Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220202271
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2220202271.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu

o maloletú G. F., O.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - K.
M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. V. XXX, Z.. Č.. T., Z. XXX a otec - X. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. V. XXX, Z..
Č.. L. XXX, na návrh matky o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletú G. F., O.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť na výživu mal. G. sumu 150 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred, k
rukám matky, počnúc dňom 22.06.2020.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 22.06.2020 do 12.08.2020 v sume 168,71 eur.
Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach
po 20 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletou n e u p r a v i a .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 22.06.2020 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu práv a povinností
rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal k plateniu
výživného sumou 150 eur mesačne, styk otca s maloletou neupraviť. Návrh odôvodnila tým, že nežijú v
spoločnej domácnosti s otcom maloletej, starostlivosť o dieťa znáša sama, otec sa o dieťa dostatočne
nezaujíma.
(2) Otec súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matke, výživné navrhol určiť mu sumou 100 eur
mesačne a navrhol neupraviť jeho styk s maloletou.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Matka vypovedala, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti asi 4 roky, posledné dva roky
na základe ich dohody platí otec na výživu maloletej sumu 50 eur mesačne. Príjem má zo zamestnania
(za obdobie od augusta 2019 do júla 2020 vykázaný v priemere 663,13 eur mesačne). Je nemajetná,

s dieťaťom býva v podnájme za 250 eur mesačne, k tomu platí 109 eur mesačne na elektrinu, pred
polrokom kúpila za 200 eur auto zn. X. P. (rok výr. 1996). Zvýšené výdavky na maloletú uviedla do školy
- v uplynulom školskom roku sa zúčastnila lyžiarskeho kurzu s poplatkom 70 eur a nákladmi na kúpu
lyžiarskeho vybavenia a oblečenia 300 eur. Vo voľnom čase maloletá chodí v zime na mestské klzisko spoplatkom za vstup 10 eur. Maloletá je v starostlivosti endokrinológa pre zväčšenú štítnu žľazu, kontroly
má určené trojmesačne, za predpísané lieky a vitamíny zaplatí matka cca 10 eur. S maloletou sa otec
stretáva zriedkavo, maloletá však navštevuje starých rodičov zo strany otca, kde sa s otcom zvyknú

stretnúť.

(5) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je živnostník, svoj príjem odhadol na 1.100 eur netto mesačne,
pred troma rokmi kúpil na úver auto zn. Nissan, spláca ho po 160 eur mesačne. Býva v obecnom
byte s nájmom 156 eur mesačne, spláca úver, poskytnutý ešte v čase spolužitia s matkou maloletej,

spotrebovaný na bytové zariadenie, ktoré ostalo v byte matky. K preukázaniu príjmov predložil výpis zo
svojho účtu za posledné tri mesiace, podľa ktorého mu obchodný partner pre ktorého pracuje, vyplatil
1.037 eur, v júni 1.037 eur a v júli 858,50 eur.

(6) Procesný opatrovník prešetril u matky výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 10.08.2020
vyplýva, že má vytvorené dobré podmienky pre výchovu starostlivosť o dieťa. Maloletá pri pohovore s

opatrovníkom uviedla, že chce ostať s matkou a s otcom sa stretávať bez obmedzenia. Navrhol zveriť
dieťa s poukazom aj na vyjadrenie dieťaťa do starostlivosti matke, výživné určiť otcovi podľa návrhu
matky a styk otca s dieťaťom vzhľadom na vek dieťaťa a schopnosť sa s otcom dohodnúť neupraviť.

(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich

rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.
z. o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú

spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák.
o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,

ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda
priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni
rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov navýživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na
prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,

možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(14)Vdanomprípadeideodieťavovekunecelých14rokov,vseptembrinastúpidoX.Z.K..Matkanemá
priebežne výrazne zvýšené výdavky na starostlivosť oň, jednorazové v spojení s aktivitami poriadanými
školou, prípadne počas letných prázdnin. Otec sa na starostlivosti o dieťa inak ako výživným nepodieľa.
V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny
spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by maloletá nemala ostať v starostlivosti matky a preto súd

zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.

(15) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa
daného veku a na schopnosti otca. Otec pracuje, má dostatočný príjem. Netrpí zdravotnými problémami,
pre ktoré by pracovať nemohol, a ktoré by mu bránili zabezpečovať aj naďalej riadny a stály príjem.

Je schopný platiť úvery, bývanie, jednoznačne musí byť schopný platiť výživné na dieťa (prednostne).
Súčasným schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletej, na ktorú starostlivosť má
matka v súčasnosti bežné výdavky, aj s prihliadnutím na to, že spláca úver, z ktorého zakúpené bytové
zariadenie ostalo k dispozícii v byte, v ktorom maloletá býva, sa súdu javí primeraná matkou navrhovaná
suma 150 eur mesačne. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol tiež na to, že v zmysle rozhodovacej

súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel
na výžive približne v rozsahu 20% až 30% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou
rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou
oprávnených, ale aj povinných osôb), a teda výživné je určené na spodnej hranici tohto rozsahu. Otec
si však musí byť vedomý aj toho, že jeho vyživovacia povinnosť voči dieťaťu sa bude jeho fyzickým a

duševným vývojom a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s
postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v budúcnosti neustále zvyšovať
(a to aj v prípade stagnácie jeho zárobkových pomerov) a tomu sa bude úmerne zvyšovať aj potreba
navyšovania jeho vyživovacej povinnosti.

(16) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu
do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 1 celého mesiaca (x 100 eur), 9 dní
mesiaca jún 2020 - 100/30 x 9 a 12 dní mesiaca august 2020 - 100/31 x 12, keď súd započítal platby
otca na výživnom. Dlh je povinný splatiť približne do jedného roka.

(17) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(18) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

(19) Rodičia sa v priebehu konania dohodli na tom, že na súdnej úprave styku otca s dieťaťom nebudú
trvať, na tomto sa dohodnú, s prihliadnutím na záujem maloletej.

(20) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)