Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. august 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010104
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Lukáčová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320010104.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 21.08.2020 v Humennom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

M. K., T.. XX.XX.XXXX D. R., U. H. R.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

aj napriek tomu, že mu bola dňa 05.11.2019 doručená výzva Okresného súdu v Humennom, sp. zn.
0T/9/2018 zo dňa 17.10.2019, na základe ktorej mal nastúpiť výkon trestu odňatia slobody uložený
právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu v Humennom, sp. zn. 0T/9/2018 zo dňa 05.03.2018 v
spojení s právoplatným uznesením Okresného súdu v Humennom, sp. zn. 0T/9/2018 zo dňa 09.10.2019
v trvaní 6 (šesť) mesiacov, ktorý mal nastúpiť najneskôr v priebehu dňa 06.11.2019 v Ústave na výkon

väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, Floriánska 18, tento bez vážneho dôvodu
nenastúpil, do výkonu trestu bol dodaný dňa 20.11.2019 na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu
Okresného súdu v Humennom, sp. zn. 0T/9/2018 zo dňa 12.11.2019,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v

lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,
§ 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, trest povinnej práce vo výmere 230
(dvestotridsať) hodín. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného dňa 14.02.2020 obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin marenie výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.08.2020 obžalovaný urobil po zákonnom poučení podľa § 257 odsek
1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Súd za odporúčania prokurátora uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného, nakoľko bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní, ako

aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 odsek 3 písm. c), d), f), g) a h)
Trestného poriadku. Vzhľadom na to súd dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal a vykonal len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia.

V nadväznosti na uvedené súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného

k jeho osobným pomerom, prečítaním znaleckého posudku č. 9/2020 znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Alfonza Porvažníka, a prečítaním listín.

Obžalovaný Róbert Goroľ k svojej osobe uviedol, že v čase spáchania trestného činu pravidelne, denne,
fetoval riedidlo. Od času, kedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody však už nefetuje a to

bez toho, aby absolvoval protitoxikomanické liečenie. Oporu pre túto zmenu v živote má predovšetkým
u svojho otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, a ktorý bol prítomný aj na hlavnom pojednávaní. Z
výpovede vyplynulo, že tec obžalovaného je ťažko zdravotne postihnutý, úplne slepý, pričom obžalovaný
mu poskytuje 24 hodinovú starostlivosť. Obžalovaný varí pre oboch, sprevádza otca k lekárovi, v prípade
potreby pomáha otcovi s užívaním liekov. Obžalovaný uviedol, že je vyučený murár. V súčasnosti je

evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 66,60 eura
mesačne. Uviedol, že nechce ísť opäť do väzenia, nefetuje, potrebuje sa starať o otca. V prípade, ak by
mu súd uložil trest povinnej práce, s ktorým vyslovil na hlavnom pojednávaní súhlas, otec by ho čakával
niekde na lavičke, nakoľko sú stále spolu.

Zo znaleckého posudku č. 9/2020, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
MUDr. Alfonza Porvažníka, mal súd za preukázané, že obžalovaný je duševne zaostalý, jeho intelekt je
v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, pričom znalec konštatoval závislosť od požívania prchavých látok,
závislosť od alkoholu zistená nebola. Zo znaleckého posudku zároveň vyplynulo, že rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti obžalovaného boli v čase skutku znížené podstatnou mierou, nie však zaniknuté.

Obžalovaný je v súčasnosti schopný chápať a chápe zmysel trestného konania. Záverom znalec uviedol,
žeprotitoxikomanickáliečbaniejeuobžalovanéhovzhľadomnato,ženiejeaktuálneschopnýprimerane
pochopiť edukáciu, princípy a požiadavky na spoluprácu v protitoxikomanickej liečbe, účelná.

Z odpisu Registra Generálnej prokuratúry trestov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti šesťkrát

súdne trestaný. Ide o odsúdenia za majetkovú trestnú činnosť. V posledných desiatich rokoch bol súdne
trestaný dvakrát. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/53/2020 zo dňa 05.05.2020 bol
odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za
ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne 1 rok a 4 mesiace v ústave s
minimálnym stupňom stráženia, pričom podmienečne prepustený bol 27.10.2020 so skúšobnou dobou

2 roky. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn.
0T/9/2018 zo dňa 05.03.2018 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za
ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 12 mesiacov do 06.03.2019, pričom uznesením zo dňa 09.10.2019 mu bol nariadený výkon trestu
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný trest vykonal dňa 20.05.2020.

PodľalustrácievústrednejevidenciipriestupkovMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikybolobžalovaný
doposiaľ viackrát priestupkovo riešený, vo väčšine prípadov išlo o priestupky proti verejnému poriadku
so sankciami od pokarhania do 80 eur v jednom prípade v roku 2016. V roku 2020 sa obžalovaný dopustil
priestupku proti verenému poriadku dvakrát, pričom mu ako sankcia bolo v oboch prípadoch uložené

pokarhanie.K osobe obžalovaného bolo zo správy Mesta Humenné zo dňa 07.01.2020 zistené, že je rozvedený,
údajne bezdetný. Je nezamestnaný, žije ako bezdomovec. Zdržiava sa najmä pri železničnej stanici a

nákupných centrách (najmä Tesco) a prespáva za hlavnou železničnou stanicou. Alkoholické nápoje
požíva pravidelne a inhaluje organické rozpúšťadlá (fetuje).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,

ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písm. l) Trestného zákona súd zohľadnil pri ukladaní trestu skutočnosť, že sa obžalovaný k spáchaniu
skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného

zákona bolo u obžalovaného potrebné zohľadniť skutočnosť, že bol už za trestný čin odsúdený, ako to
preukazuje aj aktuálny odpis registra trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona prikazuje súdom, aby pri ukladaní konkrétnych trestov
prihliadali aj na záujmy rodiny páchateľa a ďalších jemu blízkych osôb v rámci zákonných podmienok pre

uloženie konkrétneho trestu. Dôležité je pri ukladaní trestu poznať rodinné a osobné pomery páchateľa,
ale aj jeho majetkové pomery, zdravotný stav, ako aj jeho postavenie v rodine, najmä s ohľadom na jeho
starostlivosť vo vzťahu k ostatným členom jeho rodiny. Hodnotenie osoby páchateľa a jeho pomerov má
veľký význam pri použití alternatívneho trestu. Súd má za to, že nie každému páchateľovi trestného činu
je potrebné uložiť trest odňatia slobody, ale ak to zákon umožňuje, je možné uložiť mu aj trest, ktorý

bude spĺňať kritériá individuálnej prevencie bez toho, aby každý páchateľ trestného činu musel skončiť
vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd poukazuje na to, že aj napriek tomu, že za marenie výkonu rozhodnutia súdu, ktoré spočíva v
nenastúpenívýkonutrestuodňatiaslobodyvlehotestanovenejsúdom,zhľadiskanarušenostipáchateľa

a potreby prevýchovy, vrátane aj generálnej prevencie, je spravidla ukladaný nepodmienečný trest
odňatia slobody, je prakticky žiaduce, aby takéto „predĺženie“ skôr uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody v dôsledku právoplatného odsúdenia za predmetný prečin vykonával odsúdený bez
prerušenia, teda bezprostredne po vykonaní skoršieho trestu odňatia slobody. Samozrejme však nejde
o zásadu, ktorá by mala platiť bezvýhradne.

Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný Róbert Goroľ trest odňatia slobody po premene trestu vo výmere
6 mesiacov, ktorého výkon riadne a včas nenastúpil, a preto bola naňho podaná obžaloba v teraz
posudzovanej trestnej veci, a to pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1
písm. a) Trestného zákona už vykonal, a to dňom 20.05.2020. Za tejto situácie súd starostlivo zvažoval,

poukazujúc aj na okolnosti, ktoré vyšli najavo na hlavnom pojednávaní, či je stále nevyhnutne potrebné
k dosiahnutiu účelu trestu pôsobiť na prevýchovu obžalovaného opätovným výkonom trestu odňatia
slobody.

Súd udáva, že obžalovaný bude mať možnosť pri výkone trestu povinnej práce zabezpečiť starostlivosť

aj o ťažko postihnutého otca. Upozorňuje však, že obžalovaný je povinný trest povinnej práce vykonať
najneskôr do jedného roka od jeho nariadenia, a to práce vo výmere 230 hodín. Trest povinnej
práce obžalovaný Róbert Goroľ bude povinný vykonať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku
na odmenu. V prípade, ak by obžalovaný v čase výkonu tohto trestu neviedol riadny život alebo
zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, súd mu premení trest povinnej práce alebo jeho

zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň
nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. Súd preto
záverom zdôrazňuje, že bude závisieť len od samotného obžalovaného Róberta Goroľa, či vyhovie
vyššie uvádzaným povinnostiam a podmienkam alebo si nebude vážiť dobrodenie zákona, ktoré sa
premietlo do teraz uloženého trestu v napadnutom rozsudku, čo by v konečnom dôsledku malo za

následok, že obžalovaný bude musieť nastúpiť výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti spáchaného skutku, na sociálne pomery
páchateľa, postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ktorú doznal a úprimne oľutoval a najmäna skutočnosť, že obžalovaný po návrate z výkonu trestu odňatia slobody prestal užívať prchavé látky,
v súčasnosti ich nepožíva a stará sa o svojho otca s ťažkým zdravotným postihnutím (slepota), je dôvod
domnievať sa, že prechádzajúci výkon trestu odňatia slobody splnil u osoby obžalovaného svoj účel

a na jeho nápravu a prevýchovu v tomto prípade nie je potrebné pôsobiť opätovným výkonom trestu
odňatia slobody. Súd dospel k záveru, že účel trestu tak v oblasti generálnej i individuálnej prevencie
bude dosiahnutý aj uložením alternatívneho trestu, teda trestu, ktorý aj bez spojenia s odňatím slobody
zaručuje splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na obžalovanom vykonávaný nepodmienečný trest
odňatia slobody. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol u obžalovaného o uložení trestu povinnej

práce vo výmere 230 hodín, s ktorým obžalovaný na hlavnom pojednávaní súhlasil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného
môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§308 ods. 2 Trestného poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech

týmito osobami,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.