Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415213233
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4415213233.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Zoltán Németh BAAD, s miestom
podnikania Nábrežná 93, Nové Zámky, IČO: 32 801 955, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému:
Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a.s., so sídlom

Ersébet Királyné utca 1/C, Budapest, 1146, Maďarsko, IČO: 01-10-041071, konajúca prostredníctvom
organizačnej zložky Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova
21, Bratislava, IČO: 47 236 060, právne zastúpený: JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará
Vajnorskácesta37,Bratislava,IČO:36264750,ozaplatenie1.344,11euraspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. mája 2018 č. k.
10C/439/2015-378 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že základ uplatneného
procesného nároku žalobcu je daný. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa svojou
žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.365,53 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody z

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Celkový uplatnený nárok mal pozostávať zo štyroch čiastkových nárokov a to: 1. z náhrady za prenájom
náhradného dopravného prostriedku vo výške 375 eur, 2. z náhrady nákladov vynaložených na bočné
nálepky vo výške 84 eur, 3. z náhrady za poškodený mobilný telefón vo výške 420 eur a 4. z náhrady
nákladov na opravu poškodeného fotoaparátu vo výške 506,53 eur. V priebehu konania žalobca
disponoval so žalobou, v dôsledku čoho uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/439/2015-88

zo dňa 11.05.2016 bola pripustená zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.490,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 1.490,53 eur od 03.06.2015 do zaplatenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Následne,
podaním zo dňa 10.10.2017 žalobca opätovne disponoval so žalobou, keď spresnil, že súčet vyššie
uvedených čiastkových nárokov predstavuje sumu 1.385,53 eur, a nie 1.365,53 eur, ako malo byť
nesprávne uvedené v žalobe. V ďalšej časti žalobca vzal svoju žalobu sčasti späť o sumu 125 eur s

príslušenstvom, ktorá má predstavovať čiastočnú úhradu za náhradu v súvislosti s nájmom vozidla,
a potom akceptoval námietku žalovaného, že nárok na náhradu škody mal byť žalovaný bez DPH,
preto vzal späť žalobu aj v časti o zaplatenie istiny 166,42 eur s príslušenstvom, čo predstavuje súčet
DPH pri náhrade škody na mobilnom telefóne (70 eur), oprave fotoaparátu (84,42 eur) a bočných
nálepkách (12 eur). Napokon žalobca si upravil aj výšku uplatneného úroku z omeškania. Na základe
toho právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/439/2015-339 zo dňa 13.12.2017 bolo

konanie zastavené v časti o zaplatenie istiny vo výške 146,42 eur s úrokom z omeškania vo výške: -
8,05 % ročne zo sumy 146,42 eur od 03.06.2015 do zaplatenia, - 3,00 % ročne zo sumy 1 344,11 eur od03.06.2015 do zaplatenia. Žalobca žalovaný nárok odôvodnil ako škodu vzniknutú pri dopravnej nehode
medzi osobným motorovým vozidlom žalobcu Škoda Roomster EČV: R. XXX E. s vodičom Viktorom
Némethom a osobným motorovým vozidlom Škoda Superb EČV: R. XXX A. držiteľky O. J., ktorá v tom

čase riadila svoje vozidlo, ktoré malo byť povinne zmluvne poistené u žalovaného a dopravnú nehodu
mala zároveň zaviniť.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Namietal predovšetkým
absenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na mobilnom telefóne, fotoaparáte, bočnými

nálepkami a dopravnou nehodou. Výhrady počas konania boli vznesené aj k aktívnej legitimácii
žalobcu pri pochybnostiach, či sporné vozidlo bolo v čase dopravnej nehody vo vlastníctve leasingovej
spoločnosti alebo vo vlastníctve žalobcu a namietané bolo aj porušenie prevenčnej povinnosti vodičom
sporného vozidla v čase dopravnej nehody, predovšetkým vo vzťahu k umiestneniu mobilného telefónu.
Na druhej strane žalovaný nespochybňoval, že ku dňu 30.03.2015 bola v ich poisťovni povinne
zmluvne poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda Superb

EČV: NZXXXOV držiteľky O. J., ktorej zodpovednosť a zavinenie na vzniknutej dopravnej nehode
nespochybňoval.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného zistil, že žalobca je zapísaný v živnostenskom registri
s obchodným menom Zoltán Németh BAAD, s miestom podnikania, Nové Zámky, Nábrežná 93, a s

prideleným IČO: 32 801 955. Predmety jeho podnikania sú zoradené do 35 bodov, do ktorých patrí
aj neverejná osobná cestná motorová doprava, vykonávaná vozidlami do 9 miest, vrátane vodiča
(od 31.01.2006), nákladná cestná doprava, vykonávaná vozidlami do celkovej hmotnosti 3,5 tony,
vrátane pripojeného vozidla (od 31.01.2006), čo bolo zistené z výpisu žalobcu zo živnostenského
registra. V Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. je od 19.10.2011 zapísaná obchodná

spoločnosť Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Miletičova
21, Bratislava, a s prideleným IČO: 47 236 060, zriaďovateľom je Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný
(slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a.s., Ersébet Királyné utca 1/C, Budapest, 1146 (výpisy z
obchodného registra).

4. Žalobca na pojednávaní dňa 12.01.2016 ozrejmil, že v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti,
vrátane prevádzkovania taxislužby - Gondola mal k 30.03.2015 15 až 16 firemných áut, 5 alebo 9
miestne určených na osobnú prepravu. Ku dňu 30.03.2015 bol jeho zamestnancom aj jeho syn C.
R.. Túto skutočnosť potvrdzuje pracovná zmluva zo dňa 09.07.2014, uzatvorená medzi žalobcom ako
zamestnávateľom a C.om R.om ako zamestnancom. Pracovný pomer bol dohodnutý od 09.07.2014 a

druh práce bol určený ako vodič prenajatého automobilu prepravujúci osoby, ktoré mu za služby platia
hotovosť. Túto skutočnosť nakoniec potvrdil aj vo veci vypočutý svedok C. R., ktorý ako syn žalobcu
v zásade uviedol skutočnosti uvedené v žalobe, pokiaľ ide o dopravnú nehodu zo dňa 30.03.2015, a
okrem toho doplnil, že ku dňu 30.03.2015 bol zamestnancom žalobcu a v tej dobe mal svoje bydlisko
na adrese Z. rad XX, R.; v tento deň sporným vozidlom sám cestoval zo sídla firmy žalobcu na Ľ. Štúra

v Nových Zámkoch, kedy došlo k dopravnej nehode s iným motorovým vozidlom značky Škoda, ktoré
mala riadiť bližšie neoznačená žena a ktorá mu nemala dať prednosť v jazde, výsledkom čoho bola
zrážka vozidiel. Svedok ihneď zavolal žalobcovi zo svojho mobilu, ktorý mal dôjsť na miesto dopravnej
nehody do 10 minút a zavolať políciu. Podľa svedka pri strete vozidiel došlo k poškodeniu mobilného
telefónu, hoci zostal funkčný a mal sa pred zrážkou nachádzať na palubnej doske sporného vozidla. K

prípadnému poškodeniu fotoaparátu sa vyjadriť nevedel.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami bolo sporné, akým spôsobom došlo k
premiestneniu sporného vozidla z miesta kolízie motorových vozidiel do autorizovaného servisu Porsche
Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., kde bolo vozidlo opravované a cena opravy bola žalovaným poukázaná

priamo na účet uvedeného autoservisu. Svedok C. R. sa nedokázal vyjadriť, akým spôsobom sa auto
dopravilo na opravu. Žalobca v priebehu konania menil v tomto smere postoj, až napokon zaujal
definitívne stanovisko po predložení aj GPS výpisov, že sporné vozidlo sám dopravil do autoservisu.
Krajské riaditeľstvo PZ Nitra oznámilo, že dňa 30.03.2015 v čase o 15:20 hod. bola na linku 158
oznámená oznamovateľom pánom R.om dopravná nehoda na ulici J. Kráľa 24. K tomu bola pripojená

fotokópia strany z operačného denníka zo dňa 30.03.2015. Bližšia špecifikácia oznamovateľa absentuje.
Druhá účastníčka dopravnej nehody svedkyňa O. J. si bola plne vedomá svojej zodpovednosti a
zavinenia nehody; všimla si, že vodič druhého motorového vozidla po strete vozidiel telefonoval, a
pochopila, že volá otcovi, no do momentu jej odchodu sa jeho otec neobjavil. Nevšimla si, či mobilnýtelefón bol alebo nebol poškodený, a na meno vodiča druhého motorového vozidla si nepamätá. Taktiež
si nevšimla či pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu nálepiek s označením Gondola.

6. V ďalšom texte odôvodnenia súd prvej inštancie poukázal na výpovede svedkov a obsahu listinných
dôkazov, pričom právne vec zhodnotil podľa § 415, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vydanie
medzitýmneho rozsudku odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 214 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). Jeho účelnosť videl v tom, že
je hospodárnejšie sa v prvom rade vysporiadať so základom uplatneného procesného nároku, obzvlášť

potom,čožalovanýpočasceléhosporusožalobounesúhlasil,namietalzákladuplatnenéhoprocesného
nároku z dôvodov uvedených vyššie, čo znamená predovšetkým pre absenciu preukázania príčinnej
súvislosti pri nárokoch na náhradu škody na mobilnom telefóne, na fotoaparáte a bočných nálepkách a
v prípade prenájmu motorového vozidla opakovane namietal dobu jeho trvania vo vzťahu k dĺžke opravy
poškodeného motorového vozidla. Po definitívnom doriešení tejto otázky, teda otázky opodstatnenosti
procesného nároku žalobcu a v závislosti od jeho výsledku bude súd postupovať spôsobom zameraným

buďnazistenievýškyuplatnenéhoprocesnéhonárokuatopreprípad,žebyprávoplatnýmmedzitýmnym
rozsudkom bolo určené, že základ uplatneného procesného nároku žalobcu je daný, prípadne sa výškou
uplatneného procesného nároku nebude zaoberať vôbec a to za situácie, ak by právoplatne bolo v
konečnom dôsledku rozhodnuté, že procesný nárok žalobcu daný nie je.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že procesný nárok žalobcu je daný, pretože bolo preukázané,
že došlo k nehode medzi vozidlami sporových strán, dopravnú nehodu zavinila Alžbeta J., ktorá
protiidúcemu vozidlu žalobcu nedala prednosť v jazde, za čo v konečnom dôsledku dostala pokutu za
dopravný priestupom vo výške 20,- eur. Postoje strán sú zhodné aj v tom, že vozidlo žalobcu bolo
poškodené, nutné bolo vykonať jeho opravu. Oprava vozidla bola zaplatená žalovaným a preto tento

nárok nie je predmetom sporu. Sporné zostali však ďalšie nároky, ktoré sú vymedzené v bode 1.
odôvodnenia, teda 1. náhrada za prenájom náhradného dopravného prostriedku vo výške 375 eur, 2.
náhrada nákladov vynaložených na bočné nálepky vo výške 84 eur, 3. náhrada za poškodený mobilný
telefónvovýške420eura4.náhradanákladovnaopravupoškodenéhofotoaparátuvovýške506,53eur.
Mal za to, že základ uplatneného procesného nároku žalobcu je daný pri všetkých štyroch čiastkových

nárokoch.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ohľadne nároku za prenájom náhradného vozidla uviedol, že v zmysle

ustálenej judikatúry má poškodený nárok na náhradné vozidlo len za predpokladu, že takýto nájom je
nutný a účelný a len na nevyhnutný čas. Žalobca mal náhradné vozidlo požičané 20 dní, pričom podľa
jeho názoru bolo možné opravu vozidla vykonať za 5 dní a za túto dobu aj poskytli žalobcovi náhradu v
sume 125 eur. Neúmerné navyšovanie doby opravy nie je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
poistenej u neho a nemôže byť na jeho ťarchu. Predĺženie doby opravy z dôvodov, ktoré nesúvisia

so škodovou udalosťou žalobcu, ako je napríklad pracovná vyťaženosť autoservisu vykonávajúceho
opravu poškodeného vozidla považuje za náhodilú okolnosť. Aj z výpovede svedka O. vyplýva, že
poškodené vozidlo žalobcu mohlo byť opraviteľné oveľa skôr ako za 20 dní. K nároku za poškodenie
bočných nálepiek na ľavých predných dverách žalovaný uviedol, že výpoveďami účastníkov nehody sa
nepodarilo zistiť, či došlo alebo nedošlo k poškodeniu týchto nálepiek pri nehode, a ani z čiernobielej

fotodokumentácie nie je viditeľné poškodenie týchto nálepiek a poškodenie nevyplýva ani z jedného
zápisuo poškodení.Neboloanipreukázané,žebyžalobcovivzniklanejakáškodav súvislostis opravou
týchto bočných nálepiek. Ďalej uviedol, že nepovažuje za preukázaný ani nárok žalobcu za škodu na
mobilnom telefóne. Vodič poškodeného vozidla sa mal o tom, že v dôsledku škodovej udalosti sa mu
mal poškodiť aj mobilný telefón, dozvedieť až následne, po určitom čase od vzniku škodovej udalosti. Po

nehode mal z predmetného telefónu telefonovať a až následne zistiť, že je telefón rozbitý. Z fotografií
nie je zrejmé, kedy došlo k poškodeniu predmetného mobilného telefónu, pretože boli vyhotovené
dňa 10.04.2015 obhliadajúcim technikom. Z prvotných záznamov o obhliadke poškodeného vozidla
neboli žalobcom nahlásené žiadne iné poškodenia vecí ako len na motorových vozidlách. Za poškodenie
mobilného telefónu žalobcu vzniknuté v dôsledku jeho nezabezpečenia proti voľnému pohybu v aute

zodpovedá výlučne vodič vozidla. Ohľadne poškodenia fotoaparátu žalovaný uviedol, že nebolo bez
pochybností preukázané, že k poškodeniu fotoaparátu žalobcu došlo výlučne v dôsledku škodovej
udalosti dňa 30.3.2015. Zo správy o nehode spísanej v deň dopravnej nehody vyplýva, že účastníci
tejto nehody žiadnu inú škodu okrem poškodených vozidiel nezaznamenali. Žalobca mal poškodeniefotoaparátuzistiťažsčasovýmodstupom.Nároknanáhraduškodymážalobcalen,akbolajednoznačne
preukázaná a ak vznikla v súvislosti s protiprávnym konaním poisteného vodiča.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že špecifikoval a doložil svoje tvrdenia listinnými dôkazmi, a tie boli podporené
aj výsluchmi svedkov. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a svoje rozhodnutie zdôvodnil
presvedčivo.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a po prejednaní veci napadnutý
medzitýmny rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 CSP, podľa
ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.(2)Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Odvolací súd takto postupoval z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti

vydania medzitýmneho rozsudku. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nerozhodol konečným
rozsudkom, ale rozhodol rozsudkom medzitýmnym, ktorým sa rozhoduje o základe uplatneného nároku.
Základom predmetu konania sú všetky okolnosti determinujúce predmet konania, teda všetky tie
skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí napokon samotná výška uplatneného nároku. Za
základ veci, o ktorom môže súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravila považovať všetky

sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci rozhodnúť, s
výnimkou výšky nároku (obdobne judikát RV/1968). V medzitýmnom rozsudku musí byť posúdený celý
právny základ veci. Právnym základom veci je všetko, čo nemožno podriadiť pod pojem uplatneného
nároku, a aby bol medzitýmny rozsudok preskúmateľný a mohol byť dostatočným podkladom pre
uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti, súd sa v

ňom musí vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu, o ktorom
medzitýmnym rozsudkom rozhoduje; musí z neho byť zrejmé, o akom základe prejednávanej veci
rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil. V medzitýmnom rozsudku
možno totiž riešiť len otázky, ktoré sa týkajú základu nároku. Ak sa tak nestane, je vylúčené, aby k nim
súd prihliadol v ďalšom konaní pri rozhodovaní o výške nároku. Po vydaní medzitýmneho rozsudku sa

súd môže v ďalšom konaní zaoberať už len výškou uplatneného nároku (obdobne rozhodnutie NS SR
sp. zn. 5 Obdo 5/2011).

12. Medzitýmnym rozsudkom možno v zmysle § 214 CSP rozhodnúť v osobitných prípadoch tak, či je
základ nároku daný, dôvodný, resp. opodstatnený. Základom predmetu konania je posúdenie všetkých

otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku, napr. porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny
nexus, vznesená námietka premlčania, otázka zániku nároku, spoluzavinenie poškodeného a pod., s
výnimkou okolností, ktoré sa týkajú výšky nároku. Následne po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku
súd konečným rozsudkom rozhodne už len o výške uplatneného nároku, pričom v tomto konaní súd už
nemôže posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu prekážky res iudicatae.

Ak je v konaní uplatnený nárok na náhradu škody, pozostávajúci z viacerých čiastkových nárokov, ktoré
majú samostatný skutkový základ, podmienkou pre vydanie medzitýmneho rozsudku v takomto prípade
navyše je, aby splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu bolo zistené vo vzťahu ku
každému jednotlivému nároku, hoci sú uplatnené v jednom konaní.

13. Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je účelnosť. Vydanie medzitýmneho rozsudku
bude účelné spravidla vtedy, keď by si určenie výšky nároku vyžadovalo podrobné a časovo náročné
dokazovanie, pričom sa javí byť účelné v prvom rade ustálenie otázky opodstatnenosti uplatneného
nároku.Súdsavmedzitýmnomrozsudkumusívysporiadaťsovšetkýmiskutkovýmiaprávnymiotázkami
týkajúcimi sa základu, o ktorom medzitýmnym rozsudkom rozhoduje, a musí z neho byť zrejmé, o akom

základe prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil.
Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybnostípráve porušením právnej povinnosti. Škoda a ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú
zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen
tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia,

dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese,
zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného (žalobcu).

14. Súd prvej inštancie v tomto prípade konštatoval, že všetky štyri žalované čiastkové nároky na
náhradu škody sú dané, keďže podľa jeho názoru bolo preukázané, že došlo k protiprávnemu konaniu,

že vznikla škoda a že medzi škodou a protiprávnym konaním je príčinná súvislosť. Odvolací súd s
ohľadom na obsah spisu vychádzal z nespornej skutočnosti, že dopravná nehoda, pri ktorej malo dôjsť
ku škode na strane žalobcu, bola spôsobená O. J. v dôsledku jej protiprávneho konania porušením
pravidiel cestnej premávky. S prihliadnutím na túto nespornosť základu veci sa odvolaciemu súdu
nejavilo správne, že súd prvej inštancie postupoval vydaním medzitýmneho rozsudku o tom, že základ
nároku žalobcu je daný, čo v podstate odôvodňoval spornosťou výšky uplatnenej škody. Základ nároku

na náhradu škody vyplývajúci zo skutočnosti, že zavinenie dopravnej nehody vo vzťahu k vzniku k škode
na strane žalobcu, evidentne nebolo potrebné riešiť vydaním medzitýmneho rozsudku, lebo jeho vydanie
by bolo účelné len vtedy, ak by bola medzi stranami sporná uvedená zodpovednosť za škodu spôsobená
prevádzkou motorového vozidla. Z dôvodu tejto nespornosti sa mal súd prvej inštancie zaoberať tým,
či žalobca, na strane ktorého je dôkazné bremeno, dostatočne navrhnutými dôkazmi v nadväznosti na

svoje tvrdenia preukázal rozsahu a výšku škody ako aj príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním
vodičky vozidla. Vznik škody v čase dopravnej nehody a v dôsledku dopravnej nehody musia byť bez
pochýb preukázané a nie iba domnelé.

15. Žalobca si uplatnil náhradu škody za poškodenie nálepiek s názvom GONDOLA EXPRES na

dverách motorového vozidla, za poškodenie mobilného telefónu, fotoaparátu a za prenájom náhradného
motorového vozidla. Súd prvej inštancie mal bez pochýb za preukázané, že všetky nároky sú oprávnené,
teda že uvedené dielčie škody vznikli a tiež mal za preukázané, že vznikli dôsledkom predmetnej
dopravnej nehody, teda medzi nimi a nehodou je príčinná súvislosť.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s preukázaním vzniku škody a príčinnou súvislosťou s dopravnou
nehodou v časti nároku na náhradu škody za poškodenie nápisu GONDOLA EXPRES na drevách
motorového vozidla. V konaní bolo preukázané, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu vodičových
dverí, t.j. predných ľavých dverí, na ktorých sa tento nápis nachádzal. Obrana žalovaného, že nebolo
preukázané, že k poškodeniu nápisu došlo pri nehode, neobstojí, pretože ak došlo k poškodeniu dverí,

je vysoko pravdepodobné, že v tej súvislosti došlo aj k poškodeniu nálepky s nápisom. Naviac pokiaľ je
potrebná oprava uvedených dverí, logicky je nutné inštalovať novú nálepku s nápisom.

17. V časti náhrady škody za mobilný telefón a súd prvej inštancie v prvom rade nevyporiadal s
tvrdením svedka R.a (syna žalobcu), ktorý uviedol, že predmetný mobilný telefón mu žalobca daroval

ešte pred dňom 9.7.2014. V takom prípade žalobca nemohol byť v čase dopravnej nehody vlastníkom
predmetného mobilného telefónu Sony a ak by došlo k poškodeniu telefónu, škoda by nevznikla jemu.
Súd prvej inštancie mal za to, že škoda a príčinná súvislosť s nehodou sú preukázané, avšak nevykonal
dostatočné dokazovanie v tomto smere a nevyporiadal sa s tým, že svedok R., účastník nehody, z
predmetného telefónu po nehode bezprostredne telefonoval, musel telefón odblokovať, vybrať kontakt,

takže mal možnosť všimnúť si prípadné poškodenie telefónu. Ani žalobca ani svedok neprezentovali
poškodenie telefónu v čase dopravnej nehody na mieste samom.

18. Súd prvej inštancie sa taktiež nedostatočne vyporiadal s nárokom na náhradu škody za poškodenie
fotoaparátu, nevykonal dostatočné dokazovania a nevyhodnotil všetky zistené okolnosti vo vzájomných

súvislostiach. Nevysvetlil na základe čoho dospel k záveru, že k poškodeniu fotoaparátu došlo pri
dopravnej nehode, keďže ani ohľadne fotoaparátu žalobca ani svedok neprezentovali poškodenie
fotoaparátu v čase dopravnej nehody na mieste samom. Žalobca osobne odviezol vozidlo do servisu
a až nasledujúci deň mal byť v servise kvôli fotoaparátu, ktorý sa nachádzal voľne v kufri. Dôkazné
bremeno mal žalobca, ktorý mal jednoznačne preukázať, že k poškodeniu fotoaparátu došlo v príčinnej

súvislosti s dopravnou nehodou. Z vykonaného dokazovania táto skutočnosť jednoznačne preukázaná
nebola. Naviac súd prvej inštancie keď mal za to, že nárok je daný, mal sa zaoberať aj tým, či
opravy, ktoré boli na fotoaparáte vykonané, súvisia s možným poškodením pri dopravnej nehode. V
predloženej listine sa uvádza, že bol opravený závierkový mechanizmus, opravený a nastavený AFsystém, aktualizovaný firmvare, vyčistenie a nastavenie ovládania, oprava a nastavenie zmeny ohniska
a mechanizmu ovládania clony.

19. Pokiaľ ide o náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla, súd prvej inštancie taktiež
nevykonal dostatočné dokazovanie a nezaoberal sa dôsledne zistenými skutočnosťami. Nie je zrejmé
na aký konkrétny účel bolo poškodené vozidlo používané. V čase dopravnej nehody ho používal syn
žalobcu, avšak nie na účel, ktorý mu vyplýval z pracovnej zmluvy. Žalobca potvrdil, že vlastnil v tom čase
cca 16 motorových vozidiel, všetky registrované v živnosti, ale používali ich v rodine aj na súkromné

účely. Z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva na aký účel si žalobca prenajal náhradné vozidlo,
ako bolo reálne počas doby 20 dní využívané.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že ohľadne preukázania existencie škody a príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou je dôkazné bremeno na žalobcovi. Vznik škody v čase dopravnej nehody a v
dôsledku dopravnej nehody musia byť bez pochýb preukázané a nie iba domnelé.

21. Vzhľadom na uvedené dôvody dvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude ďalej postupovať vychádzajúc z toho, že u žalobcu je základ
nároku na náhradu škody daný s ohľadom na doposiaľ preukázanú a nespornú skutočnosť, že ku škodu
u žalobcu malo dôjsť v dôsledku dopravnej nehody zavinenej vodičkou vozidla O. J., pričom zhodnotí

výsledky vykonaného dokazovania, prípadne dokazovanie doplní na základe návrhov strán sporu, a
posúdi, či žalobca preukázal škodu a jej výšku u tej - ktorej poškodenej veci bez akejkoľvek pochybnosti.
Všetky dôkazy súd zhodnotí jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoje nové rozhodnutie zdôvodní
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo presvedčivé a preskúmateľné.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).