Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/203/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201175
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2219201175.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobcov: 1/ G. N., nar. XX. Z. XXXX,
trvalo bytom C. ulica XXX/XX, S., časť O., 2/ L. Y., nar. X. V. XXXX, trvalo bytom W. XXXX/XX, S., 3/ V.
A., nar. XX. P. XXXX, trvalo bytom N. XX, žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení splnomocnenkyňou: Advokátska
kanceláriaJUDr.MilanGuťan,s.r.o.,Vavilovova2,85101Bratislava,IČO:35807750,protižalovanému:

Ing. V. A., nar. XX. Z. XXXX, trvalo bytom H. XXXX/X, N. - A., zastúpenému splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951
087, o určenie, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou nehnuteľnosti, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 9.
mája 2019 č. k. 12C/10/2019-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie mení tak,ženariaďujeneodkladnéopatrenie:

Žalovaný je povinný nenakladať prevodom s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k. ú. N., obec
N., okres Dunajská Streda, zapísanou Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, v
katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „E“, parc. č. 125 - lesný pozemok o
výmere 1377 m2, vo veľkosti podielu 1/8, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaný je
povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou vedenou na LV č. XXX v k. ú. N., a to
parcelou registra „E“ č. 125 lesný pozemok vo výmere 1377 m2, do právoplatného skončenia sporu.“
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326

ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a 2 CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.
v znení neskorších predpisov).
Vecne dôvodil, že žalobcovia 1/ až 3/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným
súdu 25.3.2019 (podaným spolu so žalobou vo veci samej), domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia vo vyššie uvedenom znení, pričom žalobou vo veci samej sa domáhajú určenia, že ich právna
predchodkyňa (poručiteľka) bola ku dňu svojej smrti spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v k. ú. N., obec N., okres Dunajská Streda, zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č.
XXX ako parcela registra „E“, parc. č. 125 - lesný pozemok o výmere 1377 m2 (ďalej aj „nehnuteľnosť“
alebo „pozemok“), vo veľkosti podielu 1/8. Žalobcovia uviedli, že uvedený pozemok nebol predmetom
dedenia po poručiteľke L. A., pretože od decembra 2018 bol na liste vlastníctva zapísaný ako výlučný
vlastník žalovaný, ktorý mal pozemok nadobudnúť prevodom od Slovenského pozemkového fondu
(ďalej aj „SPF“) ako správcu nehnuteľnosti. Žalobcovia 1/ až 3/ sú dedičmi poručiteľky, ktorá zomrela

ako slobodná a bezdetná (vo vzťahu k poručiteľke sú žalobcovia jej netere a synovec). SPF ako
predávajúci pochybil, keď nepostupoval podľa § 140 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. vznení neskorších predpisov), resp. poručiteľke uprel predkupné právo. Naliehavý právny záujem na
predmetnom určení žalobcovia odôvodnili tým, že nemajú iný právny prostriedok na dosiahnutie zmeny
svojho právneho postavenia k pozostalosti neoprávnene vo vlastníctve žalovaného a bez vyznačenia

poznámky v príslušnom katastrálnom operáte nedisponujú účinným nástrojom, ktorým môžu zabrániť
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na tretiu osobu. Nariadiť neodkladné opatrenie navrhli z
dôvodu, že žalovaný ponúka nehnuteľnosť na predaj (prostredníctvom internetovej inzertnej stránky) a je
tu obava, že sa v prípade úspechu v spore nebudú môcť domáhať vydania dedičstva. Súd prvej inštancie
po oboznámení sa so žalobcami predloženými listinami (rodný a úmrtný list poručiteľky, rodný list otca

poručiteľky, „zmluva o odovzdaní vlastníctva“ zo dňa 28.6.1932, výpis z listu vlastníctva z 21.2.2019 a
15.11.2018 č. XXX pre k. ú. N., výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 13.3.2018 pre k. ú. N.) dospel k
záveru, že v danom prípade je potrebné pomery medzi stranami sporu bezodkladne upraviť. Žalobcami
uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený, žalobcovia sú preukázateľne právnymi nástupcami
poručiteľky, pričom v konaní vo veci samej bude preskúmaný postup prevodu vlastníctva. Súčasne
konštatoval, že je tu obava z konania žalovaného, smerujúceho k vykonávaniu dispozičných úkonov

so spornou nehnuteľnosťou, čím môže dôjsť k sťaženiu vymožiteľnosti nároku žalobcov. Žalobcovia
osvedčili naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, súd prvej inštancie preto návrhu žalobcov
v plnom rozsahu vyhovel.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodil, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
a/, f/, h/ CSP. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je síce pre
rozhodnutie o návrhu potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcov. Je potrebné tieto
tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť do takej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich

pravdivosti a hodnovernosti. Nariadenie neodkladného opatrenia má súd posudzovať v celom kontexte
požadovanej procesnej ochrany, a to aj skutočnosť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 14/16 z predmetnej nehnuteľnosti na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva, uzavretej medzi ním a SPF ako zákonným správcom pozemkov nezistených vlastníkov
(ďalej aj „dohoda“). Dohoda bola riadne zverejnená v centrálnom registri zmlúv vedeným Úradom vlády
Slovenskej republiky a nadobudla účinnosť dňa 7.9.2018 (vklad vlastníckeho práva bol povolený pod
č. V 8498/18 dňa 28.12.2018). Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva poručiteľky v podiele 1/8 z
nehnuteľnosti boli rozhodnutie SK DS o schválení ROEP (zapísané do katastra nehnuteľností dňa

12.9.2013) a dedenie č. d. 363/1955. Pri poručiteľke ide o nezisteného vlastníka v zmysle § 8 ods. 1
písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 180/1995 Z. z.“). Poukázal na § 13, § 16 ods. 1 písm.
b/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 19 ods. 6, § 19 ods. 8, § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. Na základe
platnej dohody titulom vyporiadania žalovaný uhradil SPF sumu 38.556,16 eur (na spoluvlastnícky podiel

1/8 pripadá suma 5.508,16 eur). Ak fond alebo správca prevedie vlastníctvo k pozemkom, vyporiada
spoluvlastníctvo a vlastník si uplatní svoje právo, patrí mu náhrada vo výške, ktorú fond alebo správca
prijal podľa cenových predpisov platných v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov, ktorá je splatná
najneskôr do dvoch rokov odo dňa uplatnenia práva (§ 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z.). Žalovaný má
za to, že do dedičstva by mala patriť pohľadávka na vydanie náhrady vo výške, ktorú SPF ako správca na

základe dohody od žalovaného prijal, nie však spoluvlastnícky podiel 1/8 z nehnuteľnosti. Hmotnoprávny
nárok teda žalobcovia neosvedčili. Nariadením neodkladného opatrenia sa v danom prípade zasiahlo
do ústavného práva žalovaného vlastniť majetok, keď neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení
zákazu akokoľvek nakladať s pozemkom bolo nariadené vo vzťahu k celej nehnuteľnosti napriek tomu,
že predmet konania vo veci samej sa týka spoluvlastníckeho podielu 1/8 z nehnuteľnosti. Žalovaný

poukázal aj na § 19 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z. v súvislosti s namietaným porušením predkupného
práva, keďže postup v zmysle § 140 O. z. je v tomto prípade vylúčený. Vzhľadom na uvedené má za to,
že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalobcovia 1/ až 3/ sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrili s tým, že s argumentáciou v odvolaní

nesúhlasia. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným nepovažujú za dobromyseľné s poukazom na
vyjadrenie starostky obce, z ktorého bolo zrejmé, že nemôže ísť o neznámeho vlastníka.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), po

skonštatovaní,žeodvolanieobsahujezákonomstanovenénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale neboli v konaní zistené (§ 380 ods. 2
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
žalobcami navrhované neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť
pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo
bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo

iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava
sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím
konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k

osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.

Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž

obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu
k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, 1106 s.).
Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút

neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého

bolo potrebné pomery medzi stranami sporu bezodkladne upraviť. Konštatoval, že žalobcovia 1/ až 3/ sú
právnymi nástupcami poručiteľky a v konaní vo veci samej bude preskúmaný postup prevodu vlastníctva
na žalovaného, pričom z konania žalovaného, smerujúceho k vykonávaniu dispozičných úkonov so
spornou nehnuteľnosťou, tu je obava, že môže dôjsť k sťaženiu vymožiteľnosti nároku žalobcov.Z predloženého LV č. XXX s dátumom vyhotovenia 15.11.2018 (č. l. 18) vyplýva, že pod B.12 je ako
spoluvlastníčka spornej nehnuteľnosti zapísaná L. A., rod. A. (veľkosť podielu 1/8).
Ďalej je zrejmé, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 14/16 (teda vrátane sporného

podielu 1/8) z predmetnej nehnuteľnosti na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a SPF (vklad povolený 28.12.2018), teda
žalovaný je výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti.
Sporné medzi stranami nebolo, že žalovaný ponúkal nehnuteľnosť na predaj tretím osobám.
Žalobcovia 1/ až 3/ predloženými listinami (potvrdenie okruhu dedičov z 22.2.2019, uznesenie

Okresného súdu Dunajská Streda z 8.3.2019 sp. zn. 14D/58/2018, Dnot 91/2018) osvedčili právne
nástupníctvo po nebohej L. A. (zomr. XX.X.XXXX).
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť
a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), keď osvedčili právne nástupníctvo po nebohej
poručiteľke, spochybnili vlastnícke právo žalovaného vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti pokiaľ ide
o podiel 1/8 z nehnuteľnosti pôvodne písaný na meno L. A., rod. A. a súčasne osvedčili aj potrebu

neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu konania žalovaného smerujúceho k prevodu nehnuteľnosti na
tretiuosobu/osoby.Odvolacísúdmázato,žemožnosťvlastníkavzmysle§19ods.8zákonač.180/1995
Z. z. uplatniť si právo na náhradu vo výške, ktorú fond alebo správca prijal, nevylučuje podanie určovacej
žaloby ako v tomto prípade.
Odvolací súd následne posudzoval námietku žalovaného, týkajúcu sa rozsahu, v akom bolo neodkladné

opatrenie nariadené.
Ako vyplýva z § 123 O. z. právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo
základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami
prostredníctvom právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná
zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena, atď.), alebo jednostranných (napr. závet).

Oprávnenienakladaťsvecamialeboprávamipredstavujezákladprerealizáciuichekonomickýchhodnôt
iným spôsobom než užívaním a spotrebou.
Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k
zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl.
20 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov),

základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR,
základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného
hľadiskamusíbyťzásahdoprávnejsférypovinnejosobylegitímnyavsúladesprincípomproporcionality.
Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie
sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma

osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ
získa. V praxi je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktorou by súd
bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom, a uprednostniť konkretizované
vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc (zákaz vec previesť, resp. scudziť, prenajať, založiť
alebo zaťažiť inými právami tretích osôb a pod.). Pokiaľ to v individuálnom prípade neodôvodňujú

špecifické okolnosti, mohol by príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami alebo právami
viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 1091 - 1103 s.).
S prihliadnutím na skutočnosť, že predmet konania vo veci samej sa týka spoluvlastníckeho podielu z

nehnuteľnosti vo veľkosti 1/8, nebolo možné považovať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
za dôvodný v celom rozsahu. Preto odvolanie žalovaného bolo čiastočne dôvodné a odvolací súd sa
stotožnil s jeho názorom, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť vo vzťahu k celej nehnuteľnosti.
Nad rozsah veľkosti podielu 1/8 žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku,
žalobou vo veci samej sa domáhajú určenia, že ich právna predchodkyňa (poručiteľka) bola ku dňu

svojej smrti (spolu)vlastníčkou v podiele 1/8 z predmetnej nehnuteľnosti.
Zároveň je potrebné konštatovať, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia
domáhajú uloženia žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou je príliš všeobecne
formulovaný a vedie k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby (žalovaného). Pritom z obsahu
návrhu vyplýva, že žalobcovia ním sledujú zamedzenie prevodu nehnuteľnosti žalovaným na tretiu

osobu/osoby.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací
súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalovaným v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli
spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej)
bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

8. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)