Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28Csp/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204592
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318204592.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobkyne: V. Z.,

W..: XX.X.XXXX, F. Š. XXX/XX, J. proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155,
so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, zast.: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7
Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, neplatnosti právneho úkonu a ochrany práv
spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude

rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.6.2018 sa žalobkyňa domáhal, aby sú určil, že úver
zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 12.12.2013 je bezúročný a bez poplatkov, zmluva č.
XXXXXXX zo dňa 12.12.2013 je neplatná a zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 12.12.2013 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, ktorá bola vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa,

jednalo sa o predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol žalovaným vopred
pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé ustanovenia zmluvy v dôsledku čoho bol
žalobca - spotrebiteľ nútený podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom tak, ako aj ostatné dodatky.
Považuje za nepredstaviteľné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere a všeobecné obchodné podmienky
obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Je povinnosťou členských štátov EÚ a ich orgánov,
aby naplnili cieľ Čl. 6 ods. 1 smernice a zabezpečili ratio legis smernice, aby nekalé podmienky
spotrebiteľov nezaväzovali, to osobitne platí, ak zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných

zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. V tomto prípade je
povolaným orgánom štátu súd, ktorý prihliadne na eurokonformný výklad európskeho spotrebiteľského
práva. Naviac výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byť vždy v prospech
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Predovšetkým veriteľ má postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade
s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a mal by teda na trhu ustáliť hranicu, pokiaľ ide o čestné podmienky a ich
používanie v spotrebiteľských zmluvách. V slušnej spoločnosti podmienky dojednané s veriteľom obstáť
za žiadnych okolností nemôžu. Veriteľ postupuje voči nej ako spotrebiteľovi bez odbornej starostlivosti

a v rozpore s dobrými mravmi. Jej spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že veriteľ použil v
zmluve neprijateľné zmluvné podmienky. Jedná sa najmenej o tieto neprijateľné zmluvné podmienky:
predmetná zmluva neobsahuje povinné náležitosti, ktoré podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a to
konkrétne: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, zmluva uvádza len údaj opočte splátok a výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje
istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.
z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.1. V tejto súvislosti poukázala na niektoré rozhodnutia

slovenských súdov.

3. Žalobkyňa v žalobe ďalej namieta čitateľnosť zmluvy o úvere a v úverových zmluvných podmienkach,
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Veľkosť písma je minimálna, je reálne nenaplniteľné,
aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nieto ešte mu porozumieť
a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na spotrebiteľa. Veriteľovi nič nebránilo formulárovú zmluvu

pripraviť tak, aby spotrebiteľ' získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinnosti
vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na úverové
zmluvnépodmienky,(vktorýchsúpraktickyupravenévšetkypovinnostispotrebiteľa),malibyťminimálne
uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy
o úvere v celom jej rozsahu. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv v zmysle práva Európskej

únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ patrí ten, že nesmú obsahovať podmienky, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti týchto podmienok (článok 3 ods. 1, 2 Smernice a bod 1 písm. e) prílohy
Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Zmluvné podmienky
sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky

nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s
takto písomným textom, nie tomu ešte porozumieť.

4. Žalobkyňa ďalej v žalobe poukazuje na nesprávne uvedenú výšku RPMN. Podľa § 9 ods. 2 písm.
i) zákona č. 129/2010 Z. z. ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť a je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskomúvere.Ideozákladnýúdaj,uvedeniektoréhojepredpísanévspotrebiteľskýchzmluvách
a jeho neuvedenie je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Uvádzanie nesprávnej
výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve považuje za zavádzanie spotrebiteľa, resp. klamanie spotrebiteľa
a porušenie povinnosti dodávateľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

a podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože mu neboli dané k dispozícii
správne informácie. Postup žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere hodnotí ako
nekalú obchodnú praktiku v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Takéto konanie považuje za
nekalú obchodnú praktiku a klamlivé konanie v zmysle § 7, 8 zákona č. 250/2007 Z.z. a každá nekalá

praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Predmetná zmluva neobsahuje výšku RPMN,
táto sa uvádza až v „Oznámení veriteľa o schválení pôžičky“ kde je vo výške 14,90%. Na základe
interaktívnej kalkulačky uvedenej na portály MF SR po dosadení výšky pôžičky 20.000 Eur, dátumu
pôžičky 12.12.2013, počtu splátok 120, výška splátky 331,57 Eur je reálna výška RPMN 16,65%. V danej
zmluve je RPMN zavádzajúca, čo má za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

5. Žalovaná ďalej uvádza, že zmluva je vadná, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým
mravom a tak je neplatná od počiatku. Z toho titulu žiada súd, aby z úradnej moci vykonal kontrolu
spotrebiteľskejzmluvyč.:XXXXXXXzodňa12.12.2013.Mázato,žesavpredmetnejzmluvenachádzajú

neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, a to: poistenie - zmluva neinformuje o podmienkach poistenia aspoň v
rozsahu minimálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva. Takéto ustanovenie prenáša na
spotrebiteľa dôkazné bremeno, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení uzavretými medzi
spoločnosťou a poisťovňou. Takéto konanie možno považovať za klamlivú obchodnú praktiku podľa §

8 z.č. 250/2007 Z.z. Poisťovňu, v ktorej je poistená, vyberal výlučne žalovaný. Vyhlásenie spotrebiteľa
v zmluve, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami, de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné
bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom
poplatkov a informáciami o poistení. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľaneprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych
orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od
prípadnéhopodaniapodnetovalebonávrhovštátnymorgánom.Predmetnázmluvnápodmienkazakladá

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Žalobkyňa
poukázala na § 39 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. V žalobe ďalej
uviedla, že má na veci naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 137 CSP. Podanou žalobou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva.

6. Žalobkyňa k návrhu na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu žiadosť/zmluva o poskytnutie
pôžičky zo dňa 9.12.2013, splátkový kalendár, oznámenie o poskytnutie pôžičky na bývanie č. 8012528,
odpoveďVÚBzodňa27.2.2018nažiadosťozaslanieprehľaduúhradasplátok,prehľadúhrad,odpoveď
z MS SR.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.8.2018, v ktorom uviedol, že zmluva o úvere v

tomto prípade nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Poukázal na § 1 ods. 3 písm. d) daného zákona, v zmysle ktorého spotrebiteľským úverom nie
je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti; to je práve prípad zmluvy o úvere posudzovanej v tomto spore, na základe
ktorej bola žalobkyni poskytnutá účelová pôžička na bývanie. Nejde tak o spotrebiteľský úverový

vzťah podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ale o úverový vzťah založený zmluvou o úvere v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, za súčasnej aplikácie príslušných predpisov na ochranu
spotrebiteľa (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa). Z daného dôvodu zmluva o úvere
nemusí obsahovať náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto akékoľvek tvrdenia žalobkyne o
absencii či nesprávnosti údajov v zmluve o úvere, ktoré pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyžaduje

zákon o spotrebiteľských úveroch, sú v tomto konaní bez právneho významu. Pokiaľ ide o údajné vady
právneho úkonu majúce za následok jeho neplatnosť a tvrdenia o tzv. bezodplatnosť úveru (pre údajnú
absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere), žalovaný uviedol, že obe
tvrdenia nemôžu popri sebe obstáť, zmluva nemôže byť zároveň neplatnou a zároveň úver na jej základe
bezodplatný(bezodplatnosťúverujezákonnásankciadopadajúcanaúverposkytnutýnazákladeplatnej

zmluvy, nie neplatnej).

8. K námietke absencie RPMN, žalobca uviedol, že tento údaj mala žalobkyňa k dispozícii aj v
podmienkach k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy (viď.
posledná veta čl. XII žiadosti alebo čl. 1 ods. 1.2 podmienok), pričom v článku 3 je uvedená rovnaká

hodnota RPMN ako v potvrdzujúcom liste, teda 14,90 %. Predmetný údaj sa rovnako nachádza aj v
splátkovom kalendári. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú nesprávnosť tejto hodnoty uviedol, že správnosť
tohto údaju možno po dosadení predmetných premenných skontrolovať napr. online kalkulačkou na
webovej adrese: . Tvrdenia žalobkyne
ohľadom absencie údaju o výške, počte a termínoch splátok považuje za zjavne nedôvodné, keďže údaj

o výške (310,17 €) a počte (120) splátok vyplýva jednak zo žiadosti, ako aj z podmienok k zmluve o
poskytnutí účelovej pôžičky, pričom povinnosť splácať jednotlivé mesačné splátky najneskôr k 20. dňu
každého nasledujúceho kalendárneho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru vyplývala z čl.
6 ods. 6.2 obchodných podmienok, ktoré v zmysle žiadosti (čl. XII posledná veta) tvorili jej neoddeliteľnú
súčasť, čo napokon aj sama žalobkyňa uznáva (viď. čl. 4 ods. 4b) žaloby). Údaj o výške, počte a

termínoch splátok vyplýval aj zo splátkového kalendára, ktorý je v zmysle čl. 6 ods. 6.1 obchodných
podmienok taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Pokiaľ sa jedná o námietku rozpisu splátok zvlášť
na istinu, úroky a iné poplatky k tomu žalovaný uvádza, že z § 9 ods. 2 psím. k) zák. č. 129/2010 Z.z.
nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma
z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Nič také nevyplýva ani z dôvodovej

správy k predmetnému ustanoveniu. Pri systematickom pohľade na § 9 zákona o spotrebiteľských
úveroch je zrejmé, že informáciu o postupnej amortizácii svojho dlhu (vrátane tzv. rozpisu splátok)
spotrebiteľ zistí z tzv. amortizačnej tabuľky, na ktorú má voči veriteľovi bezplatný nárok kedykoľvek počas
trvania zmluvného vzťahu v zmysle § 9 ods. 3 v spojení s ods. 5 zákona. Amortizačná tabuľka uvádza
splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením

amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i
dodatočné náklady. Právny názor žalobkyne nemá preto oporu v systematickom výklade zákona. Okrem
toho, žalovaný nevidí žiaden zmysel uvádzať amortizačnú tabuľku priamo do zmluvy, ak spotrebiteľ
aktualizovanú tabuľku môže kedykoľvek počas zmluvného vzťahu žiadať od veriteľa zadarmo. Zákontzv. rozpis splátok v zmluve o úvere nevyžaduje, nikdy nevyžadoval. Žalobkyňa teda nepreukázala
absenciu žiadnych zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve o úvere a jej tvrdenia a závery o údajnej
bezodplatnosti úveru je v tomto smere potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené. Úver v tomto prípade

nie je spotrebiteľským, nakoľko svojimi parametrami stojí mimo pôsobnosti zákona o spotrebiteľských
úveroch.

9. Tvrdenia žalobkyne ohľadom jej neinformovanosti v súvislosti s poistením žalovaný nesúhlasí,
považujeichzanedôvodné.PoisteniebolosožalobkyňouindividuálnedojednanévčlánkuVIII.Poistenie

schopnosti splácať pôžičku, pričom žalobkyňa priamo v predmetnom článku vyhlásila, že si bola
vedomá svojho práva odmietnuť poistenie, toto však nevyužila a označila výber príslušného, ňou
zvoleného súboru poistenia. V rovnakom článku taktiež žalobkyňa potvrdila, že sa oboznámila a súhlasí
s Rámcovou zmluvou o poistení č. L., uzatvorenou medzi žalovaným a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s.
a so Všeobecnými poistnými podmienkami uvedenými v čl. 4 podmienok k zmluve o poskytnutí účelovej
pôžičky.

10. Žalovaný námietku údajnej nečitateľnosti zmluvy a jej súčastí považuje za účelovú, keďže žalobkyňa
sama pred vyše 4 rokmi považovala celú zmluvnú dokumentáciu za čitateľnú, jasnú, zrozumiteľnú,
podpísala ju a zmluvný vzťah ňou založený akceptovala po niekoľko rokov. Žalobcovi sa v čase uzavretia
zmluvy táto nejavila nečitateľná, nezrozumiteľná, nejasná; v tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález

Ústavného súdu SR zo dňa 1.4.2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, v zmysle ktorého súd nesmie vychádzať
z vlastnej predstavy o určitosti (tu čitateľnosti, jasnosti, zrozumiteľnosti atď.) zmluvy, ale musí pri
posudzovaní zmluvy vychádzať zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade
právnych úkonov, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, ďalej okolností, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy
a aj z následného správania účastníkov zmluvy (viď odborné periodikum Justičná Revue č, 1/2017,

s. 129-134). Účelové výhrady žalobkyne voči čitateľnosti zmluvnej dokumentácie len vystihujú celkový
motív žaloby, ktorým je snaha (protiprávne, cez zneužitie ochrany poskytovanej zákonom spotrebiteľovi)
sa vyviazať z dobrovoľne prevzatého zmluvného záväzku, ktorý navyše žalovaný riadne plnil. Žalovaný
nijako žalobkyni nebránil oboznámiť sa so zmluvnou dokumentáciou (a prípadne vzniesť otázky či
pripomienky alebo návrhy na úpravu zmluvného textu), tá jej bola riadne pred podpisom odovzdaná.

Skutočnosť, či si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečíta alebo nie žalovaný nedokáže ovplyvniť,
dané je jednoducho vecou podpisujúceho klienta. Ak zmluvnú dokumentáciu klient prostredníctvom
podpisu schválil, znamená to, že s ňou (slobodne a dobrovoľne) súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že zmluva o úvere ani súvisiaca zmluvná dokumentácia

neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Zmluva o úvere v tomto prípade nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda na ňu nedopadá sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Je zrejmé, že žalobkyňa v podstate žiada súd, aby de facto vykonal
abstraktnú kontrolu zmluvných dojednaní (§ 301 - § 306 CSP), čo mu však v zmysle príslušných
ustanovení CSP v tomto súdnom konaní neprislúcha, nakoľko v zmysle § 31 ods. 1 písm. a) CSP je

na taký prieskum kauzálne príslušný Krajský súd v Bratislave. Navyše aktívne vecne legitimovaným
na podanie žaloby je v takom konaní výlučne právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľaaorgándohľadupodľaosobitnéhopredpisu.Žalobavýlučnenaurčenieneplatnostizmluvnej
podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore totiž neprichádza do úvahy - berúc do úvahy
zjavnú nedôvodnosť žaloby v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, časť konania o určenie

predmetnej neprijateľnej podmienky by bola práve takým (preventívnym/abstraktným) konaním výlučne
na určenie neprijateľnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore.

12. Žalovaný vo vyjadrení ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o údajnom prenášaní dôkazného
bremena na spotrebiteľa pri prehlásení o oboznámení sa so zmluvnou dokumentáciou. Ide o štandardné

a v zmluvných vzťahoch bežne sa vyskytujúce zmluvné ustanovenie, riadne uvedené v zmluve.
Žalovanýžalobkyninebránilsasozmluvnoudokumentáciouoboznámiť,tájejbolariadnepredpodpisom
odovzdaná, pričom žalovaný zmluvu podpisoval v dobrej viere v záujem žalobkyne zmluvu v danom
znení uzavrieť. Ak dané zmluvné vyhlásenie klient prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená
to, že s ním (slobodne a dobrovoľne) súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu. Zmluva bola uzavretá v

decembri 2013. Žalobkyňa úver splácala (s rôznou platobnou disciplínou) do mája roku 2018, odkedy
neuskutočnila úhradu žiadnej splátky. Zo strany žalobkyne nedošlo ešte k splateniu ani len istiny
poskytnutého úveru.13. Žalovaný má za preukázané, že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o úvere je v plnom súlade s požiadavkami kladenými
príslušnými právnymi predpismi, pričom v nej neabsentujú žiadne žalobcom namietané údaje a

neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Žaloba ako celok vychádza z nepochopenia zložitosti
právneho vzťahu a právnych noriem, ktoré sa v čase podpisu zmluvy o úvere na tento vzťah aplikovali.
Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 4.10.2018 zotrvala v plnom rozsahu na podanej žalobe a opätovne
žiadala súd, aby z úradnej moci vykonal kontrolu zmluvy č: 8012528 zo dňa 9.12.2013. Má zato, že
predmetný úver sa riadi zákonom č. 129/2010 Z.z. nakoľko žalovaný predmetný zákon uvádza aj vo
VOP bod 1.1. V predmetnej zmluve sa nachádzajú neprijateľné podmienky na základe, ktorých je úver
bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9

ods. 2 písm. a) až l),s), z), a aa). To, že Súdny dvor EÚ potvrdil, že smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice, je síce na jednej strane pochopiteľné, ale na druhej strane
irelevantné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo vnútroštátne právo (zákon) nad rámec smernice
a teda vnútroštátne právo (zákon) je v konflikte s právom EÚ (smernica), a to dokonca vo viacerých

bodoch. Rovnako tiež Súdny dvor EÚ vyložil smernicu tak, že článok 23 smernice sa má vykladať v tom
zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade,
ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Avšak zákon je opäť v priamom

rozpore s výkladom smernice, pretože zákon hovorí, kedy je zmluva o spotrebiteľskom úvere bezúročná
a bez poplatkov. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy
musiaobsahovaťvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Nietabsolútnežiadnych
pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel

vyjadriť to isté čo požaduje smernica, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale
k termínu "splátky" pridal slová istiny, úrokov a iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať

tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1písm. b) zákona za bezúročnú a bez
poplatkov. V zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka „Za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosťoboznámiťpreduzavretímzmluvy“,pričomhypotézatejtonormyjenaplnenátým,žespotrebiteľ

másplácaťistinuúveruazároveňplatiťodmenuveriteľovivoformeúrokov,avšakpreduzavretímzmluvy
(a ani v zmluve samotnej) nemá spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať
svojdlhavakejvýškebudeplatiťodmenuveriteľa.Vzmysle§53ods.4písm.o)Občianskehozákonníka
„Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú

právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi“, pričom v konkrétnom správaní veriteľov sa to prejavuje v
tom, že nielen do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky, dokonca aj vypracovaním samotnej
amortizačnej tabuľky - je to veriteľ, kto po podpise zmluvy jednostranne určuje, aká časť bude použitá na
splátkuistinyaakáčasťbudepoužitánasplátkuodmenyveriteľabeztoho,abydotohomoholspotrebiteľ
akokoľvek zasiahnuť. Zároveň žalobkyňa poukázala na rozhodnutia slovenských súdov týkajúcich sa

konečnej splatnosti úveru. Jedine súd má v kompetencii určiť či tu právo je, alebo tu právo nie je a vyniesť
rozhodnutie či úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa znovu vo svojom vyjadrení
uviedla, že predmetná zmluva neobsahuje výšku RPMN, táto sa uvádza až v „Oznámení veriteľa o
schválení pôžičky“ kde je vo výške 14,90%. Avšak na základe interaktívnej kalkulačky uvedenej na
portály MF SR po dosadení výšky pôžičky 20.000 Eur, dátumu pôžičky 12.12.2013, počtu splátok 120,

výšky splátky 331,57 Eur je reálna výška RPMN 16,65%. Výška RPMN je v „Oznámení o schválení
pôžičky“ zavádzajúca, nakoľko nezohľadňuje všetky náklady spojené s úverom, čo má za následok, že
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby súd
určil, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. 8012528 zo dňa 12.12.2013 je bezúročný a bez poplatkov,zmluva č. XXXXXXX zo dňa 12.12.2013 je neplatná a zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.12.2018 opätovne uviedol, že žalobkyňou podávaný výklad
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je správny. Poukázal na
rozhodnutia - judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá sa výkladom uvedeného ustanovenia zaoberá a
ustálila, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho,
aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č.

129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpisplánovanejamortizácie
dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov“,jepotrebnézapoužitiaeurokonformnéhovýkladudospieťkzáveru,žetotoustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením
odstránilamožnosťrôznehovýkladupredmetnéhoustanovenia,ktorúbolomožné(apotrebné)preklenúť

už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

16. K namietanému poistnému žalovaný uviedol, že poistné sa v tomto prípade do výpočtu RPMN
nezahrnulo, nakoľko poistenie schopnosti splácať úver bolo v tomto konkrétnom prípade fakultatívne,
t.j. nie povinné. Keďže poistenie schopnosti splácať úver nebolo povinné (záležalo len od preferencie

žalobcu), zmluvu o úvere bolo možné uzavrieť a úver poskytnúť za rovnakých podmienok aj bez
poistenia. Poistné do výpočtu celkových nákladov (a teda ani RPMN) v takom prípade z dôvodu jeho
fakultatívnosti nevstupuje a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez
dojednaného poistenia. Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v zmysle § 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úveroch nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN - podľa

§ 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Do výpočtu RPMN tak v tomto prípade vstupuje výška
splátky bez poistného (310,17 Eur). Pri dosadení danej výšky splátky (310,17 Eur), počtu splátok (120)
a výšky úveru (20.000,- EUR) vyjde výška RPMN presne taká, ako je uvedená v zmluve, t.j. 14,90%
- viď napr. k nášmu vyjadreniu zo dňa 10.08.2018 priložený výstup z online dostupnej informatívnej
kalkulačky RPMN.

17. V súvislosti s námietkou platnosti úverovej zmluvy právny zástupca žalovaného vo svojom
vyjadrení poukázal na skutočnosť, že zákon i judikatúra preferujú platnosť právneho úkonu pred jeho
neplatnosťou. Zároveň považuje žalobu za zmätočnú nakoľko žalobkyňa v replike poukazuje na vadu
právneho úkonu majúcu za následok neplatnosť právneho úkonu (prítomnosť údajných neprijateľných

zmluvných podmienok v zmluve) a zároveň v tomto konaní tvrdí tzv. bezodplatnosť úveru (pre údajnú
absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Obe tvrdenia však
nemôžu popri sebe obstáť, zmluva nemôže byť zároveň neplatnou a zároveň úver na jej základe
bezodplatný(bezodplatnosťúverujezákonnásankciadopadajúcanaúverposkytnutýnazákladeplatnej
zmluvy, nie neplatnej). Zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa namieta platnosť zmluvy o úvere

po takmer 5 rokoch trvania zmluvného vzťahu, počas ktorých žalovaný nezaznamenal žiadne výhrady
žalobkyne voči zmluvnej dokumentácii (a to ani v predzmluvnej fáze), práve naopak žalobkyňa úver
čerpala a splácala. Žalovaný zároveň poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré preferujú platnosť právneho
úkonu pred jeho neplatnosťou. Právny zástupca žalobcu opätovne žiadal žalobu zamietnuť v celom
rozsahu a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

18. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 29.1.2019 k duplike žalovaného uviedla, že má na veci naliehavý
právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c)
CSP. Podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah

účastníkov sporu. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Má zato, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré považuje za podmienky, ktoré
sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Jedná
sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter vopred pripravenej formulárovej zmluvy, ktorú veriteľ
opakovane uzatvára a používa vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov, a ktorej obsah nemá

spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Zmluva neobsahuje údaje ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods.
2 z. č. 129/2010 Z.z. vzhľadom k čomu sa úver považuje podľa § 11 tohto zákona za bezúročný
a bez poplatkov. Zmluva je nečitateľná, uzatvorená na diaľku. Zmluvu podpísal sprostredkovateľ a
podľa výpisu OR SR za spoločnosť konajú spoločne predseda a jeden ďalší člen predstavenstva.Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je

to obvyklé. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná
vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým
podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Podľa § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka na právne

úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo
zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu
nevyžaduje. Žalobkyňa znovu zopakovala, že v prípade, ak sa RPMN v zmluve o pôžičke neuvádza,
považuje sa pôžička za bezúročnú. Žalovaný používa nekalé praktiky a jej právo a právom chránený
záujem je ohrozený. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nikde nepopiera neplatnosť úverovej zmluvy.
Úverová zmluva je neplatná od počiatku podľa § 39 OZ. Zmluva je nečitateľná. Dodávateľ je povinný

pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie
o dodávateľovi, a to 1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 2. ďalšie
kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené v bode
1, 3. predmet podnikania alebo činnosti, 4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového

súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca, označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého
sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a
identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom zozname alebo registri zapísaný, 5. obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa v Slovenskej republike, ak ide o
právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné

číslo obchodného zástupcu dodávateľa v Slovenskej republike, ak ide o fyzickú osobu, 6. obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o fyzickú
osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi, 7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou
dodávateľa, finančnej službe, zmluve na diaľku, a to o 1. práve na odstúpenie od zmluvy vrátane doby

jeho trvania, o podmienkach na jeho uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať
od spotrebiteľa, a o dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od
zmluvy, 2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať
trvalo alebo opakovane, 3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane
informácie o súvisiacich zmluvných pokutách, 4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy

vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie o odstúpení, 5. označení štátu, ktorého právnym
poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, 6.
voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so
súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky
a informácie podľa tohto paragrafu, spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti

mimosúdneho vybavenia sťažností, existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú
garančné fondy alebo systémy náhrad podľa osobitných zákonov. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005
Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa § 39
Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Žalobkyňa zásadne popiera skutkové tvrdenie
žalovaného v plnom rozsahu nakoľko sú účelové a zavádzajúce. Žalovaný je dlhodobý poskytovateľ
pôžičiek na Slovensku a vedome porušuje zákony a svojvoľne si určuje vlastné pravidlá čím poškodzuje
spotrebiteľov. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej
ceny poskytovanej finančnej služby je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvu ako celok je možné
považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Žalobkyňa
opätovne poukázala na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa musia aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Naďalej má za to, že
v predmetných zmluvách absentujú obligatórne náležitosti, ktoré sú vyžadované podľa § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z., a to predovšetkýrn neuvedenie priemernej RPMN a neuvedenie RPMN. Nakoľko ide o
spotrebiteľský úver, zmluva obsahuje veľa neprijateľných podmienok, v prvom rade neprimerane vysokázmluvná odmena a taktiež neprimerane vysoké sankcie v súvislosti s omeškaním dlžníka s úhradou
splátky, rozhodcovská doložka, a mnohé iné. Nakoľko predmetné zmluvy sú v dôsledku absencie
obligatórnych náležitostí, ktoré sú vyžadované zákonom, ako aj v dôsledku prítomnosti neprijateľných

zmluvných podmienok, považované za bezúročné a bez poplatkov.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.2.2019 poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia
a opätovne uviedol, že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch a teda nemusí obsahovať náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

namietané žalobcom a teda tvrdenia žalobcu o absencii či nesprávnosti údajov v zmluve o úvere, sú
tak v tomto konaní bez právneho významu. K samotnej zmluve žalovaný uviedol, že zmluvu o úvere
podpísal splnomocnenec žalovaného, spoločnosť TotalMoney s.r.o., (IČO: 45 657 122). Spoločnosť
TotalMoney bola na tento úkon riadne splnomocnená, v čase podpisu zmluvy ani neskôr v tomto
smere samotná žalovaná nič nenamietala. Pokiaľ ide o otázku konania/podpisovania zmluvy zo strany
jednotlivých fyzických osôb, s poukazom na § 15 Obchodného zákonníka je táto téma bez akejkoľvek

dôležitosti (zo zákona priamo vyplýva dotknutým osobám oprávnenie konať za a v mene podnikateľa)
- zmluva žalovaného zaväzuje, o tom niet pochýb od jej uzavretia, úver bol čerpaný a splácaný. Ak by
stále existovala pochybnosť o oprávnení spoločnosti TotalMoney podpísať zmluvu o úvere, žalovaný
vyhlásil, že daný úkon s poukazom na § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka schvaľuje. Akékoľvek
námietky či výhrady zo strany žalobkyne k predzmluvnej fáze, k uzavieraniu zmluvy, ktoré vznáša

až teraz považuje za účelové konštrukty. Nesplnenie informačnej povinnosti uvádzanej žalobkyňou
na strane 3 jej vyjadrenia nie je spojené so sankciou v podobe neplatnosti zmluvy o úvere, či so
sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru jej poskytnutého. Zmluva o úvere nebola uzatvorená
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy o úvere, ako je možné vidieť napr. v čl. XIV. zmluvy, kde sa nachádzajú podpisové doložky
zmluvných strán, pričom k podpisu zmluvy klientom a sprostredkovateľom prišlo v rovnaký deň.
Žalovaný si splnil všetky svoje predzmluvné povinnosti, pričom podpis zmluvy o úvere bolo výlučné
rozhodnutie žalobkyne, ktoré žalovaný v dobrej viere v seriózny zmluvný vzťah akceptoval. Účelové
výhrady žalobkyne voči predzmluvnej fáze, či zneniu zmluvy o úvere, podľa názoru žalobcu len vystihujú

celkový motív žaloby, ktorým je snaha (protiprávne, cez zneužitie ochrany poskytovanej zákonom
spotrebiteľovi) sa vyviazať z dobrovoľne prevzatého zmluvného záväzku, ktorý navyše žalovaný riadne
plnil. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že žalobkyňa síce v žalobe poukazuje na právnu
ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, ktoré však riadne neodôvodnila, t.j. v čom vidí
neprijateľnosť konkrétnych zmluvných ustanovení, resp. prečo považuje v zmluve dohodnutú odplatu

za neprimeranú. Za daných okolností nemožno uvažovať o unesení nielen bremena dôkazu, ale ani
bremena tvrdenia žalobkyne v danej otázke, pričom žalovaný z daného dôvodu ani nedokáže plne/
riadne uplatniť svoje právo procesnej obrany, čo ide však plne na ťarchu samotnej žalovanej. V ostatnom
zotrval na predošlých vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobkyňu na
náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

20. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 5.3.2019, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ani jeho
právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti.
Na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila (resp. ospravedlnila
dodatočne podaním zo dňa 4.3.2019, ktoré osobne doručila do podateľne súdu až 7.3.2019). Súd v

súlade s § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti strán sporu.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil nasledovný
skutkový stav: žalobkyňa dňa 9.12.2013 v Galante podpísala dokument - žiadosť o poskytnutie pôžičky,
ktorým žiadala poskytnutie pôžičky vo výške 20.000 Eur, pri počte 120 mesačných splátok spolu s

poistením schopnosti splácať pôžičku. Právny predchodca žalovaného listom oznámil žalobkyni, že
žiadosť o poskytnutie pôžičky na bývanie číslo XXXXXXX bola dňa 12.12.2013 schválená, čím došlo
k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného. Z predmetného listu vyplýva výška pôžičky 20.000 Eur, celková suma pôžičky 37.220,40
Eur, celkové náklady spotrebiteľa 17.220,40 Eur, splátka 310,17 Eur, splátka s poistením 331,57 Eur,

počet splátok 120, ročná úroková sadzba 14,90%, RPMN 14,90%, priemerná hodnota RPMN 13,88%,
termín konečnej splatnosti 12/2023.

22. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

24. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

25. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je

určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

26. Podľa § 43c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde

navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

27. Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím

návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách v znení účinnom v čase podpísania žiadosti o poskytnutie pôžičky, spotrebiteľským úverom
nie sú úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti.

30. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

31. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

33. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý jej mal byť
poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. 8012528 zo dňa 12.12.2013 ako aj určenia

neplatnosti tejto zmluvy.

34. Z predložených listinných dôkazov vyplýva nasledovný postup: žalovaná dňa 9.12.2013 podpísala
žiadosť o poskytnutie pôžičky vo výške 20.000 Eur, pri počte splátok 120 a poistenie schopnosti
splácať pôžičku. Žalobca (jeho právny predchodca) tento návrh akceptoval 12.12.2013, čo žalobkyni

oznámil listom, v ktorom uviedol, že žiadosť o poskytnutie pôžičky na bývanie číslo XXXXXXX bola
dňa 12.12.2013 schválená, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie medzi
žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného. Na základe uvedeného bola žalobkyni poskytnutá
pôžička 20.000 Eur, s tým, že celková suma pôžičky je 37.220,40 Eur, celkové náklady spotrebiteľa sú
17.220,40 Eur, splátka pôžičky je 310,17 Eur, splátka pôžičky s poistením je 331,57 Eur, počet splátok

120,ročnáúrokovásadzba14,90%,RPMN14,90%,priemernáhodnotaRPMN13,88%,termínkonečnej
splatnosti 12/2023.

35. Súd mal z predložených listinných dôkazov a tvrdení strán sporu preukázané, že medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe oznámenia

právneho predchodcu žalovaného o uzatvorení zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie, ktoré je nutné
považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Keďže však žalobkyňa právnemu predchodcovi
žalovaného neoznámila, že nesúhlasí s podmienkami uvedenými v oznámení a prijala od žalovaného
sumu 20.000 Eur, akceptovala tak jeho návrh a podmienky, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutípôžičky na bývanie. Na základe uvedeného mal súd za preukázané tvrdenia žalovaného, že žalovaný
poskytol žalobkyni pôžičku na bývanie. Žalobkyňa vo všeobecnosti síce poprela všetky tvrdenia
žalovaného, avšak nikdy konkrétne neuviedla, že by pôžička nebola poskytnutá na bývanie a tým

výslovne nepoprela túto skutočnosť, z čoho možno vyvodiť nespornosť tvrdenia žalovaného, že pôžička
bola účelová, na bývanie.

36. Medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy,
avšak nie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko sa jednalo o poskytnutie pôžičky na bývanie, ktorá

nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Z uvedeného dôvodu sa na uzatvorenú
zmluvu nevzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Preto nie je možné ani konštatovať porušenie §
9ods.2písm.k)avyhlásiťzmluvuzabezúročnúabezpoplatkov.Zmluvutakistoniejemožnépovažovať
za neplatnú. Skutočnosť, že žalobkyňa súhlasila s podmienkami pôžičky na bývanie, ktoré jej boli
oznámené listom od právneho predchodcu žalovaného, ktoré žalobkyňa neodmietla, došlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Súd mal preukázané, že finančné prostriedky boli žalobkyni poukázané,

žalobkyňa ich čerpala a do mája 2018 poskytnutú pôžičku aj splácala. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalobkyňa slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavila svoju vôľu uzavrieť predmetnú zmluvu.
Súd taktiež nezistil, že by zmluva obsahovala neprijateľné podmienky, tak ako uvádza žalobkyňa, resp.
že by zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Neexistuje teda dôvod prečo by mal súd
vyhlásiť zmluvu za neplatnú. Pri neplatnosti právneho úkonu je v prvom rade potrebné posúdiť náležitosti

vôle a prejavu vôle. Posudzovanie neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 je potrebné posudzovať
až po ustálení, že prejav vôle bol urobený slobodne a vážne a jeho obsah je dostatočne určitý. Ako
vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobkyňa súhlasila s podmienkami, za ktorých jej bola pôžičke
na bývanie poskytnutá, inak by finančné prostriedky nečerpala a následne nesplácala. Z uvedeného
dôvodu sa preto nemôže v tomto prípade jednať o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, tak ako to tvrdí žalobkyňa. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že ustálená
judikatúra slovenského ústavného súdu jednoznačne preferuje výklad právneho úkonu, ktorý podporuje
jeho platnosť., cit.: „ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.
Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním

spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie
zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1
ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci
k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“(I. ÚS 242/07)

37. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

38. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.