Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/532/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912212702
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7912212702.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: C. T.-G., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T., B. XXX/
XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Werferova 1,
IČO: 36 721 981, proti odporcovi: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom v Bratislave, Kamenné nám.
1/A, IČO: 31 321 828, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v konaní o zaplatenie 823,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 28.01.2014 č.k. 14C/107/2012-135 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol návrh navrhovateľky, ktorým
sa domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 823,74 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.
Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 574,40 eur a to do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 415, § 420 ods.
1, 3 a § 444 Občianskeho zákonníka, § 1 a § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a zmene ďalších právnych predpisov vzal

za preukázané, že navrhovateľke síce vznikla škoda na zdraví, avšak nebol splnený ďalší predpoklad
náhrady škody, a to porušenie povinnosti zo strany odporcu, preto návrh navrhovateľky zamietol.
Navrhovateľka nárok na náhradu škody voči odporcovi odôvodnila tým, že dňa 28.04.2012 v čase okolo
10,45 hodine pri odchode z Hypermarketu TESCO v Trebišove utrpela úraz, keď vrazila do sklenených
dverí, otvárajúcich sa na fotobunku. Predmetné sklenené dvere sa nachádzajú na mieste vedúcom
smerom k eskalátorom, ktoré ústia v podzemných garážach. Pri prestupovaní uvedených dverí nedošlo

k ich otvoreniu, v dôsledku čoho narazila hlavou do nich. Utrpela zranenie - fraktúru nosovej kosti s jej
posunom. Navrhovateľka uviedla, že si nevšimla, že by sklenené dvere boli zatvorené, pričom senzor
alebo mechanizmus dverí zlyhal a neotvoril posúvacie dvere. Podľa názoru navrhovateľky predmetné
posuvné prehľadné dvere mali byť primerane označené v úrovni očí tak, aby spĺňali kritéria nariadeniu
vlády SR č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
Opomenutie tejto povinnosti zo strany odporcu malo za následok vznik škody na zdraví navrhovateľky,

preto uplatnila nárok na náhradu za bolesť v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. vo výške 755,- eur, náklady
vynaložené na uplatnenie pohľadávky vo výške 68,74 eur, náhradu nákladov za vydanie lekárskeho
posudku vo výške 7,- eur a náhradu za odmenu za poskytnuté právne služby v súvislosti so spísaním
výzvy na úhradu bolestného vo výške 61,74 eur. Celkovo uplatnila náhradu škody vo výške 823,74 eur
s príslušenstvom.Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že na predmetných dverách nebola
hlásená porucha, a to pred udalosťou dňa 28.04.2012 a ani po tejto udalosti, v pravidelných intervaloch
bolanavšetkýchdveráchvrátanéspornýchdverívykonávanáservisnákontrola,poudalostizakladajúcej

nárok na náhradu škody boli dvere uvedené do funkčného stavu údržbárom, ktorý mechanickým
spôsobom odstránil závadu a sfunkčnil dvere. Z výpovede svedka Jána Plitka mal za preukázané, že
dvere sa nedali otvoriť z dôvodu, že boli vyhodené z koľajničky, iná závada však zistená nebola. Súd
prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že predmetné dvere boli funkčné, bez závad, pričom
ich neotvorenie nebolo spôsobené žiadnou poruchou mechanickou alebo elektronickou. Odporca si

splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zabezpečenia bezpečnosti prevádzky zariadenia. Súd prvého
stupňa tiež vyvodil, že neexistuje žiaden priamy dôkaz o tom, ako došlo k udalosti, zakladajúcej nárok
na náhradu škody. Z popisu udalosti samotnou navrhovateľkou v nadväznosti na popis fungovania
jednotlivých senzorov dverí súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľka nebola v dosahu senzora
zatvárania dverí (5-20 cm od dverí), preto sa dvere zatvorili, stála v dosahu senzora pohybu (dva a
pol metra od dverí v časti začiatku eskalátora), pričom v danom priestore už senzor reaguje, avšak

z dôvodu, že navrhovateľka najprv stála (senzor nereaguje na prekážku ale na pohyb) a následne
sa otočila a vykonala pohyb smerom k dverám, senzor nestačil reagovať a dvere sa nestihli otvoriť.
Z uvedeného uzavrel, že v dôsledku rýchlej reakcie navrhovateľky a na to nadväzujúcej nereakcie
dverí, nemožno klásť za vinu odporcovi, že dvere sa neotvorili a navrhovateľka utrpela úraz. Navyše
uzavrel, že navrhovateľka v nákupnom stredisku nebola prvýkrát, prostredie pre ňu nebolo nové,

napriek tomu si neuvedomila po prechode zatvorenie dverí, nevenovala tejto skutočnosti pozornosť,
pri ceste naspäť si nevšimla, že dvere sú zatvorené. Uzavrel preto, že navrhovateľka si nepočínala
tak, aby ku škode nedošlo a v dôsledku jej nevšímavosti a neobozretnosti k spomínanej škode došlo.
Pokiaľ navrhovateľka poukázala na to, že priehľadné dvere neboli označené primerane na úrovni očí
a tým odporca nesplnil povinnosť ustanovenú v nar. vl. č. 391/2006 Z.z., s tvrdením navrhovateľky

sa nestotožnil. Citované nariadenie podľa názoru súdu prvého stupňa na predmetný prípad prípad
sa nevzťahuje, nakoľko navrhovateľka neutrpela úraz na pracovisku, nakoľko nie je zamestnancom
odporcu. Z tohto dôvodu nemožno vyvodiť, že odporca porušil povinnosť označenia dverí primerane
na úrovni očí v zmysle spomínaného nariadenia. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
dvere na úrovni očí označené boli, a to štandardným spôsobom - malým trojuholníkom, ktorý označuje

smer otvárania dverí. Toto bolo preukázané jednak z fotografií predložených navrhovateľkou a jednak
z výpovede svedka C. T., z ktorej zistil, že takého označenie je štandardné už pri výrobe dverí. To,
či je niečo navyše v označení na dverách na úrovni očí, je individuálnou záležitosťou konkrétneho
zákazníka. Na základe týchto záverov uviedol, že dvere boli primerane na úrovni očí označené, avšak
navrhovateľka pri prechode dverami nevenovala tejto skutočnosti dostatočnú pozornosť nakoľko ako

sama uviedla, na dverách nebol ani pásik ani špina, išla s tým, že dvere sú otvorené. Nakoľko v
konaní nebolo preukázané porušenie povinností zo strany odporcu v tom smere, že by následkom bolo
spôsobenie škody navrhovateľke, ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti,
rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov
právneho zastúpenia, náhradu za stratu času a náhradu cestovného v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo
výške 574,40 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozhodnutie zmenil tak, že návrhu vyhovie
a odporcovi uloží nahradiť navrhovateľke trovy konania. V dôvodoch odvolania uviedla, že k úrazu
navrhovateľky došlo primárne v dôsledku porušenia právnej povinnosti odporcu, lebo nepostupoval tak,

ako mu ukladá zákon, teda primerane neoznačil priehľadné dvere tak, aby si ich navrhovateľka všimla a
k žiadnemu úrazu nedošlo. Závery súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľka bola nevšímavá alebo
neobozretná, nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhovateľka si skutočne nevšimla, že
dvere sú zatvorené, avšak z dôvodu, že priehľadnú prekážku nezaregistrovala. Nariadenie vlády SR č.
391/2006 Z.z. podľa názoru odvolateľky sa na predmetný prípad vzťahuje, a to na osobu, ktorá nie je

síce pracovníkom odporcu, ale je fyzickou osobou, ktorá sa nachádzala s vedomím zamestnávateľa na
jeho pracovisku alebo v jeho priestore podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 124/2006
Z.z.). S poukazom na § 13 zákona č. 124/2006 Z.z. a bod 11.2 prílohy nar. vlády SR č. 391/2006 Z.z.o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisku podľa názoru odvolateľky
priehľadné dvere mali byť označené v úrovni očí zamestnanca. Podľa jej názoru predmetné dvere
boli síce označené štandardným spôsobom pre potreby montáže, avšak neboli primerane označené

v zmysle nar. vlády č. 391/2006 Z.z. Tvrdenia odporcu, ktoré si následne osvojil súd prvého stupňa o
tom, že štandardné označenie dverí je práve trojuholníkom, ktorý označuje otváranie dverí a tento typ
označenia je štandardným označením, považuje nielen za smiešne a účelové, ale vo vzťahu k osobe
odporcu aj značne protirečivé. Trojuholníček s veľkosťou strany 3 cm sa nedá považovať za primerané
označenie. Navyše inkriminované dvere odporca dodatočne opatril bielym prerušovaným pruhom vo

výške očí. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, v prípade neúspechu navrhovateľky navrhla, aby súd
aplikoval ust. § 150 ods. 1 , ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že odporca disponuje takými kapacitami, ktoré mu
umožňujú brániť svoje práva samostatne bez nutnosti využívať služby externej právnickej kancelárie.
Navyše odporca disponuje enormnou ekonomickou silou v protiváhe k majetkovým a zárobkovým
pomerom navrhovateľky, v čom možno vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania odporcovi.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril, aj keď toto mu bolo doručené cestou jeho právneho
zástupcu dňa 31.03.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1,3, O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je
opodstatnené.

Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti navrhovateľkou uplatneného
nároku a v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil.

Predovšetkým záver súdu prvého stupňa, že odporca splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo
zabezpečenia bezpečnosti prevádzky nemá svoj skutkový a právny základ. Súd prvého stupňa úvahy
v tomto smere žiadnym spôsobom nevysvetlil a neoprel ani o žiadne zákonné ustanovenia. Rovnako
záver, že priehľadné dvere boli na úrovni očí označené štandardným spôsobom - malým trojuholníkom,

ktorý označuje smer otvárania dverí z vykonaného dokazovania nevyplynul. Ani samotné konštatovanie,
že svedok C. T. uviedol, že takéto označenie je štandardným už pri výrobe dverí totiž pre vyvodenia
takéhoto záveru nestačí.

Súd prvého stupňa tiež nevysvetlil, prečo na daný prípad neaplikoval ust. § 2 ods. 2 písm. d) zákona
č. 124/2006 Z.z. v zmysle ktorého povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu
nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosti
vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo
v jeho priestore a v nadväznosti na toto ust. aj § 13 tohto zákona, ktoré priamo odkazuje na nar. vlády

SR č. 391/2006 Z.z.

Pokiaľ súd prvého stupňa zameral dokazovanie na skúmanie splnenia prevenčnej povinnosti zo
strany navrhovateľky, z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, či skúmal aj prevenčnú

povinnosť odporcu ustanovenú § 415 Občianskeho zákonníka, a teda, či odporca urobil všetky potrebné
preventívne opatrenia pri zabezpečení posuvných priehľadných dverí z hľadiska ich viditeľnosti tak, aby
zabránil možným úrazom.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude doplniť dokazovanie tak aby jeho skutkové závery mali
svoj skutkový základ a aby tieto boli aj právne zdôvodnené.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.