Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. august 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31Ek/714/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120284913
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120284913.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí
komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00321796, v konaní zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so
sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36715352, proti povinnému: C. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. 53X/XX, XXX XX A., o vymoženie 89,12 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,

vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 31Ek/714/2020 zo dňa 01.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.04.2020 domáhal od
povinného vymoženia sumy 89,12 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Výkazu
daňových nedoplatkov vydaného Mestom Žilina pod č. 162/0504461/OE/AND dňa 30.09.2013.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 01.07.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR. Svoje rozhodnutie
za použitia ustanovení § 50 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 8 ods.1, § 9 ods. 1 a 3 a § 10 ods. 1 zákona č.

233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalej
len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený
podal opätovný návrh podľa § 9 ods. 1 a nasl. ZoUNEK. Oprávnený si pri podaní opätovného návrhu
(v časti F/ Trovy exekúcie - oprávnený - iné trovy“ návrhu na vykonanie exekúcie) uplatnil s poukazom
na dôvodovú správu k ZoUNEK nárok na trovy v celkovej výške 42 EUR, ako iné trovy, čo predstavuje
paušálne trovy starej exekúcie. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že dôvodová správa k zákonu nie je

zákonom ani iným normatívnym právnym aktom. Ak bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť, že paušálna
náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavuje nárok pre oprávneného pri „repodaji“, malo sa
to premietnuť aj do právnej úpravy. Do pozornosti oprávneného dal znenie ust. § 6 ZoUNEK, podľa
ktorého jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov v maximálnej možnej výške 42 EUR (35 EUR
+ DPH) predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu
na vykonanie exekúcie. Navyše znenie § 9 ods. 3 ZoUNEK striktne stanovuje, že oprávnený má nárok

len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, teda ani
na uplatnených 42 EUR ako iné trovy. Ďalej konštatoval, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie
nemožno považovať za exekučný titul, ktorý by oprávnenému umožňoval vymáhať sumu vo výške 42
EUR od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie oprávnenému. Na
základe uvedeného upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul pre súdneho
exekútoravočioprávnenému.Toznamená,žeoprávnenýmápriopätovnompodanínávrhunavykonanie

exekúcie nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať
a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Na základeuvedeného považoval uplatnenie nároku na náhradu iných trov vo výške 42 EUR uplatnené nad rámec
priznaného plnenia, čím zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto
v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku

návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42
EUR zamietol.

rške 42 EUR zamietol. kučn. vymoženie aj n5 EUR (paušom 3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v
zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Poukazujúc na ustanovenie § 6 ods. 1,2 ZoUNEK, § 121 ods. 3 OZ

ačl.20ods.4ÚstavySRmalzato,žeZoUNEKzaviedolnútenéobmedzenieprávaselektívnevybraných
veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní. Toto obmedzenie
je síce stanovené zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak
subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí
znášať náklady s týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so
zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného). Zákonodarca zrejme v snahe o určité

„vyváženie“ vzniknutej situácie v dôvodovej správe k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy
starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie
v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej
exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“),
ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej

hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej
exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený
a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú
príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že
v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu

ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.“ V prípade ak by oprávnený nemal možnosť
(tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať
náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako príslušenstva
vymáhanej pohľadávky, od povinného, bolo by ust. § 6 ZoUNEK celkom zjavne v rozpore s Ústavou
SR. Na základe uvedeného žiadal súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a v exekučnom konaní ďalej

pokračoval vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný
poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné
odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca
preskúmalnapadnutérozhodnutie,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§249CSP
a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného
poriadku návrh na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v exekučnom konaní v sume

42 EUR. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozhodnutí. Na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia tak už len dodáva nižšie uvedené.

9/ Jedným z hlavných argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v
starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno
považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu
predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd.V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy
nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach
upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného

titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na
náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri
repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že
paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom
podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie

stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na
náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy,
izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a
lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu
situáciu,prednosťpredinýmiustanoveniamiupravujúcimiexekučnékonanie.Pokiaľbysúdyneaplikovali
účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny

predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods.
1 Ústavy SR viazaný.

10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 42 EUR, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje

totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods.
3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych
trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený
dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však
nemožnopovažovaťzaexekučnýtitul,ktorýmbyoprávnenývnovomexekučnomkonanímoholvymáhať

trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani
nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
paušálnych trov od povinného.

11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121

ods.3Občianskehozákonníka.Akmieniloprávnenýuvedenýnárokvexekúciiuplatniťakopríslušenstvo
podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný titul
na jeho uplatnenie. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 EUR od
povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako
náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

12/ K námietke oprávneného, že ide o zásah do vlastníckeho práva oprávneného na príslušenstvo
sudca uvádza, že účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej
podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom
dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z
ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v
rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by
stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac

než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie
exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu,
ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky
nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb.
Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému

práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a
d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného
majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním

predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením
exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením
exekúcie úspešný. Nie je možné sa tak stotožniť s názorom oprávneného, že bez svojej viny si nemôžeako príslušenstvo uplatňovať trovy zastavenej exekúcie, keď ide o dôsledok skutočnosti, že vedená
exekúcia nebola úspešná, a to ani z časti, a oprávnený sa naďalej domnieva, že v exekučnom konaní
bude úspešný.

13/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka, sp. zn. 31Ek/714/2020 zo dňa 01.07.2020 správne, v dôsledku čoho sudca podľa
ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.