Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119247797
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6119247797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U.. L. Q. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 191,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. 6Csp/41/2019-79 zo dňa 11. októbra 2019 v časti, v ktorej súd žalobu
zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. Súdu prvej inštancie sa nariaďuje v úvodnej časti (záhlaví) napadnutého rozsudku vykonať opravu
mena žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobkyni 131,38 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 01.10.2017 do zaplatenia, druhým
odsekom výroku žalobu vo zvyšku zamietol a tretím odsekom výroku o trovách konania rozhodol tak, že

priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,30% a zároveň vyslovil,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

2.Rozsudokvodvolanímnapadnutejčastinepriznanéhonárokunazaplatenie zmluvnejpokutyvovýške
60 eur po citovaní § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
§ 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5, § 53a ods. 1 a 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), vecne odôvodnil tým, že pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 60 eur, žalobca

ju nesmie používať vo vzťahu ku spotrebiteľovi a v súlade s § 53a OZ žalobca ako dodávateľ služby je
povinnýzdržaťsapoužívaniatakejtopodmienky. Neprijateľnosťaneplatnosťzmluvnejpokutyžalobkyne
už bola judikovaná, napr. rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co 18/2012 z 15.03.2012,
rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co 33/2012 zo 16.04.2012, rozsudkom Krajského súdu
Prešov sp. zn. 2Co 137/2010 z 29.06.2011 a rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 z
24.04.2012. Žalobca uvedenú zmluvnú pokutu vo vzťahu k spotrebiteľovi nesmie používať z dôvodu jej
neprijateľnosti. Podľa žalobcu pri uzavretí dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty

výšku poskytovanej zľavy pri predaji telekomunikačného zariadenia. Výška zmluvnej pokuty nie je vyššia
ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Žalobca
tiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy žalovaný prestal plniť
zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Podľa žalobcu touto zmenouv dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú
pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd sa s týmto argumentom žalobcu nestotožnil a na
základe vyššie uvedených dôvodov, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalobca sa mal vzdať

používania tejto podmienky, a nie túto modifikovať a domáhať sa jej zaplatenia uvedeným spôsobom
(rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/134/2014 zo dňa 28.01.2015, rozsudok Krajského súdu
Prešov sp. zn. 9Co/162/2015 zo dňa 21.09.2016).

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP (ďalej len CSP) a žalobcovi priznal

náhradu trov konania len v pomernej výške podľa miery jeho úspechu a neúspechu. Žalobca žiadal
zaplatiť 191,38 eura, čo predstavuje 100%. Bol úspešný v sume 131,38 eura spolu s príslušenstvom.
Predstavuje to 68,65% z toho, čo žiadal, neúspešný tak bol vo výške 31,35 %. Pomer úspechu a
neúspechu tak predstavuje 37,30% (68,68% - 31,35%), čo je miera úspechu žalobcu v spore. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu voči
výroku II. (v zamietnutej časti) podľa § 355 ods. 1 CSP v spojení s § 356 CSP z dôvodu, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP); súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP)
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1. písm. h) CSP).

5. Súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 CSP a žalobu v
napadnutej časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, pričom žalovaný sa k

žalobe nevyjadril, nemohol mať súd tvrdenia žalobcu za nesporné, a teda si nemohol splniť povinnosti
podľa § 181 ods. 2 CSP a prezentovať stranám sporu, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, a
týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobcovi nebolo umožnené
oboznámiť sa s názorom súdu a prípadných nejasností ohľadom uplatňovaného nároku, následkom

čoho nemohol účinne realizovať jemu patriace zákonné procesné práva ani predložiť ďalšie dôkazy na
podporu svojich tvrdení a prípadné odstránenie pochybností súdu (ak mal súd niektoré za sporné). V
tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/13/2018 zo dňa
21.12.2018.

6. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 60 eur, nakoľko
dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednanie zmluvnej pokuty
akotzv.zabezpečovaciehoinštitútuvzmluvnýchvzťahochjeplnevsúladesplatnýmprávnymporiadkom
Slovenskej republiky. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku
žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za

neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ
služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil.
Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu
a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca jasne
a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej

služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal
možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších
záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe
dodatku a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a
bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných
povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných
povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov
uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.

7. Účelom uzavretia dohody o zmluvnej pokute bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k
plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca
v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením
povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného v záväzkovom vzťahu počas dohodnutejdoby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať žalovanému mobilný telefón za zľavnenú
cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani žalobcom nútený uzatvoriť dodatok k zmluve.
Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným kompenzované vernosťou žalovaného ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej
modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty,
ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku
zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné posudzovať z hľadiska
zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a

vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie zmluvnej pokuty ako aj
jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia
dodatku bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade
kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd sa pritom vôbec nezaoberal
skutočnosťou, že mobilný telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby
sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku

poskytnutejzľavyzkúpnejcenymobilnéhotelefónu,ažezohľadňovalačasovýúsek,poktorýsižalovaný
svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia dodatku
k zmluve získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť
žalovaného ako spotrebiteľa.

8. V súvislosti s daným prípadom žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2Cdo/172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade
individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi stranami
sporu dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvnej
pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej

pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú žalovaná pri
uzavretí dodatku získala. Žalobca si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaný si svoje
zmluvné povinnosti neplnil. Pokiaľ súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu,
ktorejvýškazohľadňovalačas,poktorýsižalovanýplnilsvojezmluvnépovinnosti,jepotrebnépovažovať
jeho názor a právny záver za nesprávny. Zároveň žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 5Co/35/2018 zo dňa 26.06.2018, v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd
žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal. Vzhľadom na vyslovený právny názor v uznesení
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/13/2018, ako aj rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5Co/35/2018, na ktoré žalobca poukazuje, ako aj princíp právnej istoty deklarovaný v čl. 2 CSP,
podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, žalobca
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti
náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či

doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho
bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdený.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia
a vec i správne právne posúdil a k veci pre úplnosť dodáva nasledovné:

11. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol

správne, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dojednanie o
neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných pokút žalobcu už bolo judikované napr. rozsudkom Krajského
súdu Prešov sp. zn. 16Co/18/2012 z 15.03.2012, rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn.
16Co/33/2012 zo 16.04.2012, rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/137/2010 z 29.06.2011a rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 z 24.04.2012 a žalobca uvedenú zmluvnú
pokutu vo vzťahu k spotrebiteľovi nesmel naďalej používať z dôvodu jej neprijateľnosti.

12. Ako prvé odvolateľ namietal, že v dôsledku nenariadenia pojednávania vo veci, súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie
veci nenariadil pojednávanie, ale došlo k verejnému vyhláseniu predmetného rozsudku dňa 11.10.2019,
ktoré bolo vopred oznámené vyvesením na úradnej tabuli a web stránke okresného súdu, pričom podľa

zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku súd vyhlásil výrok rozsudku v znení, v akom je obsiahnutý v
písomnom vyhotovení predmetného rozsudku.

13. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Podľa ods. 2
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať a) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b)

strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, c) to ustanovuje tento zákon.

14. V zmysle § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

15. Ostatné citované ustanovenie zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch
a upravuje procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia citovaného
§ 297 písm. b) CSP korešponduje s § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pričom ich spoločnými znakmi

sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagatelný census s
rozdielnou výškou. Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v
zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom
prejednávať argumenty strán, týkajúce sa právneho posúdenia veci. Posúdiac predmetnú vec podľa
vyššie citovaných procesných ustanovení odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v

danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby v predmetnej veci v spotrebiteľskom spore nebolo
nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie. Keďže žalovaný nevyužil možnosť vo veci sa
vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe sa nestali spornými, je potrebné
uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Zároveň bola splnená i ďalšia podmienka, že išlo
o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže išlo len o plnenie z bežnej spotrebiteľskej

zmluvy, vrátane posúdenia, či dojednanie strán o zmluvnej pokute je alebo nie je v súlade so zákonom,
pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok
a posudzovanie, či žalobca pravdivo a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti v žalobe a aj preukázal
pripojenými listinnými dôkazmi. To, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit 1.000
eur, keďže istina v danom prípade predstavuje sumu 191,38 eura, je úplne nesporné. Odvolací súd preto

uzatvára,ževdanomprípadebolisplnenézákonnépodmienky,abysúdprvejinštanciepostupovalpodľa
procesného § 297 písm. b) CSP a vo veci nenariadil pojednávanie, pričom realizoval verejné vyhlásenie
rozsudku. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny, nedošlo ním k odňatiu procesných práv
stranám, ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto odvolacia námietka žalobcu preto neobstojí
(nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom a odvolací súd by mohol rozsudok súdu

prvej inštancie z uvedeného dôvodu zmeniť). V súvislosti s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11Co/13/2018, na ktoré poukázal žalobca, odvolací súd dodáva, že nie je viazaný rozhodnutiami iného
senátu Krajského súdu v Trnave a zotrváva na vyššie uvedenom právnom názore, ktorý už vyjadril aj vo
svojich prechádzajúcich rozhodnutiach (porovnaj rozsudok sp. zn. 23Co/248/2018 zo dňa 10.12.2018,
rozsudok sp. zn. 23Co/220/2018 zo dňa 22.07.2019).

16. V zmysle § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.17. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá

členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S prihliadnutím na relevantnú judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa

neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl.
6 ods. 1 smernice).

18. Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými
podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora
C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát
bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

19. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav (naviac) zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho

protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú
neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované

plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občiansky
zákonník).

20. Povinnosťou žalobcu, bolo vo svojom odvolaní vymedziť, z akých dôvodov navrhuje preskúmať
napadnuté rozhodnutie a je jeho vecou, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v odvolaní uvedie. Žalobca

vo vzťahu k podstatnému argumentu, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v časti
uplatnenej zmluvnej pokuty (z dôvodu, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo vyhlásené rôznymi
rozsudkami za neprijateľnú zmluvnú podmienku), neposkytuje žiadne protiargumenty a túto skutkovú
stránku rozsudku súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nenapáda. Vzhľadom na fakt, ako je vyššie
uvedené, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a s poukazom na citované

ustanovenia, z ktorých vyplýva opodstatnenosť záverov súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, ak už bolo dojednanie žalobcu týkajúce sa uplatňovanej zmluvnej
pokutyvyhlásenézaneprijateľnúpodmienkuviných,súdomprvejinštanciešpecifikovanýchrozsudkoch,
nebolo možné vyhovieť požiadavke odvolateľa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že neprijateľnosť
dojednania o zmluvnej pokute bola tiež vyhlásená v rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.

16Csp/186/2017 z 28.11.2017 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/52/2018
z 26.11.2018) a v rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 16Csp/277/2017 z 17.4.2018 (v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/138/2019 z 25.3.2020) , v ktorých sú bližšie
opísané dôvody, pre ktoré nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že pri formulovaní dojednaní o
zmluvnej pokute odstránil všetky nedostatky, ktoré mu boli súdmi vytýkané a že by dojednanie o výške

zmluvnej pokuty pre neplnenie povinností zo zmluvy poskytovať platby za služby riadne v čas boli
dojednané v súlade so zásadou primeranosti.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej, zamietajúcej časti vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. V odvolacom konaní vo veci samej, keď v zamietajúcej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (vzmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie
končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal

žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich
procesnú ekonómiu možné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

23. Odvolací súd zároveň nariadil vykonanie opravy v úvodnej časti (záhlaví) písomného vyhotovenia
napadnutého rozhodnutia pri označení žalovaného z dôvodu, že obsahuje chybu v písaní. Súd prvej
inštancie nesprávne uviedol meno žalovaného „Róbert“, pričom správne má byť „Robert“. Daná
skutočnosť vyplýva z výpisu z Registra obyvateľov SR.

24. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).