Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210155
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317210155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, E., o zaplatenie 378,05 Eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6Csp/120/2017-125 zo dňa
13.06.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi 268,23
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 118,27 eur od 27.10.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 148,96 Eur od 26.11.2015 do zaplatenia a s
úrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy1eurood29.12.2015dozaplatenia,všetkovlehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Priznal žalobcovi
vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 41,92 % z celkových trov s tým, že

o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods.
1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5, 11, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, a § 544 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 43 ods. 12 a § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách a ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

a podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a/ a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že má v dostatočnej miere za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle
Zákonaoelektronickýchkomunikáciách. Predmetnúzmluvu,vrátanejejdodatku,jepotrebnépovažovať
aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom

spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorá je
fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslomobčianskeho preukazu). Súd prvej inštancie teda zastával názor, že vyššie uvedená zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku, ako aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., a aj

Smernicu Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval.
Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech
spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred

určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda
spotrebiteľskouzmluvouvzmyslezákonaoochranespotrebiteľa(zákonaNRSRč.250/2007Z.z.),ktorý

v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou.

4. Preto žalobe žalobcu súd prvej inštancie vyhovel v časti o zaplatenie 268,23 Eur, keďže právny
predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby.

Žalovaný cenu za poskytnuté služby vo výške 268,23 Eur neuhradil.

5. Výrok o priznaní úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že je nepochybné, že žalovaný
sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 268,23 Eur a preto žalobca má nárok
aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517

ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to podľa dátumu splatnosti jednotlivých faktúr.

6. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci si žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške
109,82Eur.Zmluvnéstranysimôžupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostidohodnúťzmluvnúpokutu.

Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu
žiada, uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú
pokutu uplatňuje a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia. Zmluvná
pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu
a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka,

ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť
peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty
a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit. ust. § 53
ods. 4 písm. k). Súd prvej inštancie nijako nespochybnil význam zmluvnej pokuty.

7. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku,
ktorýuzatvoriliprávnypredchodcažalobcuažalovanýatokonkrétnevzmyslebodu2.a6.tohtododatku.
Podľa uvedeného bodu dodatku, sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa
uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná
žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, k preneseniu čísla a bude riadne a včas uhrádzať cenu

za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná
lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka
o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku
tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za
poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť.

Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty.8. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty,
ktorá mala byť dohodnutá v zmysle dodatku k zmluvám o poskytovaní verejných služieb. Ako už vyššie
skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám

v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluvná
pokuta mala byť písomne dojednaná v zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah
žalovaný ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie mal teda za to, že žalobca ako dodávateľ, zmluvnú

pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou
formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy a dodatku
vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na
spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.
3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah dodatku k zmluve ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu spolu s dodatkom

ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľskýchzmluvách,SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,

si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu.

9. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.
4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53
Občianskehozákonníkanikdynebolozaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti(§40aObčianskeho
zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd

prihliadať z úradnej povinnosti.

10. Citujúc ustanovenie § 44 ods. 4 a § 44 ods. 9 zákona o elektrických komunikáciách, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v znení vyššie uvedenom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa-žalovanéhoakotopredpokladáust.§53ods.1Občianskehozákonníka.Jednásadokonca
o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona
o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na
strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi, je
dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby

viazanosti,preprípadzmenyposkytovateľatelekomunikačnýchslužieb,čímzostranyžalobcudochádza
k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovaného je
sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou.

11. Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými

ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd prvej
inštancie k presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaný získal a dojednania zmluvnej pokuty
v zmysle dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, pričom
umožňuje žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej
zo zmluvy bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov.

12. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej
žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jej zmenu, nakoľko
žalovaný tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatnépodmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne
dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

13.Dojednaniezmluvnejpokutyzanezaplateniecenyzaposkytnutéslužbyjeneakceptovateľné.Natom
nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci

denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania
služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia
nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa
rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ
si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí jedno euro.
Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto

vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia
poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Prerušením poskytovania
služieb k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného
záväzku zo strany spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca
podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná

teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých
služieb. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku
a viažuce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich
obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a

dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

14. Preto súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 109,82 Eur ako
nedôvodný zamietol.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil súd 1. inštancie ustanovením § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Zo žalovanej
sumy 378,05 Eur súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o zaplatenie 268,23 Eur (70,96 % žalovanej
sumy), čo na jednej strane predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného a teda
v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalobcovi. V časti o zaplatenie 109,82 Eur (29,04 % žalovanej
sumy) žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovaného a teda v tejto

časti by patrila náhrada trov konania žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v
konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní
od jeho úspechu v konaní, t.j. v rozsahu 41,92 % z trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom
úspechu. Napokon súd 1. inštancie konštatoval, že o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) bude rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

16. Proti tomuto rozsudku včas podal odolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V bode 3 odôvodnenia odkazuje súd prvej inštancie na ustanovenie § 177
ods. 2 písm. a/ C.s.p.

17. Z dôvodu, že nebolo vo veci nariadené pojednávanie žalobca nemal reálnu možnosť vyjadriť sa
k otázke, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako spornú. Nakoľko však prvoinštančný súd považoval

uplatnenie zvyšku istiny a zmluvnej pokuty za sporné, mal vo veci nariadiť pojednávanie, čo však
neurobil, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný sa vo veci žiadnym
spôsobom nevyjadril, a teda bol v konaním ako strana sporu pasívnym. Procesná pasivita žalovaného
sa v konaní prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany, a nakoľko žalovaný

predmetné dojednanie o zmluvnej pokute nijakým spôsobom nerozporoval žalobca mal za to, že je
nutné túto skutočnosť považovať za nespornú. V prípade, ak prvoinštančný súd vyhodnotil otázku
ohľadom zmluvnej pokuty ako spornú mal obligatórnu povinnosť v zmysle § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p.
nariadiť vo veci pojednávanie. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti, v ktorej zamietol nárokna zmluvnú pokutu. Poukázal na znenie ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým,
že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju

zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu.
Právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad
porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 2 Dodatku, a ktorým okrem iného podľa tohto
odseku je nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe
ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu

za poskytovanie služieb je definovaný aj v ods. 1 písm. b/ Dodatku. Žalovaný sa dostal do omeškania
s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného
nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté protiplnenie,
t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaný uvedenú
skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval, ani nepreukázal. Súd však toto porušenie zmluvných

povinností vôbec nezohľadnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje požiadavku
ustanovenia § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na
všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, a na všetky ostatné
podmienkyzmluvyalebonainúzmluvuodktorejzávisí.Naopaksúdprvejinštanciepristúpilkhodnoteniu

predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu
s ohľadom na konkrétne okolnosti. Zmluvná pokuta v 1/ rade plní prevenčnú funkciu, čo znamená,
že čelí porušeniu povinností. Ďalej plní reparačnú funkciu a taktiež predstavuje sankciu pre toho,
kto porušil povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej
sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má

povahu dohody o paušalizovanej náhrady škody. Rovnako má žalobca za to, že spôsob akým došlo
medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve
s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón, a k tomu poskytovanú službu
zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty
pre prípad porušenia. Obsah dodatku bol dodávateľom, teda žalobcom vopred pripravený, čo však nie

je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy vždy musí niektorá zo zmluvných
strán pripraviť, aj keď žalobca na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval.
Samotná dohoda o zmluvnej pokute neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia, alebo
formulácie.Výkladomindividuálnehodojednaniazmluvnýchpodmienokvzmysleprvoinštančnéhosúdu,
by potom nebolo možné individuálne dojednať akúkoľvek zmluvu so spotrebiteľom. Zároveň je v

danom prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi
vznikla, v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v
zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v
dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zároveň
žalobca zdôraznil, že žalovanému bola vypočítaná zmluvná pokuta v zníženej výške 109,82 Eur so

zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný
ešte pripojený. Avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil
(spôsob výpočtu: 109,82 = 120 - (62/731*120). Zmluvná pokuta bola v dodatku vyjadrená degresívnym
spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní
uplynutých z doby viazanosti. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne

sp.n. 19Co/142/2016 zo dňa 19.10.2017, Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 4Csp/24/2016 zo dňa
15.08.2017 a Okresného súdu Malacky sp.zn. 7C/256/2016 zo dňa 27.10.2017, a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal, a v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. ho zmenil tak, že
vyhovie žalobe o zaplatenie 109,82 Eur, respektíve v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. ho zruší a
vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy

odvolacieho konania vo výške 48,18 Eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a
trov právneho zastúpenia vo výške 31,68 Eur.

18. Odvolanie žalobcu bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému. Vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

19. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania,
spolu konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich
C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým, žemiestoačasvyhláseniarozsudkuoznámilnaúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvPrešove
dňa 07.07.2020 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

20. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácií práv a na zistení skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 7Cdo/7/2010).

21. Zároveň žalobca namietal, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil
jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodil, že
súd prvej inštancie mal vo veci nariadiť pojednávanie, pokiaľ otázku zmluvnej pokuty považoval za

spornú. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na znenie ust.§ 177 ods.2 písm.a/ C.s.p.,
z ktorého vyplýva, že pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strany nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2.000,- Eur. Súd prvej inštancie konštatuje splnenie podmienok na toto rozhodnutie v
bode 3.odôvodnenia. V tomto smere možno prisvedčiť žalobcovi, že súd prvej inštancie nemal k

dispozícií vyjadrenie žalovaného, ktoré aj Komentár k Občianskemu zákonníku považuje za podstatné
pre konštatovanie nespornosti tvrdenia strán. Podľa názoru odvolacieho súdu náprava nesprávneho
postupu súdu prvej inštancie bola daná možnosťou podania odvolania žalobcom. Ide o riadny opravný
prostriedok, ktorý žalobca vo veci aj využil. Pri úvahe o možnosti zrušenia rozhodnutia z dôvodu, že
súd prvej inštancie nedisponoval vyjadrením žalovaného a teda že súd prvej inštancie mal vo veci

nariadiť pojednávania, pokiaľ otázku zmluvnej pokuty považoval za spornú, odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/17/2014, ktoré aplikoval analogicky na rozhodnutie
vo veci čo do zmluvnej pokuty, teda že rozhodnutie nesmie byť nikdy samoúčelné a vždy musí viesť
k vytvoreniu stavu, v ktorom bude možné odstrániť nesprávnosť procesného alebo hmotnoprávneho
charakteru, ktorá bola dôvodom pre kasačné rozhodnutie a nahradiť zrušené nesprávne a nezákonné

rozhodnutie novým, zodpovedajúcim zákonu. Pokiaľ však pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, že súd, ktorému sa vec po zrušení jeho rozhodnutia má vrátiť na ďalšie konanie, musí rozhodnúť
rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo iné rozhodnutie mu platný právny stav neumožní, nemá
kasačné rozhodnutie opodstatnenie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ C-377/14, z ktorého vyplýva, že ustanovenia Smernice č. 93/13 sa majú vykladať v tom

zmysle, že na účely posúdenia, či je výška odškodnenia v zmysle bodu 1 písm.e/ prílohy tejto Smernice
požadovaného od spotrebiteľa, ktorý si neplní svoje záväzky, neprimeraná, je potrebné hodnotiť
kumulatívny účinok všetkých sankčných podmienok v predmetnej zmluve bez ohľadu na to, či veriteľ
skutočne trvá na ich plnej úhrade, a že vnútroštátne súdy, prípadne musia na základe článku 6 ods.1
uvedenejSmernicevyvodiťvšetkydôsledkyzozistenia,ženiektorépodmienkysúnekaléavylúčiťvšetky

podmienky uznané za nekalé, aby sa ubezpečili, že pre spotrebiteľa nebudú záväzné. To, že dojednanie
zmluvnej pokuty v znení tak, ako to bolo v prejednávanej veci, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, konštatoval
konajúci odvolací súd v rozhodnutí, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie sp.zn. 7Co/233/2016 zo
dňa 24.08.2017, ale aj v ďalších rozhodnutia, kde stranou v spore bol právny predchodca žalobcu, ale

i žalobca sám. Súd prvej inštancie by nemohol vo veci rozhodnúť inak aj z dôvodov, ktoré odvolací
súd uvádza nižšie. Preto odvolací súd námietku žalobcu, aj keby sa po formálnej stránke javila ako
dôvodná, neakceptoval. Žalobcovi procesným postupom nebolo znemožnené uskutočniť mu patriace
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje znova na to, že žalobca podal odvolanie a prípadná náprava nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie prichádzala do úvahy. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces v napadnutej časti.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

24. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k

zamietavému výroku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraných spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery, ktoré
primerane vysvetlil.

25.Odvolacísúdsúhlasísnázoromsúduprvejinštancie,žedojednaniezmluvnejpokutyzanezaplatenie

ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Zároveň aj s názorom, že na tom nič nemení ani fakt, že
žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu
zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti odo dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku
nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorení úhrady peňažného plnenia skutočne nemôže
ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie

neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá názor
súdu prvej inštancie, že by mohla nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom
rozsahu, napríklad neuhradí jedno euro. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípade nezaplatenia ceny
za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej skutočne nezohľadňuje. Zároveň okrem
toho sa výška zmluvnej pokuty znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku

nezaplatenia ceny za poskytovanie služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku zmluvného vzťahu
nedochádza. Preto naozaj nemožno vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa
a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že táto
okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta
ako bola dojednaná aj podľa názoru odvolacieho súdu umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať

od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutej
porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňuje
výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viaže sa iba na moment prerušenia poskytovania
služiebbezzohľadneniaprípadnej možnostiichobnovenia.Pretosaodvolacísúdstotožňujesozáverom
súdu prvej inštancie, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje

spotrebiteľa a dodávateľovi umožňujú uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej
výške. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na ust.§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, keď
konštatuje, že sa jedná o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú
priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia
povinnosti na strane žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi

(právnemu predchodcovi žalobcu), jedojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany
žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných
služieb, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, pretože uplatnenie týchto
zákonných práv zo strany žalovaného je sankcionované o strany žalobcu zmluvnou pokutou. Pri
porovnávaní výhod, ktoré žalovaný získal a dojednania zmluvnej pokuty v mysle dodatku k pripojenej

zmluve vytvára sa skutočne značná nerovnováha na strane spotrebiteľa, pričom umožňuje žalobcovi
vymáhaťzmluvnúpokutupriporušenípraktickyakejkoľvekpovinnostivyplývajúcejzozmluvybezohľadu
na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov. V tejto súvislosti správne poukázal súd prvej inštancie na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/233/2016 zo dňa 24.08.2017, s ktorým sa odvolací
súd plne stotožňuje a z ktorého okrem iného aj vyplýva, že ak vôľa slabšieho nie je daná na roveň

silnejšej strany, dochádza k porušeniu dobrých mravov.

26. Vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový
stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému

dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych
skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Súd
prvej inštancie vec aj správne právne posúdil. Podľa ust.§ 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosťsa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ust.§ 53 ods.4 písm.k/
Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

27.Takakosprávneuviedolsúdprvejinštancievbode15.odôvodneniarozsudku,výškazmluvnejpokuty
musí spĺňať kritérium primeranosti. Správne odkázal na citáciu ust.§ 53 ods.4 písm.k/ Občianskeho
zákonníka.

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj
z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má
platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži
v skutočnosti záujmu dodávateľa.

29. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Preto odvolací súd podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p.
rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.1 C.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému
žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd v súlade so zásadou
hospodárnosti vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.