Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200297
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200297.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu L. V., nar. XX.

X. XXXX, trvale bytom X. XXX, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Liptovský
Mikuláš, Ulica 1. mája 113/19, proti žalovanej U. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M. XXX, zastúpenej
JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 919/2, v spore o zaplatenie
1659 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 819 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 31. 1. 2019, v spojení s čiastočným
späťvzatímžaloby,doručenýmsúdudňa17.5.2019,sažalobcadomáhalvočižalovanejzaplatenia1659
eur, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.
k. 7C/273/2013-113, zo dňa 17. 6. 2014, v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/213/2013-110 zo dňa
14. 7. 2014, mu bolo, spolu so žalovanou a L. P., uložené zaplatiť P. F. F., a. s. 6185,216 eura, spolu s
úrokom z omeškania, v mesačných splátkach, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalovanej a L. P. bola povinnosť uložená ako dlžníkom, jemu
ako ručiteľovi. Povinnosť, uloženú uvedeným rozsudkom, si splnil a P. F. F., a. s. zaplatil celkovo 3318,20
eura, počnúc mesiacom august 2014, s vykonaním poslednej splátky v mesiaci jún 2018. Od žalovanej
sa domáhal zaplatenia polovice z celkovej uhradenej sumy, ktorá predstavuje 1659 eur, nakoľko na
úhrade druhej polovice sa s L. P. dohodol. Právne odôvodnil žalovaný nárok zákonným ustanovením
§ 308 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ručiteľ, ktorý splní záväzok za ktorý ručí, nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa.

2. Súd vydal vo veci dňa 12. 7. 2019 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná v zákonom určenej
lehote odpor. V odpore uviedla, že žaloba mala byť podaná voči L. P., nakoľko s ním uzavrela dohodu
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej mal povinnosť celý záväzok voči
P. F. F., a. s. zaplatiť výlučne on. Žalobca o existencii a obsahu uvedenej dohody od jej začiatku vedel,
keďže bol o tom L. P. informovaný. Uvedená skutočnosť by mala vyplývať aj zo spisov Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7C/273/2013 a sp. zn. 4C/150/2014. Svoju povinnosť podľa rozsudku sp. zn.

7C/273/2013 si riadne a včas splnila. Dohodu žalobcu s L. P., uvedenú v žalobe, považuje za v rozpore
so skôr uzavretou dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj v rozpore s
dobrými mravmi. Navrhla podanú žalobu zamietnuť. Uznesením zo dňa 14. 8. 2019 súd vydaný platobný
rozkaz zrušil v celom rozsahu.3. Žalobca nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku a
ku podanému vyjadreniu ku žalobe (odporu proti platobnému rozkazu) sa v súdom určenej lehote

nevyjadril.

4. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 11. 11. 2019, žalobca uviedol, že dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzavrela žalovaná s L. P., má právne následky len
medzi nimi. Nie je účinná aj voči ich veriteľovi, ktorého práva naňho ako ručiteľa prešli. Žalovanou

vznesená námietka premlčania je nedôvodná, nakoľko sa od nej nedomáha celého plnenia, ktoré
poskytol veriteľovi, ale len nepremlčanej časti plnenia, teda náhrady tej časti plnenia, ktoré uhradil po
31. 1. 2015.

5. Na pojednávaní advokát žalobcu na podanej žalobe trval v celom rozsahu. K rozporu medzi
skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe a skutkovými tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení zo dňa 8.

11. 2019 uviedol, že žalobca si v spore uplatňuje len náhradu tých plnení, ktoré boli vykonané po 31.
1. 2015. Je si vedomý, že žalovaná suma nepredstavuje polovicu z uvedených plnení, nakoľko bola
vyčíslená v polovici z celkového plnenia, ktoré žalobca vykonal. Druhý dlžník mu zaplatil 700 eur, ktoré
si započítal na najskôr splatné splátky z roku 2014.

6. Advokát žalovanej na pojednávaní trval na skutočnostiach uvedených žalovanou v odpore. Poukázal
na to, že žalovaná riadne a včas splnila záväzok voči P. F. F., a. s. Záväzok vznikol len z dôvodu, že L. P.
neplnil dlh tak, ako bolo dojednané v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Premlčacia doba začala plynúť vtedy, keď sa právo mohlo vykonať prvý krát, k čomu došlo vtedy, keď
bola zaplatená prvá úhrada, t. j. v roku 2014. Žalovaná považuje nárok za rozporný s dobrými mravmi,

keďže dlh už raz splnila, ako aj z dôvodu, že žalobca má dlhoročný kamarátsky vzťah s L. P..

7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila prostredníctvom svojho advokáta,

pričom pojednávanie odročiť nežiadala.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, z ktorých mal preukázaný nasledovný skutkový
stav:

9. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7C/273/2013, mal súd
preukázané, že P. F. F., a. s. ako žalobca podala dňa 9. 9. 2013 voči žalovaným U. P., L. P. R. L. V.
žalobu o zaplatenie 6754,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6429,45
eura od 1. 9. 2013 do zaplatenia, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o mimoriadnom
úvere č. 1536955803 a stavebnom úvere č. 1536955002, uzavretej dňa 22. 2. 2007 medzi U. P. a

L.O. P. ako dlžníkmi a L. V. ako ručiteľom. Dňa 22. 2. 2007 bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere medzi U. P. ako dlžníkom, L. P. ako spoludlžníkom a L. V. ako ručiteľom
a P. F. F., a. s. ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške
300.000 Sk. Dlžník, spoludlžník a ručiteľ boli v zmluve označení údajmi o mene a priezvisku, rodnom
čísle a adrese bydliska. Ručiteľ v zmluve prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť

pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Rozsudkom zo dňa 17. 6. 2014, v spojení s opravným uznesením
zo dňa 14. 7. 2014, bola uložená žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.185,26 eura, zročný
úrok z omeškania 318,63 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.299,21 eura od
1. 9. 2013 do 16. 9. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.239,21 eura od 17.
9. 2013 do 29. 4. 2014, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.210 eur od 30. 4. 2014

do 26. 5. 2014, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.185,26 eura od 27. 5. 2014
do zaplatenia a trovy konania 372,60 eur, a to žalovaná v 1. rade mesačnými splátkami vo výške
50 eur, žalovaný v 2. rade mesačnými splátkami vo výške 60 eur a žalovaný v 3. rade mesačnými
splátkamivovýške70eur,stým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledokzročnosťcelého
plnenia, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných

žalovaných. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku, okrem iného, súd uviedol, že
pokiaľ žalovaná 1) poukazovala na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, podľa konštantnej judikatúry
dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vo vzťahu k žalobcovi bez právnehovýznamu, nakoľko vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má právne následky iba pre
vzájomný vzťah žalovaných 1) a 2), bez následkov vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi.

10. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4C/150/2014, mal súd
preukázané, že L. P.Č. ako žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 25. 4. 2014, domáhal voči U. P. ako
žalovanej zaplatenia 562,50 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 1. 3. 2014 do
zaplatenia právnym dôvodom úhrady splátky výplatku, ktorý bol dojednaný medzi účastníkmi konania v
dohodeovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovzodňa19.9.2012.Rozsudkomzodňa

18. 9. 2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 4. 2015, č. k. 10Co/766/2014-64,
bola žaloba zamietnutá. Podľa odôvodnenia rozsudku, bol výkon práv žalobcu v rozpore s dobrými
mravmi, keďže žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať splátky spoločného dlhu, hoci za tým
účelom prevzal plnenia od žalovanej. Žalovaná teda plnila dlh k rukám žalobcu, pričom bola na rovnaké
plnenie zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 7C/273/2013-113 a v prípade
vyhovenia žalobe by teda plnila opätovne.

11. Z výpisov z účtu žalobcu za obdobie od augusta 2014 do júna 2018 mal súd preukázané, že žalobca
uhradil na účet P. F. F., a. s., ktorý mu bol oznámený dňa 20. 10. 2014, spolu 3318,20 eura, pričom po 31.
1. 2015 (t. j. po dátume tvrdenom žalobcom vo vyjadrení zo dňa 8. 11. 2019) uhradil spolu 2898,20 eura.

12. Žalovaná uzatvorila s L. P. dňa 19. 9. 2012 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, podľa ktorej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patril záväzok voči P. F. F., a.
s. zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1536955803 zo dňa 15. 2. 2007 v
celkovej výške ku dňu uzavretia dohody 7458 eur. V čl. III. dohody sa účastníci dohodli, že L. P. na
seba preberá povinnosť výlučne sám splniť splátky mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru a za

účelom vyrovnania hodnoty podielu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa U. P.
zaviazala vyplatiť mu sumu 2250 eur v štyroch splátkach.

13. Z výpisov z účtu žalovanej za obdobie od septembra 2014 do júna 2018 mal súd preukázané
vykonanie úhrad na účet P. F. F. v celkovej sume 2328,20 eura.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

17. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval.

18. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka, ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka
náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko žalovaná vzniesla voči uplatnenému nároku námietku premlčania, ktorej dôvodnosť mal súd
v časti preukázanú. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom náhrady za plnenie,

ktoré poskytol ako ručiteľ za splnenie záväzku obligačných dlžníkov (žalovanej a jej bývalého manžela
L. P.) veriteľovi (P. F. F., a. s.). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná a jej bývalý manžel
L. P. ako dlžníci a žalobca ako ručiteľ uzatvorili s P. F. F., a. s. ako veriteľom zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, že dlžníci si svoje povinnosti zo zmluvy neplnili, preto si veriteľ
uplatnil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy na súde žalobou, že o pohľadávke veriteľa bolo rozhodnuté

rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 6. 2014, č. k. 7C/273/2013-113, v spojení s
opravným uznesením zo dňa 14. 7. 2014, č. k. 7C/273/2013-110, ktorým bola uložená povinnosť splniť
dlh tak obligačným dlžníkom, ako aj žalobcovi ako ručiteľovi, v splátkach, pričom plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a že žalobca povinnosť, uloženú
mu uvedeným rozsudkom, splnil a v období od augusta 2014 do júna 2018 uhradil veriteľovi spolu
3318,20 eura.

22. Žalovaná namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, poukazujúc na uzavretie dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s L. P. (druhým z obligačných dlžníkov), podľa
ktorej sa dlh voči P. F. F., a. s. zaviazal uhradiť L. P. v celom rozsahu. Podľa ustálenej judikatúry (R
42/1972,rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.2Cdo/113/2007)savšakvyporiadanie

spoločných práv a povinností bývalých manželov týka len vzťahov medzi nimi a dohoda medzi bývalými
manželmi o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezasahuje do práv a povinností
tretích osôb (veriteľov), ktorí nie sú jej účastníkmi. Na uvedenú skutočnosť napokon poukázal aj súd v
odôvodnení rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/273/2013. Keďže medzi stranami sporu nebolo
sporné, že žalovaná bola dlžníčkou zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere spolu so

svojím bývalým manželom, bola pasívne vecne legitimovanou v spore bez ohľadu na uzavretie dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

23. Žalovaná v rámci obrany voči uplatnenému nároku vzniesla námietku premlčania. Prioritne je
potrebné uviesť, že na posudzovaný právny vzťah medzi stranami sporu súd aplikoval v celom rozsahu

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi veriteľom a obligačnými
dlžníkmi a ručiteľom na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bol bezpochyby
spotrebiteľským právnym vzťahom. Veriteľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej
podnikateľskejčinnosti,tedamalpostaveniedodávateľaadlžníciaručiteľ,naopak,priuzatváranízmluvy
nekonali v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z ich označenia v zmluve, teda

mali postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ aj zmluvný vzťah vznikol pred 1. 5. 2014, súd poukazuje na
ustálenú judikatúru (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2014,
sp. zn. 4MCdo/17/2014), podľa ktorej sa zákonné ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, aplikujú

aj na právne vzťahy založené pred 1. 5. 2014. Súd preto v plnom rozsahu aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka aj pokiaľ ide o otázku ručenia a premlčania. Zákonné ustanovenie § 550
Občianskeho zákonníka priznáva ručiteľovi, ktorý splnil dlh za obligačného dlžníka, právo požadovať
od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Uvedené právo vzniká ručiteľovi voči dlžníkovi
priamo zo zákona, a to po tom, ako ručiteľ za dlžníka dlh veriteľovi splnil. Medzi stranami sporu nebolo

sporné, že žalobca ako ručiteľ uhradil za žalovanú a jej bývalého manžela už súdom priznaný dlh voči
veriteľovi, a to v sume 3318,20 eura. Žalobcovi preto vzniklo právo na náhradu takto poskytnutého
plnenia voči dlžníkom. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná a jej bývalý
manžel uzatvorili zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako dlžník a spoludlžník, teda
na splnenie dlhu voči veriteľovi boli zaviazaní solidárne (spoločne a nerozdielne). Ak preto žalobca

ako ručiteľ poskytol plnenie na solidárny dlh, bol oprávnený požadovať celú náhradu poskytnutého
plnenia od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že voči
žalovanej si uplatňuje nárok na zaplatenie jednej polovice z celého plnenia poskytnutého veriteľovi,
keďže o náhrade druhej polovice plnenia sa dohodol s jej bývalým manželom L. P.. Vo vyjadrení zo
dňa 8. 11. 2019 žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu plnení, poskytnutých veriteľovi

po 31. 1. 2015. Na pojednávaní advokát žalobcu uviedol, že žalovaná suma predstavuje náhradu
za plnenia poskytnuté žalobcom veriteľovi v období od 31. 1. 2015, hoci vo vyššej sume ako by
predstavovala jedna polovica z uvedených plnení. Nakoľko žalovaná vzniesla voči uplatnenému nároku
námietku premlčania, súd skúmal jej možnú dôvodnosť. Keďže súd aplikoval na právny vzťah medzistranami sporu ustanovenia Občianskeho zákonníka, spravovala sa aj dĺžka premlčacej doby zákonným
ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka, teda bola trojročná a začala plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Nárok na náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi mohol žalobca uplatniť

vo vzťahu ku každému jednému vykonanému plneniu až po jeho zaplatení veriteľovi. Vzhľadom na
uvedenú právnu argumentáciu mal súd preukázané, že v čase podania žaloby na súd (31. 1. 2019) bol
zo žalobcom uplatneného nároku, t. j. z plnení zaplatených žalobcom v období od 31. 1. 2015, premlčaný
nárok na náhradu plnení poskytnutých od 6. 2. 2015 do 11. 1. 2016, spolu vo výške 840 eur. Súd preto
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi len náhradu plnení poskytnutých žalobcom veriteľovi, nárok

na zaplatenie ktorých v čase podania žaloby na súd nebol premlčaný (t. j. zaplatených v období od 8.
2. 2016 do 11. 6. 2018), vo výške 819 eur, predstavujúcich rozdiel medzi výškou uplatneného nároku v
sume1659eurasumouúhrad,nároknanáhraduktorýchbolvčasepodaniažalobynasúdužpremlčaný
v sume 840 eur. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol.

24.Užlenokrajomsúdpoukazujenaskutočnosť,ževkonanídôvodnosťprávnejargumentáciežalovanej

o rozpornosti výkonu práva žalobcu s dobrými mravmi, preukázanú nemal. Žalovaná poukazovala na
to, že žalobca mal vedomosť o dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s L.
P. a jej obsahu, ako aj na skutočnosť, že s L. P. je v kamarátskom vzťahu. Samotný kamarátsky vzťah
medzi žalobcom a L. P. však nemôže odôvodňovať rozpornosť výkonu práva žalobcu s dobrými mravmi.
Ak aj poukazovala žalovaná na konanie vedené pod sp. zn. 4C/150/2014, predmetom uvedeného

konania boli nároky L. P., uplatnené voči žalovanej dôvodom splnenia záväzkov z dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda nie nároky medzi obligačným dlžníkom a ručiteľom.
Výkon zákonného práva žalobcu ako ručiteľa, vyplývajúci z ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka,
taktiež nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len z dôvodu, že žalovaná už čiastočne splnila dlh voči
veriteľovi.

25. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko pomer úspechu a neúspechu strán sporu v spore bol

rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.