-48.351-1/2015-VZ zo dňa
16.01.2015 bola riešená základná otázka a to doba trvania služobného pomeru žalobcu zakladajúca
nárok na výsluhový dôchodok (v prípade žalobcu podľa § 143aa písm. a) a § 143ab ods. 1 zákona
účinného k 16.01.2015). Pokiaľ bol žalobca toho názoru, že do doby trvania služobného pomeru je
potrebné započítať aj dobu vysokoškolského štúdia (civilného), mal podať proti tomuto rozhodnutiu

odvolanie. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
nesporné, že proti rozhodnutiu o priznaní výsluhového dôchodku č. p.: SPOV-OSZ-48.351-1/2015-VZ
zo dňa 16.01.2015 žalobca nepodal riadny opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.01.2015. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu
k rozhodnutiu č. SPOU-OSZ-48.351-1/2015-VZ zo dňa 16.01.2015, ktorým mu bol priznaný invalidný
dôchodok, žalovaný posúdil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Tento

podnet vybavil listom č. SPOU-OSZ-48.351-021/2017-VZ zo dňa 17.10.2017, ktorým žalobcovi oznámil,
že jeho podnet zamieta.

4. Rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku nemôže byť predmetom preskúmania v tomto konaní,
pretože žalobca musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak. Žaloba musí smerovať proti žalovanému orgánu verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (pokiaľ osobitný predpis riadny opravný prostriedok
pripúšťa).

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na potrebu zohľadniť štúdium na VŠ pri valorizácií dôchodku. Sťažovateľ je presvedčený, že má nárok
na inú výšku valorizácie s poukazom na zákonom žiadané a následne zamestnávateľom akceptované
štúdium 2. stupňa na VŠ. Absolvovanie predmetu vojenská príprava spolu s ukončenou vysokou školou

neskôr ovplyvnilo skrátenie základnej vojenskej služby (ZVS) na polovicu a samotné vykonanie ZVS sa
už do výsluhy započítalo, vrátane započítania do 1. kategórie. Oproti kolegom, ktorý absolvovali dennú
formu štúdia na Akadémii policajného zboru v trvaní 5 rokov, ktorá sa im započítava do celkovej výsluhy,
v prípade sťažovateľa na ustanovenie do funkcie vyšetrovateľa postačovalo iba skrátené 5 mesačné
štúdium.

6. Sťažovateľ ďalej uviedol, že jeho odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo v časti posúdené
mimo odvolacieho konania. Nebolo mu vyhovené, o čom bol poučený iba listom, voči ktorému nie je
prípustné odvolanie. Nesúhlasil s názorom krajského súdu, že v tomto konaní nemožno preskúmavať
rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku žalobcu, pretože výsluhový dôchodok a jeho valorizáciu

je potrebné posudzovať ako jeden celok.

7. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že pokiaľ v civilnom sektore neodpracuje 15 rokov, nebude mať nárok
na dôchodok zo všeobecného systému, ako mu písomne uviedla Sociálna poisťovňa. Žiadal rozsudok
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s argumentáciu žalobcu a jeho právnym názorom
vyjadreným v kasačnej sťažnosti sa nestotožňuje a súhlasí s výrokom rozsudku krajského súdu.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.

z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je
dôvodná.

10. Otázkou, ktorú bolo v danom prípade potrebné vyriešiť, je to, či v rámci konania o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku možno preskúmať aj výpočet samotného
priznaného výsluhového dôchodku, pri ktorom nebola žalobcovi zhodnotená doba štúdia na civilnej
vysokej škole.11. Podľa § 6 ods. 1 SSP právne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov
verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou
nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť

vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť,
ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

13. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, rozsudku krajského súdu a konania, ktoré
mu predchádzalo dospel kasačný súd k rovnakému právnemu názoru, ako krajský súd, pričom sa
v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského

súdu kasačný súd uvádza, že možnosťou zaoberať sa výpočtom dôchodkovej dávky v konaní, v
ktorom je predmetom rozhodnutie o jej zvýšení sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal (napr.
9Sžsk/52/2018,9So/85/2017,7Sžso/25/2012).Kasačnýsúdsavtomtoprípadenemádôvododprijatého
záveru odkloniť.

14. Najvyšší súd opakovane vyslovil názor, podľa ktorého, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu, je predmet konania vymedzený samotným preskúmavaným rozhodnutím. V tomto
prípade je predmetom prieskumu zvýšenie výsluhového dôchodku a teda výpočet zvýšenia. Nie je
preto možné posudzovať výpočet priznaného výsluhového dôchodku, ktorý bol predmetom iného už
právoplatného rozhodnutia. Nie je pravdou, že takýto postup by bol v rozpore s princípom spravodlivosti

ako jedným zo základných princípov právneho štátu, ako to uvádza vo svojej kasačnej sťažnosti žalobca.

15. Vzhľadom na žalobcove námietky ohľadom výpočtu sumy výsluhového dôchodku, ktoré žalobca
uviedol v odvolaní voči rozhodnutiu o zvýšení výsluhového dôchodku, došlo k preskúmaniu týchto
námietok v rámci podnetu na preskúmanie rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku mimo

odvolacieho konania. Je teda zrejmé, že v prípade pochybenia vo výpočte pri priznaní výsluhového
dôchodku exituje mechanizmus nápravy aj napriek právoplatnosti rozhodnutia o priznaní výsluhového
dôchodku. Skutočnosť, že žalobcovým námietkam v tomto smere nebolo vyhovené, neznamená, že sa
nimi správny orgán nezaoberal. Zároveň je potrebné dodať, že pokiaľ bol výsledok podnetu na mimo
odvolacie konanie oznámený žalobcovi listom, voči ktorému sa nepripúšťa odvolanie, neznamená to,

že takýto list je automaticky vylúčený zo súdneho prieskumu s poukazom na § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
Takýto list možno považovať za opatrenie, ktoré je preskúmateľné za predpokladu, že bolo vydané v
správnom konaní a môžu ním byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

16. V súvislosti so žalobcovou námietkou, že vzhľadom na neodpracovaných 15 rokov v civilnom
systéme, nebude mať nárok na dôchodok zo všeobecného systému, kasačný súd poukazuje na
ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na
starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená
doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (napr.: R 55/2011, 9So/138/2011, 7So/138/2011,
10So/21/2015).

17. Vzhľadom na uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP zamietol ako
nedôvodnú.

18. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, a účastníkom nepriznal
náhradu trov konania, pretože sťažovateľ v konaní nebol úspešný a žalovanému nárok na náhradu trov
v zásade neprináleží.

19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.