Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Világiová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/148/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110226336
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8110226336.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Aeroklub Prešov, občianske
združenie, so sídlom Prešov, Vranovská 72, IČO 31 956 912, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovaným: 1. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., D. XX,
právne zastúpený: JUDr. Ján Garaj, advokát, Hlavná 137, 080 01 Prešov, 2. V. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., N. štvrť XXX/XX, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 1.
rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 20C/206/2010-136 zo dňa 31.03.2016 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
· Určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi V. S., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX a W.
W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, dňa 12.09.2007 týkajúca sa parcely KN č. XXX/XX,
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. N. M., ktorej vklad bol povolený pod č. V-XXXX/XXXX je neplatná.
· O náhrade trov konania sa rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 80 písm. c/ OSP, § 40a, § 101, § 140, § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ostal bez právneho odôvodnenia.
3.Vychádzalzozistenia,žezmluva,ktorejvkladSprávoukatastraW.bolpovolenýpodznačkouV/XXXX/
XXXX je kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim S. V. (žalovaný v 2.rade) a kupujúcim W. W.
(žalovaný v 1.rade) a týkala sa spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1.rade na parcele KN č. XXX/XX o
výmere 12 344 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. N. M., pričom predávaný
podiel žalovanej v 2.rade predstavoval v pomere k celku X/XX. Jej uzavretím dňa 12.09.2007 bolo
porušené predkupné právo žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu sa možno dovolať súdne, alebo mimosúdne, pričom rozhodnutie súdu nemá konštitutívny ale iba
deklaratórny účinok, teda deklaruje, že právny úkon relatívne neplatný sa z dôvodu dovolania neplatnosti
stal právnym úkonom neplatným od začiatku (ex tunc). Vo veci sp. zn. 17C/125/2009 bola žaloba,
ktorou sa žalobca domáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného
práva, účastníkom prevodnej zmluvy, ktorou toto právo bolo porušené, doručená dňa 27.07.2009, čiže
nepochybne v čase, keď premlčacia lehota na vznesenie námietky relatívnej neplatnosti neuplynula.Dôjdením žaloby účastníkom prevodnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu,
nastal ex tunc stav, že tento právny úkon sa stal absolútne neplatným. Na tomto nemôže nič zmeniť
ani to, že žaloba bola v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/125/2009 vzatá späť, pričom žalovaný v
1.rade poukazoval na § 112 OZ. Žalovaný v 1.rade zastával názor, že z dôvodu späťvzatia žaloby,
žalobcavkonaníriadnenepokračoval,pretopremlčaciadobaneprestalaplynúťanásledne,akbolanová
žaloba podaná dňa 21.10.2010 bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Nesprávnosť tohto názoru,
ktorý je pri právach, ktoré je nutné uplatniť na súde inak správny spočíva práve vo vyššie uvedenej
výnimke dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pre ktorú nie je potrebné, aby táto relatívna
neplatnosť bola uplatnená na súde ale možno sa jej dovolať aj mimosúdne. Ustanovenie § 112 OZ sa
potom týka iba tých práv, pre uplatnenie ktorých je nevyhnutné, aby boli uplatnené na súde. Keďže v
danom prípade to tak nie je, riadnym nepokračovaním konania vo veci sp. zn. 17C/125/2009 nemohol
nastať ten právny stav akoby premlčacia lehota neprestala plynúť, pretože ak sa možno relatívnej
neplatnosti dovolať aj mimosúdne, potom doručením žaloby (ktorá mala v prejednávanej veci aj význam
hmotnoprávneho úkonu), ktorou sa žalobca domáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu v konaní vo
veci sp. zn. 17C/125/2009 došlo k tomu, že právny úkon sa ex tunc považuje za absolútne neplatný.
K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa v katastri
nehnuteľností ako vlastník spoluvlastníckeho podielu znovu uvedie žalovaná v 2. rade a žalobca má
záujem o tento podiel, a teda je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Odvolacie námietky možno zhrnúť
do nasledovných rovín: (i) nezaoberanie sa otázkou existencie naliehavého právneho záujmu, ako
základnej podmienky úspešnosti určovacej žaloby poukazujúc na § 80 písm. c/ OSP, § 40a, § 140 a §
603 ods. 3 OZ, (ii) nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania poukazujúc na § 112
OZ, (iii) nezaoberanie sa samotným priebehom realizácie predkupného práva poukazujúc na § 3 ods.
1, § 37 ods. 1 a § 40a OZ, (iv) rozhodnutie o neplatnosti kúpnej zmluvy ako celku, nie v pomernom
podieleprislúchajúcehovýškepodielužalobcukpredmetnejparcelepoukazujúcna§140druhávetaOZ,
(v) nepreskúmateľnosť rozhodnutia poukazujúc na § 157 ods. 2 OSP. Na základe uvedeného navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania.
5. Ostatné strany sporu sa ku podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470
ods. 2 CSP).
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 OSP a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.06.2017 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.
8. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky
žalovaného sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej
inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí
reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný v 1. rade nepredostrel relevantný
argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že
by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.9. Iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery zo žiadnej možnej interpretácie
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku však
jednoznačne vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie
napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a
konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné. Možno teda uzavrieť, že podľa
právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne
konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného v 1. rade, teda súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu
jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho
súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné
právo strán na súdnu ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.
10. Nad rámec vyššie uvedeného je žiadúce uviesť, že správnosť záverov súdu prvej inštancie je
podporená aj ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov SR, z ktorej vyplýva, že „dôjdením
dovolania sa neplatnosti právneho úkonu ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna
neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej
neplatnosti“. ( napr. NS SR, sp. zn. 4Cdo 136/2009 z 20.10.2010 a 5Cdo 211/2009 z 31.01.2010).
11. Napadanou zmluvou došlo k porušeniu predkupného žalobcu, a to v rozsahu, ako bol definovaný
predmet prevodu (1/30 z celku vlastnícky patriaca žalovanej v 2. rade bola prevedená na žalovaného v
1. rade - čl. I., II. napadanej zmluvy). Teda správny je aj záver súdu prvej inštancie, keď za neplatnú určil
celú kúpnu zmluvu, lebo tu treba vychádzať z rozsahu jej predmetu, a nie ako sa to mylne domnieva
žalovaný v 1. rade, že je potrebné vychádzať z pomeru podielu žalobcu na nehnuteľnosti.
12. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2.
rade v plnom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.