Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314225095
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2314225095.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: AUTOKODUS s.r.o.,
Lieskovská cesta 3414/9 Zvolen, IČO: 36 530 751, zastúpenej: Advokátska kancelária BÁNOS &
KOŠÚTOVÁ s.r.o., Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: MUDr. S. G., narodený
XX. K. XXXX, D. X, E., zastúpeného: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 14, Šaľa,

IČO: 46 255 010, o 1.618,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Galanta z 12. novembra 2018 č. k. 10C/21/2015-112, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.618,12 eur s 8,75

% ročným úrokom od 11. januára 2013 do zaplatenia. Žalovanému priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 488, § 631, § 634 ods. 1, § 652 ods. 1, 2 O.
z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že mal za
preukázané objednanie si opravy motorového vozidla žalovaného u žalobkyne. Na základe objednávky
strany konania uzavreli zmluvu o dielo, konkrétne zmluvu o oprave vozidla. K námietke vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ďalej len „NS SR“, R 29/1966 v zmysle ktorého v právnom vzťahu s organizáciou je občan,
ktorý vec na opravu odovzdal a uzavrel zmluvu o vykonaní opravy, aj keď nebol vlastníkom veci. Na
základe zmluvy o oprave veci objednávateľovi vznikne právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky
vykonal opravu a zhotoviteľovi právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu. Podstatnými
náležitosťami zmluvy sú dohoda o predmete opravy, ako aj o odplatnosti opravy. Cena opravy nemusí
byť dohodnutá, stačí ak došlo k dohode o tom, že oprava bude odplatná. Ak výška ceny nebola

dohodnutá a nie je určená osobitným predpisom, objednávateľ je povinný poskytnúť primeranú cenu
(§ 634 ods. 1 O. z.). Primeranou cenou je cena, ktorá sa v mieste a čase uzavretia zmluvy obvykle
poskytujezaobdobnýchpodmienokzaporovnateľnédielo.Zozákazkovéholistujednoznačnevyplývalo,
že žalovaný si objednal u žalobkyne opravu vozidla pod položkami č. 1-4, ktorú podpísali obidve
strany. Cena nebola uvedená. Žalovaný však popieral objednanie opravy vozidla pod položkami 1-7
pod podpisom v zákazkovom liste. Žalobca v konaní preukazoval svedeckými výpoveďami svojich

pracovníkov, že žalovaný si objednal aj tieto ďalšie práce. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalovaný si objednal aj tieto práce nad rámec pôvodného objednania
opravy, keďže pracovníci žalobkyne nemali dôvod vykonať opravu vozidla bez súhlasu žalovaného
a obrana žalovaného bola nedôveryhodná. Hoci v odpore tvrdil, že motorové vozidlo nepatrí do
jeho vlastníctva, opravu si neobjednal, pod vplyvom dôkazov žalovaný uznal, že opravu vozidla si
objednal, ale namietal, že tvrdený rozsah prác nebol zo strany žalobkyne vykonaný. Navrhol preto

nariadiť znalecké dokazovanie (za účelom zistenia rozsahu opravy vozidla), na ktorom návrhu však
nakoniec netrval a súd prvej inštancie znalecké dokazovanie v dôsledku toho nenariadil. Súd prvejinštancie mal tiež za preukázané, že cena opravy nebola pri vzniku záväzkového vzťahu dojednaná,
ale dojednaná bola odplatnosť. Žalobkyňa za účelom preukázania primeranej ceny opravy predložila
súdu prvej inštancie potvrdenia dvoch servisov. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa jednalo len o

vyčíslenie cien položiek žalobkyňou, ktoré nepreukazovali, že uvedená cena je primeraná (z listín nebolo
zrejmé, z akých cien žalobkyňa pri vyčíslení vychádzala). Potvrdenia vyhodnotil súd prvej inštancie
ako nedôveryhodný dôkaz, pretože je zrejmé, že ich vypracovala rovnaká osoba, ktorá potvrdenie dala
podpísať majiteľom servisov (išlo o autentické potvrdenia). Súd prvej inštancie v dôsledku uvedeného
žalobu zamietol, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyne, preukázať primeranú cenu

dohodnutej opravy. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením §
255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). O výške
náhrady trov konania malo byť rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy celú výpoveď svedka
J.N.,vybralsiznejlenčasť,atožemedziúčastníkmikonanianedošlokdohodeoceneopravy.Uvedený
svedok jednoznačne vypovedal, že pri každej oprave žalovanému oznámil cenu, s ktorou žalovaný
súhlasil. Súd prvej inštancie si preto nemohol bez akýchkoľvek pochybností osvojiť názor, že nedošlo k
dohode o cene opravy. Naopak vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom mal sa prikloniť k názoru, že

k dohode došlo. Žalobkyňa ďalej namietala zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý k predloženým potvrdeniam dvoch servisov uviedol, že nepreukazujú cenu primeranú, lebo sa
jedná len o vyčíslenie cien položiek žalobkyňou, ktoré nepreukazujú, že uvedená cena je primeraná,
pretože z listín nie je zrejmé, z akých cien žalobkyňa pri vyčíslení vychádzala. Nebolo tak zrejmé, či
súd prvej inštancie mal na mysli to, že nepreukázanie primeranej ceny žalobkyňou spočíva v tom, že

predložila súdu prvej inštancie potvrdenia dvoch servisov, ktoré sa týkali výlučne iba položiek opravy
uvedenými pod číslami 1-4 nad podpisom žalovaného a 1-7 pod podpisom žalovaného (lebo sa jedná
o vyčíslenie cien položiek žalobkyňou) alebo že nepreukázanie primeranej ceny spočívalo v tom, že
nie je zrejmé z uvedených potvrdení, z akých cien žalobkyňa pri vyčíslení vychádzala. Ďalšie zmätočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa týka hodnotenia potvrdení servisov ako nedôveryhodných

dôkazov, pretože podľa úvahy súdu prvej inštancie je zrejmé, že ich vypracovala jedna a tá istá osoba,
ktorá potvrdenia dala podpísať majiteľom servisov, a že sa jedná o autentické potvrdenia. Nie je preto
zrejmé, či mal súd prvej inštancie na mysli to, že pri vyhodnotení daného dôkazu považoval potvrdenia
dvoch servisov za autentické, teda pôvodné a pravé (boli predložené v originálnom vyhotovení s
podpisom a pečiatkou príslušného servisu) alebo že boli obsahovo zhodné, avšak v takomto prípade

by šlo o potvrdenia identické. Záver súdu prvej inštancie, že potvrdenia vypracovala jedna a tá istá
osoba, ktorá dala potvrdenia podpísať majiteľom servisu, je nepodložený a ničím nepreukázaný. Súd
prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých potom aj nesprávne
rozhodol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil všetky dôkazy produkované na preukázanie primeranosti

ceny opravy. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, je nesprávne.
Dôkaznými prostriedkami, a to listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami konateľa žalobkyne Ing.
M. G., vedúceho autoservisu J. N., ako aj pracovníka autoservisu P. Y., preukázala žalobkyňa v
celom rozsahu a zákonným spôsobom dôvodnosť uplatňovaného nároku. Žalobkyňa vyprodukovala
jediný možný a vecne správny dôkaz o preukázaní primeranosti ceny opravy, aký bolo možné od nej

spravodlivo požadovať.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní neunesenia
dôkazného bremena žalobkyňou, nepreukázaním primeranej ceny opravy, na základe zmluvy o oprave

motorového vozidla, uzavretej stranami konania. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní vždy
výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť
alebo navrhnúť dôkazy. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov
(ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav veci,
ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť

alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti
zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku.

7. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a rozumie sa ním procesná zodpovednosť strany
konania za preukázanie svojich tvrdení. Úlohou súdu je potom označené a navrhnuté dôkazy stranami
konaniazákonnýmspôsobomvykonať,dôkazyvyhodnotiťpodľasvojejúvahyatokaždýdôkazjednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho čo uviedli strany konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010).

8. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z akého dôvodu vyhodnotil potvrdenia dvoch
servisov ako listiny, ktoré nepreukazujú primeranosť ceny opravy vozidla. Súd prvej inštancie uviedol,

že sa jedná o vyčíslenie cien položiek žalobkyňou, pričom nebolo mu známe z akých cien žalobkyňa pri
vyčíslení vychádzala. Takto uvádzané hodnotenie je nedostatočné a zmätočné, keďže na predmetných
potvrdeniach dvoch servisov (listinách) sa nachádzajú podpisy (aj vyjadrenie) týchto subjektov a z
uvedeného hodnotenia nevyplýva ani súvislosť s potrebou ozrejmenia cien žalobkyňou (z ktorých cien
vychádzala).

9. Obdobne neurčito vyznieva aj vyhodnotenie hodnovernosti týchto listinných dôkazov (potvrdení dvoch
servisov). Súd prvej inštancie uviedol, že ide o autentické potvrdenia, čo znamená hodnoverné, pravé,
pričom z odôvodnenia nevyplýva, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o vypracovaní
týchto listín treťou osobou (neoznačenou) a aký vplyv má uvedená skutočnosť na správnosť a pravosť

týchto listín (vo vzťahu k preukázaniu primeranej ceny opravy).

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) taktiež neuviedol,
ako sa vyjadril žalovaný vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o primeranosti ceny opravy veci, či uvedená
skutočnosť bola konštatovaná ako sporná a aké prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany

vo vzťahu k tejto skutočnosti strany použili.

11. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho

súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), článku
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti
takémuto uplatneniu. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v
rovine dohadov.

13. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými
dôvodmiuplatnenejžaloby,akoajsošpecifickýminámietkamistránsporu.Porušenímuvedenéhopráva,
strane sporu sa odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.Znemožnením strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v kvalifikovanej miere, dochádza k
porušeniu práva na spravodlivý proces (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2017).

14. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z dôvodu, že v dôsledku nedostatku odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, keďže nesprávnym procesným
postupom jej bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu,
postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný

skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesú dôkazné bremeno, a so zachovaním všetkých
procesných práv, ktoré stranám prináležia. Dôkazy súd vyhodnotí každý jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191
ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie takto pristúpi aj k vyhodnoteniu dokazovania skutočnosti týkajúcej sa
primeranosti ceny opravy motorového vozidla na základe predmetnej zmluvy o oprave veci.

17. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

18. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

19. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo bez protirečivých záverov,
presvedčivé, s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a

právne argumenty strán vo vzťahu k primeranosti ceny opravy, vykonanej na základe predmetnej zmluvy
o oprave veci.

20. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.