Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/26/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010136

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520010136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci
obžalovaných: 1/ R. K., X/ Z. K., stíhaných pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 ods. 1 Trestného

zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 7.7.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1) R. K., H.. XX.XX.XXXX N. R., trvalé bytom D. K. XXX,

2) Z. K., H.. XX.XX.XXXX N. R., trvalé bytom S., Z. XX,

s ú v i n n í, ž e

obaja obžalovaní dňa 06.10.2019 v čase asi o 01:21 h v Hornej Strede v prevádzke kaviarne Chilli Caffe,

s. r. o., Horná Streda 382 spoločne počas riadnych otváracích hodín fyzicky napadli R. Z., tak, že ho
obaja opakovane viackrát udreli päsťami do hlavy a trupu, pričom ho nezranili a následne poškodili z
vonkajšej strany vchodových dverí do prevádzky dve hliníkové žalúzie tým, že do nich hodili tri kovové
stoličky a na terase poškodili viaceré stoly a stoličky tým, že na ne obaja spadli, kopali do nich a hádzali
ich o zem, čím spoločnosti Chilli Caffe, s. r. o. so sídlom Horná Streda, 382, IČO: 46 6443 51 spôsobili
škodu v celkovej výške 1.889,- EUR

t e d a

obžalovaní R. K. B. Z. K.:
-dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,
-spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní R. K. B. Z. K.:
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
- prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný R. K.Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3
Trestného zákona, § 36 písm. k), l), n), § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Obžalovaný Z. K.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3
Trestného zákona, § 36 písm. k), l), n), § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 27.4.2020 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 586/19/3304-20 zo dňa 20.4.2020 na obžalovaných R. B. Z. K., stíhaných pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prečin poškodzovania cudzej veci
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom

základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Súd vo veci dňa 6.5.2020 vydal trestný rozkaz č.k. 15T/26/2020-83, ktorým uznal obžalovaných za
vinnýchskutkovoaprávnepodľaobžalobyauložilimpodmienečnýtrestodňatiaslobody.Protitrestnému
rozkazu podal prokurátor v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil až na hlavnom pojednávaní a

uviedol, že v podstate by sa mal obžalovaným uložiť ešte aj probačný dohľad a primerané povinnosti
a obmedzenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.7.2020 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom za
prítomnosti oboch obžalovaných po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a

o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásili obaja obžalovaní podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne preto
súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovaným kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré obžalovaní
odpovedali :

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď všetkých obžalovaných : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď všetkých obžalovaných : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď všetkých obžalovaných : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď všetkých obžalovaných : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,

odpoveď všetkých obžalovaných: áno.

Nakoľko obžalovaní odpovedali na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti ich priznania viny, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaných o vine podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že

dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.Na základe uvedeného, súd potom obžalovaných uznal za vinných z prečinov výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona a poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245
ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty

uvedených prečinov.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 2.6.2020 vykonal dokazovanie iba oboznámením
listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku a to tak ako je uvedené v zápisnici
z hlavného pojednávania a vyhlásil rozsudok.

Z odpisu z registra trestov na oboch obžalovaných vyplýva, že neboli doposiaľ odsúdení za spáchanie
trestného činu.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov na obžalovaného R. K. vyplýva, že bol
doposiaľ tri krát postihnutý za priestupok, jeden krát za drobný dopravný a dva krát (v jednu noc) za

počúvanie hlasnej hudby.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov na obžalovaného Z. K. vyplýva, že bol
doposiaľ 6 krát postihnutý za priestupok, pričom sa vo všetkých prípadoch jedná o dopravné priestupky.

Zo správy o povesti na obžalovaného R. K. Obce Horná Streda vyplýva, že v obci žije na adrese trvalého
pobytu s deťmi a družkou. Jeho správanie je slušné. Komisiou verejného poriadku riešený nebol.

Zo správy o povesti na obžalovaného Z. K. Obce Považany, vyplýva, že býva na adrese v obci spolu
s otcom, je slobodný, jeho správanie medzi spoluobčanmi je bezproblémové. Nikdy nebol riešený

Komisiou verejného poriadku ani nebol prejednávaný Obcou Považany v rámci priestupkového konania.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 36 písm. k) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa pričinil o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a

nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po

dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom

trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a

prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide

o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiskaposúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob

spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaným R. B. Z. K. ako druh trestu trest odňatia
slobody a to v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu
trestu so skúšobnou dobou 12 mesiacov.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
oboch obžalovaných zistil tri poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa

obžalovaní priznali a svoj čin úprimne oľutovali a ďalej aj podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že
napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to jednak
súdu, keďže obžalovaní svojimi vyhláseniami o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenili súd od dokazovania ich viny, ktorou skutočnosťou
napomáhali súdu pri objasňovaní trestnej činnosti a prispeli k hospodárnosti konania, pričom priznávali

sa od začiatku prípravného konania. Ďalej im súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k)
Trestného zákona, pretože nahradili poškodenej celú škodu už v prípravnom konaní, pričom došlo aj k
ospravedlneniu sa. Súd obžalovaným priznal jednu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchali viac trestných
činov podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Za takto určených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
bol potom ich pomer 3:1.

Obžalovaným súd ukladal úhrnný trest za najprísnejšie trestný čin, ktorým bol prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba až na 3 roky. Vzhľadom k tomu, že u oboch
obžalovaných prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, znižovala sa podľa § 38 ods. 3 a postupom
podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu,
z toho dôvodu, konečné rozpätie trestnej sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu až na 2 roky

(horná hranica 36 mesiacov sa znížila o tretinu - teda o 12 mesiacov).
Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery pri prihliadnutí na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy mal za to, že u oboch obžalovaných je potrebné uložiť trest odňatia
slobody (hoci tento postup vzhľadom na výšku trestnej sadzby za trestný čin podľa § 364 ods. 1

Trestného zákona v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona nie je obligatórny, avšak vzhľadom na spôsob
spáchania skutku), ktorého bezprostredný výkon však nie je potrebný a je možné ho podmienečne
odložiť s určením skúšobnej doby. Súd pritom prihliadol aj na predchádzajúci život obžalovaných, kedy
neboli doteraz súdne trestaní, pracujú a javí sa, že spáchaný skutok bol skutočne len ojedinelým
excesom z inak vedenia riadneho života obžalovaných. S prihliadnutím na predchádzajúci život oboch

obžalovaných, neexistenciu žiadnej fyzickej agresivity v minulosti (trestnej ani priestupkovej), pozitívne
správy z Obcí, je plne uveriteľné a podľa názoru súdu aj nevyhnutné k prihliadnutiu okolnosť, ktorú
uvádzali obžalovaní, že ich skratové konanie súviselo aj s tým, že im len pár dní pred skutkom zomrela
matka. Obžalovaní následne uhradili majetkovú škodu v celej výške aj sa ospravedlnili. Pokiaľ ide o
prihliadnutie k následkom ich konania, následky na majetku odstránili úhradou škody a následok na

poškodenom ktorého napadli nebol závažného charakteru, pretože tohto nezranili ako to vyplýva aj
zo skutku. Obaja obžalovaní sa priznali, skutok oľutovali, urobili vyhlásenie o vine, nahradili škodu,
ospravedlnili sa, čo podľa názoru súdu jasným spôsobom určuje aj ich postoj k spáchaným trestným
činom, ktorý je významným kritériom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Tiež podľa názoru súdu
prognóza ich ďalšieho života nie je negatívna, pretože išlo o v podstate jediné agresívne správanie v

ich doterajšom živote.
Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle § 49 ods. 1
písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osoby oboch
obžalovaných s prihliadnutím na ich doterajší netrestaný život na zabezpečenia ochrany spoločnosti
a nápravu páchateľov výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a preto postupom podľa § 49

ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovaným výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a zároveň im určil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, ktorú súd
považuje za dostatočnú a počas ktorej bude sledované vedenie ďalšieho života obžalovaných. Takútodĺžku skúšobnej doby súd vzhľadom na neexistenciu žiadnej agresivity v minulosti u obžalovaných a ich
celkový predchádzajúci život, považuje za dostačujúcu.
Pokiaľ ide o v podstate nesúhlas prokurátora, aj dôvod podania odporu proti trestnému rozkazu

a to neuloženie probačného dohľadu obžalovaným a povinností a obmedzení v zákaze požívania
alkoholických nápojov a povinnosti zúčastniť sa sociálneho výcviku, súd uvádza, že osoby obžalovaných
podľa jeho názoru neindikujú potrebu takéhoto prísnejšieho postihu a kontroly obžalovaných aj
formou probačného dohľadu a povinností. Je potrebné si uvedomiť, že už samotné prejednanie
veci súdom a následné odsúdenie na trest odňatia slobody s určením skúšobnej doby (aj napriek

tomu, že prichádzala zákonným spôsobom do úvahy aj možnosť alternatívneho trestu) spôsobuje, že
správanie sa obžalovaných v skúšobnej dobe bude preverované, pričom v prípade, ak by sa nesprávali
spoločensky akceptovateľným spôsobom, mohlo by dôjsť k rozhodnutiu o neosvedčení sa a povinnosti
vykonať uložený trest o čom boli poučení aj po vyhlásení rozsudku. Podľa názoru súdu tak nie je v tomto
prípade potrebné obmedzovať obžalovaných aj probačným dohľadom. Ich správanie je podľa správ obcí
slušné a bezproblémové, nespáchali ani priestupok pod vplyvom alkoholu, nejaví sa žiadna osobitná

potreba ukladania im zákazu požívania alkoholických nápojov alebo sociálneho výcviku vzhľadom na
jeden exces v ich živote. Takéto povinnosti sú nevyhnutné podľa názoru súdu v prípade úplne iných
osôb, resp. ich predchádzajúceho správania v živote a osobnostných charakteristík. Tiež sa nejaví
ako potrebná osobitná kontrola probačným a mediačným úradníkom, ktorá je pre pracujúceho človeka
spojená aj s obmedzeniami, kedy musí vymeškávať v práci za účelom dostavenia sa k probačnému

a mediačnému úradníkovi na pravidelné kontroly. Je potrebné tiež uviesť, že probačný dohľad je
koncipovanývtrestnomzákonevpodstateakomodifikáciapodmienečnéhoodkladuvýkonutrestunajmä
na prípady, kedy si osoba páchateľa alebo jeho pomery vyžadujú prísnejšiu kontrolu. Aj samotný trestný
zákon vychádza z toho, že obligatórne sa probačný dohľad ukladá až v prípade, ak sa ukladá trest
odňatia slobody (ktorého výkon sa odkladá) nad dva roky do troch rokov, teda v rámci prísnejšej trestnej

sadzby. Z vyššie uvedených dôvodov súd probačný dohľad a s tým spojené navrhované povinnosti
obžalovaným neuložil, pričom súd dodáva, že aj trest má byť uložený len do miery nevyhnutnej pre
splnenie jeho účelu, ktorý je dostatočne naplnený už aj podmienečným trestom so skúšobnou dobou
bez uloženia probačného dohľadu.
Takto uložený trest podľa názoru súdu napĺňa dostatočne účel trestu, plní funkciu ochrany spoločnosti

a plní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.