Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/182/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307204531
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4307204531.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Rímskokatolícka cirkev,
Biskupstvo Banská Bystrica, so sídlom Nám. SNP 19 Banská Bystrica, IČO: 00179086, zastúpená:
SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika
- Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o vydanie
nehnuteľností,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduLevice(ďalej„súdprvejinštancie")
zo dňa 31. januára 2019 č.k. 6C/85/2007-1031 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k pozemku

parcelné číslo XXXX, parcela registra „C“ záhrady o výmere 1730 m2, vo vzťahu k stavbe - kaštieľ,
súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné číslo XX/X, parcela registra „C“ zastavané plochy a
nádvoria o výmere 758 m2, k stavbe - pivnica súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo
XX/X, parcela registra „C“ zastavané plochy a nádvoria o výmere 21m2, k stavbe - pivnica, súpisné číslo
XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo XX/XX, parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 37m2, zapísaných v liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie U., obec U., okres I. p o
t v r d z u j e a vo zvyšnej časti mení tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ani v odvolacom konaní právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyni v časti o vydanie nehnuteľností
v podiele 1/1 vzhľadom k celku, a to: pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 1632 m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 270 m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 363m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 758 m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané

plochy a nádvoria, o výmere 21m2, pozemok parcelné číslo XX/XX, parcela registra "C", zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 37 m2, pozemok parcelné číslo XX/XX, parcela registra "C", zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 7m2, pozemok parcelné číslo XX/XX, parcela registra "C" zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 336m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 19m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 176 m2,pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra "C", zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 1863m2, pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra "C", zastavané

plochy a nádvoria, o výmere 192m2, pozemok parcelné číslo XXXX, parcela registra "C", záhrady,
o výmere 1730m2, stavbu- kaštieľ, súpisné číslo XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XX/X,
parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 758m2, stavbu - pivnica, súpisné číslo
XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria,o výmere 21m2, stavbu - pivnica, súpisné číslo XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XX/XX,
parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 37m2, pre katastrálne územie U., obec
U., okres I., zapísaný na liste vlastníctva číslo XX, vydanom Okresným úradom I., katastrálny odbor.

Ďalej vydal a navrátil žalobcovi novovzniknutý pozemok parcelné číslo XXXX/XX, parcela registra "C",
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 16m2, novovzniknutý pozemok parcelné číslo XXXX/XX,
parcela registra "C"- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27m2, novovzniknutý pozemok parcelné
číslo XXXX/XX, parcela registra "C" - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22m2, novovzniknutý
pozemok parcelné číslo XXXX/XX, parcela registra "C"- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 12m2,

pre katastrálne územie U., obec U., okres I. vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotovenom
dňa 28.3.2018 spoločnosťou Geodetická kancelária D.-I., spol. s.r.o., so sídlom Rozmarínová 6, 934
01 I., IČO: 36 796 336, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, Vložka č. :
20160/N prostredníctvom P. mapový list č. ZS-III-23-1, ktorý autorizačne overil dňa 29. 03. 2018 N.. L. I.,
autorizovaný geodet a kartograf, a ktorý bol následne úradne overený Okresným úradom I., katastrálny
odbor dňa 20. 04. 2018 pod číslom 247/2018, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Konanie v časti o vydanie dokumentácie zastavil. Žalobcovi sa voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavská
arcidiecéza písomnou výzvou zo dňa 26. 04. 2006, žalovanému doručená dňa 28. 04. 2006 žiadala
podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona číslo 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam

cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, o vydanie
nehnuteľností v kat. úz. U., ktoré presne špecifikoval parcelným číslom, druhom pozemku, druhom
stavby a súpisným číslom stavby. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že pôvodným
vlastníkom uvedených nehnuteľností bolo Zircké opátstvo, čo bolo preukázané potvrdením štátneho
sekretariátu zo dňa 01. 10. 2011. Prechod vlastníckeho práva na štát, bol preukázaný žalobcom

predloženým výmerom číslo 2100/1948 a výmerom číslo č.d. 90/1955 zo dňa 17. 01. 1955. Z týchto
listinných dôkazov bolo náležite preukázané, že Rímskokatolíckej cirkvi bolo odňaté vlastnícke právo v
rozhodnom období, a to postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o revízii prvej pozemkovej reformy“).
1.2.Z vykonaného dokazovania, podľa zápisov z pozemkovo knižnej vložky (ďalej len „PKV“) číslo

5 bolo preukázané, že prvý relevantný zápis bol vykonaný dňa 30. 06. 1948, na základe ktorého sa
poznamenalo, že predmetné nehnuteľnosti sa zamýšľajú štátom prevziať a že podliehajú revízii v zmysle
pozemkovej reformy. Uvedený zápis bol vykonaný podľa § 3 ods. 2 druhej vety zákona o revízii prvej
pozemkovej reformy. Týmto úkonom však vlastnícke právo na štát neprešlo, ale titulom bola až prídelová
listina s tým, že ďalší zápis, ako vyplýva z PKV č. 5 bol vykonaný dňa 05. 03. 1955, a to práve na

podklade prídelovej listiny č. d. 90/1955 zo dňa 17. 01. 1955, na základe ktorej sa preukázateľne
zavkladovalo vlastnícke právo v prospech Československého štátu - Štátne majetky I., a to v celosti.
Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že mu v zmysle pozemkovej reformy bolo vlastnícke právo
odňaté bez náhrady. Tieto náhrady žalobcovi jednoznačne vyplatené neboli, pričom z ustanovenia §
3 ods. 1 reštitučného zákona sa predpokladá, že finančné náhrady neboli vyplatené, teda nie je preto

rozhodujúce,čižalobcamalprávonavyplatenietejtonáhrady,aleskutočnosť,žeštátnáhradunevyplatil.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1 písm.
c/, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 zákona číslo 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len
„reštitučný zákon“).

1.3. Vyhodnotil, že Rímskokatolícka cirkev mala na území dnešnej Slovenskej republiky status štátom
uznanej cirkvi a aj v tzv. rozhodnom období vymedzenom v reštitučnom zákone bola tak vlastníčkou
týchto nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách ako vlastníctvo
iného zahraničného právneho subjektu. V období, ktoré je rozhodujúce pre posúdenie danej veci, boli
vzhľadom na uplatnenie územného princípu subjekty Rímskokatolíckej cirkvi, sídliace na území dnešnej

SR vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkových knihách ako vlastníctvo
cirkevných subjektov, sídliaceho mimo tohto územia. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR aj
v iných rozhodnutiach, napr. sp.zn. 3Cdo/119/2002 a 2Cdo/208/2009.
1.4. Dospel k záveru, že výzva spĺňa všetky uvedené požadované náležitosti, a to označenie
pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že

súčasťou výzvy bola aj príloha, a to identifikácia parciel, kópia katastrálnej mapy, a teda týmito prílohami
boli presne špecifikované požadované nehnuteľnosti. Uvedená výzva tak spĺňala všetky uvedené kritériá
a zároveň súd konštatuje, že táto výzva bola doručená v lehote do 30. 06. 2006, ktorú skutočnosť
žalovaný ani nenamietal.1.5. Skonštatoval, že uvedené nehnuteľnosti patrili k pôvodnej hospodárskej usadlosti, pričom pri
posúdení, či je možné uvedené nehnuteľnosti v zmysle reštitučného zákona vydať, je rozhodujúci stav
pôvodný, teda stav rozhodný v čase ich odňatia pôvodnému vlastníkovi. Súd tak mal za to, že všetky

nehnuteľnosti, ktoré žiadal žalobca vydať, spĺňajú podmienky na vydanie, a to v zmysle ustanovenia §
2 ods. 1 reštitučného zákona s tým, že v konaní nebolo preukázané, ani zo strany samotného žalobcu,
že by k nehnuteľnostiam, okrem parcely č. XXXX, druh pozemku záhrada, s ktorým vydaním žalovaný
súhlasil, nebolo možné tieto nehnuteľnosti vydať a že by tieto podliehali nehnuteľnostiam, ku ktorým sa
vlastníctvo nevracia, v zmysle § 6 zákona č. 161/2005 Z. z.. Súd poukazuje ďalej na to, že samotný

žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj náležitosti výzvy, a zároveň namietal aj
reštitučný dôvod, na ktorý poukazoval žalobca s tým, že preto nie je zrejmé, z akých dôvodov tie uvedené
skutočnosti žalovaný namietal, na druhej strane súhlasil s vydaním tejto nehnuteľnosti, keď žalobca
namietal aktívnu vecnú legitimáciu, náležitosti výzvy, ako aj reštitučný dôvod. S poukazom na vykonané
dokazovanie tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na
vyhovenie žalobe, v súlade s geometrickým plánom, vyhotoveným v priebehu konania.

1.6. S poukazom na späťvzatie žaloby v časti vydania dokumentácie, súd prvej inštancie konanie v tejto
časti zastavil.
1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo záveru, že žalobca čiastočne zavinil zastavenie konania

v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktoré vzhliadol v samotnom predmete konania. Dôvodil tým, že samotný charakter reštitučných
zákonov zakladá výnimočnosť konaní, ktorými dochádza k naprávaniu krívd spáchaných minulým
režimom na pôvodných vlastníkoch, v tomto prípade cirkvi, t. j. žalobcu. Na uvedenom nemení ani
skutočnosť, že samotný žalovaný nevyvinul dostatočné úsilie a spoluprácu pri vydaní nehnuteľnosti a v

prípade dobrovoľného vydania by neboli vznikli náklady spojené s týmto konaním, keďže až následná
rozhodovacia prax súdov vyššej inštancie ustálila minimálne náležitosti výzvy, ako aj aktívnu legitimáciu,
a preto podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné posúdiť neúspech v konaní, len vzhľadom ku
konaniu žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca v predmetnom konaní získal
sporné nehnuteľnosti, v dôsledku čoho sa tak môže podieľať na nákladoch konania, v rozsahu svojich

nákladov na predmetnom konaní.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Namietal, že ide o právnu otázku zákonnosti vydania nehnuteľností druhu pozemku
zastavané plochy a nádvoria, ktoré nie sú v skutočnom stave poľnohospodárskou pôdou, neslúžia
poľnohospodárskej výrobe a predmetom vydania a navrátenia vlastníckeho práva sú zastavané plochy,
najmä spevnené cesty, miestna komunikácia a chodník, nachádzajúce sa v intraviláne obce, ktoré
nespadajú pod ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona. Poukázal na skutočnosť,

že parcely č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX a XX/XX sú zastavané plochy a
nádvoria, nachádzajúce sa v intraviláne obce, v územnom pláne obce sú definované ako zastavané
plochy a nádvoria určené na využitie ako pozemky s objektmi občianskej vybavenosti, verejná zeleň,
parky a cintoríny. Z uvedeného vyplýva, že nespĺňajú podmienky ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/
reštitučného zákona, t.j. dikciu zákona, že vlastnícke právo sa vracia len k nehnuteľnostiam, ktoré

tvoria poľnohospodársku pôdu s odkazom na zákon číslo 220/2004 Z.z.. Tieto nehnuteľnosti netvoria
poľnohospodársku pôdu a nie sú trvale využívané na poľnohospodársku výrobu.
2.2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vydal i nehnuteľnosti, a to stavby - kaštieľ, súpisné
číslo XXX, pivnica súpisné číslo XXX, kaštieľ súpisné číslo XXX, ktoré majú spadať pod definíciu
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/ reštitučného zákona. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie vychádza

z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zo žiadneho dôkazného prostriedku nevyplýva, že stavby
spĺňajú charakter stavieb podľa § 2 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona.
2.3. Namieta, že parcela číslo XXXX/X. zastavaná plocha a nádvoria, je pozemkom, na ktorom je
postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia. Túto nehnuteľnosť nie je
možné vydať žalobcovi, vzhľadom na druh pozemku, nespĺňa podmienky ustanovenia § 2 ods. 1 písm.

a/ reštitučného zákona. Jej vydanie by navyše znamenalo obmedzenie výkonu vlastníckych práv k
ostatným susediacim nehnuteľnostiam vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, pre ktoré sú tieto
parcely jedinou prístupovou komunikáciou.2.4. Ďalej namieta, že parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria je pozemkom, na ktorom je
cestná, miestna komunikácia, nachádza sa pod stavbou miestnej komunikácie vo vlastníctve obce
a v intravilán obce, slúži ako prístupová komunikácia k zdroju pitnej vody pre verejný vodovod na

zásobovanie obyvateľov obce. Túto nehnuteľnosť nie je možné vydať vzhľadom na druh pozemku
zastavaná plocha, nespĺňa zákonné podmienky.
2.5. Nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX sú zastavané plochy
a nádvoria vytvorené na základe geometrického plánu č. XX/XXXX katastrálne územie U., ktoré
nehnuteľnosti nie je možné vydať vzhľadom na druh pozemku - zastavaná plocha, nespĺňa zákonné

podmienky.
2.6. Podľa názoru žalovaného sa vlastnícke právo vracia k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria
poľnohospodársku pôdu a nie poľnohospodársky pôdny fond. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
sporu sa nachádzajú v intraviláne obce U., tvoria časť miestnych verejných komunikácií, časť je určená
podľa územného plánu obce na využitie ako pozemky s objektmi občianskej vybavenosti, verejná zeleň,
parky a cintoríny.

2.7. Odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 7Cdo 169/2016 zo dňa 14. 06. 2018,
ktoré je založené v súdnom spise, vydané v obdobnej právnej veci medzi tými istými účastníkmi konania.
Záver dovolacieho súdu je v celom rozsahu aplikovateľný v predmetnej právnej veci, podľa ktorého
spôsobilým predmetom navrátenia vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona
nie je iná než poľnohospodárska pôda, ktorej legálnu definíciu vo forme taxatívneho výpočtu obsahuje

ustanovenie § 2 písm. b/ zákona číslo 220/2004 Z.z.
2.8. Za nesprávny považuje tiež záver súdu prvej inštancie o nenavrátení vlastníckeho práva k
pozemkom len v prípade ich zastavania stavbami vymenovanými v § 6 písm. b/ reštitučného zákona,
keďže tam uvedené obmedzenie v časti vety za bodkočiarkou platí len na pozemky priľahlé k pozemkom
zastavaným akoukoľvek stavbou. Nielen pre tento právny predpis, ale aj pre všetky ostatné reštitučné

predpisy na zmiernenie následkov, je pri vymedzovaní rozsahu odstraňovania v minulosti spôsobených
majetkových krívd príznačné len „niektorých majetkových krívd“, čo treba interpretovať ako „nie všetky“.
Je nepochybné, že závery súdu prvej inštancie o možnosti vydania nehnuteľností evidovaných ako
zastavané plochy a nádvoria, sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom a vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

2.9.Poukázal na explicitnú úpravu § 2 reštitučného zákona, z ktorej vyplýva, že dotknuté nehnuteľnosti
sú v katastri nehnuteľností zapísané a vedené ako druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
teda v ich prípade nejde o poľnohospodársku pôdu a ani o ostatné nehnuteľnosti označené v tomto
ustanovení, ku ktorým by bolo možné vrátiť vlastnícke právo. Zdôraznil, že pri posudzovaní splnenia
zákonom stanovených reštitučných podmienok, je v danom prípade potrebné vychádzať zo skutočností,

že v súčasnosti je pozemok zastavaný, resp. z neho vytvorené pozemky sú zastavané.
2.10 Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietnuť, resp. zrušiť
rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 385 CSP). Dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
388 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na

tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.
5.1.Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha vydania a navrátenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré v žalobe presne špecifikovala.
6.1. Súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný, ktorý namietal, že predmetné
nehnuteľnosti nespĺňajú podmienky na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k žalovaným
nehnuteľnostiam podľa reštitučného zákona, nakoľko nejde o poľnohospodársku pôdu, ale o zastavané

plochy a nádvoria.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného, konania,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť. Z tohto dôvodu nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval
dokazovanie oboznámením pozemkovo knižnej vložky č. 5 na č.l. 23-33 spisu, identifikácie 38-41, 571-
572 listu vlastníctva č. XX č.l. 42, č. 1132 č.l. 45, rozhodnutia Obce U. o určení súpisného čísla XXX -
kaštieľ na parcele číslo XX/X, o určení súpisného čísla XXX pre budovu pivnica na parcele číslo XX/X a

súpisného čísla XXX pre budovu pivnica na parcele číslo XX/XX č.l. XXX, XXX, XXX, územnoplánovacej
informácie Obce U. č.l. 878.
8.1.1. Právny zástupca žalovaného na odvolacom pojednávaní zotrval na svojich doterajších
prednesoch a dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. Závery súdu prvej inštancie považoval za
nesprávne, vec bola nesprávne právne posúdená. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že predmetné

pozemky, ktoré žalobkyňa žiada vydať, nie sú spôsobilé na vydanie podľa reštitučného zákona, nakoľko
tento taxatívnym spôsobom vymedzil nehnuteľnosti, ku ktorým sa vlastnícke právo navracia. Pozemky,
ktoré žiada žalobkyňa vydať, nie sú poľnohospodárskou pôdou, sú zastavané plochy a nádvoria,
neslúžia na poľnohospodársku výrobu. Tieto nespĺňajú ani podmienky definície poľnohospodárskej pôdy
podľa zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy č. 220/2004 Z.z. Tieto pozemky nie sú spôsobilé na

ich vydanie. K vyjasneniu o charaktere a druhu stavieb, ktoré žiada žalobkyňa vydať, právny zástupca
žalovaného uviedol, že takto označila stavby obec pri vydávaní rozhodnutia o pridelení súpisného čísla,
taktiež z dôvodu podnikania krokov k delimitácii týchto pozemkov zo štátu na obec, nakoľko ich mienila
využívať pare verejné účely obce. Predmetné stavby, ktoré žiada žalobkyňa vydať, v skutočnosti nie
sú stavby, ktoré by plnili nejaký účel, sú v dezolátnom stave, polozbúrané, polorozpadnuté. Obec mieni

prevziať zastavané plochy delimitáciou do svojej správy a zriaďovať tam verejnoprospešné zariadenia.
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo žalobu žalobkyne
zamietnuť.
8.1.2. Právny zástupca žalobkyne na odvolacom pojednávaní poukázal predovšetkým na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 169/2016, na ktoré v odvolacom konaní poukázal

aj žalovaný. Vo veci tohto rozhodnutia najvyššieho súdu podala žalobkyňa ústavnú sťažnosť, ktorú
Ústavný súd Slovenskej republiky pod sp.zn. III. ÚS 46/2020 prijal dňa 10. 02. 2020 na ďalšie konanie.
Do dnešného dňa o tejto sťažnosti rozhodnuté nebolo. Poukázal, že do tohto rozhodnutia najvyššieho
súdu (7Cdo 169/2016) bola súdna prax taká, že v prípade hospodárskej usadlosti ako celku, túto
súdy žalobkyni vydávali ako celok, bez ohľadu na to, aký druh pôdy, stavieb táto usadlosť tvorila.

Ďalej poukázal, že žiadali vydať nehnuteľnosti tak, ako sú označené v liste vlastníctva č. 66. Časť
nehnuteľností U. panstva bola na základe dohody žalobkyni už vydaná. V pôvodnej pozemkovej knihe,
vložke č. 5, nie je evidovaný žiadny kaštieľ, boli tam evidované iba budovy ako dom, čerpadlo, pajta,
ktoré slúžili tomuto panstvu na hospodárske účely, patrili do hospodárskej usadlosti Santovské panstvo.
Pôvodnýzápisvpozemkovejknihe,vložkeč.5naparceleč.XX/X,ktorábolazidentifikovanáakoparcela

číslo XX/X bol postavený dom, ktorý bol neskôr označený ako kaštieľ, pôvodná parcela č. XX/X čerpadlo
bola zidentifikovaná ako dom, resp. pivnica a parcela číslo XX/X pajta, tejto bolo pridelené súpisné číslo
ako pivnici. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov konania.

9. Predmetom konania v danej veci bolo právo žalobkyne na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným

veciam uplatnené podľa zákona číslo 161/2005 Z.z. Vo veci už bola vykonaným dokazovaním ustálená
danosť vecnej legitimácie, ako žalobkyne (aktívna legitimácia) a žalovaného (pasívna legitimácia). Súd
prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s vecnou aktívnou legitimáciou žalobcu, ako
aj vecnou pasívnou legitimáciou žalovaného. So záverom súdu prvej inštancie, o existencii tak vecnej
aktívnej, ako aj pasívnej legitimácie strán sporu, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, taktiež sa

stotožnil aj s odôvodnením tejto legitimácie v napadnutom rozsudku a na toto odôvodnenie ďalej iba
poukazuje. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ v podanom odvolaní nenamietal ani vecnú aktívnu
legitimáciu žalobcu, či žalovaného, odvolací súd, stotožniac sa s odôvodnením súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsudku v tejto časti, na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje.9.1. Žalovaný v priebehu konania namietal taktiež neúplnosť výzvy, ktorú žalobca doručil žalovanému.
Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku s touto námietkou riadnym spôsobom vysporiadal, riadne
a dostatočne odôvodnil úplnosť a dostatočnosť výzvy žalobcu na vydanie nehnuteľností. Odvolací súd

sa v tejto časti s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, aj podľa jeho názoru,
výzva na vydanie nehnuteľnosti bola riadne odôvodnená, nehnuteľnosti v nej boli určené a identifikované
dostatočným spôsobom. Keďže žalovaný v podanom odvolaní už túto skutočnosť nenamietal, odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie v časti úplnosti výzvy v napadnutom rozsudku, s ktorým sa stotožnil a
na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.

9.2. Žalovaný v priebehu konania tiež namietal, že predmetné nehnuteľnosti nie sú spôsobilé na vydanie
podľa reštitučného zákona, nakoľko k ich odňatiu cirkvi zo strany štátu došlo pred rozhodným obdobím.
Súd prvej inštancie sa s touto námietkou vyporiadal a konštatoval, že titulom, na základe ktorého prešlo
vlastnícke právo predmetnej usadlosti na štátu, bola prídelová listina č.d. 90/1955 zo dňa 17. 01. 1955,
na základe ktorej sa zavkladovalo vlastnícke právo v prospech Československého štátu - Štátne majetky
I. a to v celosti. Keďže odvolateľ už v podanom odvolaní toto rozhodné obdobie nenamietal, odvolací

súd sa s tým už nezaoberal.

10. V ďalšom konaní sa odvolací súd zaoberal iba dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní, a to
nárokom žalobcu na vydanie konkrétnych nehnuteľností, ktoré definoval tak v podanej žalobe a ktoré
nehnuteľnosti súd prvej inštancie uložil žalovanému vydať žalobcovi, ako aj vo výzve, ktorú adresoval

žalovanému. Svoj nárok žalobca uplatnil na základe reštitučného zákona.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, vlastnícke právo sa
vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria

a) poľnohospodársku pôdu,
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,
c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
d) podiely spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 6 zákona č. 161/2005 Z.z., o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, vlastníctvo sa
nenavracia k
a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín, b)
pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok

zastavanýstavbou,ktoráslúžizariadeniamtelesnejkultúry,zdravotníctva,kultúry,naposkytnutieslužieb
sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne
postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely,
c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada,
d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia,

e)pozemku,ktorýslúžinaúčelyobranyštátu,ťažbuvyhradenýchnerastov,chránenéhoareálu,národnej
prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo
štvrtým stupňom ochrany.

Podľa § 2 písm. b/ zákona číslo 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, na účely

tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri
nehnuteľností (ďalej len „kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé
trávne porasty.

12. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska zisteného skutkového stavu a citovaných

zákonných ustanovení, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti nie je vecne správne.
13.1. Žalobca požaduje navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré (s výnimkou stavieb),
nie sú poľnohospodárskou pôdou, ide o zastavané plochy a nádvoria, a to napr. dvor (parcela číslo XX/
X, č. XX/X, č. XX/X, č. XX/X, XXXX/XX), ďalej pozemok, na ktorom je stavba (parcela číslo XX/X, č. XX/

X, č. XX/XX, č. XX/XX, č. XX/XX, č. XX/X), ďalej pozemok, ktorý tvorí cestu (parcela číslo XXXX/X, č.
XXXX/X, č. XXXX/XX, č. 1537/66). Z uvedeného vyplýva, že ani jeden pozemok, ktorý žalobca žiada
vydať, nie je poľnohospodárskou pôdou.13.2. Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 07.
novembra 2019 bolo prijaté rozhodnutie, ktoré bolo následne uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí,
a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. júna 2018 sp.zn. 7Cdo 169/2016 s

právnou vetou: „ Spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona číslo
161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a
prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam nie je iná než poľnohospodárska pôda, ktorej legálnu
definíciu vo forme taxatívneho výpočtu obsahuje ustanovenie § 2 písm. b/ zákona číslo 220/2004 Z.z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona číslo 245/2003 Z.z. o integrovanej

prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona číslo 161/2005 Z.z.
o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode
vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam sú výlučne stavby zodpovedajúce tam uvedeným kritériám (bez
pozemkov)“.
13.2.1.Stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, t.j. v zákonom stanovenom osobitnom médiu
so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 75/2019. Uvedeným postupom plnil najvyšší súd svoju
zákonnú povinnosť, dbať o súladný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov (§ 8 ods. 3, § 20, § 21 zákona č. 757/2004 Z.z.. o súdoch v znení neskorších
predpisov). O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo rozhodnuté v rámci zákonom upraveného

mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV. ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom
ktorého bolo publikovanie stanoviska občianskoprávneho kolégia v zbierke ako R 75/2019, priznáva
tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de
iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je
formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov),

ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom).
13.2.2.Nemožno prehliadať podstatný rozdiel medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej
len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím, ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry
navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len
„publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov

senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor
vyjadrený v publikovanom rozhodnutí, je zároveň zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny)
členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom
rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to
splnené podmienky), môže odkloniť či odchýliť od názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým

ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“ názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie.
13.3. Odvolací súd riadiac sa judikátom R 75/2019, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento
judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí
náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom).
13.3.1. Z rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré bolo predmetom tohto judikátu 7Cdo 169/2016), totiž

jednoznačne vyplýva, že právny záver odvolacieho súdu prezentovaný v ostanom rozhodnutí je
nesprávny,aspôsobilýmpredmetom navráteniavlastníctvapodľa§2ods.1písm.a/zákonač.161/2005
Z.z. nie je iná než poľnohospodárska pôda definovaná v § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z. a stavby
(bez pozemkov) podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 161/2005 Z.z.
13.4. Súd prvej inštancie napriek tomu, že predmetné rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 7Cdo 169/2016 zo 14. júna 2018) mal k dispozícii (je založené v spise na č.l.963), toto rozhodnutie
v danej veci neaplikoval a ani nezdôvodnil, prečo sa odklonil od názoru najvyššieho súdu, uvedenom
v tomto rozhodnutí. Pre úplnosť odvolací súd iba dodáva, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
rozsudkom dňa 31. januára 2019, kedy predmetné rozhodnutie najvyšším súdom už bolo vydané. Je
však pravdou, že do Zbierky súdnych rozhodnutí bolo prijaté až dňa 07. novembra 2019.

13.5. Je pravdou, že pred vydaním tohto rozhodnutia (7Cdo 169/2016) súdna prax zastávala názor, že
v prípade, ak bola neoprávnene štátom odňatá hospodárska usadlosť, táto sa na základe reštitučného
nároku vracia pôvodnému vlastníkovi ako celok. Takto bolo rozhodnuté napr. vo veciach 4Cdo 238/2013
z 28. 07. 2014, rozsudok NS SR sp.zn. MSždov 13/2002. Prijatím tohto rozhodnutia do Zbierky súdnych
rozhodnutí, bola dovtedajšia súdna prax prekonaná.

14. Odvolací súd, vychádzajúc zo záverov vyššie uvedeného judikátu, rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 7Cdo 169/2016, dôvodiac tým, že všetky pozemky, vydanie ktorých žiada žalobkyňa
predmetnou žalobou, nie sú poľnohospodárskou pôdou (okrem parcely číslo XXXX, ktorá je evidovanáako „záhrady“), všetky ostatné sú charakterizované ako zastavané plochy a nádvoria (dvor, pozemok
podstavbou,cesta),aokremparcelyčísloXXXXnespadajúpodtaxatívnyvýpočetuvedenývustanovení
§ 2 písm. b/ zákona číslo 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení

neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia (§ 2 písm. b/ cit. zákona), na účely tohto zákona sa
rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností
(ďalej len „kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.
Zastavané plochy a nádvoria zákon číslo 220/2004 Z.z. v ustanovení § 2 písm. b/ neuvádza a nedefinuje.
Z uvedeného dôvodu preto predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods. 1 písm. a/ reštitučného

zákona v danej veci nemôžu byť žalobcom požadované pozemky, ktoré v katastri nehnuteľností (v liste
vlastníctva č. XX pre katastrálne územie U.), sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria, s výnimkou
pozemku na parcele číslo XXXX, záhrady.

15.Pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 1730 m2 je v liste vlastníctva č. XX katastrálne územie
U. evidovaný, ako záhrada. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. b/ zákona číslo 220/2004 Z.z. o

ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, je tento pozemok spôsobilý na vydanie, nakoľko spĺňa
charakter uvedený v tomto ustanovení. Zvyšné, žalobcom požadované pozemky, nespĺňajú charakter
uvedený v ustanovení § 2 písm. b/ citovaného zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy,
preto nemôže byť predmetom vydania a navrátenia vlastníckeho práva podľa reštitučného zákona (č.
161/2005 Z.z.).

16. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
časti, v ktorej vydal žalobcovi nehnuteľnosti, v časti nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX záhrady potvrdil
a vo zvyšnej časti pozemkov žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že ním požadované pozemky nespĺňajú
charakter poľnohospodárskej pôdy a ani pozemkov uvedených v ustanovení § 2 písm. b/ citovaného
zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

17. V časti stavieb, ktoré súd prvej inštancie taktiež vydal a navrátil k nim vlastnícke právo žalobcovi,
odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil a v tejto časti napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.
17.1. Povinnosťou a dôkazným bremenom žalobcu bolo preukázať, že predmetné stavby sú stavbami,

ktoré boli žalobcovi odňaté bez náhrady. Žalobca v znení poslednej úpravy petitu žaloby zo dňa 04. 05.
2018 (č.l. 935), požaduje vydať stavby, a to kaštieľ, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné
číslo XX/X, parcela registra „C“ zastavané plochy a nádvoria o výmere 758 m2, pivnica, súpisné číslo
XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XX/X, parcela registra „C“ zastavané plochy a nádvoria
o výmere 21m2 a pivnica, súpisné číslo XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XX/XX, parcela

registra „C“ zastavané plochy a nádvoria o výmere 37m2.
17.2.V pozemkovej knihe, vo vložke číslo 5 pre katastrálne územie U. je na parcele číslo XX/X evidovaný
dom čp. 1 a dvor intravilán o výmere 7820 m2.
17.2.1.Z identifikácie nehnuteľností, predloženej žalobcom (č.l. 37 spisu) vyplýva, že parcela číslo XX/
X z pozemkovoknižnej vložky č. 5 bola zidentifikovaná a následne zapísaná v liste vlastníctva číslo XX,

ako XX/X zastavané plochy a nádvoria prameň, 3 rodinné domy, XX/X zastavané plochy a nádvoria
Obec U., XX/X zastavaná plocha G. družstvo, prameň U., XX/X zastavaná plocha 3 rodinné domy L.
U., XX/X zastavané plochy, 3 rodinné domy L. U., XX/XX zastavané plochy - 3 rodinné domy L. U., XX/
X1 zastavané plochy 3 rodinné domy L. U. a XX/X2 zastavané plochy - 3 rodinné domy L. U..
17.2.2. Na liste vlastníctva číslo XX sú predmetné stavby evidované ako kaštieľ súpisné číslo XXX na

parcele číslo XX/X, pivnica súpisné číslo XXX na parcele číslo XX/X a pivnica súpisné číslo XXX na
parcele číslo XX/XX.
17.2.3. Vychádzajúc z pôvodnej pozemkovej knižky (č. 5), identifikácie a následného listu vlastníctva,
jednoznačne vyplýva, že predmetné stavby boli súčasťou bývalého santovského panstva, t.j.
hospodárskej usadlosti, v rámci ktorého boli prevzaté štátom bez náhrady a preto podliehajú vydaniu

podľa reštitučného zákona. Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b/ reštitučného zákona upravuje, že vlastnícke
právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria hospodárske budovy a iné stavby patriace k
pôvodnej hospodárskej usadlosti. Keďže z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že predmetné
stavby patrili hospodárskej usadlosti - santovskému panstvu, spĺňajú podmienky vydania podľa tohto
ustanovenia. Odvolací súd preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecnej

správny, v časti vydania stavieb, potvrdil.
17.2.4. Právny zástupca žalovaného na odvolacom pojednávaní ozrejmil, že označenie týchto stavieb
(kaštieľ, pivnica, pivnica, resp. kaštieľ) bolo v kompetencii obce pri vydávaní súpisného čísla. Obec sama
na základe vlastného rozhodnutia takto označila predmetné budovy, následne tak po vydaní súpisnéhočísla,bolizaevidovanéajdolistuvlastníctva.Žalobkyňavpriebehukonaniapreukázala,najmälistinnými,
fotografickými dôkazmi, ktoré stavby žiada vydať a skutočne, tieto stavby predstavovali dom, pivnicu
a nespochybniteľné boli postavené pred rozhodným obdobím a boli súčasťou hospodárskej usadlosti,

santovského panstva.
17.2.5. Aj vyššie citovaný judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 75/2019 (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. júna 2018 sp.zn. 7Cdo 169/2016), riešil problematiku stavieb, pričom
zaujal jednoznačný názor, že: „spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods. 1 písm.
b/ zákona číslo 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským

spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam sú výlučne stavby zodpovedajúce
tam uvedeným kritériám (bez pozemkov)“. Keďže žalobcom požadované stavby spĺňali kritériá § 2 ods.
1 písm. b/ reštitučného zákona, odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, avšak
bez pozemkov, na ktorých sú postavené (parc. č. XX/X - na nej je postavený kaštieľ súpisné číslo XXX,
parcela č. XX/X - na nej je postavená pivnica súpisné číslo XXX a parcela číslo XX/XX - na nej je
postavená pivnica súpisné číslo XXX), nakoľko ide o pozemky, ktoré sú charakterizované ako zastavaná

plocha a nádvorie a teda tie nie sú spôsobilé na vydanie podľa § 2 písm. b/ zákona číslo 220/2004 Z.z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov.
17.3. Na základe týchto skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi stavby - kaštieľ súpisné číslo XXX, pivnica
súpisné číslo XXX a pivnica súpisné číslo XXX, bez pozemkov.

18. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd na odvolacom pojednávaní zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Keďže odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, bol podľa § 396 ods. 2 CSP

povinný rozhodnúť aj o trovách konania tak na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom pojednávaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že tak žalobca, ako aj žalovaný boli v konaní úspešní čiastočne, nakoľko
súd zaviazal žalovaného vydať iba časť nehnuteľností žalobcovi, ktoré podanou žalobou žiadal vydať,
odvolací súd dospel k záveru, že úspech tak žalobcu, ako aj žalovaného bol približne rovnaký. Z tohto
dôvodu rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania tak

na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).