Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420010028
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420010028.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 8.9.2020, v trestnej veci proti obž. A. J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. J., nar. XX.X.XXXX v Y. nad G., trvale bytom G. - G., B. G. XX,

uznáva sa za vinného, ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svojho syna mal. M. J., nar. X.X.XXXX, pričom táto povinnosť
mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 8P/313/2006 zo
dňa 14.9.2006, právoplatným dňa 14.10.2006, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť na syna
vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona
mesačne, počnúc dňom 1.8.2006, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky O. K., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom G. G., B. G. 8, avšak obvinený si svoju vyživovaciu povinnosť v meste trvalého bydliska
a na miestach kde sa zdržiaval vôbec neplnil, čím mu za obdobie od 1.4.2019 až do súčasnej doby

vznikol dlh na výživnom spolu vo výške 368,56,-Eur, následkom čoho O. K. nemala finančné prostriedky
na zabezpečenie základných životných potrieb maloletého dieťaťa,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím
vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden )

rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu ma výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 13.1.2020 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. 1Pv 290/19/6613 zo dňa 13.1.2020 na obvineného A. J., nar. XX.X.XXXX v Y. nad G.,
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.

a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
výsluchom obžalovaného A. J.; výsluchom svedkyne O. K., ako aj prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný A. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný. Vypovedal,
že výživné im dáva do ruky po 15 - 20,-Eur. Okrem syna M. má aj dcéru. Platil takto pravidelne, stále už
7 rokov, a to aj za obdobie od januára 2020. Nevie prečo to oprávnená nechce povedať. Neplatil šekom,
až teraz dal šek asi 18.5. na sumu 120,-Eur. Zvyšok dlhu uhradí. Vie, že je povinný platiť aj výživné za

každý mesiac. Minimálne výživné je okolo 27,-Eur. Chodí teraz pracovať do hory na dohodu. Keď sú
dobré časy, tak zarobí do 700,-Eur. Dávky nepoberá žiadne. Býva na adrese ako je uvedená - B. G.
XX, spolu s novou družkou a spoločnými deťmi vo veku necelých 5 a 6 rokov. Syn M. býva pri matke,
čo je povyše jeho bydliska - č. domu 8. Do školy chodí asi v Štiavnici. So synom sa nejak nestretáva,
chodieva však popri nich. Dával peniaze družke, no bolo obdobie, keď sa s ním nebavila, tak dával

do ruky deťom. Dlžné výživné si do ďalšieho pojednávania vyplatí. Na ďalšom pojednávaní uviedol, že
od predchádzajúceho HP nič viac nezaplatil, lebo robota bola momentálne zrušená. Je to schopný dať
dokopy alebo nejako splácať. Pracuje brigádne, niečo ako dohoda. Ide o mestské lesy Štiavnica. Pracuje
tam dosť dlho, ale bola prestávka a teraz robí týždeň. Príjem má do 600 - 650,-Eur. Nie je evidovaný na
úrade práce ani odtiaľ nemá príjem. Hmotnú núdzu riešia spoločne s družkou.

Svedkyňa oprávnená O. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný v mesiaci máj 2020
zaplatil 120,-Eur, čo zaniesla doklady aj na sociálku a odvtedy neplatí vôbec nič. Za obdobie od podania
obžaloby v januári 2020 zaplatil len týchto 120,-Eur. Nemali medzi sebou žiadnu dohodu. Medzi sebou
oni nekomunikujú vôbec. Či obžalovaný niekde pracuje a má príjem nevie. So synom sa nestretáva.

Vidia sa, lebo je tam cesta kadiaľ prechádzajú. Nestretávajú sa tak, že by spolu komunikovali. O syna
obžalovaný nejaví záujem vôbec ani ho nenavštevuje. Obž. má svoju rodinu a ona žije s deťmi. Darčeky
synovi neposiela žiadne. Ona dostáva aj náhradné výživné, dávky zo sociálky a vykonáva aktivačné
práce. Z toho žijú. O deti sa nejako postarať musí. Okrem syna má i dcéru a obaja sú školopovinní. Syn
skončil dochádzku na základnej škole a teraz od septembra išiel na strednú školu do Zlatých A. ako

inštalatér. Je teda v 1. ročníku. Obžalovaný ju nekontaktoval s tým, že by si chcel dlh vyplatiť, neprejavil
žiadnu snahu.

Na podklade listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný A. J. je otcom mal. dieťaťa M.a J.,
nar. 1.1.2005. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/313/2016-17 zo dňa 14.9.2006,

právoplatným dňa 14.10.2006 bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky O. K., nar.
XX.X.XXXX, ktorá je tiež oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach. Súd určil otcovi dieťaťa povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, počínajúc od 1.8.2006, splatné vždy do 25-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 1.8.2006

do 14.9.2006 v sume 1.362,-Sk súd zároveň otcovi dieťaťa uložil zaplatiť v mesačných splátkach po
100,-Sk spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku, a to pod následkom straty výhody
splátok. Od tejto doby výška výživného nebola súdom zmenená.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. J. sa
dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Trestného činu zanedbania povinnej
výživypodľa§207ods.1,ods.3písm.a/Tr.zákonaúčinnéhodo31.12.2019sadopustíten,ktonajmenej
tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebozaopatrovaťinéhoavydáoprávnenúosobudonebezpečenstvanúdze.Súddodáva,žeTr.zákonvznení
účinnom od 1.1.2020 ohľadne skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy zmenil obdobie
neplnenia vyživovacej povinnosti z obdobia „najmenej tri mesiace v období dvoch rokov" na „najmenej

dva mesiace v období dvoch rokov." Ide o trestný čin, ktorý má charakter pokračovacieho trestného činu
s prvkami hromadného trestného činu. Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre
ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, ide v prípade trestného činu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 Tr. zák. o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého
stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. V danom prípade súd preto

upravil skutkovú vetu pokiaľ ide o obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti za čas od mesiaca apríl
roku 2019 až do súčasnej doby tzn. vrátane mesiaca august 2020.

Vyživovacia povinnosť obžalovaného vyplýva z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Hoci súd pri posudzovaní otázky v akej výške je obžalovaný schopný plniť

vyživovaciu povinnosť v zásade nie je viazaný rozhodnutím, ktorým v rámci civilného procesu bola
určená výška výživného, na druhej strane musí vychádzať zo všetkých zákonných kritérií rozhodujúcich
pre posudzovanie možností a schopností povinnej osoby plniť si vyživovaciu povinnosť, ktoré sú
upravené Zákonom o rodine. Súd v tomto smere poukazuje najmä na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
podľaktoréhopriurčenívýživnéhoprihliadlanaodôvodnenépotrebyoprávneného,akoajnaschopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

Výživné zo strany otca dieťaťa - obž. A. J. bolo rozsudkom OS Žiar nad Hronom sp. zn. 8P/313/2006
určené iba vo výške minimálneho výživného zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého
je povinnosťou každého rodiča prispievať na výživu mal. dieťaťa aspoň sumou 30 % zo životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto
osobitným zákonom je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. Sumy

životného minima a tým aj minimálneho výživného sú upravované vždy k 1. júlu kalendárneho roka.
Výživné, ktoré bol obžalovaný povinný za uvedené obdobie zaplatiť predstavuje : apríl 2019 - jún 2019 =
28,08,-Eur/mesačne x 3 mesiace; júl 2019 až jún 2020 = 28,79,-Eur/mesačne x 12 mesiacov; júl, august
2020 = 29,42,-Eur/mesačne x 2 mesiace = výživné spolu vo výške 488,56,-Eur ( 84,24,-Eur + 345,48,-
Eur + 58,84-Eur ). Za celé toto obdobie pritom obžalovaný zaplatil iba sumu 120,-Eur, a to dňa 18.5.2020

prostredníctvom poštovej poukážky na adresu oprávnenej. Výška dlžného výživného ku dňu vyhlásenia
rozsudku potom predstavuje 368,56,-Eur ( 488,56,-Eur - 120,-Eur ).

Z výpovedí svedkyne O. K., matky mal. dieťaťa M.a J., ako aj listinných dôkazov súd zistil, že za celé
obdobie od apríla 2019 až do 8.9.2020, kedy súd vyhlásil odsudzujúci rozsudok, obžalovaný na výživné

v prospech mal. dieťaťa preukázateľne zaplatil oprávnenej iba jednu platbu v sume 120,-Eur, a to už
počas pribiehajúceho trestného konania pred súdom. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine sa výživné
platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Jedná sa o
kogentnéustanoveniezákona.Obžalovanýtým,ževýživnévpredmetnomobdobíneuhrádzalpravidelne
v mesačných platbách ako mu ukladá zákon a právoplatný rozsudok súdu, nepochybne naplnil znaky

objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného
činu, po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru,
že obž. A. J. neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať a zaopatrovať iného úmyselným konaním podľa
§ 15 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný bol počas sledovaného obdobia od 17.9.2018 evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Banská Štiavnica a počas roku 2019 poberal i dávky v hmotnej

núdzi, avšak v rámci posudzovania s partnerkou J. K. a ich spoločnými deťmi A.u J.ovou, nar. 22.9.2014
a E. J.om, nar. X.XX.XXXX. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dlhšie obdobie chodieva
pracovať brigádnicky ( na dohodu ) pre Mestské lesy Banská Štiavnica, kde dokáže zarobiť aj 600
- 700,-Eur, hoci to nie je celkom pravidelne. Obžalovaný nepreukázal žiaden dôvod resp. prekážku,
ktorá by mu prípadne bránila pracovať a dosahovať pravidelné príjmy. Súdom určené výživné je pritom

iba v minimálnej zákonnej výške a teda aj v prípade, pokiaľ by sa obžalovaný zamestnal napr. len za
minimálnu mzdu, mohol by výživné bez ťažkostí platiť. Hoci sa bránil tým, že sčasti si plnil vyživovaciu
povinnosťplatbamidorúkoprávnenejaleboimal.detí,svedkyňaO..tútoskutočnosťnepotvrdila,naopak
vypovedala, že sa spolu nestretávajú, vôbec spolu nekomunikujú a obžalovaný sa nestretáva ani sosynom, len pokiaľ prechádza okolo miesta ich bydliska. Nepodieľa sa na vyživovacích potrebách dieťaťa
vecným plnením, osobnou starostlivosťou či inou formou. Vyživovacia povinnosť ku M.ovi J.ovi naďalej
trvá, keďže síce ukončil povinnú školskú dochádzku na základnej škole v G. - G., no pokračuje v príprave

na budúce povolanie na strednej škole v Zlatých A.. V prejednávanej trestnej veci bol nepochybne
naplnený i zákonný znak kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, spočívajúci vo „vydaní oprávnenej osoby do nebezpečenstva
núdze", keďže i samotná matka dieťaťa je osobou v hmotnej núdzi a nie je schopná bez pomoci zo
strany orgánov štátu formou poberania dávky v hmotnej núdzi a náhradného výživného, zabezpečovať

oprávnené vyživovacie potreby mal. syna. Neplnením vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného
potom došlo k ohrozeniu výživy maloletého M.a J.. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania súd nemal
žiadnu pochybnosť o vine obžalovaného a preto ho uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Priúvaháchodruhuavýmeretrestusúdvychádzalzustanovení§34anasl.Tr.zákona,vzmyslektorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú

represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa mal súd preukázané, že obžalovaný A. J. má podľa aktuálneho odpisu

registra trestov 12 záznamov. V podstatnej väčšine sa jednalo o páchanie trestnej činnosti proti majetku -
trestnéčinykrádežeaporušovaniadomovejslobody.Obž.sažalovanéhoprečinudopustilpočasplynutia
skúšobnej doby podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, uloženého rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/122/2017 zo dňa 23.1.2018, právoplatným dňa 23.1.2018,
ktorým bol odsúdený o.i. za zločin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm.

b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou 3 roky.
Navyše je nutné poukázať, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/40/2019, ktorý
bolvyhlásenýnahlavnompojednávanídňa18.8.2020bolobž.A.J.uznanýzavinnéhozpokračovacieho
zločinupodvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.d/Tr.zák.,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvo
výmere 6 rokov a 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2020, keďže obžalovaný v zákonnej lehote nepodal voči
nemu odvolanie. U páchateľa súd pri ukladaní trestu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr.
zákona. Síce by prichádzala do úvahy jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona tzn.
predchádzajúce odsúdenia za trestné činy, no súd po zvážení skutočnosti, že sa jednalo o odsúdenia za
iný druh trestnej činnosti na túto neprihliadal. Po vyhodnotení osoby páchateľa, s prihliadnutím na jeho

doterajší život, ako aj okolnosti prípadu dospel k záveru, že na naplnenie účelu trestu bude postačovať
uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok, a to najmä
s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol vyššie uvedeným rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
2T/40/2019 právoplatne odsúdený na dlhší nepodmienečný trest odňatia slobody a preto z hľadiska
naplnenia prevýchovného účelu trestu nie je nevyhnutné uložiť mu prísnejší trest. S poukazom na § 48

ods. 2 písm. b/ Tr. zákona páchateľa zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu bol vo
výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin ( naposledy rozsudok OS Žiar
nad Hronom sp. zn. 1T/97/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To
40/2009 právoplatný 31.3.2009 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť.