Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 30Csp/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618203324
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1618203324.1

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX, o zaplatenie 164,71 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa proti žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 164,71 EUR s úrokom vo výške 17,90 % ročne zo sumy 164,71 EUR od 29.11.2018 do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 164,71 EUR od 29.11.2018 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.09.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu

Sberbank Slovensko, a.s. (zlúčený so žalobcom dňa 01.08.2017) so žalovaným Rámcovú zmluvu o
bežnom účte, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet č. Z. s možnosťou poskytnutia
úverového rámca formou povoleného prečerpania, čo žalovaný nevyužil. Žalobca viedol pre žalovaného
účet za odplatu v zmysle aktuálneho sadzobníka, ktorý poplatok bol účtovaný na ťarchu bežného
účtu. Žalovaný bol povinný na svojom účte udržiavať dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie
platobných príkazov, inkás a poplatkov (3.1 písm. e/ VOP). Žalovaná istina predstavuje rozdiel medzi

všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Súčet kreditných a
debetnýchpoložiekzapríslušnéobdobiejevúvodekaždéhojednotlivéhovýpisu.Zaceléobdobietrvania
zmluvy boli vykonané kreditné operácie spolu vo výške 29 851,27 EUR a debetné operácie spolu vo
výške 30 015,98 EUR. Debetný zostatok na účte je podľa všeobecných obchodných podmienok žalobcu
(bodu 3.3. písm. a) a b) a bodu 1.1. VOP) s poukazom na ust. § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch tzv. prekročením. S poukazom na ust. § 18 ods. 1 zákon o spotrebiteľských úveroch má žalobca

nárok na úroky za prečerpanie účtu. Žalovaný bol o svojom prekročení a úrokovej sadze informovaný
v súlade so zákonom. Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania. Nárok na poplatky
za vedenie účtu a súvisiace služby vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka
poplatkov.

2. K žalobe boli žalobcom pripojené nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o otvorenie bežného účtu

s programom služieb môjÚČETactive1 a uzatvorenie rámcovej zmluvy zo dňa 30.09.2015, rámcová
zmluva o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 a zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania zo dňa 30.09.2015, všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2015,
sadzobník poplatkov účinný od 04.05.2015, výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 30.09.2015 do
31.01.2018, výpis z OR žalobcu.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že si je vedomý jeho dlžnej čiastky, jeho finančná situácia
nebola dobrá a nestíhal splácať úver. Je ochotný splácať úver splátkou vo výške 250 EUR mesačne.4. Žalobca vzhľadom na vyjadrenie žalovaného navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre
uznanie nároku podľa ust. § 282 a nasl. Cs.p.

5. Podľa § 282 C.s.p., ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

6. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2 Obo 45/2012 zo dňa 30.10.2012,

podľa ktorého uznaním nároku sa rozumie procesný úkon žalovaného, z ktorého obsahu nepochybne
vyplýva, že žalovaný uznáva nárok uplatnený v žalobe a v akom rozsahu teda či uznáva nárok celkom,
sčasti alebo len do základu.

7. V uvedenom prípade vyjadrenie žalovaného nemožno považovať za uznanie nároku v zmysle ust. §
282 C.s.p., keďže v ňom nedošlo k jednoznačnému uznaniu žalobcom upleteného nároku. Žalovaný len

uviedol, že si je vedomý určitej dlžnej čiastky voči žalobcovi. Nárok žalobcu ani jeho rozsah nebol vo
vyjadrení žalovaného dostatočne špecifikovaný. Okrem toho vyjadrenie žalovaného nebolo označené
spisovou značkou konania, pričom na súde prebiehalo v čase podania vyjadrenia žalovaného aj iné
konanie, v ktorom žalobca uplatňoval voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie, a to konanie sp.zn.
32Csp/229/2018. Z podania žalovaného vôbec nebolo zrejmé, akej konkrétnej pohľadávky a ktorého

konania sa jeho vyjadrenie týka. Preto súd napriek návrhu žalobcu nerozhodol v konaní rozsudkom pre
uznanie nároku, keďže k riadnemu uznaniu nároku zo strany žalovaného v konaní nedošlo.

8. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak (a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, (b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 21.05.2020.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
doloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

11. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že v dôsledku zlúčenia je žalobca od 01.08.2017
právny nástupcom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.

12. Z rámcovej zmluvy o bežnom účte súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Sberbank Slovensko,
a.s. a žalovaný uzavreli dňa 30.09.2015 zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu č.

XXXXXXXXXX/XXXX a poskytovanie platobných a bankových služieb za odplatu, a to poplatok podľa
aktuálneho sadzobníka (bod 5. zmluvy). Zároveň uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, z ktorej si žalobca žiadne nároky neuplatňuje, preto sa súd jej náležitosťami
nezaoberal. V zmysle bodu 8. predmetnej zmluvy sú súčasťou zmluvy aj obchodné podmienky a
sadzobník poplatkov.

13. Podľa bodu 4.3 predmetnej zmluvy v dôsledku zúčtovania úrokov a poplatkov môže dôjsť na
bežnom účet k prekročeniu, o ktorom sa banka zaviazala informovať žalovaného vo výpise. Podľa
bodu 1.1. všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) je prekročením automaticky vykonané
prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje klientovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec

aktuálneho zostatku jeho bežného účtu vedeného bankou alebo nad rámec disponibilného zostatku
úverového rámca. Podľa bodu 3.1 písm. m) VOP, majiteľ účtu je povinný prekročenie vyrovnať bez
zbytočného odkladu najneskôr do 30 kalendárnych dní od jeho vzniku, pokiaľ sa banka nedohodla
s klientom inak. Podľa bodu 3.1 písm. n) VOP, majiteľ účtu je povinný z prekročenia platiť úroky za
dohodnutých podmienok, podľa pravidiel uvedených v odseku 3.11 VOP.

14. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že ku dňu 31.01.2018 evidoval žalobca debetný zostatok
na účte žalovaného vo výške 164,71 EUR. Z jednotlivých výpisov z účtov žalovaného za obdobie od
30.09.2015 do 31.01.2018 mal súd za preukázané, že na ťarchu bežného účtu žalovaného boli zostrany právneho predchodcu žalobcu a následne žalobcu zaúčtované poplatky za upomienky spolu
vo výške 295 EUR, a to 8 x vo výške 20 EUR =160 EUR + 9 x vo výške 10 EUR = 90 EUR + 3 x
vo výške 15 EUR = 45 EUR (vo výpisoch sú transakcie poplatkov za upomienky označené ako Up

s prislúchajúcim číslom). Rovnaká výška poplatkov za upomienky vyplýva aj z prehľadu kreditných
a debetných operácií uvedených žalobcom v žalobe, podľa ktorého ako poplatok za upomienky bolo
realizovaných 12 debetných transakcií spolu vo výške 135 EUR a 8 debetných transakcií spolu vo výške
160 EUR, t.j. právny predchodca žalobcu a žalobca zaúčtovali za upomienky na ťarchu účtu žalovaného
poplatky spolu vo výške 295 EUR.

15. Podľa § 708 ods. 1, 2 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“),
zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho
majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.24. Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto zákona rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto zákona rozumie
prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

26. Žalobca uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o bežnom účte. I keď zmluva
o bežnom účte je upravená ustanoveniami Obchodného zákonníka, z vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalovaný ju uzatvoril ako fyzická osoba, pričom išlo o žalobcom ponúkaný produkt osobného účtu, nie

účtu podnikateľského. Žalobca bol pri uzavretí zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení
spotrebiteľa, predmetná zmluva je tak zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavretí nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Teda na právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka).

27. Právny predchodca žalobcu účtoval na ťarchu účtu medzi iným aj poplatky za bližšie nešpecifikované
upomienky. Upomienka nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu
tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné a netransparentné. Zmyslom

upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť,
s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu
vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový
prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie,
než uplatňovaný poplatok. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu,

plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. /Rozsudok Krajského súd Prešov, sp.zn. 21Co/131/2016
zo dňa 30. 03. 2017/ Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Poplatky za služby

spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia,
ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno
hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája
záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú

poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. /Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014/

28. S poukazom na vyššie uvedené súd považuje debetné transakcie vykonané právnym predchodcom
žalobcu a žalobcom na účte žalovaného, ktorými boli na ťarchu účtu účtované poplatky za upomienky

spolu vo výške 295 EUR za neoprávnené. Teda, ak by žalobca a jeho právny predchodca tieto
neoprávnené poplatky žalovanému nezaúčtovali, bol by pomer kreditných a debetných operácií na účte
ku dňu 31.01.2018 kladný, teda žalovaný by nemal na účte debetný zostatok - 164,71 EUR, ktorého
zaplatenia sa v tomto konaní titulom tzv. prekročenia žalobca domáha, ale mal by na účte kreditný
zostatok, t.j. peňažné prostriedky vo výške 130,29 EUR. Teda debetný zostatok na účet žalovaného

vznikol konaním žalobcu a jeho právneho predchodcu, ktoré je v zmysle rozhodovacej praxe súdov
neprijateľné, a to účtovaním poplatkov za upomienky, ktoré majú jednoznačne sankčný charakter,
nemožno ich vnímať ako odplatu za plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a ich výška bezpochyby presahuje
reálne náklady banky s ich vyhotovením. Zároveň platí, že ustanovenia zmluvy, obchodných podmienok
či sadzobníka poplatkov umožňujúce účtovanie takýchto poplatkov je nutné považovať za neprijateľné

zmluvné podmienky, a teda za neplatné.

29. Súd len pre úplnosť dodáva, že ak by aj poplatky boli zaúčtované oprávnene, nejednalo by sa
podľa názoru súdu o inštitút prekročenia, tak ako ho má namysli zákon o spotrebiteľských úveroch.Pri zákonnom inštitúte prekročenia veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami
nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého
povoleného prečerpania (§ 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch). V uvedenom prípade sa

však o takúto situáciu nejedná, žalovanému neboli poskytnuté žiadne peňažné prostriedky nad rámec
aktuálneho zostatku na účte, s ktorými by mohol reálne disponovať. Preto ani v prípade oprávnenosti
všetkých debetných operácií a účtovaných poplatkov za upomienky by nebolo podľa názoru súdu možné
úročiť pohľadávku žalobcu zmluvným úrokom ale len zákonným úrokom z omeškania. Obdobne sa k tzv.
nepovolenému prečerpaniu a inštitútu prekročenia vyjadril Krajský súdu súd Žilina vo svojom rozhodnutí

sp.zn. 11Co/210/2018 zo dňa 25. 09. 2018, keď uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na úpravu
§ 18 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje tzv. prekročenie, pre uvedený režim
sa vyžaduje s odkazom na ust. § 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, aby veriteľ umožnil
spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte
spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Túto podmienku žalobkyňa v
konaní ani netvrdila, ani nepreukázala. Rovnako je splnenie tejto podmienky logicky vylúčené tým, že

uplatnený nárok spočíva v úroku z úveru a sankčných poplatkoch.

30. Keďže súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že debetné operácie v časti 295 EUR
boli na účte žalovaného vykonané neoprávnene, nárok žalobcu na zaplatenie sumy 164,71 EUR titulom
vzniku debetného zostatku na bežnom účte žalovaného posúdil v celom rozsahu ako nedôvodný a

žalobu v celom rozsahu žalovanej istiny ako aj jej príslušenstva zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v
súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že
sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn.
7Cdo/14/2018). Zo spisu súd zistil, že žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd o trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému napriek jeho procesnému úspechu náhradu trov konania voči žalobcovi

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).